Príbehy

13 tipov, ako sviatky dobre zvládnuť a spríjemniť ich aj iným

Vďaka našim tipom ušetríte v predvianočnom strese množstvo času a poradíme aj, ako čo najpríjemnejšie stráviť sviatočné dni.

Autor Alexandra Galambová

Foto Shutterstock

Dátum11. 12. 2020

Vianoce prežíva každý inak. Deti sa tešia na rozprávky a darčeky, rodičia sa snažia zabezpečiť všetko potrebné a užiť si aspoň pár chvíľ oddychu. Na stole nemôže nič chýbať, tradičné jedlá rozvoniavajú v dome aj niekoľko dní vopred, koláčikov máte na výber hneď niekoľko druhov a šalát sa na vás usmieva zakaždým, keď otvoríte chladničku. Okrem toho treba zabezpečiť plynulý chod v práci a darčeky pre rodinu.

Traja králi O2 prinášajú Vianočný bonus na smart zariadenia a pomáhajú deťom bez rodín. Ako získam bonus?

Z jedného prieskumu Knox University vyplynulo, že až pre 44 % opýtaných boli Vianoce stresujúce, hoci si ich vo výsledku užili a boli s nimi spokojní. Naše tipy vám môžu pomôcť, aby boli vaše sviatky počas tohto roku aspoň o trošku pohodovejšie.

Pred Vianocami

Nakúpte darčeky online

Vedeli ste, že takmer polovica Slovákov si necháva nakupovanie darčekov na posledné dva týždne? Ak patríte k tým, ktorí sa radi vyhnú preplneným nákupným centrám, využite možnosť online nákupu.

Buďte originálni a venujte svojim blízkym napríklad zážitky, online kurzy, predplatné obľúbeného časopisu, hodiny tanca či voucher do divadla. Mnohé značky majú v tomto období výhodné ponuky, zľavy alebo dopravu zadarmo. Nezabudnite však na to, že vaše objednávky musí niekto spracovať, zabaliť, poslať a tiež priviezť.

Buďte preto empatickí voči tým, ktorí sa vám snažia urobiť pekné Vianoce, a nežeňte ich do stresu, ktorý budete nakoniec prežívať spolu s nimi. Objednajte preto darčeky skôr. Väčšina e-shopov má pred sviatkami na svojich stránkach aj dátumy, do ktorých stíhajú svoje zásielky doručiť. Aj to je spôsob, ako predísť zbytočnej nervozite.

Zapojte do príprav celú rodinu

Vianoce by mali byť o spolupatričnosti a rodine. Preto je veľmi dôležité, aby sa na organizácii a prípravách podieľala celá rodina. Vďaka tomu budú mať jednotliví členovia oveľa väčšiu radosť z toho, že ste túto misiu zvládli spoločnými silami. Vytvorte si harmonogram, podľa ktorého každý člen rodiny podá pomocnú ruku, a tak budete všetci spoločne pracovať na vytvorení krásnych sviatočných dní.

Vyčleňte každému úlohy podľa jeho možností a schopností a nebojte sa povinnosti rozdeliť. Každý správny manažér predsa vie svoju prácu delegovať. Na trhu je množstvo krásnych dizajnových kalendárov alebo online plánovačov, ktoré vám to uľahčia. Prípadne si nejaký kalendár vyrobte sami doma a umiestnite ho na viditeľné miesto.

Urobte si zo spoločného pečenia novú tradíciu

Nenechajte všetko len na jedného člena rodiny. Myslite kreatívne a spravte si z predvianočného pečenia rodinnú tradíciu. Pečenie môžete zaznamenať na svoj telefón – urobte si časozber a odfoťte sa v situáciách, ktoré vám pripomenú, aké dôležité je držať spolu.

Vynikajúcimi pomocníkmi pri pečení sú kuchárske knihy, vďaka ktorým už nebudete musieť stráviť hodiny na internete hľadaním správnych receptov. Upiecť si môžete jednoduché medovníky, ktoré spolu s vami zvládnu aj vaše deti. Recept nájdete v knihe Tak ma mama naučila. Ak patríte medzi tých, ktorí majú rôzne potravinové alergie, určite vám pomôže kniha Tradičné Vianoce takmer bez alergénov.

Uľahčite si upratovanie

Množstvo domácností robí vianočné upratovanie niekoľko dní či týždňov vopred, pretože je toho viac ako zvyčajne. Našťastie žijeme v čase, keď nám výdobytky moderného sveta dokážu uľahčiť život. Vianoce predsa nie sú o tom, aby ste si za štedrovečerný stôl sadli uštvaní a odpadli od únavy skôr, než zjete posledné sústo.

Nechajte preto upratovanie na profesionálov a objednajte si upratovaciu službu. Budete tak môcť stráviť viac času s rodinou a ďalšími prípravami.

Dajte si nákup doručiť domov

Dlhé rady v obchodoch, stres, zabudnuté suroviny a opätovné štartovanie auta. Poznáte to? Neprežívajte každý rok to isté. Objednajte si potraviny cez službu online donášky až k sebe domov.

Niekoľko overených portálov ponúka ceny primerané kvalite a vašu peňaženku takýto nákup naozaj nezaťaží viac, ako by ste minuli v bežnom obchode, kde navyše hrozí aj nebezpečenstvo nákupu nepotrebných vecí. Spíšte si zoznam toho, čo naozaj potrebujete, a vyhnite sa tak prebytočnému vyhadzovaniu nedojedených surovín.

Pomôžte tým, ktorí to potrebujú

Podľa psychologických štúdií sú ľudia, ktorí nemajú to šťastie stráviť sviatky s rodinou pri prestretom stole, oveľa náchylnejší na depresie či zlé myšlienky. Otvorte svoje srdce a pomôžte tým, ktorí nemajú to šťastie ako vy.

Na internete existuje zoznam slovenských charitatívnych organizácií a určite sa minimálne jedna nachádza aj vo vašom meste alebo v blízkom okolí. Uvidíte, že pocit pri rozbaľovaní vašich darčekov bude po takejto pomoci lepší.

Nezabudnite na relax a starostlivosť o seba

Naše telo, pleť, ale aj psychika sú v tomto období vystavené stresu, preto je dôležité, aby sme nezabudli starať sa aj o seba. Vyhraďte si na túto aktivitu každý deň niekoľko minút a uvidíte, ako vám tieto chvíle dodajú potrebnú silu na zvládnutie náročných dní.

Na Slovensku je množstvo fi riem, ktoré vyrábajú kozmetiku nielen s láskou, ale aj v súlade s prírodou. Prírodná kozmetika vás pri pravidelnom používaní odmení a vy sa vďaka tomu budete cítiť sebavedomejšie. Či už siahnete po mydlách s upokojujúcimi vôňami, šampónoch s výživnými bylinami alebo sérach, vďaka ktorým bude vaša pokožka zdravá, je to len na vás.

Myslite ekologicky

V posledných rokoch pribúda množstvo alternatív, ktoré sú vynikajúcim spôsobom, ako ušetriť nielen vašu peňaženku, ale aj prírodu, ktorá v tomto období trpí vinou konzumu. Nájdite vo svojom okolí firmy, ktoré zapožičiavajú vianočné stromčeky v kvetináčoch, a nemusíte sa stresovať, že budete mať doma neporiadok z osádzania či vymýšľať spôsob, ako sa neskôr stromčeka zbaviť.

Množstvo vianočných stromčekov končí po sviatkoch pod oknami domácností, v „lepšom“ prípade ležia opustené pri kontajneroch. Ušetríte tak prírodu od zbytočného odpadu vyprodukovaného počas Vianoc.

Počas sviatkov

Prečítajte si dobrú knihu

Vďaka knihe prestanete na chvíľu myslieť na svoje povinnosti a prenesiete sa do príbehov, ktoré často vyrážajú dych. Pre ženy, ktoré hľadajú inšpiráciu, odporúčame knihu SuperŽENY, kde nájdete príbehy výnimočných žien z našej histórie. Ak patríte medzi fanúšikov životopisných kníh, Michelle Obama a jej príbeh budú pre vás tým pravým.

Čítajte aj: Užite si maratón bondoviek aj dávku romantiky. Tieto novinky z ponuky HBO GO vám spríjemnia príchod Vianoc

V prípade, že hľadáte skôr nenáročné, vtipné a oddychové čítanie, Ondrej Sokol a jeho kniha Ako som vozil Nórov 2 je skvelá voľba. Muži si dobre oddýchnu napríklad pri druhej dlho očakávanej zbierke Teda Chianga Výdych. Tá prináša množstvo prekvapivých myšlienok, ktoré osvetľujú záhady vesmíru aj ľudského vnútra.

Vychutnajte si šálku bylinkového čaju

Aj sviatočné dni bývajú často náročné, preto dobre padnú bylinkové čaje, ktoré majú blahodarné účinky. Vhodný je napríklad čaj z ľubovníka bodkovaného, ktorý funguje ako prírodná antidepresívna tabletka s tým rozdielom, že nemá žiadne vedľajšie účinky. Upokojujúce účinky má aj medovka lekárska.

Aby sa liečivé vlastnosti čajov lepšie rozpustili vo vode, kúpte si sypaný čaj v miestnej čajovni, ktorú tým podporíte.

Doprajte si všetko, ale s mierou

Počas sviatkov na nás číhajú pokušenia v podobe rôznych dobrôt. Ak budete svoje chute potláčať, je väčšia pravdepodobnosť, že najkrajšie sviatky v roku prežijete v smútku a s výčitkami.

Doprajte si to, na čo máte chuť, no zároveň nezabúdajte na to, že všetko treba robiť s mierou a aj počas voľných dní potrebujete pohyb. Preto neváhajte a každý deň sa vyberte na prechádzku. Čerstvý vzduch pôsobí priaznivo nielen na okysličenie mozgu a svalstva, ale aj na vašu psychiku.

Spríjemnite si čas príjemnou vôňou

Ak si chcete na chvíľu oddýchnuť, príjemným spoločníkom môže byť aj vôňa šíriaca sa z elektrického difuzéra. Niektoré vonné olejčeky, ktoré sa pridávajú do vody, majú nielen upokojujúce, ale aj liečivé účinky.

Odporúčajú sa napríklad oleje s vôňou sibírska jedľa, santalové drevo, rumanček rímsky, horký pomaranč, borievka, medovka či levanduľa. Výhodou je, že niektoré difuzéry môžete nechať zapnuté aj pred tým, ako sa uložíte spať, pretože sa dokážu samy vypnúť.

Urobte dobrý skutok

Počas roka sa mnohým z nás v domácnosti nazbiera množstvo vecí, ktoré nepotrebujeme. Ak chcete voľný čas tráviť produktívne, vytrieďte nepotrebné veci a podarujte ich ďalej. Nezabúdajte ani na zvieratá v útulkoch, ktoré sa po Vianociach ešte viac zapĺňajú. Nájdite si najbližší útulok, choďte na prechádzku s miestnym psíkom alebo im odneste vrece krmiva.

Skvelú prácu robia aj ľudia z projektu Hodina pre seniora, v rámci ktorého môžete telefonovať so seniormi v zariadeniach sociálnych služieb a spríjemniť im čas. Nikto sa predsa na Vianoce nechce cítiť sám.

Urobte sebe alebo svojim blízkym radosť jedným z Troch kráľov, zoberte si na Vianoce domov robotický vysávač, tablet alebo smart TV a získajte extra bonus až do 240 €. Každé zo zariadení navyše prispieva k lepšej budúcnosti detí, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Aj cesty do úplného neznáma nás môžu priviesť späť k sebe. Komunikačná expertka Dominika Šugareková nechala dobrú prácu a odišla na ostrov Lombok učiť deti ako dobrovoľníčka

Žiť tak, ako naozaj chceme, často znamená ísť proti očakávaniam a začať naplno veriť sebe.

Autorka Ester Viktória Bukovinská

Foto Dominika Behúlová

Dátum29. 5. 2025

Koľkokrát ste rozmýšľali nad zásadnou zmenou vo svojom živote? Dominika mala stabilnú prácu, no cítila, že potrebuje zmenu. Namiesto hypotéky si kúpila letenku, aby na indonézskom ostrove Lombok učila deti angličtinu. Sama získala vzácne lekcie – naučila sa, ako spomaliť, ako odlíšiť, čo je naozaj dôležité, a ako sa nebáť hľadať zmysel života, aj keď nám spoločnosť podsúva stereotypy o živote dospelej ženy. Po návrate sa zamestnala v O2 a aj cez firemnú komunikáciu sa snaží o to isté: aby veci dávali zmysel. Nie iba na papieri, ale najmä v živote.

Psychológ: Prežívať strach je prirodzené. No uvedomovanie si seba samého pomáha zvládnuť výzvy, z ktorých máme obavy

V rozhovore s Dominikou Šugarekovou sa dočítate:

prečo je niekedy správne rozhodnúť sa skôr, než vás stihne niekto odhovoriť,
čo sa stane, keď zistíte, že „normálny stereotypný život“ nie je vaša cieľová destinácia,
kedy sa oplatí riskovať úspory,
ako deti z opačného konca sveta naučili Dominiku viac než akákoľvek škola,
ako je možné nájsť väčší zmysel pri akejkoľvek práci,
a čo si odniesla z ostrova, kde „zajtra“ môže znamenať aj o štyri dni, a prečo by takéto vnímanie času nezaškodilo ani nám na Slovensku.

Dominika, vždy si bola dobrodružný typ?

Asi áno – povedala by som, že mám cestovateľského ducha, aj keď som ho v detstve úplne nenapĺňala. Som z menšieho mesta a s rodinou sme najčastejšie výletovali v Tatrách, len raz začas sa podarilo ísť k moru.

Od strednej školy som začala túžiť po väčšom meste – kamarátky sa mi smiali, že ak by som mohla, išla by som aj na kraj sveta. Keď som si hľadala vysokú školu, nič okrem Bratislavy, Prahy a Brna neprichádzalo do úvahy. Nakoniec som zakotvila v Bratislave a hneď v druhom ročníku som išla na pobyt do USA, neskôr na Erasmus do Talianska.

Napokon si na ten „kraj sveta“ odišla – teda na opačnú stranu zemegule, na indonézsky ostrov Lombok. Ako sa rodí takéto rozhodnutie?

Celkom rýchlo. Bolo to v roku 2022, tri roky po ukončení vysokej školy. Mala som stabilnú prácu, v ktorej ohlásili organizačné zmeny. Zrazu som mala pocit, že aj ja sama potrebujem „organizačnú zmenu“.

Pociťovala som taký vnútorný boj, pocit nenaplnenia a zároveň „nutkanie“ odísť do zahraničia. Keď sa na to takto spätne pozerám, bola som celkom frustrovaná – aj napriek tomu, že som mala svoju vtedajšiu prácu a kolegov rada.

Zrazu som sa tak z výšky pozerala na svoj život a uvažovala, či robím všetko tak, ako naozaj chcem. Chcela som sa priblížiť viac k sebe samej a dostať nový vietor do života.

Vedela si hneď, že chceš ísť pomáhať, resp. dobrovoľníčiť?

Prišlo to úplnou náhodou. Počúvala som podcast s bývalou dobrovoľníčkou, ktorá tiež pomáhala na Lomboku ako učiteľka angličtiny. Veľmi sa mi to páčilo.

Potom to už išlo rýchlo – ozvala som sa českej neziskovej organizácii Kintari a do týždňa som mala telefonát s riaditeľkou, ktorá mi o projekte povedala viac. Náš rozhovor ukončila otázkou Kedy môžeš prísť? Tak som si kúpila letenky.

Vedela som, že pôjdem na mesiac a že si prípadne budem môcť pobyt predĺžiť.

Na veľké rozhodnutia nikdy nie je úplne ideálny čas, vždy existuje nejaké mínus. No predsa sa opýtam. Mala si stabilnú prácu a všetko si tu nechala. Nemala si žiadne obavy?

Pred odletom to na mňa začalo doliehať. Lúčila som sa s kolegami a zrazu som mala pocit, že strácam pevnú pôdu pod nohami. Náročné bolo, aj keď som toto rozhodnutie oznamovala blízkym, lebo časť rodiny sa to dozvedela len dva týždne pred odletom.

Povedala som im to na poslednú chvíľu, aby ma nikto neodhováral. Ja som bola rozhodnutá, ale všetky neistoty prichádzali práve z môjho blízkeho okolia – pýtali sa a spochybňovali moje rozhodnutie otázkami: Prečo tu neostaneš? Prečo si nekúpiš byt? Prečo si nenájdeš partnera? Prečo nejdeš do „normálnej“ práce?

Je náročné dôverovať vlastnému pocitu, keď ho okolie podkopáva. Čo to v tebe zanechalo a ako si s tými pochybnosťami pracovala?

Hnevalo ma, aké má táto spoločnosť očakávania – najmä od žien. Po škole sa máš zamestnať, vydať sa, mať deti a do toho super kariéru, nič iné sa nepripúšťa. Musím sa však priznať, že to aj mnou zamávalo.

Prvýkrát som išla niekam sama, bolo to veľmi ďaleko, mala som v pláne minúť úspory a nevedela som, čo bude, keď sa vrátim späť. Zrazu to bolo celé strašidelné, no (našťastie) nebolo cesty späť – mala som už letenku. V tom momente bolo dôležité, aby som sa zastala samej seba a verila svojmu rozhodnutiu. Samozrejme, že som v okolí mala aj výnimky, no celkovo ma prekvapilo, ako ťažko sa moje rozhodnutie niektorým chápalo. Môj dôvod bol pre nich príliš zrejme príliš abstraktný – ako keby túžba odísť nebola dostatočná motivácia.

Najväčšiu odvahu niekedy potrebujeme na to, aby sme si dovolili veci cítiť inak ako ostatní.

Ustála si všetky pochybnosti a na Lombok si odišla. Cez dobrovoľníctvo aj svoje rozhodnutie si hľadala aj naplnenie. Priniesol ti ho Lombok?

Nielen pocit naplnenia, ale aj oveľa viac! Na ostrove som pracovala ako učiteľka angličtiny. Počas detstva som chcela byť učiteľkou, napokon som sa však od toho odklonila.

Aj keď sú deti na zahraničných lektorov zvyknutí, bola som prvá dobrovoľníčka po pandemickom 2 a pol roku, keď bol ostrov pre cudzincov uzatvorený.

Učila som triedu 27 detí vo vekovom rozpätí od 9 do 11 rokov. Učili sme sa úplné základy – zvieratá, členov rodiny, dni v týždni, časti tela, emócie. Bolo vidieť, že po covide to ide ťažšie, no decká boli veľmi šikovné. Najväčší problém mali s písaním v angličtine. Všetko totiž písali tak, ako slová počuli. Bolo to veľmi náročné, no učili sme sa navzájom – aj ja som sa dozvedela veľa.

Čo ťa deti naučili?

Ja som sa snažila nemať žiadne očakávania, preto ma mnoho situácií prekvapilo. Pamätám si, ako sme sa učili o členoch rodiny. Chodila som po triede a postupne som sa pýtala detí, koľko majú súrodencov. Naozaj veľa žiakov nevedelo odpovedať, problém však nebol v angličtine.

V čom bol problém?

Na Lomboku sa žije komunitný život – najmenšie deti nevedia rozoznať, kto je ich brat a kto sused. V komunite sa každý stará o každého. Naozaj teda nevedeli, koľko majú súrodencov – to som nečakala.

Súbežne som učila aj malú skupinu 17-ročných dievčat, ktoré boli v angličtine pokročilé a mali veľký potenciál.

Boli síce na strednej škole, kde študovali cestovný ruch, no keď som otvorila mapu sveta, vôbec nechápali, ako vyzerá život mimo Lomboku. Za 17 rokov svojho života neboli ani vo vedľajšom meste, ktoré bolo vzdialené 14 kilometrov.

Nemali na to priestor, lebo vo „voľnom“ čase sa starali o ryžové polia, kravy alebo o mladších súrodencov. Počas ryžovej sezóny ani nechodili do školy. Spolu s ďalšou učiteľkou sa nám podarilo zobrať ich aspoň do susedného mesta. Bolo úžasné ich sledovať, všade sa fotili a boli veľmi šťastné.

Takže ti život na ostrove ukázal, ako veľmi nás formuje prostredie, v ktorom vyrastáme, a aké inšpiratívne môže byť stretnúť sa s úplne iným pohľadom na svet.

Jednoznačne. Dievčatá veľmi obdivovali, akú mám bledú pleť – biela pleť je pre nich sen a prianie. Bohatý človek bol pre nich ten, ktorý mal kravu. Ani vzdelávací systém veľmi nepodporoval rozmýšľanie v širších perspektívach – všetky chceli byť recepčné, pretože poznali len málo možností.

Výnimkou bolo dievča, ktoré som pripravovala na skúšky na Českú zemědělskú univerzitu v Prahe, kam jej pomohla organizácia Kintari. Čaká na ňu život, ktorý si ešte ani ona sama nedokázala vysnívať. Bolo pre mňa naozaj motivujúce vidieť, že charitatívne organizácie naozaj menia ľuďom celý svet.

S odstupom času už asi vieš aj inak zhodnotiť, čo všetko ti dala celá táto skúsenosť.

Odchádzalo sa mi naozaj veľmi ťažko, napokon som ostala dva mesiace. Okrem detí som čas trávila aj s domácimi a spoločne sme cestovali po ostrove. Všetky tieto pozorovania mi dali veľa.

Naučila som sa, že na moslimskom ostrove sú veľmi úctiví k ženám, aj keď sa často tomuto náboženstvu stereotypne pripisuje opak. Ľudia si veľmi vážili matky, pretože darovali život. Všetci boli vždy ochotní pomôcť, nič za to neočakávali – jednoducho boli láskaví. A potom tu bola jedna celá skúška mojej trpezlivosti. Lombočania totiž čas vnímajú úplne inak, len tak na okrasu. Prídem o pár minút v skutočnosti znamená prídem o tri hodiny, zajtra znamená o štyri dni neskôr. Nikto sa tam prosto neponáhľal.

Aj ty si spomalila?

Moja európska hlava mi stále hovorila, že meškáme, nestíhame, no neskôr som sa snažila zobrať si čo najviac zo životného prístupu tu a teraz.

Na Lomboku neexistoval stres, podľa mňa to slovo ani nepoznajú. Naučila som sa trpezlivosti a v pokoji som si dokázala povedať, že niektoré veci naozaj môžeme odložiť na zajtra – a fakt sa nič nestane. Veľa mi dal aj ich komunitný život – na ulici to vždy žilo, každý sa rozprával so susedmi, vnímal okolie a žil v prítomnom okamihu. Predsa v Bratislave len málokto pozná ľudí, ktorí bývajú v okolí. Zabuchneme dvere a nestaráme sa o to, čo sa deje na druhej strane steny.

Možno sa to tak na začiatku nezdá, no každá cesta má svoj zmysel. Aj tá na kraj sveta.

Uchovala si si toto nastavenie aj po návrate naspäť? Alebo inak sa spýtam: stále žiješ „s lombockými hodinkami“?

Nebudem klamať, náš rýchly spôsob života ma niekedy zomelie. Ale áno, snažím sa niekedy zastaviť a spomenúť si na Lombok.

Po tejto ceste mám väčšiu pokoru vo vzťahu k životu – snažím sa viac si ho užívať s mojimi najbližšími a naučila som sa urobiť dva kroky späť a spýtať sa samej seba, či je to naozaj taká katastrofa, alebo či je to len scenár a tlak v mojej hlave.

Sú to také minilekcie, ktoré vieme aplikovať do rôznych častí nášho života. Napríklad, po návrate som si začala hľadať prácu a vedela som, že tentokrát chcem, aby bola viac v súlade s tým, čo som na Lomboku pochopila o sebe aj o svete.

Ako vyzeralo hľadanie si práce po návrate?

Vrátila som sa, pretože som musela – nemohla som už byť dlhšie bez príjmu. Vyštudovala som marketing, a tak som si hľadala prácu v tomto odbore, čo sa napokon podarilo. V práci trávime väčšinu dňa, a preto je podľa mňa dôležité robiť pod značkou, s ktorou sa aj osobne stotožňujeme. Aj preto som sa neskôr presunula do O2.

Niekto by však mohol povedať, že marketing je povrchný a ty si si predsa hľadala prácu, ktorej môžeš dať zmysel.

Pracujem ako expertka na komunikáciu a myslím si, že v dnešnej dobe má spôsob, akým komunikujeme, veľký zmysel. Pri hľadaní práce som vedela, že nechcem robiť reklamu firme, ktorá propaguje alkohol alebo tabak.

V O2 to ale nie je len o produktoch. Je mi sympatické, že O2 sú blízke aj témy nežnej revolúcie, kvír témy či téma bezpečnosti na internete.

Aj keď už nie som učiteľka angličtiny na Lomboku, všetky skúsenosti využívam aj v tejto práci.

Príkladom je jednoduchosť, ktorá je najväčším umením moderného marketingu – v práci sa snažím komunikovať myšlienku tak, aby zasiahla čo najviac ľudí a aby jej všetci porozumeli. O to som sa snažila aj pred tabuľou v Lomboku. Možno sa to tak na začiatku nezdá, no každá cesta má svoj zmysel. Aj tá na kraj sveta.

Dominika Šugareková

Dominika vyštudovala marketing a skúsenosti zbierala doma aj v zahraničí. Keď pocítila, že potrebuje v živote zmenu, kúpila si letenku „na druhý koniec sveta“ a dva mesiace učila angličtinu deti na ostrove Lombok v Indonézii. Dnes pracuje v O2 ako expertka na komunikáciu a verí, že aj zdanlivo obyčajné slová môžu mať veľký význam – ak sa používajú s citom, férovosťou a úmyslom robiť veci inak. V práci aj v živote hľadá zmysel, nielen výkony.