Telesná na doma počas pandémie rozhýbala celé Slovensko. Tréneri nám prezradili, ako projekt vznikal

Viac ako 20 cvičiacich videí, ktoré O2 Športová akadémia Mateja Tótha vytvorila v čase, keď sa brány škôl u nás zatvorili, dokazuje, že doma si môžu deti dobre a kvalitne zacvičiť aj sa dobre zabaviť.

Autor Natália Žáková

Foto Shutterstock

archív respondentov

Dátum17. 6. 2020

Keď sa v marci z dôvodu pandémie zatvorili školy a prerušili sa všetky mimoškolské aktivity vrátane pohybových krúžkov, rozhodol sa tím O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v spolupráci s O2 pripraviť sériu cvičení Telesná na doma. Cieľom bolo, aby deti v domácich podmienkach trénovali nielen svoje mozgové závity, ale aj svoje telá.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Rôznych cvičení a workoutov sa na internetových platformách pomerne rýchlo objavilo veľa, deti však zostali v úzadí, hoci budovanie vzťahu k pravidelnému pohybu je pre ne obzvlášť dôležité.

Osem trénerov Akadémie na čele so športovým riaditeľom Michalom Tóthom preto pre deti a ich rodičov pripravilo 24 hodín Telesnej na doma, ktoré navrhli tak, aby sa dali bez problémov zvládnuť aj v panelákovej obývačke a s pomôckami, ktoré sa nájdu v každej domácnosti. V rámci záverečnej hodiny pripravil cvičenie pre deti aj olympijský víťaz Matej Tóth, po ktorom je Akadémia pomenovaná.

„Našou prioritou pri tvorbe Telesnej na doma bola pravidelnosť a dostatočná intenzita, pričom sme vychádzali z metodiky O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Deťom a ich rodičom sme ponúkli cvičenia zamerané na všeobecný pohybový rozvoj s fyzioterapeutickými prvkami. Počas online tréningov nechýbali ani hravé cvičenia, ktoré sú súčasťou psychologickej prípravy detí,“ približuje Michal Tóth.

Tréneri pripravovali videá v domácich podmienkach spolu so svojimi deťmi a dôraz kládli na to, aby boli vybrané cvičenia nielen funkčné, ale aby sa počas nich deti so svojimi rodičmi aj dobre zabavili. Cvičili nielen s loptami a s plyšovými zvieratkami, ale zacvičili si aj s domácimi miláčikmi či lego postavičkami. Cvičenia sa stretli s veľkým úspechom a videá majú spolu doteraz takmer 400 000 zhliadnutí.

V Sóde sme sa rozhodli trénerov Akadémie vyspovedať a opýtať sa ich nielen na to, ako sa im na projekte pracovalo, ale aj ktoré cvičenie je podľa nich pre deti najvhodnejšie.

A hoci sa opatrenia v našej krajine postupne zmiernili a v júni mohli deti nastúpiť do škôl, videá s cvičeniami zostanú naďalej prístupné na stránke www.akademia.o2.sk/telesna-na-doma aj na YouTube kanáli O2 Slovakia, aby ste si mohli so svojimi deťmi aj doma dobre zacvičiť vždy, keď budete mať chuť.

Opýtali sme sa

1. Ako ste reagovali na to, že Akadémia bude pripravovať videá? Váhali ste alebo vás nápad nadchol a hneď ste sa pustili do príprav?

2. Videá vznikali u vás doma, cvičili ste so svojimi deťmi. Cvičenia boli hravé, využili ste pri nich metlu, rolku toaletného papiera, psíka či lego panáčiky. Ako prebiehala príprava na jednotlivé videá?

3. Veľa sa hovorí o pohybe dospelých ľudí, na pohyb detí sa však pomerne často zabúda. Prečo je podľa vás dôležitý a netreba ho podceňovať?

4. Keby ste mali vybrať jeden cvik vhodný pre deti, ktorý by to bol?

Michal Tóth

športový riaditeľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

1. Hlavným cieľom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je motivovať deti k pohybu a v tejto úlohe sme pokračovali aj v čase pandémie. Projekt Telesná na doma bol úžasný nápad, preto sme sa bez váhania pustili do práce.

2. Som nesmierne rád, že naši tréneri potvrdili svoju profesionalitu. Podmienkou projektu Telesná na doma bolo zachovať pri cvičení prvky metodiky Akadémie a upraviť ich na špecifické domáce podmienky. Pri príprave bola dôležitá kreativita a cit pre takýto typ tréningu.

3. Pohybová príprava detí má však oveľa širší význam, nejde len o pohybovú stránku, ale aj zdravotnú, psychickú a sociálnu. Bez akýchkoľvek pochybností môžeme konštatovať, že športujúce dieťa má väčší predpoklad na kvalitný a zdravý život.

4. Aj v našej metodike nájdete cvičenia, ktoré sú súčasťou každej tréningovej jednotky a majú veľký význam pre rozvoj kvality pohybu. Jeden cvik by som však nekonkretizoval a nahradil by som ho len slovom – pohyb.

Andrea Ballová

odborníčka na vývojovú kineziológiu a trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Nitre

1. V hlave mi hneď začali prúdiť myšlienky a nápady, čo by som deťom a ich rodičom ukázala, aby boli hodiny iné, zábavné. Najťažšie bolo prehovoriť dcérku, aby sa zapojila. Keď sme však vymysleli cvičenie s jej psíkom Addiskou, hneď to išlo ľahšie. Pri natáčaní sme sa nasmiali a veru aj zapotili.

2. Nájsť miesto, kde budeme môcť cvičiť tak, aby nás bolo dobre vidieť, a druhá dcérka bude mať dosť priestoru na natáčanie, nebolo vôbec jednoduché. Prestavba obývačky bola naša rozcvička, hra so žalúziami a svetlom zase výzva. Ako prvé sme vždy vymýšľali tému, potom sme vyberali konkrétne hry, cvičenia a pomôcky. Vždy sme si to vyskúšali bez kamery, upravili, vylepšili a až potom sme natáčali.

3. Hýbať sa, hýbať sa, hýbať sa! Neaktivita v akomkoľvek veku vedie k rôznym chorobám a problémom, od obezity cez cukrovku až po srdcové problémy. Kým sa pohybujeme, žijeme. S pohybom sa spája aj dobrá nálada.

4. Určite sú to rôzne zvieracie pohyby, ktoré sú v mojich videách. Rozvíjajú silu aj obratnosť, naťahujú stuhnuté svaly a sú zábavné.

Tomáš Krištof

tréner O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Leviciach

1. Neváhal som ani sekundu, keďže času bolo dosť. Keď som túto ponuku oznámil synovi, hneď sme začali pripravovať vhodnú scénu a pomôcky. Po prvom cvičení sa dožadoval ďalšieho natáčania a určite sa cítil aj trošku dôležitejší 🙂.

2. Prvú hodinu sme vytvorili v podstate z minúty na minútu, po dlhom premýšľaní sme však ďalšie hodiny spravili s pomocou lego figúrok. Veľmi sme sa tešili na to, ako to celé dopadne a či sa to bude deťom páčiť. Myslím si, že aj napriek obrovskej časovej náročnosti s úpravou videa to stálo za to.

3. Podľa mňa je najdôležitejšie cvičiť so žiakmi 1. až 4. ročníka, aby nestratili pohybové zručnosti, ktoré získali v škôlke. Toto obdobie sa v oblasti školskej telesnej výchovy u nás dosť zanedbáva. Ak dieťa v tomto veku nezíska pravidelným pohybom v zábavnej forme chuť cvičiť, potom je už veľmi ťažké znovu v ňom prebudiť chuť športovať.

4. Vybrať len jeden je dosť ťažké, asi by som však vybral lozenie a behanie po štyroch.

Katarína Tóthová

trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Senci

1. Ako prvé mi napadlo, že budem musieť upratať 🤣. Musím priznať, že som asi na dve sekundy zaváhala, ale potom som už začala v hlave kombinovať, ako budú hodiny vyzerať.

2. S deťmi sme si najskôr napísali scenár, urobili skúšobnú nahrávku, pozreli si ju a až potom sme šli naostro. Niekedy sa nám to podarilo až na piaty či šiesty pokus.

3. V súčasnosti sa na pohyb zabúda a deti si myslia, že pohyb prstami po telefóne je tiež šport. Čím skôr sa dieťa privedie k pohybu, tým skôr si ho zautomatizuje a bude súčasťou jeho života už navždy.

4. Myslím si, že deti najviac nabudia štafetové cvičenia.

Miroslava Čopová

trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha vo Veľkom Krtíši

1. Nápad sa od začiatku veľmi páčil mne aj mojej dcére Tami. Samozrejme, až do momentu, kým nezistila, že bude účinkovať aj ona 🙂. A hoci som s realizáciou niekoľko dní váhala, výsledok aj samotná príprava nám priniesli poriadnu dávku smiechu a dobrej nálady.

2. Cvičenia sme vyberali spolu s dcérkou tak, aby boli vhodné pre predškolákov a mladší školský vek. Tomu sme prispôsobili aj použité pomôcky: obľúbenú plyšovú hračku a paličky na jedenie. Potom sme si vyskúšali technické riešenie. Tam sme narazili na problém s kompozíciou prostredia, s výberom miestnosti či s prispôsobením statívu – to nám dalo zabrať viac ako samotné cvičenie. Výsledok nás však obe potešil 🙂.

3. Pohyb je dôležitou súčasťou života, preto je potrebné mať k nemu pozitívny vzťah už od detstva. Je to ideálne obdobie na vytváranie vhodných pohybových návykov a rozvíjanie pohybových zručností. Deti sú prirodzene hravé, preto je dôležité tento čas neprešvihnúť, kým pohyb nevnímajú ako povinnosť či nutnosť pri nastupujúcich zdravotných problémoch. Ideálne je, keď je rodič pre dieťa pozitívnym príkladom a dieťa vníma pohyb ako bežnú súčasť života a zdravého životného štýlu, čo sme ukázali aj v Telesnej na doma.

4. Odporúčam čokoľvek nestatické, čo dieťaťu prináša radosť a úsmev na tvári – naháňačka, skoky, hody, obraty, lezenie či plazenie.

Judita Ódor Vargová

trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Komárne

1. Príprava videí nás veľmi bavila. Aj syn Alex mal z natáčania veľkú radosť a sám dával návrhy, čo by sme mohli cvičiť. Výzva natočiť video nás hneď nadchla, išli sme do toho bez váhania.

2. Prípravu videí sme si so synom Alexom najprv premysleli. Obývačku sme si prerobili na telocvičňu, stolík a fotelku sme dali bokom. Takto to máme do dnešného dňa a koberec využívame na každodenné cvičenie. Potom sme si vyskúšali jednotlivé cviky a poprosili manžela, aby nás natočil.

3. Pohyb detí netreba podceňovať, v detskom veku sa totiž najlepšie rozvíjajú rôzne pohybové schopnosti. Ak sa to zanedbá, v neskoršom veku sa rozvíjajú ťažšie alebo už vôbec. V neposlednom rade žijeme v dobe, keď sa deti menej hýbu a viac času trávia doma. Je to úloha nás trénerov motivovať deti k pohybu, a to v každom veku.

4. Keby som mala vybrať pre deti len jeden cvik, bola by to vývojová poloha medveď. Ak sa robí správne, posilní celé telo, veľmi dôležité je aj dýchanie do brucha.

Mária Pavková Ďurišková

trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Lučenci

1. Keď mi Matej Tóth zavolal, povedal o projekte a spýtal sa ma, či natočím video, ostala som zaskočená. Koronakríza sa začala krátko po mojom príchode do Akadémie a s niečím takým som nepočítala. Zobrala som to ako výzvu, aj keď som mala trému pri predstave, že to budú vidieť asi všetci, ale zvládli sme to 🙂.

2. Videá sme natáčali doma s mojimi synmi Maťkom a Kubkom. Pri predstave našej prípravy sa musím smiať 🙂. Najskôr u nás prebehli všetky podoby upratovania, asi ako u všetkých, dokonca sme umyli aj okno. No kým sme sa dostali k cvičeniu, mohla som začať znovu 🙂. Samotné cvičenie bolo celkom náročné, musela som totiž nájsť „dobrý deň“, keď sa všetkým chcelo spolupracovať a ešte to aj vtesnať medzi domáce úlohy. Trvalo nám to niekoľko dní, ale zvládli sme to aj sa dobre zasmiali.

3. Hýbať sa je zdravé a potrebné. U nás sme si toho vedomí a s deťmi sa venujeme rôznym športom, cyklistike, trialu aj turistike, v zime sa lyžujeme, bežkujeme aj korčuľujeme. Deti to baví a my ich podporujeme. U detí je dôležitá všestrannosť, ktorú určite netreba zanedbať. Mrzí ma, keď vidím, ako narastá počet obéznych detí v nízkom veku a čudujem sa, že rodičia to neriešia. Asi si myslia, že je to v poriadku, ale nie je.

4. Napadá mi plank, ktorý precvičuje celé telo. Z cvikov, ktoré bežne cvičíme na tréningoch, by to bol medveď, ktorý rovnako ako plank precvičí celé telo.

Matej Bambura

tréner O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Bratislave

1. Natáčanie videí bolo pre mňa výzvou a zároveň zábavou. Príprava nebola náročná, keďže cvičenia som dobre poznal z našich metodík. Mojou úlohou bolo vybrať tie, ktoré by mohli baviť deti aj rodičov a išlo sa na to.

2. Pri príprave videí bola dôležitá kreativita. Na tréningoch Akadémie totiž často využívame profesionálne športové pomôcky ako rebrík, kužele či medicinbaly, doma ich však nemá takmer nikto. Preto sme museli použiť to, čo nájde v domácnosti každý. Kuchynské utierky ako provizórny kužeľ? Žiaden problém. Myslím si, že každý tréner sa s touto výzvou popasoval nadmieru dobre.

3. V minulosti mali ľudia dostatok pohybu a nebol témou číslo jeden. Doba sa však mení a dnes z každej strany počúvame, aké dôležité je hýbať sa. Či už pre sedavé zamestnanie, lenivosť, alebo nedostatok času. U detí je to podobné. Postupne ich pohlcuje digitalizácia, narastá u nich obezita a s tým spojené ďalšie choroby. Preto netreba zabúdať viesť deti k aktívnemu životnému štýlu. Ak neviete, ako začať, odporúčam bežné prechádzky, minimálne 30 minút päťkrát týždenne.

4. Keby som mal vybrať len jednu aktivitu, určite by to bolo behanie.

Páčil sa vám článok?

V čom sú dnešné deti iné, ako boli generácie pred nimi? Rozprávali sme sa s dvoma učiteľkami, ako sa školáci menia, hýbu a čo dnes potrebujú

Deti mali pred 30 rokmi viac pohybu vonku možno aj preto, lebo sa viac nudili.

Autorka Veronika Šeliga Pilátová

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum24. 10. 2024

Vetu, ktorá sa začína: „Ja v tvojom veku…“ ste už možno počuli alebo aj použili. Generácie X, Z, mileniáli aj súčasná alfa vyrastali v odlišných podmienkach, a tak je prirodzené, že sa mení ich vzťah k pohybu, voľnočasovým aktivitám aj učeniu. Ak chceme lepšie porozumieť tej dnešnej mládeži, skúsme začať pochopením rozdielov medzi nami. Priblížili nám to učiteľky aj trénerky Športovej akadémie Mateja Tótha Veronika Marušáková a Lýdia Pažitková, ktoré vychovávajú deti naprieč generáciami.

Rodičia detí, ktoré chodia do O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, nám prezradili, aké zmeny v ich správaní vidia

V rozhovore s učiteľkami Veronikou a Lýdiou sa dozviete:

ako učili predchádzajúcu generáciu a ako učia dnes,
v čom sa medzigeneračne nemeníme,
ako vplývajú na deti nereálne očakávanie rodičov,
ako školy deťom vytvárajú vzťah k pohybu a prečo je kľúčový už v detstve,
prečo je dôležité, aby sa deti aj nudili
a prečo by rodičia nemali chodiť za deťmi na tréningy.

Lýdia, aké boli tvoje učiteľské začiatky a ako vnímaš učenie detí dnes?

Lýdia: Mám vyštudované učiteľstvo pre prvý stupeň ZŠ a vždy som rada učila telesnú výchovu. Pred 30 rokmi v mojich učiteľských začiatkoch sme mali v jednom ročníku až sedem tried, v súčasnosti máme tri triedy.

Detí bolo veľa, učili sme aj na zmeny – jeden týždeň doobeda, druhý poobede. Telesnú sme učili aj na chodbe alebo sme spojili dve triedy v telocvični.

Ak učiteľ rád učí telesnú, na prvom stupni vie na šport deti úplne „namotať“, to sa ani rokmi nemení. Vždy, keď som rozpoznala v deťoch talent na športovanie, snažila som sa na to upozorniť rodičov, aby ich podporili. Niektoré deti potom aj časť svojho života strávili v rôznych športových kluboch.

Ako to vnímaš ty, Veronika?

Veronika: Ja učím telesnú na druhom stupni základnej školy, bude to štrnásty rok, no z toho som bola šesť rokov na materskej dovolenke. Keď som po škole začala pracovať ako učiteľka, bola som plná teoretických vedomostí a veľkých ambícií, ktoré som chcela hneď zaviesť do praxe.

Časom som si však uvedomila, že každé dieťa je iné, teda je nevyhnutné pristupovať ku každému individuálne. Zameriavam sa najmä na to, aby som ich motivovala, aby sa nebáli skúšať nové veci.

Dôležité je, aby si deti užívali pohyb, aby pre ne šport nebol povinnosťou, ale radosťou a zábavou. Mojím cieľom je ukázať im na telesnej svet hier a naučiť ich, že športovanie môže byť príjemnou súčasťou ich života.

Bolo vaše detstvo spojené s pravidelným pohybom? A ako sa podľa vás zmenilo prežívanie detstva súčasných detí?

Lýdia: Narodila som sa v 70. rokoch, ako deti sme bývali vonku samy, mama nás až neskoro večer zvolala domov. Behali sme, skákali cez gumu či skákaciu škôlku, chalani hrávali futbal, hokej, liezli sme po stromoch.

Ulica bola naše ihrisko, hrávali sme vybíjanú či bedminton cez cestu. Ak bola tuhá zima, rodičia nám robili na parkoviskách klzisko. Keď som začínala učiť, ešte som videla veľa detí hrávať sa na uliciach podobne ako moja generácia, teraz ich vídavam oveľa menej.

Veronika: Ja som ročník 1985. Tiež si spomínam na hry na ulici, ale už sa začal prebúdzať aj internetový svet, a tak niektorí spolužiaci zostávali doma a hrali počítačové hry.

Naša generácia však bola tiež prevažne vonku, neboli sme ani tak kontrolovaní rodičmi. Rozdiel vidím najmä v tom, že dnešné deti sa často ani nevedia samostatne hrať, lebo sú neustále pod dozorom rodičov.

V Akadémii vnímam však obrovskú spolupatričnosť medzi deťmi. Páči sa mi, ako sa navzájom podporujú, tlieskajú si. Ak je napríklad dieťa aj menej pohybovo zdatné, ostatné deti mu tlieskajú a podporia ho. Dieťa zaplavia endorfíny a začne si viac veriť, mať väčšiu motiváciu a pohyb si užívať.

Je pekné počuť, že deti sa vďaka športu navzájom podporujú. Už ste niečo naznačili, ale poďme sa ešte bližšie: ako vyzerajú hodiny telesnej výchovy u vás na škole – aj vďaka ŠAMT-u?

Veronika: Súčasná telesná je pre mňa „plná farieb“. Máme k dispozícii množstvo rôznych pomôcok – z rôznych materiálov, v rôznych tvaroch, farbách, ktoré samy osebe okamžite zaujmú deti.

Aj jednoduchá naháňačka sa môže vďaka týmto pomôckam zmeniť na desiatky rôznych hier. Učitelia dnes majú skvelé možnosti – je mnoho školení, kde sa môžu vzdelávať, môžu čerpať inšpiráciu z metodických príručiek či videí na internete, kde nájdu hry na každý deň.

Zo športu sa nemôže vytratiť radosť a hravosť. Rodičia by preto nemali očakávať od detí výsledky vrcholových športovcov a vytvárať na ne tlak.

Vďaka ŠAMT-u sme na hodiny zaradili aj cvičenia zamerané na vývojovú kineziológiu, ktorá má obrovské fyzické benefity pre deti. Telesná je dnes zábava, pričom skvelo pohybovo rozvíja deti.

Lýdia: Súhlasím, u nás je to podobne. Telesná výchova je aj na našej škole pestrejšia aj metodicky zaujímavejšia. Páči sa mi, že máme ročný tréningový plán – presný obsah cvičení, času zaťaženia, intenzity aj príklady hier a súťaží, ktoré rozvíjajú jednotlivé schopnosti – rýchlosť, vytrvalosť, koordináciu a silu. Deti z Akadémie majú z pohybu radosť a okrem toho aj trávia čas zmysluplne so svojimi kamarátmi šamťákmi.

Spomínate hry. Sú kľúčové pre zdravý vývoj detí?

Lýdia: Deti potrebujú hry. Samy ani netušia, čo všetko pri nich rozvíjajú, ale sú nevyhnutné pre ich napredovanie – fyzické aj mentálne.

Je tiež rozdiel trénovať malé deti v ročníkoch jeden až štyri a druhý stupeň. S malými deťmi trénujete všetko len hravou formou, neskôr je vhodné zahrnúť aj trénerský prístup a nejakú špecializáciu. Hry sa netreba báť ani neskôr, práve naopak – hravosť by mala byť súčasťou pohybu v každom veku.

Odhliadnuc od fyzických benefitov, ako deťom pomáha šport?

Lýdia: Šport je fenomén, ktorý deti formuje a pripravuje ich na život. Šport nás učí dodržiavať pravidlá, vieme sa vďaka nemu vyrovnať s neúspechom a zároveň mentálne zvládnuť výhry.

Viem to potvrdiť aj podľa seba – aj vďaka športu som lepšie zvládla svoje životné prekážky, nebála som sa vyjsť zo svojej komfortnej zóny a zabojovala som, aj keď som netušila, ako sa to všetko skončí.

Veronika: V športe sa snažíme deti viesť k tomu, aby sa k svojim spoluhráčom správali s úctou a rešpektom, čím podporujeme vzájomnú spoluprácu a priateľstvo.

Učíme ich, že posmech nemá miesto ani v hre, ani v živote. Zároveň ich vedome pripravujeme na to, aby hrali fair-play – rešpektovali aj pravidlá, aj súpera bez ohľadu na výsledok. Snažíme sa im ukázať, že uznanie víťazstva druhých je rovnako dôležité ako túžba vyhrať a že prehry by ich nemali odrádzať, ale skôr motivovať ďalej sa zlepšovať.

Keď si deti osvoja schopnosť zvládať výhry aj prehry, ich správanie sa prirodzene prenáša aj do iných oblastí života. Zistia, že podobný postoj môžu uplatňovať v medziľudských vzťahoch, v škole či v rodine. Vďaka športu sú schopné lepšie reagovať na konflikty, zvládať sklamania a budovať si pevnejšie vzťahy. Tieto hodnoty získajú prostredníctvom športu, ale sprevádzajú ich aj mimo ihriska a pomáhajú im rozvíjať sa.

Dobré pohybové aktivity na telesnej sú jedna vec, no životný štýl detí sa zmenil. Samy ste už spomenuli, žeich vídavate hýbať sa vonku menej, ako to bolo pred pár rokmi. Snažíte sa v škole nejako prispôsobiť novým trendom v správaní a motivovať deti hýbať sa aj mimo telesnej či Akadémie?

Lýdia: Vždy pochválim každé dieťa, ktoré príde do školy na bicykli, kolobežke alebo pešo. Aj chodenie pešo do a zo školy, chodenie po schodoch sú príležitosti, keď sa deti môžu hýbať. Bohužiaľ, často vidím, že rodičia rozvážajú deti autom aj na krátke vzdialenosti.

Minulý rok sme sa preto zapojili do súťaže Krokománia, kde triedy aj jednotlivci zbierali body za pohyb. Paradoxne ju vyhralo dievčatko oslobodené od telesnej výchovy. Má vykrivenú chrbticu, ktorá ju čiastočne obmedzuje v pohybe, ale určité športy môže vykonávať a cvičí veľmi rada.

Preto stále hľadáme rôzne možnosti pohybových aktivít, ktorými v deťoch podnietime záujem o šport aj mimo telesnej. Vysvetľujem im, že nemusí byť každý profesionálny športovec. Stačí, ak im nájdeme aktivitu, ktorá im bude vyhovovať, a tak vytvoríme pohybový návyk, ku ktorému sa budú vracať v akomkoľvek čase.

Deti, ale aj dospeláci potrebujú hry. Hravá forma pohybu by mala byť preto súčasťou aktivít v každom veku.

Veronika: Snažíme sa prispôsobiť prostredie školy tak, aby podnecovalo deti k prirodzenému pohybu. Využívame napríklad interaktívne zóny na chodbách. Vymysleli sme aktívne veľké prestávky, počas ktorých deti po ročníkoch chodia do športovej haly športovať. Má to úspech, deti sa hýbu rady.

Tak mi z toho vychádza, že deťom sa vzťah k pohybu generačne nemení, teda deti sa hýbať stále chcú aj potrebujú, menia sa len možnosti. Lýdia, otvorila si však aj tému rodičov – zrejme nestačí, ak deti budú k pohybu motivovať len učitelia a učiteľky.

Lýdia: Silný vzor v rodine je základ. V pondelok sa zvyknem pýtať žiakov, ako strávili víkend. Možno traja-štyria odpovedajú, že boli s rodičmi napríklad na turistike či na bicykloch. Mám pocit, že kedysi rodiny trávili spolu viac voľného času.

Psychológovia: Ak vytvoríte dieťaťu zážitky, bude menej siahať po smartfóne. Keď ich spojíte s pohybom, budujete v ňom zdravé návyky do dospelosti

Veronika: Rodičia sú pre deti najzákladnejšia motivácia (nielen) v prípade pohybu, preberajú od nich všetky návyky. Je zjavné, že deti zo športových rodín sú často výkonnejšie. Pár rokov si však všímam, že deti majú problém zvládať náročné situácie. Sú totiž naučené, že rodičia to za ne vyriešia.

Lýdia: Súhlasím, rodičia by nemali robiť všetko za deti. Mali by deti viac skúšať, vystavovať aj náročnejším situáciám či výzvam, ísť im príkladom.

Myslíte si, že dnešné deti zvládajú stresové situácie ťažšie ako predchádzajúce generácie?

Lýdia: Určite zvládajú prekážky ťažšie. No musím uznať, že nám ako deťom nikto nehovoril nič o strese, museli sme to všetko nejako prežiť. Až spätne ako dospelá som si uvedomila, že tie tráviace ťažkosti som mala neraz z trémy. (Smiech)

Dnes sa však často hovorí o tom, aby sme deti nestresovali, dokonca ani množsvom domácich úloh. Spomínam si na jedného prváka, ktorý mohol ísť do školy pre nadané deti, mal obrovské vedomosti. Ale keď som od neho chcela, aby cvičil ručičkami, povedal: „Mne mama nepovedala, že toto bude také ťažké.“ Pýtala som sa ho, čo je na tom také ťažké, a on mi povedal: „Ja som toto nikdy nerobil.“

Pre deti je však dôležité prekonávanie prekážok. V tom je pohyb nesmierne nápomocný.

Veronika: No na druhej strane sú dnešné deti tlačené do výkonu. Rodičia očakávajú vynikajúce školské výsledky, keď dieťa donesie horšiu známku, rodič ide za učiteľom.

Rovnako je to aj v športe. Rodičia deťom hovoria, akí budú skvelí futbalisti, že dajú veľa gólov. Keď sa deťom potom nedarí, sú v strese. Na zápasoch rodičia na deti kričia, vyvíjajú na ne tlak a deti z toho niekedy úplne kolabujú. Akoby sa vytratila radosť z pohybu a hravosť.

Takže na ne vplýva aj tlak rodičov?

Lýdia: Za veľkými očakávaniami aj prísnosťou rodičov je mnoho faktorov, no myslím si, že pri športe (najmä malých detí) robia viac stresu rodičia. Majú vysoké očakávania už na začiatku trénovania.

Manžel je hokejový tréner a všimol si, že teraz rodičia často chodia na tréningy. Stoja za mantinelom a kričia na deti, čo trénera a aj deti rozptyľuje. Kedysi to tak nebývalo.

Deti mi často hovoria, že musia ísť na tréning, a sťažujú sa, že si ani neoddýchli. Rodičia ich tlačia do výkonu a chcú z nich mať vrcholových športovcov.

Veronika: Áno, deti sú často športom preťažované. Rodičia veľa pracujú, na deti nemajú čas, tak ich zapisujú na viacero krúžkov, do toho sa musia ešte učiť, robiť si úlohy.

S preťažovaním detí súvisí aj ďalšia téma – deti nemajú čas na nudu.

Veronika: Presne tak. Deti by sa mali vedieť nudiť. Vtedy si nájdu činnosť alebo pohybovú aktivitu, ktorá ich rozvíja aj baví.

Lýdia: Vo všeobecnosti sa odporúčajú dva krúžky. Rodičia by si mali uvedomiť, že je potrebné tráviť s deťmi čas. Nielen prehodiť pár povinných slov po škole, ale skutočne aktívne s nimi tráviť čas – hrou, športom, výletmi, podnetnou debatou. Tak si budujú nezlomné vzťahy už v ranom detstve.