Príbehy

13 tipov, ako sviatky dobre zvládnuť a spríjemniť ich aj iným

Vďaka našim tipom ušetríte v predvianočnom strese množstvo času a poradíme aj, ako čo najpríjemnejšie stráviť sviatočné dni.

Autor Alexandra Galambová

Foto Shutterstock

Dátum11. 12. 2020

Vianoce prežíva každý inak. Deti sa tešia na rozprávky a darčeky, rodičia sa snažia zabezpečiť všetko potrebné a užiť si aspoň pár chvíľ oddychu. Na stole nemôže nič chýbať, tradičné jedlá rozvoniavajú v dome aj niekoľko dní vopred, koláčikov máte na výber hneď niekoľko druhov a šalát sa na vás usmieva zakaždým, keď otvoríte chladničku. Okrem toho treba zabezpečiť plynulý chod v práci a darčeky pre rodinu.

Traja králi O2 prinášajú Vianočný bonus na smart zariadenia a pomáhajú deťom bez rodín. Ako získam bonus?

Z jedného prieskumu Knox University vyplynulo, že až pre 44 % opýtaných boli Vianoce stresujúce, hoci si ich vo výsledku užili a boli s nimi spokojní. Naše tipy vám môžu pomôcť, aby boli vaše sviatky počas tohto roku aspoň o trošku pohodovejšie.

Pred Vianocami

Nakúpte darčeky online

Vedeli ste, že takmer polovica Slovákov si necháva nakupovanie darčekov na posledné dva týždne? Ak patríte k tým, ktorí sa radi vyhnú preplneným nákupným centrám, využite možnosť online nákupu.

Buďte originálni a venujte svojim blízkym napríklad zážitky, online kurzy, predplatné obľúbeného časopisu, hodiny tanca či voucher do divadla. Mnohé značky majú v tomto období výhodné ponuky, zľavy alebo dopravu zadarmo. Nezabudnite však na to, že vaše objednávky musí niekto spracovať, zabaliť, poslať a tiež priviezť.

Buďte preto empatickí voči tým, ktorí sa vám snažia urobiť pekné Vianoce, a nežeňte ich do stresu, ktorý budete nakoniec prežívať spolu s nimi. Objednajte preto darčeky skôr. Väčšina e-shopov má pred sviatkami na svojich stránkach aj dátumy, do ktorých stíhajú svoje zásielky doručiť. Aj to je spôsob, ako predísť zbytočnej nervozite.

Zapojte do príprav celú rodinu

Vianoce by mali byť o spolupatričnosti a rodine. Preto je veľmi dôležité, aby sa na organizácii a prípravách podieľala celá rodina. Vďaka tomu budú mať jednotliví členovia oveľa väčšiu radosť z toho, že ste túto misiu zvládli spoločnými silami. Vytvorte si harmonogram, podľa ktorého každý člen rodiny podá pomocnú ruku, a tak budete všetci spoločne pracovať na vytvorení krásnych sviatočných dní.

Vyčleňte každému úlohy podľa jeho možností a schopností a nebojte sa povinnosti rozdeliť. Každý správny manažér predsa vie svoju prácu delegovať. Na trhu je množstvo krásnych dizajnových kalendárov alebo online plánovačov, ktoré vám to uľahčia. Prípadne si nejaký kalendár vyrobte sami doma a umiestnite ho na viditeľné miesto.

Urobte si zo spoločného pečenia novú tradíciu

Nenechajte všetko len na jedného člena rodiny. Myslite kreatívne a spravte si z predvianočného pečenia rodinnú tradíciu. Pečenie môžete zaznamenať na svoj telefón – urobte si časozber a odfoťte sa v situáciách, ktoré vám pripomenú, aké dôležité je držať spolu.

Vynikajúcimi pomocníkmi pri pečení sú kuchárske knihy, vďaka ktorým už nebudete musieť stráviť hodiny na internete hľadaním správnych receptov. Upiecť si môžete jednoduché medovníky, ktoré spolu s vami zvládnu aj vaše deti. Recept nájdete v knihe Tak ma mama naučila. Ak patríte medzi tých, ktorí majú rôzne potravinové alergie, určite vám pomôže kniha Tradičné Vianoce takmer bez alergénov.

Uľahčite si upratovanie

Množstvo domácností robí vianočné upratovanie niekoľko dní či týždňov vopred, pretože je toho viac ako zvyčajne. Našťastie žijeme v čase, keď nám výdobytky moderného sveta dokážu uľahčiť život. Vianoce predsa nie sú o tom, aby ste si za štedrovečerný stôl sadli uštvaní a odpadli od únavy skôr, než zjete posledné sústo.

Nechajte preto upratovanie na profesionálov a objednajte si upratovaciu službu. Budete tak môcť stráviť viac času s rodinou a ďalšími prípravami.

Dajte si nákup doručiť domov

Dlhé rady v obchodoch, stres, zabudnuté suroviny a opätovné štartovanie auta. Poznáte to? Neprežívajte každý rok to isté. Objednajte si potraviny cez službu online donášky až k sebe domov.

Niekoľko overených portálov ponúka ceny primerané kvalite a vašu peňaženku takýto nákup naozaj nezaťaží viac, ako by ste minuli v bežnom obchode, kde navyše hrozí aj nebezpečenstvo nákupu nepotrebných vecí. Spíšte si zoznam toho, čo naozaj potrebujete, a vyhnite sa tak prebytočnému vyhadzovaniu nedojedených surovín.

Pomôžte tým, ktorí to potrebujú

Podľa psychologických štúdií sú ľudia, ktorí nemajú to šťastie stráviť sviatky s rodinou pri prestretom stole, oveľa náchylnejší na depresie či zlé myšlienky. Otvorte svoje srdce a pomôžte tým, ktorí nemajú to šťastie ako vy.

Na internete existuje zoznam slovenských charitatívnych organizácií a určite sa minimálne jedna nachádza aj vo vašom meste alebo v blízkom okolí. Uvidíte, že pocit pri rozbaľovaní vašich darčekov bude po takejto pomoci lepší.

Nezabudnite na relax a starostlivosť o seba

Naše telo, pleť, ale aj psychika sú v tomto období vystavené stresu, preto je dôležité, aby sme nezabudli starať sa aj o seba. Vyhraďte si na túto aktivitu každý deň niekoľko minút a uvidíte, ako vám tieto chvíle dodajú potrebnú silu na zvládnutie náročných dní.

Na Slovensku je množstvo fi riem, ktoré vyrábajú kozmetiku nielen s láskou, ale aj v súlade s prírodou. Prírodná kozmetika vás pri pravidelnom používaní odmení a vy sa vďaka tomu budete cítiť sebavedomejšie. Či už siahnete po mydlách s upokojujúcimi vôňami, šampónoch s výživnými bylinami alebo sérach, vďaka ktorým bude vaša pokožka zdravá, je to len na vás.

Myslite ekologicky

V posledných rokoch pribúda množstvo alternatív, ktoré sú vynikajúcim spôsobom, ako ušetriť nielen vašu peňaženku, ale aj prírodu, ktorá v tomto období trpí vinou konzumu. Nájdite vo svojom okolí firmy, ktoré zapožičiavajú vianočné stromčeky v kvetináčoch, a nemusíte sa stresovať, že budete mať doma neporiadok z osádzania či vymýšľať spôsob, ako sa neskôr stromčeka zbaviť.

Množstvo vianočných stromčekov končí po sviatkoch pod oknami domácností, v „lepšom“ prípade ležia opustené pri kontajneroch. Ušetríte tak prírodu od zbytočného odpadu vyprodukovaného počas Vianoc.

Počas sviatkov

Prečítajte si dobrú knihu

Vďaka knihe prestanete na chvíľu myslieť na svoje povinnosti a prenesiete sa do príbehov, ktoré často vyrážajú dych. Pre ženy, ktoré hľadajú inšpiráciu, odporúčame knihu SuperŽENY, kde nájdete príbehy výnimočných žien z našej histórie. Ak patríte medzi fanúšikov životopisných kníh, Michelle Obama a jej príbeh budú pre vás tým pravým.

Čítajte aj: Užite si maratón bondoviek aj dávku romantiky. Tieto novinky z ponuky HBO GO vám spríjemnia príchod Vianoc

V prípade, že hľadáte skôr nenáročné, vtipné a oddychové čítanie, Ondrej Sokol a jeho kniha Ako som vozil Nórov 2 je skvelá voľba. Muži si dobre oddýchnu napríklad pri druhej dlho očakávanej zbierke Teda Chianga Výdych. Tá prináša množstvo prekvapivých myšlienok, ktoré osvetľujú záhady vesmíru aj ľudského vnútra.

Vychutnajte si šálku bylinkového čaju

Aj sviatočné dni bývajú často náročné, preto dobre padnú bylinkové čaje, ktoré majú blahodarné účinky. Vhodný je napríklad čaj z ľubovníka bodkovaného, ktorý funguje ako prírodná antidepresívna tabletka s tým rozdielom, že nemá žiadne vedľajšie účinky. Upokojujúce účinky má aj medovka lekárska.

Aby sa liečivé vlastnosti čajov lepšie rozpustili vo vode, kúpte si sypaný čaj v miestnej čajovni, ktorú tým podporíte.

Doprajte si všetko, ale s mierou

Počas sviatkov na nás číhajú pokušenia v podobe rôznych dobrôt. Ak budete svoje chute potláčať, je väčšia pravdepodobnosť, že najkrajšie sviatky v roku prežijete v smútku a s výčitkami.

Doprajte si to, na čo máte chuť, no zároveň nezabúdajte na to, že všetko treba robiť s mierou a aj počas voľných dní potrebujete pohyb. Preto neváhajte a každý deň sa vyberte na prechádzku. Čerstvý vzduch pôsobí priaznivo nielen na okysličenie mozgu a svalstva, ale aj na vašu psychiku.

Spríjemnite si čas príjemnou vôňou

Ak si chcete na chvíľu oddýchnuť, príjemným spoločníkom môže byť aj vôňa šíriaca sa z elektrického difuzéra. Niektoré vonné olejčeky, ktoré sa pridávajú do vody, majú nielen upokojujúce, ale aj liečivé účinky.

Odporúčajú sa napríklad oleje s vôňou sibírska jedľa, santalové drevo, rumanček rímsky, horký pomaranč, borievka, medovka či levanduľa. Výhodou je, že niektoré difuzéry môžete nechať zapnuté aj pred tým, ako sa uložíte spať, pretože sa dokážu samy vypnúť.

Urobte dobrý skutok

Počas roka sa mnohým z nás v domácnosti nazbiera množstvo vecí, ktoré nepotrebujeme. Ak chcete voľný čas tráviť produktívne, vytrieďte nepotrebné veci a podarujte ich ďalej. Nezabúdajte ani na zvieratá v útulkoch, ktoré sa po Vianociach ešte viac zapĺňajú. Nájdite si najbližší útulok, choďte na prechádzku s miestnym psíkom alebo im odneste vrece krmiva.

Skvelú prácu robia aj ľudia z projektu Hodina pre seniora, v rámci ktorého môžete telefonovať so seniormi v zariadeniach sociálnych služieb a spríjemniť im čas. Nikto sa predsa na Vianoce nechce cítiť sám.

Urobte sebe alebo svojim blízkym radosť jedným z Troch kráľov, zoberte si na Vianoce domov robotický vysávač, tablet alebo smart TV a získajte extra bonus až do 240 €. Každé zo zariadení navyše prispieva k lepšej budúcnosti detí, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Párová terapeutka: „Počas zamilovanosti sme zahalení do krásneho závoja, no samotná láska na fungujúci vzťah nestačí.“ Čo rozhoduje o tom, či pár zvládne aj náročné obdobia?

Mnohí ľudia po odznení prvotného opantania zistia, že ich priťahovala skôr samotná emócia než človek, ktorého mali vedľa seba.

Autorka Zuzana Šifra Matuščáková

Foto Dominika Behúlová

Dátum31. 7. 2026

„Keď sa milujeme, nič zlé sa nám nemôže stať. My sme výnimka.“ Párová terapeutka Jolana Kusá hovorí, že práve toto je jedna z najväčších pascí vo vzťahu – spoliehať sa iba na pocit zamilovanosti. Ten však postupne slabne a až vtedy sa ukáže, či dokážeme vo vzťahu naozaj zvládať aj náročné obdobia. Skutočná odolnosť páru a vzájomná opora pritom nevznikajú až v čase krízy. Budujú sa oveľa skôr – v každodenných prejavoch záujmu či v schopnosti vytvárať bezpečný priestor, v ktorom sa obaja partneri cítia prijatí.

Aby sme mohli byť oporou druhému človeku, musíme sa najprv naučiť stáť pri sebe. Prijať sa so všetkým, čo k nám patrí, a pristupovať k sebe s väčšou láskavosťou a sebasúcitom – napríklad tak, ako to robí modelka Liberty Simon.

V rozhovore s párovou terapeutkou Jolanou Kusou sa dozviete:

prečo samotná láska nestačí na dlhodobo fungujúci vzťah,
ako si partneri budujú dôveru a pocit bezpečia ešte skôr, než príde kríza,
prečo sa za kritikou často skrýva nenaplnená potreba blízkosti,
ako sa hádať tak, aby konflikt partnerov nevzďaľoval, ale, naopak, zbližoval,
kde je hranica medzi zdravou oporou a nezdravým zachraňovaním partnera.

Existuje bezpodmienečná láska?

Myslím, že v partnerstve je to nereálne. Na partnera totiž prirodzene máme určité nároky a aj vzťah by mal napĺňať naše očakávania, potreby a priania.

Počas praxe som sa stretla s ľuďmi, ktorí boli presvedčení, že milujú bezpodmienečne. Často išlo o ľudí, ktorí sa vo vzťahu neustále vzdávali sami seba a dúfali, že za to budú bezvýhradne prijatí – ako dieťa túžiace po prijatí od rodiča.

Lenže partnerský vzťah stojí na vzájomnosti. Očakávame oporu, rešpekt a ochotu oboch partnerov podieľať sa na vzťahu. Samotná „bezpodmienečná láska“ na to nestačí.

Mnohí ľudia napriek tomu používajú výroky typu: „Keby si ma naozaj miloval, prijal by si ma takú, aká som.“

A druhý by mohol odpovedať: „A keby si ty milovala mňa, neočakávala by si to odo mňa.“

Jednou z najväčších pascí lásky je očakávanie, že keď sa milujeme, všetko sa dá prekonať. Vyrastáme s predstavou, že láska je akási všemocná sila, ktorá dokáže vyriešiť každý problém. Lenže v realite potrebujeme aj vzájomný rešpekt, hranice a ochotu počúvať potreby toho druhého.

Bez lásky to nejde, ale sama osebe na fungujúci partnerský vzťah nestačí.

Partneri sa musia naučiť poznať sami seba aj toho druhého, a predovšetkým poznať jeho očakávania. Nie každý totiž pri podpore potrebuje okamžite radu.

Príliš sa teda spoliehame na predstavu, že láska všetko prekoná?

Áno, najmä vo fáze zamilovanosti. Vtedy si páry často hovoria: „My sa naozaj milujeme. My sme tá výnimka. Nám sa to nestane.“ Keď sme zamilovaní, máme pocit, že náš vzťah je iný a odolá všetkým prekážkam. No potom príde realita.

Počas zamilovanosti akoby sme boli zahalení do krásneho závoja. Prežívame jeden z najsilnejších citov, aké môže človek zažiť. No nie je to trvalý stav. Jeho intenzita postupne slabne a my začíname partnera vidieť realistickejšie.

Zrazu si všimneme veci, ktoré sme predtým prehliadali, alebo počujeme výroky, ktoré nás prekvapia. Vnímame ho bez ružových okuliarov.

Mnoho ľudí po odznení zamilovanosti zistí, že ich priťahovala najmä tá emócia, nie samotný človek. Preto sa mnohým vzťahom nepodarí prehupnúť z fázy zamilovanosti do dlhodobo fungujúceho vzťahu.

Preto často hovoríte, že zamilovanosť je taký malý podvod v partnerskom vzťahu? Dostane ľudí dohromady, ale potom prestane fungovať.

Áno, presne tak. Je to taká potvora. (smiech) Kým sme zamilovaní, často sa nevedomky prispôsobujeme, ukazujeme sa v tom najlepšom svetle a snažíme sa zapáčiť. A keď zamilovanosť opadne a objaví sa realita, mnohí zistia, že vlastne ani nevedia, kto ten druhý naozaj je – lebo sa mu ukazovali ako verzia seba, o ktorej si mysleli, že ju chce vidieť.

Od čoho teda závisí kvalita partnerského vzťahu?

Už sme spomenuli slovo očakávanie. To je individuálne, každý pár je iný a to, čo funguje jednému, nemusí sedieť druhému.

Vo všeobecnosti rozhoduje skôr to, či je vzťah dlhodobo prínosný pre oboch, či majú k sebe úctu a berú na seba zodpovednosť a či sú dostatočne zrelí, teda či sa vedia najprv postarať sami o seba a nehádžu na partnera vlastné očakávania či zranenia.

Dôležitá je aj emocionálna kapacita a schopnosť byť tu pre toho druhého, keď to potrebuje. A napokon množstvo malých pozitívnych vecí – všímať si detaily, oceňovať, nekritizovať –, pretože práve to buduje to spoločné „my“, ktoré vzťah drží pokope aj v ťažkých obdobiach.

Často to teda nie je o nejakých veľkých gestách, ale o maličkostiach a spôsobe, akým na seba reagujeme.

Psychológ John Gottman, ktorý dlhé roky skúma partnerské vzťahy, tieto momenty nazýva „bids for connection“ – teda malé pokusy o spojenie, keď jeden partner ponúkne druhému drobný podnet a podvedome čaká, ako naň zareaguje. Napríklad prídem domov a partnerovi poviem: „Dnes som videla takého pekného vtáčika…“

A partner môže odpovedať „aha“ a ďalej sa pozerať do telefónu. Neurazil ma, nepovedal nič zlé, ale jeho reakcia v skutočnosti vysiela správu: „Toto ma nezaujíma.“ Ak sa takéto momenty opakujú roky, aj pri úplne bežných a nevinných situáciách, postupne sa medzi partnermi vytvára odstup.

Ale môže reagovať aj inak: „Naozaj? Aký bol? Akej farby?“ Odloží telefón, otočí sa ku mne a venuje mi pozornosť. Možno ho samotný vtáčik vôbec nezaujíma, ale zaujíma ho môj svet. A tým mi dáva najavo, že som pre neho dôležitá.

Podobne môže prísť partner domov a povedať: „Dnes som videl kyticu, ktorá by sa ti podľa mňa páčila. Nekúpil som ju, pretože tam boli dve podobné a nevedel som sa rozhodnúť. Tak aby som to nabudúce vedel – ktorá farba sa ti páči viac, ružová alebo fialová?“

Nejde pritom o kvety. Ide o to, že na mňa myslel, keď sme neboli spolu. A teraz chce lepšie spoznať môj vkus a moje predstavy.

Práve z takýchto momentov sa skladá partnerská intimita.

Dá sa teda povedať, že schopnosť byť si navzájom oporou nevzniká až vtedy, keď príde problém, ale vytvára sa každodennými prejavmi záujmu?

Presne tak. Práve vďaka týmto malým momentom si postupne budujeme bezpečie, dôveru a vzájomné poznanie, teda základ, z ktorého potom môžeme čerpať, keď prídu náročnejšie obdobia.

Výskumy ukazujú, že šťastné páry majú minimálne päťnásobne viac pozitívnych interakcií ako negatívnych. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá vec, pretože sme často naučení všímať si najmä to, čo nefunguje. Vidíme, čo nás na partnerovi hnevá, čo urobil zle alebo čo nám chýba. A to, čo je v poriadku, často považujeme za samozrejmosť a prestávame to vedome vnímať.

Pritom niekedy stačí veľmi málo – zastaviť sa a pomenovať to pekné. Napríklad: „Vieš, veľmi ma potešilo, keď si sa spýtal na tie kvety.“

Nemali by sme čakať iba na situácie, keď partner urobí chybu, aby sme na ňu upozornili. Rovnako dôležité je všimnúť si chvíle, keď sa snaží, keď nám venuje pozornosť alebo keď urobí niečo pekné, a dať mu vedieť, že to vidíme a vážime si to.

Často aj o svojich potrebách a prianiach vo vzťahu hovoríme prostredníctvom kritiky – napríklad namiesto „chýbaš mi“ povieme „nikdy tu nie si“. Prečo?

Pretože hovoriť o sebe a o svojich potrebách sa u nás dlho považovalo za sebecké. Zároveň je oveľa jednoduchšie povedať „nikdy tu nie si“ ako „chýbaš mi“ – lebo to druhé nás robí zraniteľnými.

Priznávame tým, že niečo potrebujeme, že nám na tom záleží, a zároveň riskujeme, že toto prianie náš blízky človek nenaplní alebo ho odmietne. Niekde v podvedomí máme často obavu: ak ukážem, že mi na niečom záleží, dávam druhému do rúk možnosť zraniť ma.

Kritika je často iba vrchná vrstva. Pod ňou bývajú ukryté oveľa zraniteľnejšie emócie.

Aké napríklad?

Často ide o smútok, strach, osamelosť alebo potrebu blízkosti. Problém je, že keď sa rozbehne hádka, je takmer nemožné zastaviť sa – tá bolesť si „žiada“ okamžité vyliatie. Preto sme vymysleli takzvanú konštruktívnu hádku, aby sa v tom dalo zastaviť skôr, než hádka narobí paseku a zranenie sa prehĺbi.

Ako taká konštruktívna hádka vyzerá?

Vopred si dohodneme, čo presne riešime. Poviem: „Poďme si k tomu sadnúť zajtra alebo dnes večer o šiestej.“ Robíme to preto, lebo práve teraz je tá emócia príliš akútna.

Platí pravidlo, že sa hovorí len o jednom probléme v presne vymedzenom krátkom čase – 10 až 15 minút, nie dlhšie. Rozprávame sa striedavo a približne rovnaký čas obaja. Napríklad ja poviem svoje stanovisko, argumenty a ponuku riešenia. Druhý reaguje: v čom súhlasí, v čom to vidí inak, nad čím sa chce zamyslieť.

Napokon sa buď na niečom dohodneme, alebo skonštatujeme, že sme sa nedohodli, že naše postoje sú príliš odlišné, ale urobili sme, čo sa dalo. Na konci sa objímeme.

To znie ako presný opak spontánnej hádky, ktorá sa jednoducho strhne.

Presne. Pri spontánnej afektívnej hádke iba ventilujem svoje emócie, no nestávam sa tým ani lepším človekom, ani lepším partnerom.

Partnerské vzťahy by mali byť oveľa vedomejšie, než aké v skutočnosti sú, a mali by sme im venovať oveľa viac času a zručnosti. Máloktorý pár má to šťastie, že mu to ide samo.

Ako často sa v skutočnosti nehádame o tom, čo sa stalo, ale o tom, aký význam tomu každý z nás dal?

Zo svojej skúsenosti by som povedala, že vo väčšine prípadov. Spomínam si napríklad na jeden pár. Manžel bol presvedčený, že už pre svoju ženu nie je dosť zaujímavý. Ona bola umelkyňa, ktorá počas života zdedila veľký majetok po rodičoch, a on o sebe hovoril ako o obyčajnom úradníkovi. Začal mať pocit, že už jej nemá čo ponúknuť.

Nikdy sa jej však na to nespýtal. Namiesto toho sa začal vzďaľovať, prestal iniciovať spoločný čas a rezignoval na vzťah, aby sa vyhol možnému odmietnutiu.

Jeho manželke vôbec nenapadlo, že by ho takto vnímala. Peniaze ani spoločenské postavenie pre ňu neboli dôležité. Na párovú terapiu prišli, lebo nerozumela, prečo sa od nej manžel odťahuje.

Ukázalo sa, že sa obaja trápili, ale každý z úplne iného dôvodu. On bojoval so svojím pocitom nedostatočnosti, ona s pocitom, že o ňu partner stratil záujem.

Práve preto je vo vzťahu také dôležité vedieť odlíšiť, čo je moja interpretácia reality a čo je skutočne realita.

To je dobrý príklad toho, ako môže nízka sebahodnota jedného z partnerov ovplyvniť celý vzťah.

Áno, keď si človek neverí, často ani neskúsi zistiť, ako veci naozaj sú. Radšej sa stiahne, aby nebol odmietnutý. Pritom nie všetko, čo druhý človek robí, súvisí s nami.

Spomínali ste, že dôležitá je aj emocionálna kapacita – schopnosť spolu zvládať krízy. Čo presne to znamená?

Emocionálna kapacita znamená schopnosť zostať s emóciou druhého človeka. Keď je partner nahnevaný alebo zranený, potrebujem mať empatiu – vedieť si predstaviť nielen jeho emóciu, ale aj situáciu, ktorá k nej viedla. Na chvíľu sa skúsiť pozrieť na svet jeho očami, akoby som chodila v jeho topánkach.

Napríklad prídem domov s niečím, čo som si priniesla zvonka – s hnevom, so zranením alebo s frustráciou, trebárs ma nahnevala kolegyňa. Môj partner práve rieši niečo na počítači, no všimne si, že som rozrušená. Na chvíľu teda odloží počítač, venuje mi pozornosť a pýta sa: „Čo sa stalo? Ako to prebiehalo?“

Ideálne je, ak sa dokáže opýtať aj na to, čo v tej chvíli potrebujem: „Chceš, aby sme to spolu rozobrali, alebo ti teraz stačí, že ťa vypočujem?“

Nie je to len o vypočutí, ale aj o uvedomení, že na to nie som sama. Aj o tomto je opora vo vzťahu.

Partnerské vzťahy by mali byť oveľa vedomejšie, než aké v skutočnosti sú, a mali by sme im venovať oveľa viac času a zručnosti. Máloktorý pár má to šťastie, že mu to ide samo.

Niekedy sa však môže stať, že mi partner síce venuje pozornosť, ale zareaguje spôsobom, ktorý mi v skutočnosti nepomôže.

Áno, napríklad ma začne hneď poučovať. Často je za tým dobrý úmysel – chce pomôcť a vyriešiť problém. Problém však vznikne vtedy, keď nepoznáme alebo nerešpektujeme očakávania toho druhého.

Keď poviem „urob toto a tamto“, ale partner v skutočnosti nechcel radu, iba potreboval byť vypočutý, môže sa to skončiť hnevom a pocitom nepochopenia. A keď na to ešte príde reakcia typu „keď si to nechcela počuť, tak prečo si mi to vôbec hovorila?“, môže sa z toho ľahko stať hádka s osobnými výpadmi. Niekto má svoje vlastné riešenia a potrebuje len priestor, aby bol vypočutý.

Partneri sa musia naučiť poznať sami seba aj toho druhého – a predovšetkým poznať jeho očakávania. Nie každý totiž pri podpore potrebuje okamžite radu.

Preto je oveľa lepšie pýtať sa, čo by som mohol urobiť ja, než povedať: „Ja by som na tvojom mieste urobila toto.“ Pretože ten druhý na našom mieste nie je.

Medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa majú radi a chcú si pomôcť, sa práve pri tejto najlepšej snahe často stane, že sa navzájom najviac zrania.

Aj zdanlivo malý rozdiel v spôsobe podpory sa môže stať zdrojom veľkého odcudzenia.

Kde je hranica medzi tým, keď sme oporou, a tým, keď už partnera „zachraňujeme“?

Opora je vtedy, keď si vypočujem, keď som prítomná, keď sa pýtam, čo ten druhý vlastne potrebuje. Ale keď mu už beriem z rúk riešenie, keď mu hovorím, čo má robiť, keď preberám jeho problém ako svoj vlastný, keď sa cítim zodpovedná za to, aby bol šťastný, to už nie je opora, ale záchrana.

Toto záchranárstvo vytvára vo vzťahu dynamiku rodiča a dieťaťa. Jeden sa pasuje do roly toho, kto rozhoduje a stará sa, druhý sa necháva viesť a používa viac svoju detskú časť.

Dobrý spôsob, ako si to overiť, je spýtať sa sám seba: pomáham mu, aby si poradil sám, alebo to riešim zaňho? Podporujem ho, aby zostal dospelý, alebo mu beriem z rúk zodpovednosť?

Skutočná opora totiž neznamená niesť život druhého človeka zaňho, ale stáť pri ňom tak, aby ho dokázal niesť sám.

Jolana Kusá

Dlhodobo sa venuje partnerským a rodinným vzťahom a patrí medzi osobnosti, ktoré stáli pri rozvoji predmanželského a manželského poradenstva na Slovensku. Viac ako štyri desaťročia pracuje s pármi, jednotlivcami a rodinami, pričom sa zaoberá témami partnerskej komunikácie, vzťahových kríz a hľadania riešení v náročných životných situáciách. V súčasnosti naďalej poskytuje poradenstvo párom a jednotlivcom, venuje sa aj podpore žien zažívajúcich násilie v telefonickej poradni Aliancie žien a online v Lige za duševné zdravie.