Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

13 tipov, ako sviatky dobre zvládnuť a spríjemniť ich aj iným

Vďaka našim tipom ušetríte v predvianočnom strese množstvo času a poradíme aj, ako čo najpríjemnejšie stráviť sviatočné dni.

Vianoce prežíva každý inak. Deti sa tešia na rozprávky a darčeky, rodičia sa snažia zabezpečiť všetko potrebné a užiť si aspoň pár chvíľ oddychu. Na stole nemôže nič chýbať, tradičné jedlá rozvoniavajú v dome aj niekoľko dní vopred, koláčikov máte na výber hneď niekoľko druhov a šalát sa na vás usmieva zakaždým, keď otvoríte chladničku. Okrem toho treba zabezpečiť plynulý chod v práci a darčeky pre rodinu.

Traja králi O2 prinášajú Vianočný bonus na smart zariadenia a pomáhajú deťom bez rodín. Ako získam bonus?

Z jedného prieskumu Knox University vyplynulo, že až pre 44 % opýtaných boli Vianoce stresujúce, hoci si ich vo výsledku užili a boli s nimi spokojní. Naše tipy vám môžu pomôcť, aby boli vaše sviatky počas tohto roku aspoň o trošku pohodovejšie.

Pred Vianocami

Nakúpte darčeky online

Vedeli ste, že takmer polovica Slovákov si necháva nakupovanie darčekov na posledné dva týždne? Ak patríte k tým, ktorí sa radi vyhnú preplneným nákupným centrám, využite možnosť online nákupu.

Buďte originálni a venujte svojim blízkym napríklad zážitky, online kurzy, predplatné obľúbeného časopisu, hodiny tanca či voucher do divadla. Mnohé značky majú v tomto období výhodné ponuky, zľavy alebo dopravu zadarmo. Nezabudnite však na to, že vaše objednávky musí niekto spracovať, zabaliť, poslať a tiež priviezť.

Buďte preto empatickí voči tým, ktorí sa vám snažia urobiť pekné Vianoce, a nežeňte ich do stresu, ktorý budete nakoniec prežívať spolu s nimi. Objednajte preto darčeky skôr. Väčšina e-shopov má pred sviatkami na svojich stránkach aj dátumy, do ktorých stíhajú svoje zásielky doručiť. Aj to je spôsob, ako predísť zbytočnej nervozite.

Zapojte do príprav celú rodinu

Vianoce by mali byť o spolupatričnosti a rodine. Preto je veľmi dôležité, aby sa na organizácii a prípravách podieľala celá rodina. Vďaka tomu budú mať jednotliví členovia oveľa väčšiu radosť z toho, že ste túto misiu zvládli spoločnými silami. Vytvorte si harmonogram, podľa ktorého každý člen rodiny podá pomocnú ruku, a tak budete všetci spoločne pracovať na vytvorení krásnych sviatočných dní.

Vyčleňte každému úlohy podľa jeho možností a schopností a nebojte sa povinnosti rozdeliť. Každý správny manažér predsa vie svoju prácu delegovať. Na trhu je množstvo krásnych dizajnových kalendárov alebo online plánovačov, ktoré vám to uľahčia. Prípadne si nejaký kalendár vyrobte sami doma a umiestnite ho na viditeľné miesto.

Urobte si zo spoločného pečenia novú tradíciu

Nenechajte všetko len na jedného člena rodiny. Myslite kreatívne a spravte si z predvianočného pečenia rodinnú tradíciu. Pečenie môžete zaznamenať na svoj telefón – urobte si časozber a odfoťte sa v situáciách, ktoré vám pripomenú, aké dôležité je držať spolu.

Vynikajúcimi pomocníkmi pri pečení sú kuchárske knihy, vďaka ktorým už nebudete musieť stráviť hodiny na internete hľadaním správnych receptov. Upiecť si môžete jednoduché medovníky, ktoré spolu s vami zvládnu aj vaše deti. Recept nájdete v knihe Tak ma mama naučila. Ak patríte medzi tých, ktorí majú rôzne potravinové alergie, určite vám pomôže kniha Tradičné Vianoce takmer bez alergénov.

Uľahčite si upratovanie

Množstvo domácností robí vianočné upratovanie niekoľko dní či týždňov vopred, pretože je toho viac ako zvyčajne. Našťastie žijeme v čase, keď nám výdobytky moderného sveta dokážu uľahčiť život. Vianoce predsa nie sú o tom, aby ste si za štedrovečerný stôl sadli uštvaní a odpadli od únavy skôr, než zjete posledné sústo.

Nechajte preto upratovanie na profesionálov a objednajte si upratovaciu službu. Budete tak môcť stráviť viac času s rodinou a ďalšími prípravami.

Dajte si nákup doručiť domov

Dlhé rady v obchodoch, stres, zabudnuté suroviny a opätovné štartovanie auta. Poznáte to? Neprežívajte každý rok to isté. Objednajte si potraviny cez službu online donášky až k sebe domov.

Niekoľko overených portálov ponúka ceny primerané kvalite a vašu peňaženku takýto nákup naozaj nezaťaží viac, ako by ste minuli v bežnom obchode, kde navyše hrozí aj nebezpečenstvo nákupu nepotrebných vecí. Spíšte si zoznam toho, čo naozaj potrebujete, a vyhnite sa tak prebytočnému vyhadzovaniu nedojedených surovín.

Pomôžte tým, ktorí to potrebujú

Podľa psychologických štúdií sú ľudia, ktorí nemajú to šťastie stráviť sviatky s rodinou pri prestretom stole, oveľa náchylnejší na depresie či zlé myšlienky. Otvorte svoje srdce a pomôžte tým, ktorí nemajú to šťastie ako vy.

Na internete existuje zoznam slovenských charitatívnych organizácií a určite sa minimálne jedna nachádza aj vo vašom meste alebo v blízkom okolí. Uvidíte, že pocit pri rozbaľovaní vašich darčekov bude po takejto pomoci lepší.

Nezabudnite na relax a starostlivosť o seba

Naše telo, pleť, ale aj psychika sú v tomto období vystavené stresu, preto je dôležité, aby sme nezabudli starať sa aj o seba. Vyhraďte si na túto aktivitu každý deň niekoľko minút a uvidíte, ako vám tieto chvíle dodajú potrebnú silu na zvládnutie náročných dní.

Na Slovensku je množstvo fi riem, ktoré vyrábajú kozmetiku nielen s láskou, ale aj v súlade s prírodou. Prírodná kozmetika vás pri pravidelnom používaní odmení a vy sa vďaka tomu budete cítiť sebavedomejšie. Či už siahnete po mydlách s upokojujúcimi vôňami, šampónoch s výživnými bylinami alebo sérach, vďaka ktorým bude vaša pokožka zdravá, je to len na vás.

Myslite ekologicky

V posledných rokoch pribúda množstvo alternatív, ktoré sú vynikajúcim spôsobom, ako ušetriť nielen vašu peňaženku, ale aj prírodu, ktorá v tomto období trpí vinou konzumu. Nájdite vo svojom okolí firmy, ktoré zapožičiavajú vianočné stromčeky v kvetináčoch, a nemusíte sa stresovať, že budete mať doma neporiadok z osádzania či vymýšľať spôsob, ako sa neskôr stromčeka zbaviť.

Množstvo vianočných stromčekov končí po sviatkoch pod oknami domácností, v „lepšom“ prípade ležia opustené pri kontajneroch. Ušetríte tak prírodu od zbytočného odpadu vyprodukovaného počas Vianoc.

Počas sviatkov

Prečítajte si dobrú knihu

Vďaka knihe prestanete na chvíľu myslieť na svoje povinnosti a prenesiete sa do príbehov, ktoré často vyrážajú dych. Pre ženy, ktoré hľadajú inšpiráciu, odporúčame knihu SuperŽENY, kde nájdete príbehy výnimočných žien z našej histórie. Ak patríte medzi fanúšikov životopisných kníh, Michelle Obama a jej príbeh budú pre vás tým pravým.

Čítajte aj: Užite si maratón bondoviek aj dávku romantiky. Tieto novinky z ponuky HBO GO vám spríjemnia príchod Vianoc

V prípade, že hľadáte skôr nenáročné, vtipné a oddychové čítanie, Ondrej Sokol a jeho kniha Ako som vozil Nórov 2 je skvelá voľba. Muži si dobre oddýchnu napríklad pri druhej dlho očakávanej zbierke Teda Chianga Výdych. Tá prináša množstvo prekvapivých myšlienok, ktoré osvetľujú záhady vesmíru aj ľudského vnútra.

Vychutnajte si šálku bylinkového čaju

Aj sviatočné dni bývajú často náročné, preto dobre padnú bylinkové čaje, ktoré majú blahodarné účinky. Vhodný je napríklad čaj z ľubovníka bodkovaného, ktorý funguje ako prírodná antidepresívna tabletka s tým rozdielom, že nemá žiadne vedľajšie účinky. Upokojujúce účinky má aj medovka lekárska.

Aby sa liečivé vlastnosti čajov lepšie rozpustili vo vode, kúpte si sypaný čaj v miestnej čajovni, ktorú tým podporíte.

Doprajte si všetko, ale s mierou

Počas sviatkov na nás číhajú pokušenia v podobe rôznych dobrôt. Ak budete svoje chute potláčať, je väčšia pravdepodobnosť, že najkrajšie sviatky v roku prežijete v smútku a s výčitkami.

Doprajte si to, na čo máte chuť, no zároveň nezabúdajte na to, že všetko treba robiť s mierou a aj počas voľných dní potrebujete pohyb. Preto neváhajte a každý deň sa vyberte na prechádzku. Čerstvý vzduch pôsobí priaznivo nielen na okysličenie mozgu a svalstva, ale aj na vašu psychiku.

Spríjemnite si čas príjemnou vôňou

Ak si chcete na chvíľu oddýchnuť, príjemným spoločníkom môže byť aj vôňa šíriaca sa z elektrického difuzéra. Niektoré vonné olejčeky, ktoré sa pridávajú do vody, majú nielen upokojujúce, ale aj liečivé účinky.

Odporúčajú sa napríklad oleje s vôňou sibírska jedľa, santalové drevo, rumanček rímsky, horký pomaranč, borievka, medovka či levanduľa. Výhodou je, že niektoré difuzéry môžete nechať zapnuté aj pred tým, ako sa uložíte spať, pretože sa dokážu samy vypnúť.

Urobte dobrý skutok

Počas roka sa mnohým z nás v domácnosti nazbiera množstvo vecí, ktoré nepotrebujeme. Ak chcete voľný čas tráviť produktívne, vytrieďte nepotrebné veci a podarujte ich ďalej. Nezabúdajte ani na zvieratá v útulkoch, ktoré sa po Vianociach ešte viac zapĺňajú. Nájdite si najbližší útulok, choďte na prechádzku s miestnym psíkom alebo im odneste vrece krmiva.

Skvelú prácu robia aj ľudia z projektu Hodina pre seniora, v rámci ktorého môžete telefonovať so seniormi v zariadeniach sociálnych služieb a spríjemniť im čas. Nikto sa predsa na Vianoce nechce cítiť sám.


Urobte sebe alebo svojim blízkym radosť jedným z Troch kráľov, zoberte si na Vianoce domov robotický vysávač, tablet alebo smart TV a získajte extra bonus až do 240 €. Každé zo zariadení navyše prispieva k lepšej budúcnosti detí, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine. Viac informácií nájdete na www.o2.sk. 

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Často mlčíme, aj keď nám niečo prekáža. Lektorka sebaobrany radí, ako v sebe nájsť odvahu povedať nie a vedieť sa na ňu spoľahnúť v náročných situáciách

Ľudia, ktorí obťažujú, počítajú s tým, že budeme ticho. Pritom niekedy stačí nahlas pomenovať, čo sa deje, a vyjadriť tak svoje hranice.

Násilie nie je len fyzický či sexuálny útok. Aj zdanlivo nevinné pokrikovanie na ulici, tlačenie sa v MHD či nevyžiadané dotyky od kolegov môžu prekračovať naše hranice. Lektorka sebaobrany Bianka Urbanovská učí, ako sa v takýchto momentoch ozvať a ako sa na ne pripraviť. „Väčšina situácií však k fyzickému útoku nikdy nedospeje,“ hovorí v rozhovore pre magazín Sóda. Dôležité je preto využiť svoj hlas, vedieť včas povedať nie a zabrániť tomu, aby sa situácia vyhrotila. 

Čo privádza chlapcov do tzv. manosféry? Psychologička Kristína Blažeková vysvetľuje, prečo ich priťahuje, a približuje, ako sa s deťmi rešpektujúco rozprávať o toxickom obsahu na internete.

V rozhovore s lektorkou sebaobrany Biankou Urbanovskou sa dozviete:

  • prečo vo vypätých situáciách potláčame intuíciu,
  • ako reagovať, keď sa na nás niekto lepí v MHD alebo nás obťažuje na pracovisku,
  • akých päť zásad sebaobrany nám môže pomôcť,
  • kedy je namieste zvýšiť hlas a ako požiadať o pomoc,
  • ktoré miesta na tele zasiahnuť, aby sme útočníka zneškodnili,
  • ako deti naučiť kričať a upozorniť okolie, keď sa ich niekto pokúša uniesť.

Keď sa povie sebaobrana, väčšina z nás si predstaví útočníka v tmavej uličke a učenie sa fyzických chmatov. Vy však tento stereotyp búrate a pracujete aj s nastavovaním hraníc a zmierňovaním konfliktov. Ako spoznať, že sa situácia začína zhoršovať, skôr než je to zjavné?

Na úvod je dôležité povedať, že násilie a obťažovanie najčastejšie prichádzajú od ľudí, ktorých poznáme. Pred fyzickým, ale aj slovným útokom sa takmer vždy odohráva sled udalostí, ktoré vieme spozorovať. Útočníci si najprv testujú hranice: zisťujú, koľko im kto dovolí.

Čo už naznačuje, že hranica bola prekročená?

Varovným signálom je, keď niekomu poviem: „Nechcem sa rozprávať, nechcem s vami ísť,“ a on napriek tomu pokračuje. Vtedy už prekračuje moju hranicu a nerešpektuje ma. Divné je aj to, keď sa ma niekto pýta na cestu a nestačí mu, že mu ju ukážem, ale chce, aby som išla s ním.

Veľa prezradí aj reakcia na moje prvé „nie“. Zosmiešni ma daná osoba, neberie ma vážne alebo začne na mňa tlačiť?

A potom je tu intuícia a telo, ktoré dokážu veľa vecí odčítať skôr ako naša hlava.

Ako sa intuícia prejavuje v situáciách, keď nám niečo hrozí?

Dá sa to vysvetliť na jednoduchom príklade: idem po ulici a niekto mi je nepríjemný, mám z neho zlý pocit, ktorý však neviem vysvetliť.

Alebo žijem s partnerom, ktorý ma ponižuje. Hlavou si to ešte nepriznávam, no telo už reaguje: mám úzkosti, zle spím a búši mi srdce.

Často si však povieme, že len preháňame. Prečo?

Snažíme sa tak situáciu racionalizovať. To znamená, že hoci nám je niečo nepríjemné, zdá sa nám, že preháňame, a postupne posúvame hranice. Alebo si to začneme vyhovárať: „On to tak nemyslel, nebolo to až také zlé.“

Priznať si, že nám niečo hrozí, je nepríjemné a vyvoláva to strach. Niekedy preto mlčíme, aj keď nám niečo prekáža.

Napríklad, kolega mi pri každom rozhovore kladie ruku na rameno a ja sa usmievam, hoci mi to nie je príjemné.

Čo s takouto situáciou?

Treba ju pomenovať. Kolega to možno vôbec nemyslí zle a ani netuší, že mi to prekáža. Práve na to slúžia hranice. Sú to informácie o tom, čo som ochotná tolerovať a čo už nie.

Ak poviem: „Prosím ťa, nechytaj ma za rameno, je mi to nepríjemné,“ dávam mu šancu rešpektovať moje požiadavky. Podľa toho, ako zareaguje, viem, na čom som. Ospravedlní sa alebo ma zosmiešni a pokračuje?

Na kurzoch sa snažíme, aby si ženy z takýchto situácií neodnášali pocit bezmocnosti. Trénujeme, ako povedať niekomu do očí „nie“ a zistiť, že sa nič nestane.

Sebaobrana sa teda začína prevenciou?

Áno, je dôležité vnímať, čo sa v konkrétnej situácii deje, a poznať samu seba – čo vo mne spúšťa hnev či strach, čo so mnou robí určité správanie a kde mám hranice.

Viem, kde sú moje hranice? Čo mi je nepríjemné? Čo ma irituje a čo je pre mňa nebezpečné? Osobné hranice nie sú rovnaké pre každého ani v každej situácii.

Nepresúva sa tým celá zodpovednosť na ženu?

Často sa na kurzoch stretávame s otázkou, či tým, že učíme ženy sebaobrane, neprenášame zodpovednosť na ne.

Akoby bolo na žene, aby sa ubránila, a ak to nedokáže, je to jej chyba. Lenže za útok je vždy zodpovedný ten, kto sa rozhodol útočiť.

Prevencia nám len poskytuje viac spôsobov, ako sa v takej situácii správať. Je dobré vedieť, aké mám možnosti a čo vlastne potrebujem v konkrétnych situáciách.

Na tom stojí aj prístup Empowerment Self-Defense, ktorému sa venujem.

O čo v ňom ide?

Tento typ sebaobrany vytvorili ženy s desiatkami rokov praxe v bojových umeniach, sociálnej práci, sociológii a v práci s obeťami násilia a s deťmi. Uvedomili si, že sebaobrana, najmä pre ženy, nemôže stáť len na tom, či sa vieme pobiť.

Empowerment znamená, že urobím rozhodnutie, vyberám si, ako sa budem brániť a čo mám na to k dispozícii.

Celý život nás učili, že keď nám niečo hrozí, máme to buď ignorovať alebo udrieť. No čo ak ignorovanie nezaberie? A čo ak si na úder netrúfnem, pretože útočník je dvakrát väčší ako ja a mám strach, že neviem pokračova

Preto pracujeme s piatimi zásadami, z ktorých si vyberáme podľa situácie: Mysli, zakrič, odíď, bojuj a zdieľaj.

Poďme teda od začiatku – mysli. Čo si môžem všímať, ak sa necítim komfortne alebo mám strach?

Už sme hovorili o intuícii a hraniciach. Dôležité je však aj všímať si, čo sa okolo nás deje. Keď sme pozorné a vnímame svoje okolie, môžeme si skôr všimnúť, že niečo nie je v poriadku, a včas zareagovať. Aj takto môžeme niektorým nebezpečným situáciám predísť.

Pozrite sa, čo vidíte, a v duchu si zrekapitulujte: sú v blízkosti ľudia, únikové východy, cesta, pomoc, osvetlenie a predmety, ktoré môžem využiť na sebaobranu?

Ďalej je dôležité zhodnotenie možností, ktoré v konkrétnej situácii mám. Napríklad, v autobuse na mňa niekto neustále civie. Môžem odvrátiť zrak a ignorovať danú osobu, prisadnúť si k niekomu inému alebo vystúpiť o zastávku skôr.

Môžem sa pokojne spýtať: „Vidím, že sa na mňa pozeráte. Potrebujete niečo?“ Alebo môžem požiadať o pomoc niekoho, kto sedí blízko mňa. Každá možnosť má plusy aj mínusy, a preto je najdôležitejšie poznať samu seba.

Ďalšia zásada sebaobrany hovorí o možnostiach využitia hlasu na to, aby ste sa za seba postavili.

Môžete uviesť príklad?

Hlas, respektíve krik, má viacero úloh a tou prvou je upútať pozornosť. Predstavte si, že ste v MHD a muž vedľa vás sa na vás neustále tlačí, hoci by mohol ustúpiť. Väčšina z nás v takej chvíli mlčí a radšej sa odsunie, pretože nechce robiť scénu.

Lenže ľudia, ktorí obťažujú, rátajú práve s tým, že nám bude trápne. Jedna naša absolventka v takej situácii nakoniec nahlas povedala: „Prestaňte sa na mňa tlačiť. Prestaňte sa ma dotýkať.“ Muž niečo zahundral a odišiel. Nechcel sa s ňou hádať, len si chcel na ňu siahnuť bez toho, aby si to niekto všimol.

Hlas však môže slúžiť aj na upokojenie. Ak na mňa začne neznámy človek kričať, často je bezpečnejšie povedať: „Nechcem žiadne problémy, máte pravdu.“ Uznať mu pravdu niekedy situáciu zachráni.

Čo keď niekto prekračuje moje hranice, ale zatiaľ nie je agresívny? Napríklad sa na mňa niekto príliš tlačí v električke.

Vtedy pomáha jednoduchý postup v troch krokoch. Opíšem, čo sa deje, poviem, ako sa cítim, a nakoniec poviem, čo potrebujem.

Napríklad: „Stojíte veľmi blízko pri mne, je mi to nepríjemné. Prosím, posuňte sa.“ Ak pokračuje, zopakujem to.

Funguje to aj medzi blízkymi, trebárs, keď sa partner rozčúli a začne hovoriť príliš nahlas. Môžem mu povedať: „Bože, zase kričíš.“ Alebo: „Láska, teraz hovoríš veľmi nahlas a ťažko sa mi sústreďuje na to, čo mi hovoríš. Môžeš, prosím, trochu stíšiť hlas?“

V oboch prípadoch hovorím to isté, no v druhom naňho neútočím. Nehodnotím ho ako človeka, len opíšem situáciu, poviem, ako sa cítim, a čo potrebujem. Na takú vetu sa reaguje oveľa ľahšie.

Vráťme sa k nepríjemnému kolegovi. Predstavme si situáciu, že sme na pracovnom večierku a napriek tomu, že som ho už požiadala, aby ma nechytal, neprestáva. Čo ďalej?

Zopakujem to, tentoraz nahlas a pred ostatnými: „Už som ti povedala, aby si ma nechytal.“ Keď to pomenujem tak, aby to počuli aj iní, je pravdepodobné, že ustúpi. Ak nie, pôjdem za konkrétnym kolegom alebo kolegyňou, ktorým dôverujem, a poviem im, čo sa deje.

Mala som spolužiačku z Kórey, kde je tlak na ticho a nevyčnievanie ešte silnejší ako u nás. Na firemnom stretnutí ju kolega začal pod stolom ohmatávať. Rátal s tým, že nič nepovie. Ona mu však chytila ruku, zdvihla ju nad stôl a nahlas povedala, čo robí. Všetci zostali v šoku a kolegu vyhodili z miestnosti.

Ľudia, ktorí obťažujú, potrebujú ticho a anonymitu. Keď nahlas pomenujeme, čo robia, väčšinou ustúpia.

Kedy je namieste zvýšiť hlas či kričať?

Keď pokojné slová nezaberajú a ten človek pokračuje alebo keď potrebujem, aby si ma okolie všimlo. Krik môže útočníka zaskočiť, upozorní ľudí okolo, že sa niečo deje, a napríklad aj pri samotnej fyzickej obrane dodá úderu silu.

Pre mnohých z nás je to pritom najťažšie. Odmalička nás totiž učia byť ticho a nerobiť scény, takže to pre nás nie je prirodzené.

Treba kričať niečo konkrétne?

Dôležité je nekričať len tak do davu. Keď je okolo veľa ľudí, každý si myslí, že zasiahne niekto iný.

Preto aj keď prosím o pomoc, ideálne je osloviť konkrétneho človeka a povedať mu, čo má urobiť: „Prosím vás, zavolajte ochranku, v treťom regáli je muž, ktorý obťažuje ženy.“ Väčšina ľudí chce pomôcť, len potrebuje vedieť, že konať majú práve oni a ako.

Deti zase učíme kričať vetu: „Toho človeka nepoznám!“, keď ich chce niekto odviesť.

Na kričiace dieťa sa totiž okolie často pozerá len ako na záchvat zlosti alebo rodinnú hádku, do ktorej sa nechce miešať. Preto je dôležité, aby z toho, čo kričí, bolo hneď jasné, že ide o cudzieho človeka. Vtedy majú ľudia oveľa väčšiu snahu zasiahnuť.

Tretím princípom je odstup. Čo to znamená?

Ide o to dostať medzi seba a ohrozenie bariéru. Fyzický odstup mi dá pár sekúnd na premýšľanie, možno aj šancu utiecť. Napríklad, keď proti mne stojí muž, ktorý ma chce zhodiť, bariérou môže byť stolička, múrik alebo iní ľudia.

No bariéra môže byť aj slovná: „Toto sa mi nepáči.“ Prípadne si môžem dopriať čas na odpoveď pri náročnom rozhodovaní alebo si zobrať pauzu od konverzácie. Dá mi to čas na upokojenie a premyslenie ďalších krokov a do konverzácie sa môžem vrátiť s upratanými myšlienkami.

Bariéru si môžem vytvoriť aj mentálne: začať uvažovať o odchode zo vzťahu, hľadať si novú prácu, zmeniť školu alebo do situácie zapojiť tretiu osobu, ktorá mi pomôže.

Kedy prichádza na rad fyzická obrana?

Keď ostatné možnosti zlyhajú alebo na ne niet času. Študentky prosím, aby sa bránili vždy, keď ich niekto chce odviesť inam, spútať, bodnúť alebo do nich niečo naliať.

Vtedy ide o všetko. Cieľom fyzickej sebaobrany nie je vyhrať v športovom zmysle slova, ale zastaviť útok a dostať sa do bezpečia. Netrénovanej osobe môže pomôcť vedieť, kde je človek najzraniteľnejší a tieto miesta zasiahnuť. Sú nimi oči, nos, krk a rozkrok. A aj keď úder útočníka nezloží, môže nám dať čas utiecť.

Väčšina situácií sa však k fyzickému útoku nikdy nedostane. Preto je rovnako dôležité naučiť sa včas rozpoznať, že niečo nie je v poriadku, a povedať „nie“ skôr, než sa situácia vyhrotí.

Čo ak v konkrétnej chvíli zamrznem?

Je to úplne prirodzené. Útek, boj aj zamrznutie sú reakcie, s ktorými sa rodíme, a adrenalín, ktorý ich spúšťa, nám zachraňuje život. Ženy si potom často vyčítajú, že sa mohli brániť a neurobili to. Lenže telo im to v tej chvíli nedovolilo, to si nevyberieme. Nie je to zlyhanie.

Zamrznutie nemusí byť vždy zlé. Nedávno som videla chlapca, ktorý prechádzal cez cestu mimo priechodu a ani sa nerozhliadol. Auto už nemalo šancu zabrzdiť. Chlapec ho na poslednú chvíľu zachytil kútikom oka a stuhol na mieste. Auto prešlo okolo a zatrúbilo. Kým by si jeho hlava stihla uvedomiť, čo sa deje, bolo by neskoro. Mohol by spanikáriť a situácia by dopadla ešte horšie.

Aj s reakciami tela sa však dá pracovať. Na tréningoch ho vystavujeme stresu v bezpečnom prostredí; deje sa niečo podobné ako v prípade chirurgov alebo hasičov. Pri prvých zásahoch sa im trasú ruky, no postupne sa naučia so stresom fungovať.

Je dôležité skúšať si rôzne techniky skôr, než ich budeme potrebovať.

Platí to aj pri nastavovaní hraníc?

Áno. Mnohí si z detstva nesieme skúsenosť, že keď povieme „nie“, dostaneme trest. Aj v štyridsiatke sa potom bojíme ozvať, hoci racionálne si uvedomujeme, že nám nič nehrozí.

Povedať niekomu „nie“ je na začiatku náročné, a preto je dobré začať v malom. Keď sa doma rozhodujeme, čo bude na večeru, nepoviem, že je mi to jedno, ale poviem, čo chcem. Na ulici pri dome sa namiesto sklopenia zraku pozriem ľuďom do očí. V obchode niekoho poprosím o pomoc.

Mala som študentku, ktorá si techniky skúšala na hmyze, ktorý ju otravoval. Hovorila jej: „Je mi nepríjemné, keď si pri mne takto blízko.“ Smiali sme sa na tom, ale presne o to ide. Trénovať sa dá kedykoľvek, aj na drobnostiach.

Čo by ste na záver odkázali ženám, ktoré sa chcú cítiť istejšie?

Aby viac počúvali svoje telo, to, čo potrebujú, a to, v čom sa cítia dobre. Neznamená to nikdy nevychádzať z komfortnej zóny. Skôr z nej vystupovať postupne a pripravené. Ak ma čaká náročná situácia, môžem sa zveriť kamarátke a vopred si ju s ňou zahrať.

Pomáha aj naučiť sa pomenovať vlastné pocity. Často si myslíme, že ich vyjadrujeme, a pritom povieme: „Mám pocit, že ty robíš…“ To, čo robí druhý, však nie je môj pocit. Môj pocit je, že som frustrovaná, smutná alebo nahnevaná.

Ja sama si to skúšam dookola, doma aj na kurzoch. Aj týmito „maličkosťami“ ukazujeme, akú spoločnosť chceme mať. Je to náročné, ale dá sa to. Skúšajte to v malom, kedykoľvek.

5 princípov sebaobrany Empowerment Self-Defense 

1. Mysli 
Uvedomovať si svoje okolie, rozpoznávať potenciálne rizikové situácie a dôverovať vlastnému úsudku. 

2. Zakrič
Jasne vyjadrovať svoje hranice, povedať „nie“, odmietnuť nežiaduce správanie, asertívne komunikovať, privolať pomoc, presmerovať konverzáciu.

3. Odíď
Využívať pohyb, odstup a polohu tela na vytvorenie bezpečnej vzdialenosti. Ak je to možné, vzdialiť sa od hrozby, dostať sa na bezpečné miesto.

4. Bojuj
Ak je to potrebné, použiť fyzické techniky na vytvorenie príležitosti uniknúť z nebezpečnej situácie. Cieľom nie je vyhrať “(ne)férovku”, ale zastaviť útok a dostať sa do bezpečia.

5. Zdieľaj
Vyhľadať pomoc, podporu dôveryhodných ľudí a podľa potreby odbornú pomoc. Dôležitou súčasťou je aj starostlivosť o seba po náročnej situácii a uvedomenie si, že za násilie zodpovedá ten, kto ho pácha.

Bianka Urbanovská

Riaditeľka občianskeho združenia Za seba a senior lektorka povzbudzujúcej sebaobrany Empowerment Self-Defense. Sebaobrane sa začala venovať počas štúdia na Kostarike, kde sama zažívala pouličné obťažovanie. V roku 2018 absolvovala lektorský výcvik ESD Global a po návrate na Slovensko začala v roku 2019 budovať projekt Za seba. Vo svojich kurzoch učí ľudí rozpoznávať rizikové situácie, nastavovať si osobné hranice, komunikovať asertívne a brániť sa slovne aj fyzicky. Sebaobranu vníma ako nástroj prevencie násilia, ktorý pomáha bezpečnejšie reagovať v každodennom živote.

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.