10 trikov, ako doma vyčarovať odkladací priestor

Existuje veľa spôsobov, ako priestor využiť efektívnejšie.

Byt sa žiaľ nedá nafúknuť – jeho rozmery nijak zázračne nezväčšíte. Existuje však niekoľko spôsobov, ako priestor využiť efektívnejšie. Tu je zopár príkladov, ako sa vmestiť so svojimi vecami medzi steny príbytku, a to bez radikálnych stavebných úprav.

1. Vo svete nožičiek

Čo majú spoločné posteľ, sedačka, konferenčný stolík a skrinka? Ak stoja na nožičkách, zbytočne by ste mrhali miestom, na ktoré bez úžitku sadá prach. Keď pod ne zasuniete zásuvky na kolieskach, cenné miesto je opäť v hre.

Záleží len na výzdobe, ako bude nová zásuvka pôsobiť. Neviditeľne môže splývať s podlahou či stenou, rafinovane sa môže stať predĺžením nábytku samotného, alebo ňou vnesiete do miestnosti veselé farby a vzory

2. Vyfúknite vzduch

Oblečením možno naplníte poličky v skrini až po samý vrch, s inými vecami je to však iné. Neraz sa stáva, že v skrinke je aspoň toľko vzduchu, koľko vecí samotných. Pomôže ak výškovo preukladáte police a pridáte nejaké naviac.

V zásuvkách vám zasa pomôžu triediče, ktoré ich priehradkami rozdelia na viac častí. Veď výrobcovia nábytku netušia čo budete skladovať vo vnútri. Nedokážu zájsť do praktických detailov.

3. Rímsa nad dverami

Je to miesto, ktoré iba zriedkavo nájde svoje využitie. Ak sa pozriete nad zárubňu dvier, všade to zíva prázdnotou. A pritom stačí, aby ste nad ňu umiestnili ozdobnú rímsu, ktorá vytvorí nový úložný priestor.

Krásna, lištami zdobená polička ani o kúsok nezmenší kúpeľňu. V kuchyni ju dokonca môžete vyrobiť i priamo nad oknom. A ak príde na úzku špajzu či komoru, tam môžete ísť do štedrého objemu.

4. Ovládnite svet drobností

Košíky, škatuľky a dózy majú zázračnú moc pri krotení drobností. Čím viac ich je, tým väčšmi vás oberajú o miesto. Ak ich však potriedite do týchto praktických nádobiek, zrazu to je akoby ste ich mali v prehľadných zásuvkách.

Nezáleží na tom, či ich zasuniete do chodbovej lavičky, položíte na spodnú policu v skrini, alebo uložíte na skrinku. Prútie, tapety, mriežky, plech či úplety, z ktorých sú vyrobené vyniknú v každom interiéri.

5. Užitočné dvierka

Sú ako paraván, ktorý bráni súkromie skriniek pod cudzím, nevítaným pohľadom. Neznamená to však, že dvierka si musia len tak visieť na pántoch a hrať sa na nepriezračný štít. Háčiky, držiaky či plátenné vrecká ich na rubovej strane zmenia na nepoznanie.

Stačí ich otvoriť a ihneď máte pred sebou koreničky, čistiace prostriedky, pokrievky, či ceruzy, perá a blok papiera, na ktorý si píšete nákupné zoznamy.

6. Nezabudnite na schody

Priestor pod schodiskom nie je o nič menej užitočný, ako prázdna plocha pod podestou či spodnými schodíkmi. Ak si pre ne vyrobíte poličky, zásuvky, dvierka a nábytky na mieru, využijete ich skutočne naplno.

Je to výzva pre každý rodinný domček, pri ktorom schody nie sú ničím iným, ako dopravným prostriedkom medzi poschodiami.

7. Pódium

Na prvý pohľad sa zdá, že ide o prvok, ktorý sa snaží rozihrať novým rytom geometriu interiéru. Pódium s posteľou, sedením či kútikom pre čítanie kníh nemusí byť iba dutým priestorom, ktorý pridvihol podlahu.

Pomedzi konštrukciu je štedrý priestor pre skladovanie vecí, ktoré nechceme držať denne na očiach. Sezónne oblečenie, prikrývky či posteľná bielizeň spočinú vo výsuvných zásuvkách v čele či komôrkach pod poklopmi.

8. Drevené debničky

Prebrúsite ich, natriete farbou a v interiéri s nimi dokážete robiť zázraky. Kdekoľvek potrebujete vytvoriť úložný priestor, máte ho hotový na počkanie. Debničkou vytvoríte na stene poličku, so sedákom sa premení na taburetku a keď ich viac uložíte vedľa seba a zakryjete doskou, máte konferenčný stolík.

Výhodou je, že sú ako modulárna stavebnica a stačí vám ručná pílka na to, aby ste zmenili ich hĺbku tak, aby vám presne ladili s vašim zámerom. Mimochodom, čo poviete na ostrov kvetov, pod ktorým driemu uložené veci?

9. Nepotrebné priechody

Praktický úložný priestor možno vyčariť i tam, kde stoja dvere ktoré nik nepoužíva. Namontujete medzi zárubne poličky, pridáte záves alebo dvierka ak vám je po chuti a máte novú skrinku, ktorá na podlahe nezaberie ani najmenší kúsok miesta.

Je to akoby ste objavili niku či výklenok, ktoré dosiaľ nik nepoužíval iba preto, že ste ich považovali za dvere. Nepoužívané a opustené, avšak stále dvere.

10. Na kolieskach

Pod každý nábytok možno namontovať kolieska, vďaka ktorým ho môžete presúvať bez námahy z jedného miesta na druhé. Tentokrát však nejde o žiadne korčuliarske výkony, ale o nové úložné miesto.

Na rubovej strane skriniek môžu byť úzke poličky, vešiačiky, organizéry a triediče s drobnosťami pre vaše koníčky. Otočíte skrinku a zrazu je pred vami celý svet radostí – bez ohľadu na to či vás baví šitie, výroba dekorácií alebo modelárstvo. Je to úžasná premena.

 

Milan Gigel je dlhoročný redaktor, ktorý sa snaží vo svojich článkoch podeliť o zručnosti a skúsenosti. Venuje sa aktívnemu spôsobu života po boku remesiel, drobnochovu, záhradkárstva a pobytu v prírode.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac