Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Školy zabojovali o extra hodinu telesnej. Učitelia hovoria, ako nadchli tisíce ľudí pre viac pohybu

Šport vedie k zodpovednosti, vyrovnanosti a spolupráci, hovorí učiteľka zo školy, ktorá sa zapojila do súťaže O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Spomínate si, ako sa vám alebo vašim spolužiakom na hodine telesnej výchovy nechcelo cvičiť? Určite sa aj dnes nájdu takí, ktorí v pohybe zatiaľ pôžitok nevidia. No existujú deti, triedy aj celé školy, ktoré pre športové vyučovanie dokážu urobiť doslova čokoľvek.

Učiteľka a trénerka: Deti sa na hodine lepšie sústreďujú, ak si tri minúty zacvičíme

O2 Športová akadémia Mateja Tótha (ŠAMT) organizuje súťaž o viac hodín telesnej výchovy, do ktorej sa každoročne zapájajú stovky škôl z celého Slovenska. Oslovili sme troch učiteľov z víťazných škôl, ktorí nám prezradili, ako sa im podarilo získať 80-tisíc hlasov, prečo sa na ulici nezdravili „dobrý deň“, ale „hlasoval som“ a ako súťaž vyhlasovali v dedinskom rozhlase. 

O O2 Športovej akadémii Mateja Tótha

O2 Športová akadémia Mateja Tótha každoročne organizuje súťaž pre materské a základné školy, ktoré môžu vyhrať tréningy pre svojich žiakov počas celého roka zadarmo. Princípom súťaže je školu prihlásiť a potom za ňu denne hlasovať. Rodičia, deti, učitelia sa tak musia zomknúť – vytvoriť si vlastnú stratégiu a spolupracovať.

Do akadémie olympijského víťaza sa v aktuálnom štvrtom ročníku zapojilo 445 škôl, čo je každá 5. základná škola na Slovensku. Viac pohybu v školách sa za šesť rokov podarilo uskutočniť aj vďaka 500 vyškoleným učiteľom. Za toto obdobie sa ŠAMT vypracovala na najväčšiu celonárodnú organizáciu, ktorá systematicky prináša všeobecnú pohybovú prípravu do škôl.

Hlasy zbierali po dedine s transparentmi
Linda Mesíková, ZŠ s MŠ Podkonice, okres Banská Bystrica

„ŠAMT sa nám pre našu malotriedku už raz v roku 2018 podarilo získať. Keď sme sa dozvedeli, že je opäť možnosť zapojiť sa do hlasovacej súťaže, ani chvíľku sme neváhali. Len čo bolo hlasovanie spustené, hlasovali sme hneď od prvého dňa. Vedeli sme, čo pre to musíme urobiť, a tak sa nám podarilo získať oproti iným školám v našej kategórii dobrý náskok. 

Zložitejšie to bolo v roku 2018, keď sme o hlasy doslova bojovali. Vedeli sme, že okrem rodičov a rodinných príslušníkov, ktorí hlasovali pravidelne, musíme získať aj hlasy navyše. Deti sa samy rozhodli, že vytvoria transparenty, s ktorými budú chodiť po dedine a zbierať hlasy. Dokonca sa samy zhodli na vytvorení menších skupiniek a určili si, ktorá skupinka pôjde do ktorej ulice. Počet hlasov sme kontrolovali každý deň a nakoniec sme súťaž aj vyhrali.

Deti si medzi sebou pripomínali hlasovanie a každý odchádzal zo školy domov s vetou: ‚Večer poviem mame, nech nezabudne hlasovať.

Celkovo sa deti na viac hodín telesnej výchovy vždy tešia, tréningy ich bavia, a keď sa hodina končí, čudujú sa, ako rýchlo ubehla. Na hodinách je skvelé, že popri tom, ako sa učia obratnosti, koordinácii, správnemu dýchaniu či držaniu tela, sa aj zabavia a pohrajú. Pohyb je pre deti veľmi dôležitý, obzvlášť v dnešnej dobe a počas dištančného vyučovania, keď telesné výchovy fungujú vo veľmi obmedzenom režime. 

Čítajte aj: Psychologička: Keď dieťa vylezie na strom, neposilňuje len svalstvo, učí sa aj kriticky myslieť

Tento rok sme sa my tréneri, ale aj samotné deti tešili ešte viac, pretože sme presne vedeli, do čoho ideme. Každý deň si deti medzi sebou cez prestávky pripomínali hlasovanie a každý z nich odchádzal zo školy domov s vetou: ,Večer poviem mame, nech nezabudne hlasovať.‘ Už teraz vieme, že ak bude možnosť zapojiť sa znova, ideme do toho.“

Do hlasovania zapojili polovicu Oravy
Ľubomír Rehák, ZŠ s MŠ Rudolfa Dilonga, Trstená, okres Tvrdošín

„Každá jedna činnosť, ktorú vykonávame, súvisí s pohybom. Hýbeme sa stále, dokonca aj v noci, keď spíme. Ak niektoré svalové partie neprecvičujeme a zanedbávame, človeku môžu spôsobovať bolesť aj pri jednoduchej fyzickej aktivite, ako je chôdza či sed. V našej škole veríme, že je veľmi dôležité dbať na pravidelný pohyb už od detského veku. 

Počas školského roka 2020 nám pandémia tréningy prerušila a veľmi som si prial, aby sme si ich niekedy mohli zopakovať. Ako učiteľ som v ŠAMT-e videl veľký potenciál, a len čo prišla šanca opäť sa zapojiť, neváhali sme. 

Pôvodne sme si mysleli, že sa do súťaže zapojíme, oznámime to žiakom, ich rodičom a vyhráme. No v našej kategórii sme mali veľmi silného súpera z Martina, preto sme museli vymyslieť hlasovaciu kampaň. Do kampane sme zapojili nielen školu a ľudí v meste, ale takmer polovicu Oravy. Kampaň sa ukázala až taká efektívna, že sa mi rodičia v meste začiatkom decembra už nezdravili ‚dobrý deň‘, ale ‚hlasujeme, pán učiteľ‘. 

Sme hrdí, že škola z malého mesta dokázala získať najviac hlasov. Keď sa stretne správna partia ľudí, dá sa veľa dosiahnuť.

Na sociálnych sieťach sme vytvorili skupinu ľudí ochotných každý deň posielať hlasy. So žiakmi sme nahrávali videá, tvorili básničky, oslovili sme okolité školy a dokonca sme to skúsili aj vo firmách, čo nám v konečnom dôsledku veľmi pomohlo. 

Jeden z rodičov nám vytváral grafy, kde mapoval denný priebeh hlasovania a porovnával ho s naším hlavným súperom. Keď sa stalo, že zvyšovali náskok, nemohol som ani dopozerať zápas svojho obľúbeného tímu v Lige majstrov a utekal som podporiť ľudí, aby hlasovali,  aby nám hlavný súper veľmi neunikol.

Najviac ma na celej kampani tešilo, ako sme dokázali spolupracovať. Ako sa dokázali zmobilizovať rodičia našich žiakov, ktorí nám veľmi pomáhali, a aj keď bolo najťažšie, vždy verili, že vyhráme. Sme hrdí, že taká malá škola z takého malého mestečka dokázala získať najviac hlasov na Slovensku. Svedčí to o tom, že keď sa stretne správna partia ľudí, dá sa veľa dosiahnuť.“

Súťaž vyhlasovali v miestnom rozhlase
Riaditeľka Jana Krajčírová, ZŠ Zbehy, okres Nitra

„Prioritou našej školy je posilňovať rozvoj pohybového potenciálu detí už v útlom veku, preto bola naša motivácia prihlásiť sa do súťaže jednoznačná. Mladší školský vek je kľúčovým obdobím na vytváranie správnych návykov, koordinácie, obratnosti či držania tela. Prvoradé je, aby sa dieťa naučilo vnímať pohyb ako niečo prirodzené, čo ho robí šťastným, sebavedomým, čo buduje jeho cieľavedomosť a dobré návyky. 

Do hlasovania sme sa pustili optimisticky naladení. Verili sme, že budeme úspešní, no museli sme zvoliť správnu taktiku. Nestačilo osloviť našich najbližších, preto mnohí z nás oprášili svoje dávne kontakty po celom Slovensku a v Čechách. Hlasovali deti, rodičia, kuchárky, školník, upratovačky, ujovia, susedky, priatelia známych, kolegovia našich partnerov, babky a dedkovia. Aj pán farár. Jedno dievča každý večer bicyklovalo k svojim starým rodičom, aby mohli zahlasovať z jej mobilu.

Verili sme, že nehlasujeme pre seba, ale pre zmenu životného štýlu detí. Šport vedie k zodpovednosti, vyrovnanosti, spolupráci a dáva pocit šťastia.

Okrem online kampane oznam opakovane vyhlasovali v miestnom rozhlase. Plagát bol vyvesený v každých potravinách v obci. Pri návšteve známych sme sa pýtali, či už hlasovali. Viem, že už sme boli niekedy až únavní, ale vyplatilo sa. Milé bolo, že nám ľudia písali, ako nám držia palce, ako aj to, že vznikol priestor na komunikáciu s ľuďmi, ktorých sme dlho nepočuli a nevideli. V decembri sme mali naplánované poďakovanie formou spoločnej kapustnice, ktorá sa však z dôvodu pandémie presunula.  

Najväčšiu radosť nám robil pocit, že ľudia sa zomkli a hlasovanie sa stalo súčasťou našich životov. Niekto by mohol povedať, že čo z toho má, keď sa ho to netýka, ale dedina – obzvlášť tá naša – je úžasná v tom, že je ako jedna veľká rodina. Každý vnímal školu ako súčasť obce a všetci verili, že nehlasujeme za seba, ale za zmenu životného štýlu detí. Tým chceme ukázať, že šport je dobrá voľba, ktorá vedie k zodpovednosti, vyrovnanosti, spolupráci a dáva pocit šťastia.“ 


ŠAMT prináša do škôl aj digitalizáciu, materiálne vybavenie a efektívnu metodiku vzdelávania 

O2 Športová akadémia Mateja Tótha nedávno otvorila prvú digitálnu hybridnú učebňu na ZŠ Radka Kaufmana v Partizánskom v hodnote viac ako 30-tisíc eur. Takáto učebňa môže byť aj v ďalších štyroch základných školách, ktoré si vysúťažia najviac hlasov.

O2 Radostná škola Daniela Heviera zas vzdeláva učiteľov, ako učiť moderne a efektívne. V O2 Radostnej škole sa používa metodika vzdelávania pre zmenu zdola, ktorá si vyžaduje aktívnu účasť učiteľov, žiakov, rodičov a špecialistov.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha prináša do škôl aj materiálne vybavenie, ktoré na školách často chýba. Súprava športových pomôcok pestrých farieb poteší mnoho víťazných škôl.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

V čom sú dnešné deti iné, ako boli generácie pred nimi? Rozprávali sme sa s dvoma učiteľkami, ako sa školáci menia, hýbu a čo dnes potrebujú

Deti mali pred 30 rokmi viac pohybu vonku možno aj preto, lebo sa viac nudili.

Vetu, ktorá sa začína: „Ja v tvojom veku…“ ste už možno počuli alebo aj použili. Generácie X, Z, mileniáli aj súčasná alfa vyrastali v odlišných podmienkach, a tak je prirodzené, že sa mení ich vzťah k pohybu, voľnočasovým aktivitám aj učeniu. Ak chceme lepšie porozumieť tej dnešnej mládeži, skúsme začať pochopením rozdielov medzi nami. Priblížili nám to učiteľky aj trénerky Športovej akadémie Mateja Tótha Veronika Marušáková a Lýdia Pažitková, ktoré vychovávajú deti naprieč generáciami.

Rodičia detí, ktoré chodia do O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, nám prezradili, aké zmeny v ich správaní vidia

V rozhovore s učiteľkami Veronikou a Lýdiou sa dozviete: 

  • ako učili predchádzajúcu generáciu a ako učia dnes, 
  • v čom sa medzigeneračne nemeníme,
  • ako vplývajú na deti nereálne očakávanie rodičov, 
  • ako školy deťom vytvárajú vzťah k pohybu a prečo je kľúčový už v detstve,
  • prečo je dôležité, aby sa deti aj nudili 
  • a prečo by rodičia nemali chodiť za deťmi na tréningy.

Lýdia, aké boli tvoje učiteľské začiatky a ako vnímaš učenie detí dnes?

Lýdia: Mám vyštudované učiteľstvo pre prvý stupeň ZŠ a vždy som rada učila telesnú výchovu. Pred 30 rokmi v mojich učiteľských začiatkoch sme mali v jednom ročníku až sedem tried, v súčasnosti máme tri triedy. 

Detí bolo veľa, učili sme aj na zmeny – jeden týždeň doobeda, druhý poobede. Telesnú sme učili aj na chodbe alebo sme spojili dve triedy v telocvični.

Ak učiteľ rád učí telesnú, na prvom stupni vie na šport deti úplne „namotať“, to sa ani rokmi nemení. Vždy, keď som rozpoznala v deťoch talent na športovanie, snažila som sa na to upozorniť rodičov, aby ich podporili. Niektoré deti potom aj časť svojho života strávili v rôznych športových kluboch.

Ako to vnímaš ty, Veronika?

Veronika: Ja učím telesnú na druhom stupni základnej školy, bude to štrnásty rok, no z toho som bola šesť rokov na materskej dovolenke. Keď som po škole začala pracovať ako učiteľka, bola som plná teoretických vedomostí a veľkých ambícií, ktoré som chcela hneď zaviesť do praxe. 

Časom som si však uvedomila, že každé dieťa je iné, teda je nevyhnutné pristupovať ku každému individuálne. Zameriavam sa najmä na to, aby som ich motivovala, aby sa nebáli skúšať nové veci.

Dôležité je, aby si deti užívali pohyb, aby pre ne šport nebol povinnosťou, ale radosťou a zábavou. Mojím cieľom je ukázať im na telesnej svet hier a naučiť ich, že športovanie môže byť príjemnou súčasťou ich života.

Bolo vaše detstvo spojené s pravidelným pohybom? A ako sa podľa vás zmenilo prežívanie detstva súčasných detí?

Lýdia: Narodila som sa v 70. rokoch, ako deti sme bývali vonku samy, mama nás až neskoro večer zvolala domov. Behali sme, skákali cez gumu či skákaciu škôlku, chalani hrávali futbal, hokej, liezli sme po stromoch. 

Ulica bola naše ihrisko, hrávali sme vybíjanú či bedminton cez cestu. Ak bola tuhá zima, rodičia nám robili na parkoviskách klzisko. Keď som začínala učiť, ešte som videla veľa detí hrávať sa na uliciach podobne ako moja generácia, teraz ich vídavam oveľa menej.

Veronika: Ja som ročník 1985. Tiež si spomínam na hry na ulici, ale už sa začal prebúdzať aj internetový svet, a tak niektorí spolužiaci zostávali doma a hrali počítačové hry. 

Naša generácia však bola tiež prevažne vonku, neboli sme ani tak kontrolovaní rodičmi. Rozdiel vidím najmä v tom, že dnešné deti sa často ani nevedia samostatne hrať, lebo sú neustále pod dozorom rodičov.

V Akadémii vnímam však obrovskú spolupatričnosť medzi deťmi. Páči sa mi, ako sa navzájom podporujú, tlieskajú si. Ak je napríklad dieťa aj menej pohybovo zdatné, ostatné deti mu tlieskajú a podporia ho. Dieťa zaplavia endorfíny a začne si viac veriť, mať väčšiu motiváciu a pohyb si užívať.

Je pekné počuť, že deti sa vďaka športu navzájom podporujú. Už ste niečo naznačili, ale poďme sa ešte bližšie: ako vyzerajú hodiny telesnej výchovy u vás na škole – aj vďaka ŠAMT-u?

Veronika: Súčasná telesná je pre mňa „plná farieb“. Máme k dispozícii množstvo rôznych pomôcok – z rôznych materiálov, v rôznych tvaroch, farbách, ktoré samy osebe okamžite zaujmú deti. 

Aj jednoduchá naháňačka sa môže vďaka týmto pomôckam zmeniť na desiatky rôznych hier. Učitelia dnes majú skvelé možnosti – je mnoho školení, kde sa môžu vzdelávať, môžu čerpať inšpiráciu z metodických príručiek či videí na internete, kde nájdu hry na každý deň. 

Zo športu sa nemôže vytratiť radosť a hravosť. Rodičia by preto nemali očakávať od detí výsledky vrcholových športovcov a vytvárať na ne tlak.

Vďaka ŠAMT-u sme na hodiny zaradili aj cvičenia zamerané na vývojovú kineziológiu, ktorá má obrovské fyzické benefity pre deti. Telesná je dnes zábava, pričom skvelo pohybovo rozvíja deti.

Lýdia: Súhlasím, u nás je to podobne. Telesná výchova je aj na našej škole pestrejšia aj metodicky zaujímavejšia. Páči sa mi, že máme ročný tréningový plán – presný obsah cvičení, času zaťaženia, intenzity aj príklady hier a súťaží, ktoré rozvíjajú jednotlivé schopnosti – rýchlosť, vytrvalosť, koordináciu a silu. Deti z Akadémie majú z pohybu radosť a okrem toho aj trávia čas zmysluplne so svojimi kamarátmi šamťákmi.

Spomínate hry. Sú kľúčové pre zdravý vývoj detí?

Lýdia: Deti potrebujú hry. Samy ani netušia, čo všetko pri nich rozvíjajú, ale sú nevyhnutné pre ich napredovanie – fyzické aj mentálne. 

Je tiež rozdiel trénovať malé deti v ročníkoch jeden až štyri a druhý stupeň. S malými deťmi trénujete všetko len hravou formou, neskôr je vhodné zahrnúť aj trénerský prístup a nejakú špecializáciu. Hry sa netreba báť ani neskôr, práve naopak – hravosť by mala byť súčasťou pohybu v každom veku.

Odhliadnuc od fyzických benefitov, ako deťom pomáha šport?

Lýdia: Šport je fenomén, ktorý deti formuje a pripravuje ich na život. Šport nás učí dodržiavať pravidlá, vieme sa vďaka nemu vyrovnať s neúspechom a zároveň mentálne zvládnuť výhry. 

Viem to potvrdiť aj podľa seba – aj vďaka športu som lepšie zvládla svoje životné prekážky, nebála som sa vyjsť zo svojej komfortnej zóny a zabojovala som, aj keď som netušila, ako sa to všetko skončí.

Veronika: V športe sa snažíme deti viesť k tomu, aby sa k svojim spoluhráčom správali s úctou a rešpektom, čím podporujeme vzájomnú spoluprácu a priateľstvo. 

Učíme ich, že posmech nemá miesto ani v hre, ani v živote. Zároveň ich vedome pripravujeme na to, aby hrali fair-play – rešpektovali aj pravidlá, aj súpera bez ohľadu na výsledok. Snažíme sa im ukázať, že uznanie víťazstva druhých je rovnako dôležité ako túžba vyhrať a že prehry by ich nemali odrádzať, ale skôr motivovať ďalej sa zlepšovať.

Keď si deti osvoja schopnosť zvládať výhry aj prehry, ich správanie sa prirodzene prenáša aj do iných oblastí života. Zistia, že podobný postoj môžu uplatňovať v medziľudských vzťahoch, v škole či v rodine. Vďaka športu sú schopné lepšie reagovať na konflikty, zvládať sklamania a budovať si pevnejšie vzťahy. Tieto hodnoty získajú prostredníctvom športu, ale sprevádzajú ich aj mimo ihriska a pomáhajú im rozvíjať sa.

Dobré pohybové aktivity na telesnej sú jedna vec, no životný štýl detí sa zmenil. Samy ste už spomenuli, žeich vídavate hýbať sa vonku menej, ako to bolo pred pár rokmi. Snažíte sa v škole nejako prispôsobiť novým trendom v správaní a motivovať deti hýbať sa aj mimo telesnej či Akadémie?

Lýdia: Vždy pochválim každé dieťa, ktoré príde do školy na bicykli, kolobežke alebo pešo. Aj chodenie pešo do a zo školy, chodenie po schodoch sú príležitosti, keď sa deti môžu hýbať. Bohužiaľ, často vidím, že rodičia rozvážajú deti autom aj na krátke vzdialenosti. 

Minulý rok sme sa preto zapojili do súťaže Krokománia, kde triedy aj jednotlivci zbierali body za pohyb. Paradoxne ju vyhralo dievčatko oslobodené od telesnej výchovy. Má vykrivenú chrbticu, ktorá ju čiastočne obmedzuje v pohybe, ale určité športy môže vykonávať a cvičí veľmi rada. 

Preto stále hľadáme rôzne možnosti pohybových aktivít, ktorými v deťoch podnietime záujem o šport aj mimo telesnej. Vysvetľujem im, že nemusí byť každý profesionálny športovec. Stačí, ak im nájdeme aktivitu, ktorá im bude vyhovovať, a tak vytvoríme pohybový návyk, ku ktorému sa budú vracať v akomkoľvek čase.

Deti, ale aj dospeláci potrebujú hry. Hravá forma pohybu by mala byť preto súčasťou aktivít v každom veku.

Veronika: Snažíme sa prispôsobiť prostredie školy tak, aby podnecovalo deti k prirodzenému pohybu. Využívame napríklad interaktívne zóny na chodbách. Vymysleli sme aktívne veľké prestávky, počas ktorých deti po ročníkoch chodia do športovej haly športovať. Má to úspech, deti sa hýbu rady.

Tak mi z toho vychádza, že deťom sa vzťah k pohybu generačne nemení, teda deti sa hýbať stále chcú aj potrebujú, menia sa len možnosti. Lýdia, otvorila si však aj tému rodičov – zrejme nestačí, ak deti budú k pohybu motivovať len učitelia a učiteľky.

Lýdia: Silný vzor v rodine je základ. V pondelok sa zvyknem pýtať žiakov, ako strávili víkend. Možno traja-štyria odpovedajú, že boli s rodičmi napríklad na turistike či na bicykloch. Mám pocit, že kedysi rodiny trávili spolu viac voľného času.

Psychológovia: Ak vytvoríte dieťaťu zážitky, bude menej siahať po smartfóne. Keď ich spojíte s pohybom, budujete v ňom zdravé návyky do dospelosti

Veronika: Rodičia sú pre deti najzákladnejšia motivácia (nielen) v prípade pohybu, preberajú od nich všetky návyky. Je zjavné, že deti zo športových rodín sú často výkonnejšie. Pár rokov si však všímam, že deti majú problém zvládať náročné situácie. Sú totiž naučené, že rodičia to za ne vyriešia.

Lýdia: Súhlasím, rodičia by nemali robiť všetko za deti. Mali by deti viac skúšať, vystavovať aj náročnejším situáciám či výzvam, ísť im príkladom.

Myslíte si, že dnešné deti zvládajú stresové situácie ťažšie ako predchádzajúce generácie?

Lýdia: Určite zvládajú prekážky ťažšie. No musím uznať, že nám ako deťom nikto nehovoril nič o strese, museli sme to všetko nejako prežiť. Až spätne ako dospelá som si uvedomila, že tie tráviace ťažkosti som mala neraz z trémy. (Smiech) 

Dnes sa však často hovorí o tom, aby sme deti nestresovali, dokonca ani množsvom domácich úloh. Spomínam si na jedného prváka, ktorý mohol ísť do školy pre nadané deti, mal obrovské vedomosti. Ale keď som od neho chcela, aby cvičil ručičkami, povedal: „Mne mama nepovedala, že toto bude také ťažké.“ Pýtala som sa ho, čo je na tom také ťažké, a on mi povedal: „Ja som toto nikdy nerobil.“ 

Pre deti je však dôležité prekonávanie prekážok. V tom je pohyb nesmierne nápomocný.

Veronika: No na druhej strane sú dnešné deti tlačené do výkonu. Rodičia očakávajú vynikajúce školské výsledky, keď dieťa donesie horšiu známku, rodič ide za učiteľom. 

Rovnako je to aj v športe. Rodičia deťom hovoria, akí budú skvelí futbalisti, že dajú veľa gólov. Keď sa deťom potom nedarí, sú v strese. Na zápasoch rodičia na deti kričia, vyvíjajú na ne tlak a deti z toho niekedy úplne kolabujú. Akoby sa vytratila radosť z pohybu a hravosť.

Takže na ne vplýva aj tlak rodičov?

Lýdia: Za veľkými očakávaniami aj prísnosťou rodičov je mnoho faktorov, no myslím si, že pri športe (najmä malých detí) robia viac stresu rodičia. Majú vysoké očakávania už na začiatku trénovania. 

Manžel je hokejový tréner a všimol si, že teraz rodičia často chodia na tréningy. Stoja za mantinelom a kričia na deti, čo trénera a aj deti rozptyľuje. Kedysi to tak nebývalo.

Deti mi často hovoria, že musia ísť na tréning, a sťažujú sa, že si ani neoddýchli. Rodičia ich tlačia do výkonu a chcú z nich mať vrcholových športovcov. 

Veronika: Áno, deti sú často športom preťažované. Rodičia veľa pracujú, na deti nemajú čas, tak ich zapisujú na viacero krúžkov, do toho sa musia ešte učiť, robiť si úlohy. 

S preťažovaním detí súvisí aj ďalšia téma – deti nemajú čas na nudu.

Veronika: Presne tak. Deti by sa mali vedieť nudiť. Vtedy si nájdu činnosť alebo pohybovú aktivitu, ktorá ich rozvíja aj baví. 

Lýdia:  Vo všeobecnosti sa odporúčajú dva krúžky. Rodičia by si mali uvedomiť, že je potrebné tráviť s deťmi čas. Nielen prehodiť pár povinných slov po škole, ale skutočne aktívne s nimi tráviť čas – hrou, športom, výletmi, podnetnou debatou. Tak si budujú nezlomné vzťahy už v ranom detstve.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.