Príbehy

13 tipov, ako sviatky dobre zvládnuť a spríjemniť ich aj iným

Vďaka našim tipom ušetríte v predvianočnom strese množstvo času a poradíme aj, ako čo najpríjemnejšie stráviť sviatočné dni.

Autor Alexandra Galambová

Foto Shutterstock

Dátum11. 12. 2020

Vianoce prežíva každý inak. Deti sa tešia na rozprávky a darčeky, rodičia sa snažia zabezpečiť všetko potrebné a užiť si aspoň pár chvíľ oddychu. Na stole nemôže nič chýbať, tradičné jedlá rozvoniavajú v dome aj niekoľko dní vopred, koláčikov máte na výber hneď niekoľko druhov a šalát sa na vás usmieva zakaždým, keď otvoríte chladničku. Okrem toho treba zabezpečiť plynulý chod v práci a darčeky pre rodinu.

Traja králi O2 prinášajú Vianočný bonus na smart zariadenia a pomáhajú deťom bez rodín. Ako získam bonus?

Z jedného prieskumu Knox University vyplynulo, že až pre 44 % opýtaných boli Vianoce stresujúce, hoci si ich vo výsledku užili a boli s nimi spokojní. Naše tipy vám môžu pomôcť, aby boli vaše sviatky počas tohto roku aspoň o trošku pohodovejšie.

Pred Vianocami

Nakúpte darčeky online

Vedeli ste, že takmer polovica Slovákov si necháva nakupovanie darčekov na posledné dva týždne? Ak patríte k tým, ktorí sa radi vyhnú preplneným nákupným centrám, využite možnosť online nákupu.

Buďte originálni a venujte svojim blízkym napríklad zážitky, online kurzy, predplatné obľúbeného časopisu, hodiny tanca či voucher do divadla. Mnohé značky majú v tomto období výhodné ponuky, zľavy alebo dopravu zadarmo. Nezabudnite však na to, že vaše objednávky musí niekto spracovať, zabaliť, poslať a tiež priviezť.

Buďte preto empatickí voči tým, ktorí sa vám snažia urobiť pekné Vianoce, a nežeňte ich do stresu, ktorý budete nakoniec prežívať spolu s nimi. Objednajte preto darčeky skôr. Väčšina e-shopov má pred sviatkami na svojich stránkach aj dátumy, do ktorých stíhajú svoje zásielky doručiť. Aj to je spôsob, ako predísť zbytočnej nervozite.

Zapojte do príprav celú rodinu

Vianoce by mali byť o spolupatričnosti a rodine. Preto je veľmi dôležité, aby sa na organizácii a prípravách podieľala celá rodina. Vďaka tomu budú mať jednotliví členovia oveľa väčšiu radosť z toho, že ste túto misiu zvládli spoločnými silami. Vytvorte si harmonogram, podľa ktorého každý člen rodiny podá pomocnú ruku, a tak budete všetci spoločne pracovať na vytvorení krásnych sviatočných dní.

Vyčleňte každému úlohy podľa jeho možností a schopností a nebojte sa povinnosti rozdeliť. Každý správny manažér predsa vie svoju prácu delegovať. Na trhu je množstvo krásnych dizajnových kalendárov alebo online plánovačov, ktoré vám to uľahčia. Prípadne si nejaký kalendár vyrobte sami doma a umiestnite ho na viditeľné miesto.

Urobte si zo spoločného pečenia novú tradíciu

Nenechajte všetko len na jedného člena rodiny. Myslite kreatívne a spravte si z predvianočného pečenia rodinnú tradíciu. Pečenie môžete zaznamenať na svoj telefón – urobte si časozber a odfoťte sa v situáciách, ktoré vám pripomenú, aké dôležité je držať spolu.

Vynikajúcimi pomocníkmi pri pečení sú kuchárske knihy, vďaka ktorým už nebudete musieť stráviť hodiny na internete hľadaním správnych receptov. Upiecť si môžete jednoduché medovníky, ktoré spolu s vami zvládnu aj vaše deti. Recept nájdete v knihe Tak ma mama naučila. Ak patríte medzi tých, ktorí majú rôzne potravinové alergie, určite vám pomôže kniha Tradičné Vianoce takmer bez alergénov.

Uľahčite si upratovanie

Množstvo domácností robí vianočné upratovanie niekoľko dní či týždňov vopred, pretože je toho viac ako zvyčajne. Našťastie žijeme v čase, keď nám výdobytky moderného sveta dokážu uľahčiť život. Vianoce predsa nie sú o tom, aby ste si za štedrovečerný stôl sadli uštvaní a odpadli od únavy skôr, než zjete posledné sústo.

Nechajte preto upratovanie na profesionálov a objednajte si upratovaciu službu. Budete tak môcť stráviť viac času s rodinou a ďalšími prípravami.

Dajte si nákup doručiť domov

Dlhé rady v obchodoch, stres, zabudnuté suroviny a opätovné štartovanie auta. Poznáte to? Neprežívajte každý rok to isté. Objednajte si potraviny cez službu online donášky až k sebe domov.

Niekoľko overených portálov ponúka ceny primerané kvalite a vašu peňaženku takýto nákup naozaj nezaťaží viac, ako by ste minuli v bežnom obchode, kde navyše hrozí aj nebezpečenstvo nákupu nepotrebných vecí. Spíšte si zoznam toho, čo naozaj potrebujete, a vyhnite sa tak prebytočnému vyhadzovaniu nedojedených surovín.

Pomôžte tým, ktorí to potrebujú

Podľa psychologických štúdií sú ľudia, ktorí nemajú to šťastie stráviť sviatky s rodinou pri prestretom stole, oveľa náchylnejší na depresie či zlé myšlienky. Otvorte svoje srdce a pomôžte tým, ktorí nemajú to šťastie ako vy.

Na internete existuje zoznam slovenských charitatívnych organizácií a určite sa minimálne jedna nachádza aj vo vašom meste alebo v blízkom okolí. Uvidíte, že pocit pri rozbaľovaní vašich darčekov bude po takejto pomoci lepší.

Nezabudnite na relax a starostlivosť o seba

Naše telo, pleť, ale aj psychika sú v tomto období vystavené stresu, preto je dôležité, aby sme nezabudli starať sa aj o seba. Vyhraďte si na túto aktivitu každý deň niekoľko minút a uvidíte, ako vám tieto chvíle dodajú potrebnú silu na zvládnutie náročných dní.

Na Slovensku je množstvo fi riem, ktoré vyrábajú kozmetiku nielen s láskou, ale aj v súlade s prírodou. Prírodná kozmetika vás pri pravidelnom používaní odmení a vy sa vďaka tomu budete cítiť sebavedomejšie. Či už siahnete po mydlách s upokojujúcimi vôňami, šampónoch s výživnými bylinami alebo sérach, vďaka ktorým bude vaša pokožka zdravá, je to len na vás.

Myslite ekologicky

V posledných rokoch pribúda množstvo alternatív, ktoré sú vynikajúcim spôsobom, ako ušetriť nielen vašu peňaženku, ale aj prírodu, ktorá v tomto období trpí vinou konzumu. Nájdite vo svojom okolí firmy, ktoré zapožičiavajú vianočné stromčeky v kvetináčoch, a nemusíte sa stresovať, že budete mať doma neporiadok z osádzania či vymýšľať spôsob, ako sa neskôr stromčeka zbaviť.

Množstvo vianočných stromčekov končí po sviatkoch pod oknami domácností, v „lepšom“ prípade ležia opustené pri kontajneroch. Ušetríte tak prírodu od zbytočného odpadu vyprodukovaného počas Vianoc.

Počas sviatkov

Prečítajte si dobrú knihu

Vďaka knihe prestanete na chvíľu myslieť na svoje povinnosti a prenesiete sa do príbehov, ktoré často vyrážajú dych. Pre ženy, ktoré hľadajú inšpiráciu, odporúčame knihu SuperŽENY, kde nájdete príbehy výnimočných žien z našej histórie. Ak patríte medzi fanúšikov životopisných kníh, Michelle Obama a jej príbeh budú pre vás tým pravým.

Čítajte aj: Užite si maratón bondoviek aj dávku romantiky. Tieto novinky z ponuky HBO GO vám spríjemnia príchod Vianoc

V prípade, že hľadáte skôr nenáročné, vtipné a oddychové čítanie, Ondrej Sokol a jeho kniha Ako som vozil Nórov 2 je skvelá voľba. Muži si dobre oddýchnu napríklad pri druhej dlho očakávanej zbierke Teda Chianga Výdych. Tá prináša množstvo prekvapivých myšlienok, ktoré osvetľujú záhady vesmíru aj ľudského vnútra.

Vychutnajte si šálku bylinkového čaju

Aj sviatočné dni bývajú často náročné, preto dobre padnú bylinkové čaje, ktoré majú blahodarné účinky. Vhodný je napríklad čaj z ľubovníka bodkovaného, ktorý funguje ako prírodná antidepresívna tabletka s tým rozdielom, že nemá žiadne vedľajšie účinky. Upokojujúce účinky má aj medovka lekárska.

Aby sa liečivé vlastnosti čajov lepšie rozpustili vo vode, kúpte si sypaný čaj v miestnej čajovni, ktorú tým podporíte.

Doprajte si všetko, ale s mierou

Počas sviatkov na nás číhajú pokušenia v podobe rôznych dobrôt. Ak budete svoje chute potláčať, je väčšia pravdepodobnosť, že najkrajšie sviatky v roku prežijete v smútku a s výčitkami.

Doprajte si to, na čo máte chuť, no zároveň nezabúdajte na to, že všetko treba robiť s mierou a aj počas voľných dní potrebujete pohyb. Preto neváhajte a každý deň sa vyberte na prechádzku. Čerstvý vzduch pôsobí priaznivo nielen na okysličenie mozgu a svalstva, ale aj na vašu psychiku.

Spríjemnite si čas príjemnou vôňou

Ak si chcete na chvíľu oddýchnuť, príjemným spoločníkom môže byť aj vôňa šíriaca sa z elektrického difuzéra. Niektoré vonné olejčeky, ktoré sa pridávajú do vody, majú nielen upokojujúce, ale aj liečivé účinky.

Odporúčajú sa napríklad oleje s vôňou sibírska jedľa, santalové drevo, rumanček rímsky, horký pomaranč, borievka, medovka či levanduľa. Výhodou je, že niektoré difuzéry môžete nechať zapnuté aj pred tým, ako sa uložíte spať, pretože sa dokážu samy vypnúť.

Urobte dobrý skutok

Počas roka sa mnohým z nás v domácnosti nazbiera množstvo vecí, ktoré nepotrebujeme. Ak chcete voľný čas tráviť produktívne, vytrieďte nepotrebné veci a podarujte ich ďalej. Nezabúdajte ani na zvieratá v útulkoch, ktoré sa po Vianociach ešte viac zapĺňajú. Nájdite si najbližší útulok, choďte na prechádzku s miestnym psíkom alebo im odneste vrece krmiva.

Skvelú prácu robia aj ľudia z projektu Hodina pre seniora, v rámci ktorého môžete telefonovať so seniormi v zariadeniach sociálnych služieb a spríjemniť im čas. Nikto sa predsa na Vianoce nechce cítiť sám.

Urobte sebe alebo svojim blízkym radosť jedným z Troch kráľov, zoberte si na Vianoce domov robotický vysávač, tablet alebo smart TV a získajte extra bonus až do 240 €. Každé zo zariadení navyše prispieva k lepšej budúcnosti detí, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Svet, v ktorom netreba nič dokazovať. Japonsko Michala naučilo, že niektoré veci sa nedajú urýchliť. Hodnotu vieme nachádzať aj v procese

Analytik Michal Tonder z O2 prepadol Japonsku a ukázal nám, ako veľa nás dokáže naučiť nový jazyk.

Autorka Zuzana Šifra Matuščáková

Foto Dominika Behúlová

Dátum20. 5. 2026

Michal Tonder trávi svoje pracovné dni analýzou dát v O2, no jeho skutočnou vášňou je svet, kde sa „číta vzduch“ a ego ustupuje celku. Japonsko precestoval krížom-krážom a za svoje výnimočné jazykové schopnosti získal aj ocenenie. Hoci sa jeho profesia analytika môže zdať na prvý pohľad vzdialená od japonskej filozofie a spirituálnych tradícií, práve vďaka tejto inakosti našiel rovnováhu, ktorú si prenáša aj do dynamického pracovného prostredia.

Ak sa chcete zdokonaliť v jazyku, pripravili sme výber apiek, ktoré vám to uľahčia. A travel blogeri nám dali odporúčania na apky, s ktorými sa nestratíte ani v Japonsku.

V rozhovore s Michalom Tonderom z O2 sa môžete ponoriť do japonskej kultúry a dozviete sa:

prečo sa pred siedmimi rokmi rozhodol pre jeden z najťažších jazykov sveta,
ako učenie jazyka menilo jeho vlastné uvažovanie,
v čom spočíva umenie „čítať vzduch“ (kuuki yomu) a prečo Japonci považujú spontánnosť či autenticitu za prejav nekompetenciu,
ako v japončine mizne ego,
prečo sú pre neho návraty na Slovensko kultúrnym šokom
tipy na „skryté poklady“ Japonska.

Čím vás uchvátilo Japonsko tak veľmi, že ste sa začali učiť po japonsky?

To očarenie prichádzalo vo vlnách. Na začiatku som nevedel presne pomenovať, čo ma na tejto krajine tak fascinuje. Všetci poznáme tie klišé: vlaky chodia na sekundu presne, všade je čisto a ľudia sú k sebe nesmierne zdvorilí. Človek by čakal, že na dosiahnutie takéhoto stavu musíte vynaložiť obrovské úsilie, no v Japonsku to plynie akosi prirodzene.

Práve táto neuchopiteľná inakosť prítomná na každom kroku ma zaujímala. Chcel som jej prísť na koreň, no narazil som na jazykovú bariéru. Stretnutia s miestnymi boli príjemné, ale keďže po anglicky sa tam veľmi nedohovoríte, chýbala mi hĺbka.

Tak som sa rozhodol, že sa naučím japončinu.

To vám pomohlo preniknúť hlbšie?

Áno. Zistil som, ako veľmi je ich jazyk previazaný s kultúrou. Japončina nie je len komunikačný nástroj, ale spôsob, akým človek štruktúruje realitu. Na rozdiel od európskych jazykov v nej takmer úplne mizne dôraz na „ja“.

Extrémnym príkladom tohto rozdielu v myslení je to, že kým v slovenčine či angličtine povieme „chcem tortu“, v japončine to znie ako „torta chce byť zjedená“. Celá situácia je opísaná bez toho, aby ste sám seba postavili do stredu vesmíru.

Keď som začal chápať tieto nuansy, zrazu mi začalo dávať zmysel aj to, prečo sa Japonci správajú tak, ako sa správajú.

Menilo učenie tohto jazyka aj vaše vlastné uvažovanie?

Určite. Funguje to podobne ako zmena prostredia. Keď žijete v hluku, vnímate svet istým spôsobom. Ak sa však presuniete do úplného ticha, začujete aj jemné zvuky, ktoré predtým zanikali.

Podobný posun nastal aj u mňa. Keď prestanete neustále používať slovo „ja“, ego sa prirodzene potlačí a komunikácia je menej konfliktná. Až vďaka japončine som si uvedomil, ako často sme v našich európskych jazykoch v defenzíve alebo v útoku. Bežne druhým skáčeme do reči, hodnotíme a presadzujeme svoj názor. V japonskej štruktúre jazyka sa to nedeje.

Keď som prvýkrát otvoril učebnicu, prekvapila ma veta, že v tomto jazyku nejde o pravdu. Hlavným cieľom komunikácie je udržať harmóniu.

Nie je niekedy harmónia vykúpená stratou autenticity?

Určite áno, vôbec nechcem japonskú kultúru len idealizovať. Konflikty sa tam často len schovajú pod povrch a veľa vecí sa nepovie priamo. Japonci majú obrovskú schopnosť udržiavať príjemnú atmosféru, ale zároveň to znamená, že človek musí neustále čítať medzi riadkami.

Majú na to dokonca aj výraz kuuki yomu – „čítanie vzduchu“, teda schopnosť vycítiť náladu, kontext a to, čo zostalo nepovedané. Ak som sa napríklad neusmial v momente, keď sa to očakávalo, druhá strana má vytušiť, že jej tým dávam nejaký signál.

Neuvádzať druhých do rozpakov je prejavom sociálnej kompetencie, takže vám nikdy nepovedia veci na rovinu.

Ako ste si na túto nepriamu komunikáciu zvykali?

Je to proces. Spomínam si na jednu situáciu, keď som bol s japonskými kamarátkami v kaviarni. Pochválili mi parfum a vypytovali sa naň, napríklad aj koľkokrát si ho zvyknem streknúť. Až po rokoch mi došlo, že to nebola zvedavosť, ale spätná väzba, že voniam až príliš intenzívne (smiech).

V Japonsku je „neobťažovanie“ okolia jednou z kľúčových zručností – či už ide o hluk, narúšanie osobného priestoru v rade, alebo príliš silnú vôňu. Podobne to funguje aj pri bežných návrhoch. Ak Japonca pozvete na pivo a on odpovie „možno nabudúce“, je to jasné odmietnutie.

Pre nás cudzincov je to vyčerpávajúce, pretože stále premýšľame, či sme niečo nepokazili alebo nepochopili signály nesprávne. Aj preto tam veľa expatov ostáva izolovaných.

Je toto prostredie pre vás stále inšpirujúce alebo občas pociťujete aj frustráciu?

Nehodnotím to, skôr s úžasom sledujem spoločnosť postavenú na iných princípoch. V našom prostredí cítime potrebu na všetko reagovať a okamžite sa vymedzovať. V Japonsku som prvýkrát zažil konverzácie, kde som nemal pocit, že musím niečo dokazovať.

Tí ľudia sa nesnažia byť zaujímavejší než vy. Skôr vytvárajú priestor, v ktorom sa dobre cíti celá skupina. A paradoxne práve vtedy často začnete hovoriť úprimnejšie. Aj spomínaná autenticita je v Japonsku braná úplne inak ako u nás.

Japonské skryté poklady

Michal sa do Japonska pravidelne vracia už sedem rokov. Ak vás jeho pohľad na krajinu inšpiruje, tu sú jeho osobné tipy na miesta, kde namiesto turistických pascí nájdete načerpáte pokoj a hĺbku japonskej kultúry.

Onsen ako rituál duše

Ak hľadáte intenzívny mentálny reset, vyskúšajte japonské termálne kúpele. Nejde len o kúpanie, ale aj o vnútornú očistu a rituál, v ktorom sa človek učí prijímať ticho a spoločný priestor bez slov.

Hotel Urashima (Katsuura): Unikátne kúpele vybudované priamo v jaskyni s výhľadom na oceán vyrážajúcim dych; horúca voda sa mieša so zvukom lámajúcich sa vĺn.
Kusatsu Onsen (Gunma): Horské kúpele s ikonickým polom yubatake (drevené žľaby na chladenie vody), ktoré dýchajú tradičnou atmosférou.
Nyuuto Onsen: Skryté horské hostince (ryokany) s dlhou tradíciou, kde nájdete absolútny pokoj a minimum turistov.
Beppu: Mesto s najväčšou rozmanitosťou kúpeľov – od klasických cez parné až po bahenné.

Trasy pre hľadačov ticha

Ak hľadáte miesta, kde sa môžete „rozplynúť“ bez davov turistov, vyskúšajte tieto alternatívy:

Shimanami Kaidó: Fascinujúca cyklotrasa, ktorá spája ostrovy medzi Honšú a Šikoku. Ponúka výhľady na more a pokojný rytmus vidieka.
Naoshima: Ostrov, kde sa moderná architektúra a súčasné umenie organicky spájajú s prírodou. Ideálne miesto na kontempláciu.
Tsuwano: Malé historické mestečko prezývané „malé Kjóto“, ktoré si zachovalo atmosféru starého Japonska bez komerčného nánosu.
Pobrežné trate z Izumo: Zabudnite na šinkansen a nastúpte na lokálny vlak. Pomalé cestovanie pozdĺž pobrežia vám ukáže tvár krajiny, ktorá sa nikam neponáhľa.

Ako to myslíte?

Spontánnosť a autenticita sú vnímané ako nekompetencia. Nie je dôležité „byť sám sebou“, ale vedieť správne fungovať v kontexte. To znamená už spomínaná schopnosť čítať situáciu, reagovať primerane, nie impulzívne a nenarúšať sociálny celok.

Jednotlivec je vnímaný predovšetkým ako súčasť širšieho celku a veľká časť komunikácie smeruje k tomu, aby sa zachovala harmónia skupiny. Existujú pojmy ako tatemae (verejná „fasáda“) a honne (skutočný vnútorný postoj). To, čo pre nás môže pôsobiť neautenticky je v Japonsku prejavom ohľaduplnosti voči ostatným a spôsob, ako predísť zbytočným konfliktom.

Najťažšou disciplínou je skupinová konverzácia. Keď sa Japonci rozprávajú v reštaurácii, je to fascinujúci, dokonale synchronizovaný proces. Nikto nikomu neskáče do reči, témy na seba prirodzene nadväzujú a celá skupina akoby spoločne udržiava rytmus rozhovoru.

Prirovnávam to k rozdielu medzi americkým futbalom a tenisom. Náš západný spôsob je ako americký futbal: hráč chytí loptu a beží s ňou – teraz hovorím ja a ostatní počúvajte. V Japonsku je to ako spoločná hra v tenise, kde je prvoradé udržať loptičku vo vzduchu.

Majú dokonca špeciálne výrazy na pritakávanie, ktorými priebežne dávajú najavo, že vás vnímajú a počúvajú. Ak to nerobíte, hovoriaci začne byť neistý.

Čo vám toto dlhoročné skúmanie inej kultúry dalo do bežného života?

Bez preháňania môžem povedať, že japončina mi zmenila život. Keď som do toho pred siedmimi rokmi spadol, prestal som takmer so všetkými ostatnými koníčkami. Vyhľadal som japonskú komunitu v Bratislave a dodnes sa jazyku venujem na dennej báze.

Ráno si 20 minút čítam, cestou do práce počúvam japonské podcasty a cez víkendy mávam online konverzácie. Už to vôbec nevnímam ako námahu, je to môj prirodzený režim, ktorý ma naučil disciplíne a konzistentnosti.

Asi najviac zo všetkého vo mne toto skúmanie inakosti vzbudilo neutíchajúcu zvedavosť. Učím sa trpezlivosti a tomu, že niektoré veci sa skrátka nedajú urýchliť. Pochopil som, že skutočná hodnota často spočíva v samotnom procese, nie v rýchlom výsledku.

Pripomína mi to japonský koncept kodawari – absolútnu, až spirituálnu oddanosť remeslu. Je to napríklad tradičný výrobca mečov, ktorý sa tej istej repetitívnej práci venuje 50 rokov a každý jeden deň sa snaží byť o niečo lepší.

Je to tá tichá cesta k dokonalosti, o ktorej netreba rozprávať, ale ktorú žijete. Ak o niekom v Japonsku povedia, že má kodawari, je to obrovská pocta.

Pre mňa je týmto „remeslom“ samotná japončina.

Keď prestaneme neustále používať slovo ‚ja’, ego sa prirodzene potlačí a komunikácia je menej konfliktná.

Pôsobí to tak, že Japonsko vám nedalo len koníček, ale aj istý druh vnútorného pokoja. Je to ten povestný zen, o ktorom sa v súvislosti s touto krajinou toľko hovorí?

Možno to tak nazvať, hoci v mojom podaní je to skôr o zmene perspektívy. Tento „zen“ pre mňa znamená vedomie, že na ničom v konečnom dôsledku nezáleží, čo mi paradoxne dáva slobodu snažiť sa o veci bez ochromujúceho stresu.

Vďaka japončine som zistil, že spoločnosť môže fungovať na úplne iných princípoch. To, ako žijeme u nás, je len jedna z verzií reality a toto vedomie ma napĺňa zvláštnym pokojom. Keď vám odpadne potreba neustále sa presadzovať a byť v defenzíve, uvoľní sa priestor na úplne iné vnímanie.

Aké sú pre vás potom návraty na Slovensko?

Býva to veľký kultúrny šok (smiech). Človek sa vráti domov plný dojmov a fascinácie, no keď sa o tie nové obzory pokúsi podeliť, narazí na rôzne reakcie. Stačí spomenúť inakosť Japonska a z okolia neraz počujem:„To je hrozné, to si ani neviem predstaviť.“

Zrazu sa pristihnem pri tom, ako obhajujem niečo, čo je mojím subjektívnym pocitom a osobnou skúsenosťou. Vtedy mi v duchu napadne: „Aha, toto by sa mi v Japonsku nestalo.“

Napadá vám ešte niečo, čo ste si preniesli napríklad do pracovnej sféry?

Harmónia, o ktorej hovoríme, má aj svoju odvrátenú stránku, preto by som ich pracovné prostredie príliš neidealizoval. Napríklad kritizovať šéfa alebo ísť otvorene proti autorite by pre nás boli krokmi späť.

Čo je však cenné, je rešpekt v komunikácii. To, že sa názor hneď nehodnotí, ale pátra sa po tom, odkiaľ prichádza. Často si práve pri návratoch na Slovensko najsilnejšie uvedomím našu neustálu potrebu okamžite hodnotiť.

Zaujímavý je aj ich prístup k mítingom, kde je väčšina vecí dohodnutá vopred (nemawashi) a samotné stretnutie je len testom atmosféry, či si tímy ľudsky sadnú. Všetky interakcie sú ritualizované, čo znižuje neistotu. Keď sa stretnú dvaja neznámi, konverzácia má jasnú štruktúru, takže nemusíte riešiť, ako na druhého zapôsobiť. Z európskeho pohľadu to môže pôsobiť ako rigidita, ale vnútri ich systému ide o formu každodennej empatie.