13 filmov, ktorým to podľa kritikov naozaj nevyšlo

Nie každý film je vopred predurčený na úspech a slávu. Niektoré sa musia, bohužiaľ, vyrovnať aj s kritikou a potupným ocenením.

 Už od roku 1980 sa pravidelne v predvečer odovzdávania prestížnych Oscarov vyhlásia tie najhoršie filmové počiny za daný rok. Každého by určite potešila známe zlatá soška, no vyhrať Zlatú malinu, cenu za najhorší filmový výsledok, už také radostné nie je. Netreba však zabúdať na to, že hodnotenie filmových kritikov a divákov nie je vždy rovnaké.

Filmy z domova aj zo sveta si môžete kedykoľvek pozrieť priamo vo svojom mobile prostredníctvom aplikácie O2 TV v mobile.

Pozrite si výber Zlatých malín a nominácií na ne za posledné roky. Súhlasíte s kritikmi alebo naopak?

Transformers – Posledný rytier (2017)

Piate pokračovanie sci-fi snímky plnej efektov a meniacich sa robotov podľa odborníkov z Akadémie vôbec nevyšlo a nepomohlo tomu ani herecké obsadenie Marka Wahlberka a Anthonyho Hopkinsa. Režisér Michael Bay sa pritom rozhodol film nakrútiť, hoci už od samého začiatku predpokladal, že to nebude trhák.

Posledný rytier si tak odniesol deväť nominácií na Zlatú malinu, a to v kategórii najhorší film, najhorší herec v hlavnej úlohe (Mark Wahlberg), najhorší herec/herečka vo vedľajšej úlohe (Josh Duhamel, Anthony Hopkins, Laura Haddocková), najhoršie pokračovanie, najhoršia kombinácia dvoch ľudí, dvoch robotov alebo dvoch výbuchov, najhorší režisér (Michael Bay) aj najhorší scenár (Art Marcum, Matt Holloway, Ken Nolan).

Múmia (2017)

Napriek tomu, že si tento remake získal početné publikum, filmových kritikov nová Múmia nenadchla. Herec Tom Cruise bol pri obsadzovaní hlavnej postavy zjavne zlou voľbou a očividne zlým rozhodnutím bol aj samotný remake pôvodnej Múmie z roku 1932.  Kým vtedy snímka získala viacero nominácií na Oscara, nová Múmia sa tentokrát musela vysporiadať s potupným ocenením najhoršieho herca v hlavnej úlohe.

Múmia však celkovo získala až sedem nominácií na Zlatú malinu: najhorší film, najhorší remake, najhorší herec v hlavnej úlohe (Tom Cruise), najhorší herec vo vedľajšej úlohe (Russell Crowe), najhoršia herečka vo vedľajšej úlohe (Sofia Boutell), najhorší scenár (David Koepp, Christopher McQuarrie, Dylan Kussman) a najhorší režisér (Alex Kurtzman).

Baywatch (2017)

Svalnatý Dwayne „The Rock“ Johnson, idol žien Zac Efron či zvodné Kelly Rohrbach a Alexandra Daddario. Novodobé stvárnenie kultového seriálu z 90. rokov vo forme filmu bolo na kritikov priveľa. Spočiatku pozitívne vnímanie výberu hercov postupne vystriedali negatívne dojmy nielen z nezaujímavého príbehu, ale aj z nie príliš vydareného humoru, ktorý bol miestami prehnaný a príliš lacný.

Baywatch si tak odniesol štyri nominácie, medzi ktorými bola aj nominácia za najhorší herecký výkon (Zac Efron).

Emoji film (2017)

Roztomilí a zábavní emoji, ktorých poznáme predovšetkým z našich mobilných zariadení, dostali šancu aj v animovanom filme. Film Emoji sa však stal prvým animákom za posledných 38 rokov, ktorý získal od filmových kritikov anticenu.

Snímka Emoji ju získala hneď v štyroch kategóriách, a to za najhorší film, najhoršieho režiséra (Anthony Leondis), najhorší scenár (Eric Siegel, Anthony Leondis) a najhoršiu kombináciu postáv.

Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti (2016)

Po udeľovaní Zlatých malín nebolo obľúbeným superhrdinom veľmi do smiechu. Veď kto by si bol pomyslel, že herecké spojenie Bena Afflecka (Batman) a Henryho Cavilla (Superman) bude katastrofa?

Batman vs. Superman, ktorý je pokračovaním Cavillovho prvého Supermana (Man of Steel), bol totiž prepadák. Kritika padla nielen na hlavné herecké obsadenie, ale aj na vedľajšiu úlohu Jesseho Eisenberga, ktorý si zahral Lexa Luthora. Ocenenie Zlatá malina si odniesli aj scenáristi Chris Terria a David S. Goyer. Filmu nepomohlo ani to, že sa na plátne objavila očarujúra Wonderwoman (Gal Gadot).

Twilight sága: Úsvit – 2. časť (2012)

Zakončenie upírskej ságy bola podľa filmových kritikov hotová katastrofa a Kristen Stewart, ktorá stvárnila postavu Belly, bola vyhlásená za najhoršiu herečku.

Najhoršieho herca vo vedľajšej úlohe si odniesol jej vlkodlačí priateľ Jacob Black (Taylor Lautner). Snímka získala Zlaté maliny aj za réžiu (Bill Condon), najhorší filmový pár (Taylor Lautner a Mackenzie Foy), najhoršie herecké obsadenie a najhoršie pokračovanie.

Hillaryna Amerika: Tajné dejiny Demokratickej strany (2016)

Hraný dokument o političke Hillary Clintonovej obdržal anticenu Zlatá malina za rok 2016. Politik Dinesh D’Souza, režisér a hlavný iniciátor dokumentu, však všetku kritiku s potešením privítal – aj negatívna reklama je predsa reklama.

Filmová snímka s názvom Hillary’s America: The Secret History of the Democratic Party (Hillaryna Amerika: Tajné dejiny Demokratickej strany) bola vyhlásená za najhorší filmový výsledok roka a jej tvorca získal titul najhoršieho režiséra a najhoršieho herca zároveň. Rebekah Turnerová, ktorá v dokumente stvárnila Clintonovú, sa stala najhoršou herečkou. Zakladateľ Zlatých malín John Wilson vyhlásil, že išlo o prvý prípad, kedy hlavnú cenu získal dokument.

Maska Junior (2005)

Pri tejto snímke treba dodať hneď na úvod povedať, že pôvodnú Masku Jimma Carreyho z roku 1994 nič len tak neprekoná. A nech sa tento remake snažil akokoľvek, nevyšlo mu to ani náhodou. Hoci ide o komédiu, snímka skôr pôsobí ako antikomédia. Bláznivé stvárnenie malého dieťaťa a boh zo severskej mytológie menom Loki filmu rozhodne nepomohli.

Maska Junior tak získala až sedem nominácií na Zlatú malinu a to v kategórii najhorší film, najhorší herec (Jamie Kennedy), najhorší herec vo vedľajšej úlohe (Alan Cumming, Bob Hoskins), najhorší pár na filmovom plátne (Jamie Kennedy a ktokoľvek ďalší), najhorší remake alebo pokračovanie, najhoršia réžia (Lawrence Guterman) a najhorší scenár (Lance Khazei).

Po zániku Zeme (2013)

Sci-fi snímka za desiatky miliónov dolárov od štúdia Columbia Pictures bola veľkým prepadákom. Herecké spojenie Willa Smitha a jeho syna Jadena pôsobilo na filmovom plátne nezaujímavo a príliš nezohrane. V rámci deja filmu otec so synom núdzovo pristanú, otec sa zraní a z lode unikne náklad – nebezpečný vraždiaci tvor. Syn sa tak stáva jedinou možnosťou, ako privolať pomoc a dostať sa preč.

Snímka o tom, ako to vyzerá po zániku Zeme, si odniesla tri Zlaté maliny za najhorší herec v hlavnej úlohe (Jaden Smith), najhoršieho herca vo vedľajšej úlohe (Will Smith) a najhoršiu kombináciu na filmovom plátne (obaja Smithovci).

Jack a Jill (2011)

Americkému hercovi Adamovi Sandlerovi sa tiež podarilo „zahviezdiť“ aj takýmto spôsobom. Komédia Jack a Jill, v ktorej si zahral dve postavy súčasne (úspešného manažéra a jeho sestru), získala rekordných desať nominácií.

Recenzenti a kritici vyčítali filmový (ne)vtip, preplnenie reklamou aj Sandlerov priveľmi sebavedomý humor. Adam Sandler, samozrejme, nezískal všetky Zlaté maliny sám. Za najhoršieho herca a najhoršiu herečku vo vedľajšej úlohe boli ocenení aj Al Pacino, ktorý si vo filme zahral sám seba a Sandlerova filmová manželka Katie Holmesová.

Či už sa s názorom kritikov stotožňujete, alebo nie, ani pred rokom 2000 tvorcov filmov nešetrili. Zlaté Maliny tak získala aj trojica filmov, ktoré možno patria k vašim obľúbeným.

Muž so železnou maskou (1998)

O smole Leonarda DiCapria na Oscarov sa už hovorí dlhší čas. Za snímku Muž so železnou maskou síce získal ocenenie, no nie také, ktoré by ho potešilo. Zlatú malinu si odniesol za najhorší pár na filmovom plátne (vladár Ľudovít XIV. a jeho dvojča, ktorých hral súčasne).

Kritika vtedy padla najmä na jeho rýchle a nepremyslené obsadenie. Všetko mohlo byť následkom úspešného Titanicu, v ktorom DiCaprio zahviezdil, a tak ho chcel mať vo svojom filme naozaj každý s nádejou, že mu prinesie úspech.

Armageddon (1998)

Režisér Michael Bay je známy svojou záľubou vo veľkých filmových efektoch a ani jeho dávnejší film Armageddon nie je výnimkou. Nie každý divák má rád apokalyptické témy, no napriek tomu si ich tento film získal. Vďaka vtipným dialógom aj romantickej hudbe skupiny Aerosmith sa film stal trhákom.

Podľa kritikov film utrpel najmä nešťastným hereckým obsadením. Ocenenie za najhoršieho herca si odniesol Bruce Willis.

Rambo II (1985)

Známy akčný hrdina John Rambo (Sylvester Stallone) sa opäť vracia na filmové plátno v ďalšom pokračovaní Ramba. Už na prvý diel z roku 1982 sa diváci nevedeli vynadívať, a tak bolo zrejmé, že sa dočkáme pokračovania.

Napriek tomu si Rambo II odnieslo Zlatú malinu za najhorší obraz, najhoršieho herca (Sylvester Stallone), najhorší scenár (Kevin Jarre, James Cameron) aj najhoršiu titulnú pieseň.

Pozrite si dobrý film, nech ste kdekoľvek

Máte chuť na dobrý film alebo by ste sa radi pozreli niektorý z filmov z nášho výberu, ktoré však kritikov nepresvedčili? Nainštalujte si aplikáciu O2 TV v mobile a vychutnajte si filmy, seriály a program viac ako 30 televíznych kanálov priamo vo svojom smartfóne.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac