Dýchajte nosom a majte dlhší výdych ako nádych. Tréner Jakub Chudý vysvetľuje, ako sa dostať do duševnej pohody správnym dýchaním

Aj keď si asi myslíme, že dýchať nesprávne ani nie je možné, viac než 80 % ľudí má čo zlepšovať.

Ako často sa dostávate do situácie, ktorú treba „predýchať“? V práci, doma či na sociálnych sieťach – denne nás obklopuje stres, ktorý výrazne ovplyvňuje naše zdravie. Riešenie je pritom okamžite dostupné a jednoduché – stačí spomaliť životné tempo a (dobre) dýchať. O správnom dýchaní, dychových cvičeniach a ich benefitoch sme sa rozprávali s trénerom a odborníkom na dýchanie Jakubom Chudým.

Ako nás môže pravidelná športová aktivita naučiť väčšej trpezlivosti v súkromnom aj pracovnom živote?

Dychový kouč a kondičný tréner z Cvičiska Jakub Chudý nám porozprával o tom:

  • aké dôsledky má nesprávne dýchanie a prečo dýchame nesprávne,
  • prečo sa bojíme spomaliť v živote aj pri dýchaní,
  • prečo je dýchanie nosom pre naše zdravie lepšie ako dýchanie ústami
  • a prečo sa pri cvičení, naopak, odporúča výdych ústami,
  • aké benefity majú dýchacie cvičenia a správne dýchanie pre pracovný aj súkromný život.

Rozprávame sa o dýchaní. Mohlo by sa zdať, že je to taká automatická činnosť, že ju robíme všetci bezchybne. Je to tak?

Veda hovorí, že skoro 80 % ľudí má nejaký prejav dysfunkčného dýchania. Môže to byť nesprávny pohyb trupu alebo hrudného koša pri dýchaní, príliš hlasné dýchanie, vysoká frekvencia dýchania, plytké dýchanie a rôzne ďalšie prejavy nesprávneho alebo nefunkčného dýchania.

No všetko sa dá zlepšiť, aj na dychu sa dá popracovať – niekedy to je práca pomerne jednoduchá, inokedy je to je beh na dlhú trať. Nadýchneme sa a vydýchneme približne dvadsaťtisíckrát za deň, takto silno ukotvený stereotyp sa ťažko rozbíja.

Čo má na naše dýchanie zásadný vplyv?

Naše dýchanie v dnešných časoch najzásadnejšie ovplyvňuje psychika a stres, ktorý zažívame. Keď sme v mentálnej nepohode, máme tendenciu dýchať ústami. Je to naša prirodzená reakcia na stres, lebo ústa ponúkajú rýchlejší prietok vzduchu.

Kedysi slúžil stres ako predpríprava na nejakú akciu, napríklad, keď sme bojovali alebo utekali pred predátorom. Dnes však už nebojujeme, zavaľuje nás nami vytvorený stres, ktorý máme v hlave – teda nepotrebujeme pred ničím reálne utekať.

Ďalej na náš dych vplýva, že trávime veľa času vo vnútri, kde je suchší vzduch. Nos sa nám skôr zapchá, a preto používame na dýchanie ústa.

Prečo je lepšie dýchať nosom?

Nos je akýsi prirodzený filter. Máme v ňom chĺpky, ktoré zachytávajú patogény, baktérie, vírusy, prach a iné častice vo vzduchu. Tieto častice sa znesú na sliznicu s hlienom, pomocou ktorého idú všetky „smeti“ do žalúdka. Tam ich kyselina chlorovodíková zneškodní, čiže zneutralizuje, a kolobeh sa končí. Keď vdychujeme cez ústa, všetko ide rovno do pľúc.

Nos nám nielenže zabezpečuje filtráciu, ale aj zvlhčuje vzduch, ktorý vdychujeme, a naopak, keď vydychujeme, tak nám nos zachytáva vlhkosť a strácame tak menej vody z tela.

Ďalším benefitom je, že na rozdiel od úst má nos užší prieduch, a tak musíme používať viac svalov v bránici. Zaujímavosťou je, že pri dýchaní nosom je naše telo o 10 až 20 % lepšie okysličené. 

No a posledné plus dýchania nosom – nosom dýchame pomalšie.

Takže, ak chceme, aby dýchanie malo čo najväčšie benefity pre naše telo, mali by sme dýchať pomalšie?

Áno, naším cieľom by malo byť „dýchať čo najmenej“. Bežná frekvencia dýchania – teda počet dychových cyklov za minútu – je u bežného človeka 12 až 20 cyklov. Dnes sa domnievame, že by sme sa mohli snažiť znížiť tieto cykly až na 6 za minútu.

Žijeme v dobe, keď máme tisícky stresových podnetov za deň. Všeobecná rada vzhľadom na dobu, ktorú žijeme, je mať výdych trošičku dlhší ako nádych. Nádych nás stimuluje a výdych upokojuje.

Ako si môžeme overiť, či dýchame dobre?

Na takéto overenie sa používa BOLT test, teda z angličtiny body oxygen level test – testovanie kyslíka v tele. Paradoxne však nejde len o kyslík, testujeme citlivosť na oxid uhličitý. Práve oxid uhličitý nám dáva informáciu, že sa máme nadýchnuť. Nedostatok kyslíka necítime, cítime len to, ako sa nám zvyšuje množstvo oxidu uhličitého v krvi – vtedy dostane mozog informáciu, že sa potrebujeme nadýchnuť. Poznáme to ako hrču v hrdle alebo čudný pocit na bránici.

BOLT test prebieha tak, že sa úplne bežne nadýchneme, žiaden silný nádych či výdych, a po prirodzenom výdychu začneme stopovať čas. Ideálne je držať si nos, vtedy nepreniká žiaden vzduch. Čakáme len do prvého pocitu, keď nám to je nepríjemné, nerobíme žiadne osobné rekordy. Hneď, ako budete mať v hlave, že sa potrebujete nadýchnuť, stopnete čas. 

Keď sme na úrovni 30 sekúnd, tak je to skvelé. Ak je to 5 až 20 sekúnd, tak je veľký priestor na sebe popracovať. Od 25 sekúnd je to fajn, no vieme sa zlepšovať až na úroveň do 50-60 sekúnd. Nad 60 je to už extrém a žiaden z extrémov nie je dobrý.

Ako to vieme zlepšiť? 

Musíme vedome začať s cvičeniami, ktoré neskôr budeme robiť už automaticky.

Nesprávne a správne sedenie pri dýchaní

Často si spomínal, že naše dýchanie negatívne ovplyvňuje stres. Funguje to aj naopak, teda dokážeme správnym dýchaním viac kontrolovať stres? 

Keď nás ovplyvňuje nejaký stresor, nedokážeme si sami upraviť srdcový tep, krvný tlak alebo to, ako sa nám v tom momente vylučuje stresový hormón kortizol či adrenalín. No dýchanie je jedna z mála činností, ktorú vieme do veľkej miery kontrolovať stále. Dokážeme ním aj preventívne znižovať stres, čím obmedzíme prejavy reakcie tela na stres, napríklad zvýšený srdcový tep.

Pre viacerých ľudí je spúšťačom stresu práve pracovné prostredie. Vieme si dychom pomôcť aj v práci?

Znie to jednoducho, ale naozaj by stačilo, ak by sme si uvedomovali, kedy sme v strese. Až vtedy s tým budeme vedieť pracovať – napríklad cez dychové cvičenia. Skúste sa zamerať na 4-sekundový nádych a 6-sekundový výdych, vždy dýchajte nosom, nie ústami.

Keď zabudnete na presné čísla nádychu a výdychu, univerzálna rada na upokojenie, ktorú som už spomenul, znie: dýchame nosom a máme dlhší výdych ako nádych.

Výdych by mal byť trošičku dlhší ako nádych. Nádych nás povzbudzuje a výdych zase upokojuje.

Aj to, že sa budete plne sústrediť na dýchanie, je istá forma meditácie a sprítomnenia sa. Zmenia sa vám myšlienky, teda to, čo vás stresuje, bude na pozadí, lebo sa plne sústredíte iba na svoj dych.

Menia sa tieto dýchacie techniky, keď napríklad nevieme zaspať?

Je to podobné, no pred spaním môžeme využiť aj sofistikovanejšu techniku, napríklad cvičenie 4-7-8. Viacerí ju uvádzajú ako tú najlepšiu na upokojenie a pred spaním potrebujeme myseľ úplne spomaliť, aby nám klesol tep.

Hýbme sa tak, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke, radí trénerka

Skúste si stopnúť 4-sekundový nádych, 7 sekúnd zadržať dych a 8 sekúnd vydychovať. Tento interval však nebude vhodný úplne pre každého, pretože niekto dýcha v strese 20-krát za minútu a pri tomto cvičení sa to zníži na 3 dychové cykly, ale každé dychové cvičenie sa dá prispôsobiť. 

Nájde sa teda dychové cvičenie pre každého?

Áno, nájde sa vhodné dychové cvičenie pre všetky vekové kategórie. Často od klientov počujem, že tieto dýchacie cvičenia nie sú pre mňa, pretože sa mi chce po nich spať. A naozaj to tak je – začnú správne dýchať a hneď zívajú. Potom sú z toho frustrovaní, lebo nemajú čas byť unavení, sú zameraní na výkon a v istej dávke stresu žijú nonstop.

Spomalenie je nepríjemné a mňa to vždy prekvapí – ak 5 minút oddychujete a už máte sklenené oči z toho, akí ste unavení, tak to znamená, že vám vaše telo niečo hovorí.

Môžeme správnym dýchaním predchádzať aj iným zdravotným problémom? 

Častým problémom v našej spoločnosti je vysoký krvný tlak. Aj tu pomáha dýchanie nosom. V nose sa produkuje oxid dusnatý, ktorý si kupujeme v doplnkoch výživy a liekoch, no zabúdame, že ho nájdeme aj v nose. Oxid dusnatý rozširuje cievy a znižuje krvný tlak.

Skúste si stopnúť 4-sekundový nádych, 7 sekúnd zadržať dych a 8 sekúnd vydychovať.

Okrem toho, že si odborník na dýchanie, si aj tréner. Ako by sme mali dýchať pri športe? Ja si pamätám, že tréneri a trénerky vo fitnescentrách zvykli radiť, že výdych by mal byť ústami.

Áno, pamätáš si to správne. Keď pozeráte tenis, tak si môžete všimnúť, že tenistky a tenisti pri údere vydýchnu ústami, niekedy aj zakričia. Rovnako pri hokeji vydychujete s úderom do hokejky. Výdych ústami symbolizuje akciu, ústami vydychujeme, keď chceme, aby telo stuhlo a vykonalo presný pohyb.

Platí to len pre vrcholových športovcov a športovkyne?

Využíva sa to aj pri bežnom cvičení. Napríklad, keď robíte drep – smerom nadol je nádych nosom a smerom hore zase dynamický výdych ústami. Ak sa však rozprávame o cvičení pre zdravie, kde nedvíhame nijaké veľké hmotnosti, tak svojim klientom radím dýchať nosom.

A ako učíš svojich klientov lepšie dýchať?

Najskôr sa snažím, aby mechanicky správne pri dýchaní vyzerali – vedeli, kde je bránica (medzi brušnou a hrudnou dutinou), aký pohyb robí bránica (pri správnom dýchaní klesá mierne dole) – a aby mali dobré držanie tela.

Keď zjednotíme telo, tak sa sústredíme na dych pri tréningu a následne ich inšpirujem, aby počas dňa využívali dychové cvičenia.

Ako učiť deti správne dýchať?
Radí trénerka Andrea Ballová:

V O2 Športovej akadémii Mateja Tótha venujeme časť každého tréningu nácviku bránicového dýchania, pretože práve to zabezpečuje aktiváciu hlbokého stabilizačného systému, teda zaistí stabilitu pri rôznych nečakaných pohyboch, pri športe aj pri jednostrannom zaťažení. 

Začnime dýchaním v ľahu na chrbte s pokrčenými kolenami. Ruky si dáme na brucho, aby sme si uvedomili, ako dýchame – vnímame, či sa nám ruky dvíhajú spolu s nádychom.

Snažíme sa nadýchnuť do spodných rebier tak, aby sa nám roztiahli všetkými smermi, no hrudník aj plecia zostanú na mieste. Vzduch prejde do celého brucha, bruško sa naplní a je to aj vidieť aj cítiť na rukách. 

Takýto nádych by ste mali cítiť až vzadu na chrbte. Keď správne dýchame, bránica plní aj opornú funkciu a veľa činností sa vykonáva omnoho jednoduchšie.

Bránicové dýchanie si môžete vyskúšať aj spolu s trénerom Michalom Tóthom: 

Napríklad pri prechádzke dýchajte iba nosom a nadychujte sa cez 4 kroky. Keď zvládnete toto, tak sa skúste nadychovať na 6 krokov a vydychovať na 10 krokov. A tak ďalej postupne.

Stačí, keď si vyčleníte 5-10 minút a prejdete si zopár techník, napríklad 4-6 alebo 4-7-8, ktoré som spomínal. Niekedy sa vieme upokojiť už aj po minúte. Človek si povie, že načo mi je nejaké dýchanie, veď dýcham dobre. Všetko sa však dá zlepšiť a aj pár minút nácviku správneho dýchania vám môže zmeniť kvalitu života.

Jakub Chudý

Kondičný a osobný tréner, ktorý sa popri trénovaní klientov sústredí aj na vzdelávanie v oblasti správneho dýchania. Jakub pôsobí v bratislavskom fitnescentre Cvičisko a na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave úspešne ukončil doktorandské štúdium.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Komerčný riaditeľ O2 Milan Morávek: Na rozhodnutie zabehnúť maratón musíte dozrieť, ja som svoj prvý zvládol v tridsaťdeviatke

Ako nás môže pravidelná športová aktivita naučiť väčšej trpezlivosti v súkromnom aj pracovnom živote?

Zabehnúť maratónsku vzdialenosť 42,195 km na jedno sústo si vyžaduje veľké fyzické aj psychické úsilie. No aj keď poctivo a dobre trénujete, na preteku môže byť nakoniec všetko inak. O nepredvídateľnosti maratónskych pretekov nám porozprával aj maratónec a riaditeľ komerčného úseku O2 Milan Morávek, ktorý svoj prvý maratón zabehol, keď mal 39 rokov. Dnes už má v bežeckom portfóliu aj prestížnu sériu maratónov – Veľkú šestku (Six Majors).

FK Kozmos má fanúšikov, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky. Ako to môže vyzerať na futbale v 6. lige?

V rozhovore s rekreačným bežcom a maratóncom Milanom Morávkom sa ďalej dočítate:

  • kedy je človek pripravený odbehnúť maratónsky beh,
  • prečo sa nedá pripraviť na prvý maratón na sto percent a čo vás môže prekvapiť,
  • ktorý zo šiestich prestížnych maratónov bol preňho najťažší,
  • ako sa na Six Majors dostať,
  • čo sa počas maratónov naučil o svojom tele,
  • a aj to, prečo by sa mal človek nútiť k veľkým výkonom vo voľnom čase, ak musí podávať veľké výkony v práci.

Bol beh vždy vašou vášňou?

Behať som začal, aby som sa hýbal. Mal som 35 rokov, sedavé zamestnanie a žiadnu inú ambíciu, len schudnúť, a tak som sa pridal k priateľom, ktorí už behali rekreačne. Postupne sme sa skúšali prihlasovať na bežecké desiatky, Night Run, Národný beh Devín a neskôr sme sa odhodlali na polmaratóny. A potom aj na maratóny.

Maratóny sú však omnoho náročnejšie na vytrvalosť – profesionálom trvá zabehnúť maratón viac ako 2 hodiny a drvivá väčšina rekreačných bežcov beží maratón okolo 4 až 5 hodín. Ako ste zistili, že ste už pripravený na maratón?

Áno, pri maratóne potrebujete mať väčšiu disciplínu, mať lepšiu štruktúru tréningu a behať viac. No podľa mňa každý, kto si dá túto výzvu, môže zabehnúť maratón – niekto rýchlejšie, niekto pomalšie, závisí to od odhodlania a tréningu.

Mňa napríklad vytrápil aj prvý polmaratón, ktorý som bežal v Budapešti. Trval mi až dve a pol hodiny, a hoci bol október, teplota stúpla na 39 stupňov. No zakrátko som si dal predsavzatie, že do svojej štyridsiatky zabehnem aj prvý maratón. Podarilo sa mi to, keď som mal 39 rokov.

Knižky hovoria, že prvý maratón treba len zabehnúť a užiť si ho, netreba riešiť čas. Je to nepredvídateľný pretek, musíte si ho vyskúšať, aby ste vedeli, čo vás čaká a na čo si dať pozor druhýkrát.

Čo znamená nepredvídateľnosť pri maratóne?

Maratón si vyžaduje veľké fyzické a duševné úsilie počas dlhého času. Pri správnom tréningu sa telo síce stretne s únavou a rôznymi výzvami, ale na preteku môže byť všetko inak.

Počasie zohráva v maratóne významnú úlohu. Extrémne teploty, vysoká vlhkosť, silný vietor či neočakávané zmeny počasia môžu ovplyvniť tempo vášho behu, hladinu hydratácie a celkový komfort pri behaní. Môžete pravidelne trénovať pri priemerných 20 °C, ale počas pretekov vás môže prekvapiť 35 °C a to situáciu mení.

Ďalšou vecou, na ktorú sa neviete úplne pripraviť, je profil trate, lebo každá trať je iná. Výškové rozdiely môžu ovplyvniť vašu spotrebu energie, svalovú únavu aj celkové tempo.

Okrem toho počas maratónu riešite, kedy a koľko vody piť a čo zjesť, lebo nechcete byť hladný ani smädný, ale zároveň sa nechcete zdržiavať na toaletách.

Maratón si vyžaduje opatrné tempovanie a strategické rozhodovanie, preto je voľba správnej stratégie kľúčová. Ešte pred štartom musíte rozmýšľať o tom, ako začať, ako pokračovať a ako pretek dokončiť za 4 hodiny, lebo nechcete začať príliš pomaly, ale ani príliš rýchlo, aby ste si udržali tempo počas celého preteku. Samozrejme, musíte myslieť aj na všetky kopce a prevýšenia, ktoré vás čakajú.

Maratón je aj mentálne náročný, po dvoch hodinách behania vám môže všetko prekážať. Ste spotený, cítite sa slabý a stále ste len v polovici trate. Rozčúli vás aj šnúrka na teniskách, derúce tričko alebo skákajúci opasok s gélmi.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj fyziologické faktory bežca či bežkyne, lebo na maratóne musíte čerpať z tukových zásob. Po 33 kilometroch vám dôjdu všetky zásoby cukrov a musíte ísť na rezervu – aj preto sa hovorí, že na 33. kilometri narazíte na stenu. A samozrejme, pri maratóne sa chcete vyhnúť kŕčom.  

Nič z tohto pred prvým pretekom neviete, ale aj tak sa to dá v pohode zvládnuť, len si treba preteky užiť.

Môže sa stať, že kondícia dosahuje vrchol, no potom príde jedna choroba, jeden úraz a celé vám to pokazí.

Vo svojom bežeckom portfóliu máte aj známu sériu maratónov, tzv. Veľkú šestku (Six Majors). Zaujali vás tieto maratóny kvôli prestíži?

Na prvý maratón z nich sme sa s kamarátmi prihlásili v Berlíne, keď sme si všimli logo Six Majors. Veľmi sme to nepoznali, ani sme tomu nevenovali veľkú pozornosť. Keď sme však dobehli, na večernej oslave sme sa hecovali, čo bude ďalej, a dohodli sme sa, že zabehneme všetkých šesť, keď už jeden z nich máme.

V tom čase ju malo zabehnutú asi osem Slovákov. Motivovala nás kolektívna súhra, kamarátstvo, doťahovanie sa medzi sebou aj súperenie. Postupne sme si vyberali, na ktorý ďalší maratón pôjdeme, spoločne sme sa hecovali, trénovali, rozširovali skupinu o ďalších bežcov. Kedysi nás spájala práca pre rovnakú spoločnosť, dnes je to beh.

V čom sa Six Majors odlišuje od iných maratónov?

Na svete je okolo 800 maratónov, ale len šesť z nich má titul Six Majors: tokijský, bostonský, londýnsky, berlínsky, chicagský a newyorský. Tieto maratóny patria medzi najprestížnejšie a najvyhľadávanejšie na svete, keďže amatérski aj elitní atléti bežia spolu 42,195 km v najslávnejších mestských uliciach na zemi.

Veľa bežcov chce zabehnúť aspoň jeden takýto maratón, ale nájdu sa aj takí ako my, ktorí túžia nielen po medaile za samotný pretek, ale aj po jednej za všetky – medaile Six Star Finisher.

Všetkých šesť maratónov zabehlo podľa najnovších údajov 8-tisíc ľudí. Je náročné ich dokončiť?

Je to podobne náročné ako dokončiť akýchkoľvek iný maratón. Keďže však ide o svetové a prestížne maratóny s históriou, je ťažké sa na ne dostať. Aby ste sa kvalifikovali, musíte mať priam atletický čas, ktorý rekreačný bežec len veľmi ťažko dosiahne.

Ak sa vám teda nepodarilo kvalifikovať, zaradia vás do žrebovania, v ktorom máte však len malú šancu, lebo je prihlásených približne 50-tisíc ľudí a vyžrebujú len 5- až 10-tisíc z nich.

Niektoré cestovné kancelárie ponúkajú účasť na týchto maratónoch formou zájazdu, prípadne môžete prispieť na charitu a získať tak kvalifikáciu. Ak ich chcete odbehnúť, nevzdávajte sa – treba skúšať všetky možnosti, pokusy opakovať, aj keď to nevyšlo na prvýkrát. 

Dnes už viem, že keď som príliš unavený a nevyspatý, je lepšie dať si deň voľna, lebo potom som omnoho pozornejší.

Bežný vek pretekárov, ktorí dokončili Veľkú šestku, je 51 rokov. Myslíte si, že to je vek, v ktorom sa človek vytrénuje do vrcholnej kondície? Je to zaujímavé, čakal by som nižší.

Toto číslo podľa mňa reflektuje skôr vrchol mentálnej kondície a celkovú zrelosť, nie fyzickú kondíciu. Na rozhodnutie zabehnúť maratón musíte dozrieť. Máloktorý dvadsiatnik má takýto cieľ či sen, hoci kondíciu možno áno. Určite v tom zohráva úlohu aj fakt, že zabehnúť šesť maratónov, na ktoré je komplikované sa dostať, trvá niekoľko rokov, počas ktorých starneme.

Stalo sa, že vám počas maratónu došli sily? Predsa, pri každom behu sa človek môže cítiť inak, môže sa aj zle vyspať alebo je po chorobe či úraze.

New York bol pre mňa extrémne náročný. Aj keď má spomedzi šiestich maratónov najlepšiu atmosféru, ja som ho zabehol v zlej kondícii. Bol som ťažký a po prekonaní niekoľkých chorôb, takže som mal výrazne narušenú prípravu. Môže sa stať, že kondícia dosahuje vrchol, no potom príde jedna choroba, jeden úraz a celé vám to pokazí, ale už máte vytúžený lístok, tak tam idete. To sa proste neodmieta.

Okrem toho som sa maratónu v New Yorku zúčastnil v čase, keď bol najteplejším maratónom za posledné polstoročie. V Európe bolo vtedy v novembri 8 °C, a keď som vystúpil z lietadla, obarila ma horúčava 29 °C. Newyorský maratón je navyše kopcovitý, má veľa mostov, niektorí bežci išli nadoraz a doslova odpadávali od tepla. Ja som šiel zas veľmi pomaly, len aby som došiel. Bol to piaty maratón v poradí, chýbal nám len posledný v Tokiu, na ktorý sme mali s partiou už kúpený lístok, tak som nič neriskoval a dokončil som ho v čase 4:50.

Ako s behom začať a kedy je lepšie nahradiť beh chôdzou? S trénerkou Andreou Ballovou odpovieme na rôzne otázky o behu

Na jednej strane ovplyvňujú prípravu na maratón externé faktory ako spomínaná choroba, no na druhej strane je asi vhodné mať aj špeciálny režim, aby ste boli na maratón čo najlepšie pripravený. Na čo si dávate pozor?

Strava, tréning a spánok. Najdôležitejší je balans medzi tréningom a regeneráciou. Človek musí mať aj disciplínu. Keď vie, že ráno beží, tak si pôjde ľahnúť do postele v primeranom čase. A, samozrejme, žiadna konzumácia alkoholu. Alkohol má veľký vplyv na spánok a telo sa nedokáže dostatočne zregenerovať.

Tipy na maratónsky deň od Milana Morávka

  1. Človek musí vedieť odhadnúť, ako si najlepšie rozložiť sily, hlavne neprepáliť štart.
  2. Fľašu si so sebou na pretek nenoste, na občerstvovacích zastávkach máte zabezpečený pitný režim. Tam však odporúčam vypiť len tak deci vody (ak je normálne počasie), viac len keď je naozaj veľmi teplo.
  3. Beriem na pretek svoj gél, ak aj majú na pretekoch gély pre bežcov, zväčša je to až na záver a nemusia vám sadnúť.
  4. Osobne behám bez hudby, na niektorých pretekoch ju dokonca zakazujú. Snažím sa totiž naplno si užiť atmosféru bez slúchadiel, je to jedinečné.
  5. Behám menej oblečený ako väčšina rekreačných bežcov. Termoregulácia je dôležitá a verte mi, pri behu vám zima nebude. Ak by bola, treba pridať.

Keď sa rozprávame o vytrvalosti, kedy je správne počúvať svoje telo a spomaliť, keď nevládze, a kedy prekročiť svoje hranice?

Keď som začínal, pri druhom maratóne som sa snažil dodržať tréningový plán na sto percent. Zabehol som všetky behy v tréningu, ani jeden deň som nevynechal, no pretek som potom nezvládol tak, ako som chcel, lebo som sa cítil príliš unavený. 

Dnes už viem, že keď som príliš unavený a nevyspatý, je lepšie dať si deň voľna, lebo potom som omnoho pozornejší. Aj vďaka športu som lepšie spoznal svoje telo a jeho funkcie si viem merať rôznymi spôsobmi. Treba sa riadiť tým, ako sa cítite, a je v poriadku tréning vynechať, ak ste unavený alebo v strese. No snažte sa, aby ste nevynechávali ťažký tréning, akým sú napríklad vytrvalostné behy.

Sme nútení k veľkým výkonom v práci, prečo by sme sa mali nútiť k veľkým výkonom aj vo voľnom čase?

Ja to vnímam inak. Myslím si, že sa tieto dve veci dopĺňajú. Ak chcete v práci podávať veľký výkon, nikde inde si neviete tak dobre vydýchnuť a vypustiť paru ako pri rannom behu. Kolegovia mi dokonca vravia, že keď nebehám, som nervóznejší a nemám dobrú náladu. (smiech) 

Beh by ste si v prvom rade mali užiť, nemali by ste sa príliš prepínať a trénovať len toľko, na koľko sa cítite.

Je niečo, čo ste sa naučili pri behaní maratónov a preniesli ste si to do pracovného alebo súkromného života?

Maratóny ma naučili vytrvalosti. Ak človek na niečom systematicky pracuje, posúva sa k cieľu bližšie zo dňa na deň, výsledok sa dostaví. A tiež som pochopil, že čokoľvek si človek zaumieni, tak to dosiahne. Ako hovorí slogan jednej športovej značky – nič nie je nemožné.

Vnímate v behu aj nejaké ďalšie benefity?

Ráno ma beh naplní optimizmom, rozdýcham sa, okysličím si telo a deň je hneď krajší. Keď cestujete, spoznáte takto úžasné miesta skôr než ktokoľvek iný. Keď ideme s rodinou na dovolenku, už o ôsmej ráno po behu manželke zreferujem, čo si pôjdeme v meste pozrieť. Ako bežec vidíte ranný život v meste, vidíte, ako sa mesto zobúdza, to ma naladí na celý deň.

Nedávno som bol na štyri dni v Madride a väčšinu času sme strávili v kancelárii. Keby som každé ráno nebehal, ani by som nič z mesta nevidel. V lese má beh zasa úplne iný rozmer, ja si napríklad často chodím zabehať na Kamzík po lesných turistických chodníčkoch, tak si vyčistím hlavu.

Veľkú šestku ste zvládli. Máte nejaký iný podobný cieľ?

Ešte som ho nenašiel, no rozmýšľal som, že by som z cestného behu prešiel na trailový. Je to zdravšie na kolená a v lese uvidí človek krajšiu prírodu než na asfalte pri Dunaji.

Láka ma aj chodiť. Nedávno sme s kamarátmi prešli pešo púť 330 kilometrov z Ovieda do Santiaga de Compostela. Možno bude Veľká šestka v roku 2025 rozšírená aj o siedmy maratón, hovorí sa o Sydney alebo Juhoafrickej republike.

Milan Morávek

Je riaditeľom komerčného úseku operátora O2. Ako 21-ročný začínal ako predajca v spoločnosti Coca Cola, kde naštartoval svoju profesionálnu kariéru. Tu sa postupne vypracoval na obchodného manažéra a zrodila sa aj jeho bežecká partia, ktorá funguje dodnes. Do sveta technológií nastúpil v Telekome, kde pôsobil ako riaditeľ retailu. Neskôr prešiel do O2, kde prebral celý komerčný úsek a má na starosti všetko od vývoja až po predaj služieb. Miluje beh, prírodu a dobré jedlo.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac