Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Herec Martin Klinčúch: Rodina ma drží pri zemi, jednou nohou som stále doma na dedine

Martin Klinčúch porozprával, čo ho zatiaľ naučila rozbehnutá kariéra a prečo kedysi nechcel byť hercom.

Má len 19 rokov, no stihol stáť na nitrianskych divadelných doskách, zabaviť publikum v úspešnej televíznej šou, vydať singel či zahrať si v populárnom televíznom seriáli. Zisťovali sme, aký je Martin Klinčúch aj mimo obrazovky, ako ho formoval život na dedine a čím ho dnes obohacuje život herca, ale aj to, prečo si myslí, že ľudia by sa mali viac venovať svojmu vnútru.

V rozhovore sa dozviete: 

  • prečo robí chyby rád a často,
  • čo ho zatiaľ naučilo herectvo,
  • čím chcel byť, keď bol mladší,
  • aký má vzťah k sociálnym sieťam.

Obľúbili ste si seriály zo slovenskej produkcie? Na VOYO nájdete seriál Profesor, ale aj mnoho ďalších. Vyskúšajte si VOYO v cene paušálu

Si seriálový, filmový aj divadelný herec. Aký je v tom pre teba rozdiel?  

Podstata je rovnaká. Herec, ktorý miluje svoje povolanie, si váži všetky tri typy hrania, na akékoľvek hranie totiž človek potrebuje odhodlanie a databázu pocitov. Divadlo je navyše aj o láske k divadlu, nielen k herectvu.

Vyhovuje ti takáto rozmanitosť alebo zatiaľ len objavuješ, čo ti najviac sedí?

V hereckej brandži nie som veľmi dlho, všetko je preto pre mňa nová skúsenosť. Pán profesor je môj prvý väčší a zároveň prvý televízny projekt, kde sa cítim naozaj veľmi dobre. V kolektíve sme si všetci sadli a aj samotné natáčanie býva veľmi uvoľnené. Je to seriál o študentoch, ktorí si zo všetkého robia srandu a popritom majú svoje vlastné problémy. Nejde o žiadne komplikované charaktery.

Je to seriál z tebe blízkeho prostredia. Dá sa porovnať so štúdiom na konzervatóriu?  

Tak v podstate na natáčaní sa učíme len akože. Navyše je to prostredie gymnázia, kde je vyučovací proces úplne iný. Na konzervatóriu sme v škole niekedy od rána do večera a môže to byť skutočne vyčerpávajúce. 

V čom ťa zatiaľ obohatilo tvoje herecké pôsobenie? 

Každá herecká postava alebo charakter si vyžaduje vytrvalosť a sústredenosť, takže pri každej novej role sa herec určite zdokonaľuje práve v týchto vlastnostiach. Život herca je ako jazda na horskej dráhe. Niekedy je to neuveriteľný adrenalín a niekedy zas hlbočina.

Keď som bol malý, chcel som byť elektrotechnikom. Moja mama však vo mne videla potenciál a chcela, aby som šiel na konzervatórium.

Ako herec sa musíš vedieť do postavy ponoriť a trochu sa v nej aj utopiť, pretože len v hlbočine môžeš prísť na to, čo tvoja postava naozaj potrebuje a kým v skutočnosti je. Vyžaduje si to veľa rozmýšľania. Myslím, že bez herectva by som nikdy nebol taký sústredený a nenašiel by som sa ako Martin Klinčúch. A to nemyslím ako osobnosť šoubiznisu, ale ako človek. 

Ty si však nechcel byť hercom. 

Keď som bol malý, chcel som byť elektrotechnikom. Moja mama však vo mne videla potenciál a chcela, aby som šiel na konzervatórium. Mne sa tam najskôr veľmi nechcelo, lebo som vedel, že budem musieť vedieť veľmi veľa vecí a je to drina. Raz som chcel ísť v lete do tábora, kam ma rodičia nepustili bez toho, aby som predtým išiel na prijímačky na konzervatórium. Takže vďaka táboru a mame je zo mňa dnes herec.

Ako to vnímaš s odstupom času? 

Herectvo ma veľmi baví. Mňa to bavilo aj predtým, len som bol lenivý. Herec nemôže byť lenivý, lebo musí každý deň prekonávať zábrany. Tvoj výstup spočíva v energii, ktorú do toho vložíš, ale tak je to asi so všetkým.

Čitajte aj: Seriál Oteckovia si ľudia obľúbili, žijú s postavami už štyri roky, hovorí Braňo Deák

Asi musíš vedieť potlačiť svoju osobnosť, ak sa chceš vcítiť do roly niekoho iného. 

Áno, každá rola si neustále vyžaduje diskomfort a niečo, v čom ti nie je vlastne úplne dobre. V tom je to ťažké, a preto to niekto ani nevydrží dlho. Herectvo môže začať pekne liezť na mozog.

Aktívny si aj na sociálnych sieťach. Aký máš k nim vzťah?

Ako asi každý mladý človek, aj ja trávim veľa času na sociálnych sieťach. Je to niečo, kde sa odreagujem, odtrhne ma to na chvíľu od reality, kde si môžem písať s niekým, kto je ďaleko, kde môžem lajkovať fotky a pozrieť sa, čo ten človek robí. Samotnú technológiu by som asi nemenil, no zmenil by som náš prístup k nej a to, čo na sieťach zdieľame. Ľudia sú niekedy veľmi ľahostajní k informáciám, ktoré iní dokážu zneužiť. 

Kontroluješ si svoj imidž v online priestore alebo pridávaš príspevky skôr spontánne?

Som človek, ktorý rád cvičí a má rád herectvo. Nie som influencer, môj účet je lifestylový. Nepotrpím si na dokonalé fotky a pridávam to, čo sa mi chce a kedy sa mi chce.

Vnímaš rozdiel medzi tým, kým si v súkromí a ako si vykreslený v médiách? 

Myslím, že zatiaľ veľký rozdiel medzi tým, ako ma médiá vykresľujú a kto v skutočnosti naozaj som, nie je. Raz o mne akurát napísali, že som milionár, čo, žiaľ, pravda nie je.

Tvoj vzťah k spevu prišiel spontánne alebo si ho pestoval už dlhšie? 

Spievam oveľa dlhšie, ako hrám, dá sa povedať, že odmalička. V detstve brával môj otec na opekačky gitaru, potom som štyri roky chodil na spev na základnej umeleckej škole a ďalej som ho študoval aj na konzervatóriu, kde je spev jedným z hlavných predmetov. Spievať sa teda učím dokopy deväť rokov.

Myslím, že zatiaľ veľký rozdiel medzi tým, ako ma médiá vykresľujú a kto v skutočnosti naozaj som, nie je. Raz o mne akurát napísali, že som milionár, čo, žiaľ, pravda nie je.

Rosetta Stone je zatiaľ tvoj prvý singel aj videoklip väčšej produkcie. Jak.sha, Toello, Jan Strach – to sú veľké mená na hudobnej scéne. Čím si týchto ľudí tak rýchlo očaril? 

Keď som točil šou Tvoja tvár znie povedome, Markíza si všimla, že mi to trochu spieva, spýtali sa ma, či by som nechcel spraviť nejakú vlastnú pieseň. Oslovili sme Yak.shu, majiteľa hudobného labelu F*CK THEM, ktorý spolupracuje s Markízou a pozná dobrých producentov. Do spolupráce som prizval aj Matúša Kollárovského alias Yael-a, s ktorým sme si naživo vypočuli podmaz od beat-makera Toella. Hneď prvý sa nám ohromne páčil, začali sme písať text, Matúš vymyslel refrén a o dve hodiny sme to mali hotové.

To asi nie je úplne štandardný postup. Vedel by si aj iným mladým tvorcom odporučiť, ako začať? 

Byť trpezlivý a robiť všetko od srdca. Ak niekto robí či už hudbu, alebo hocičo iné pre peniaze, tak to asi nemá šťastnú budúcnosť. 

Zúčastnil si sa aj na konkurze do filmu Nech je svetlo. Ide o slovenský film o mladých brancoch, o korupcii na polícii aj v cirkvi, o bezmocnosti, ale aj o sile rodiny a láske. Aká bola tvoja motivácia zahrať si jednu z hlavných postáv? 

Chcel som si vyskúšať konkurz. Nevedel som presne, o čom bude film, lebo kým som si neprečítal scenár, informácií nebolo zverejnených až tak veľa. Prešiel som skoro všetkými kastingovými kolami a v tom poslednom, kde sme boli už iba dvaja chlapci, som rolu nedostal. Nakoniec som však rád, že sa tak stalo, pretože by som to v tom čase asi ani nedokázal zahrať. V prvom ročníku na konzervatóriu som bol ešte len také herecké bábätko.

Máš nejakú filozofiu alebo čokoľvek, čo ťa formovalo počas dospievania? 

Mám len 19 rokov, takže zatiaľ nemám vyhranenú filozofiu, ktorá by ma všade sprevádzala. Ale mám niečo, čoho sa držím: keďže som vyrastal na dedine, snažím sa byť jednou nohou stále tam. Aj keď som teraz v hlavnom meste, stále premýšľam nad tým, ako by to, čo urobím alebo poviem, zobrali moji rodičia. Ako by som sa správal, keby som bol doma? Stále sa snažím byť bežný chlapec z dediny, ktorý má veľké sny, na ktorých musí pracovať.

Aj keď som v hlavnom meste, stále premýšľam nad tým,  ako by to, čo urobím alebo poviem, zobrali moji rodičia. Ako by som sa správal, keby som bol doma?

Formovala ťa skôr rodina, vidiek a príroda než kultúra a umenie? 

Áno, moja rodina ma určite drží pri zemi. Tým, že mám veľkú a silnú rodinu, je to pre mňa alfa a omega všetkého. 

Kde ťa uvidíme hrať v najbližšom čase? 

Pána profesora aj Tvoja tvár znie povedome si ľudia stále môžu pozrieť na Voyo. V priamom prenose budú čoskoro Oteckovia, kde si takisto zahrám, a okrem toho aj epizódnu postavu v jednom dramatickom seriáli, ktorého názov zatiaľ nemôžem povedať, na Markíze. Ak to situácia dovolí, všetkých pozývam do Nitry na aktuálne divadelné predstavenie Jozef a jeho zázračný plášť.

5x rýchlo a úprimne s Martinom Klinčúchom

Aká je tvoja najväčšia dilema posledného mesiaca? 

Škola. Tým, že som v nej v poslednom čase nebol, musím veľa učiva dobiehať a makať. 

Na čo si minul v posledných dvoch rokoch najviac peňazí?

Nájomné. Veľmi bolestivá záležitosť. 

Čo podľa teba ľudia vo veľkom ignorujú a mali by tomu venovať viac pozornosti? 

Mentálne zdravie mladých ľudí. Veľa ľudí sa počas pandémie začalo opúšťať, príliš analyzovať a rozmýšľať nezdravo. Bolo by super, ak by na školách umožnili psychologické poradenstvo. Ďalšia vec, ktorá ma osobne trápi, je nízka miera zaočkovanosti. 

Kedy máš pocit, že sa učíš najviac? 

Najviac sa učím na chybách, ktoré spravím. Idem niekam, kam by som nemal, poviem niečo, čo nemám, urobím niečo, čo som urobiť nemal. Tým, že som herec a venujem sa svojmu vnútru, veľa sa na tom učím. Ako hovorí moja profesorka: „Fixuj, fixuj, fixuj pocit.“ Z každej skúsenosti si môžeš niečo zobrať. Všetko má v sebe nejaký pocit, každá vec má nejaký charakter. 

 Kedy si naposledy precítil, že život fakt stojí za to? 

Keď som po dlhom čase prišiel domov a s rodinou sme šli na prechádzku a piknik do lesa. Vtedy som si uvedomil, že rodina je tu naozaj stále. Je to to, čo nám zostane, keď sa všetko pokašle, keď práce niet a kamaráti sa otočia na druhú stranu. Drží ma to pri živote a vtedy cítim, že som so životom spokojný. 

Martin Klinčúch

Pochádza z Trenčianskych Stankoviec, dedinky pri Trenčíne. Herectvo študuje na konzervatóriu v Bratislave. Zahral si v televíznej šou Tvoja tvár znie povedome, v seriáli Pán profesor a v divadelnej inscenácii Jozef a jeho zázračný plášť. Aktuálne spolu s kolegami zo seriálu Pán profesor moderuje vlog k úspešnej hudobnej šou Superstar. Okrem herectva a spevu sa aktívne venuje športu. Má 19 rokov, žije v Bratislave. 

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Bylinky zbierajú ručne a ich silu overujú farmaceuti. Rodinná firma Agrokarpaty vyrába čaje Elixír a verí, že kvalita nevzniká skratkami, ale v pokore k prírode

Značka zo severu Spiša vníma liečivé rastliny ako súčasť prevencie, ekológie aj pomalšieho života.

Začalo sa to vášňou jedného muža pre bylinky – dnes slovenská značka Agrokarpaty patrí medzi najväčších pestovateľov liečivých rastlín v Európe. Čaje miešajú podľa odporúčaní farmaceutov, no stále ich zbierajú ručne a bez postrekov – presne tak, ako kedysi. Vyše tridsať rokov ukazujú, že poctivá práca a úcta k prírode môžu vytvárať niečo oveľa väčšie než len dobrý produkt – čaj sa u nich totiž stáva symbolom starostlivosti o seba, krajinu aj komunitu.

Nielen na Spiši, ale aj v Uliči si vážia správne hodnoty. Okrem chutných pirohov a sirupov vytvárajú aj šance, kde ich iní nevidia.

So spolumajiteľkou firmy Agrokarpaty Helenou Petrusovou sme sa rozprávali o tom: 

  • ako sa z otcovej vášne pre bylinky stala značka, ktorá vyrobí dva milióny čajov, a stala sa najväčším pestovateľom liečivých rastlín na Slovensku, 
  • prečo je ich čučoriedkový čaj výnimočný, ale o niečo drahší,
  • ako ich bylinná zmes pomáhala exprezidentovi zo zahraničia, 
  • či sa môže miešať čaj na krvný tlak a priedušky, 
  • prečo po 15.30 h nenájdete už nikoho vo firme, 
  • ako sa s ukrajinskou profesorkou rodili receptúry pre ľudí z Černobyľu
  • a prečo je dôležité piť čaj aj vtedy, keď sme zdraví.

Práve sme v Plavnici v Ľubovnianskej vrchovine na severe Spiša, neďaleko Pienin, kde pestujete bylinky a vyrábate čaje. Ako sa toto miesto podpisuje pod ich chuť?

Lokalita Ľubovnianskej vrchoviny je najčistejšia v Európe. V okolí nemáme žiadnu fabriku, je tu veľa prameňov minerálnej vody. Napríklad, pri rozbore šípok z južného Slovenska sa zistilo, že majú menej vitamínu C, ako tieto naše zo severu, to je spôsobené klímou.

Polia, na ktorých bylinky pestujeme, majú rozlohu asi 330 hektárov. Bylinky pestujeme v rámci regiónu, ale máme aj externých dodávateľov, ktorí nám zbierajú voľne rastúce bylinky v Poloninách. 

Ako sa Agrokarpaty do tohto prostredia dostali?

Môj otec vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a bylinky boli jeho veľkou záľubou. Zbierali sme ich spolu už odmalička.

Keď pracoval na družstve, ktoré 15 rokov vo veľkom pestovalo nechtík, rumanček a ďalšie liečivé rastliny pre zdravotníctvo, Slovakofarma v Hlohovci vykupovala tieto bylinky ako zdroj účinných látok do liekov. 

Neskôr však spoluprácu s družstvom zrušili a začali vyrábať lieky chemicky. Vtedy otec premýšľal, čo ďalej s liečivými rastlinami, a tak vznikla v roku 1993 firma Agrokarpaty odčlenením od družstva.

Bylinky pestujeme na poliach s rozlohou asi 330 hektárov. To je ako 462 futbalových ihrísk.

Bylinky ste mali kvalitné a váš otec k nim mal zanietenie aj vzdelanie. Ako sa rodili prvé zmesi do čajov? 

Už od začiatku firma komunikovala s farmaceutickými fakultami na Ukrajine, v Rusku a so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. 

Prvé zloženia čajov vznikali vďaka týmto kontaktom a sortiment sa postupne rozrastal. Otec spolupracoval hlavne s profesorkou Hanych z Užhorodskej národnej univerzity, ktorá vyvíjala čajové zmesi pre ožiarených ľudí po výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle. 

Od nej sme mali viaceré receptúry, napríklad čaje na vysoký krvný tlak alebo cholesterol. Všetky naše receptúry sú schválené Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv.

Stále spolupracujete s odborníkmi? 

Samozrejme. Rozbory účinných látok robia farmaceutické fakulty univerzít v Bratislave a Košiciach a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Receptúry bylinkových čajov na diagnózy schvaľujú farmaceuti a odporúčajú, aký má byť správny pomer bylín.

Odporučia nám aj to, ktorú odrodu máme pestovať. Napríklad, existuje až 150 druhov mäty, ale my pestujeme len tie, ktoré majú najvyššie množstvo účinných látok. 

Vzdelávame sa a chodíme aj na medzinárodné konferencie do Česka, na Ukrajinu či do Slovinska.

Je za tým veľká zodpovednosť a odbornosť, nemyslela som si, že toľko odbornej práce je za jedným čajom. Ako to vyzerá vo výrobe – ako sa bylinka dostane z poľa až do krabičky? 

Zo semienka alebo odrezka si vypestujeme sadenicu, ktorú naše pracovníčky ručne presádzajú do pôdy. Bylinky pestujeme bez postrekov, ženy pred zberom vysekajú burinu kosákmi. 

Po dozretí sa bylinky skosia, ale niektoré z nich sa musia zbierať ručne, aby ich stroje nepoškodili. Z bylín zbierame iba vňať, zatiaľ čo korene a pozberové zvyšky zaorávame späť do pôdy, čím ju prirodzene prihnojujeme. 

Bylinky sa po zbere sušia v špeciálnych sušiarňach, potom idú na spracovanie do Plavnice. Aromatické siličnaté rastliny ako mäta a medovka sa musia rezať tesne pred balením, aby silica neunikla. Nechtík nemá vôňu, preto ho stačí predpripraviť aj mesiac pred výrobou. Naše stroje z bylín odstránia prach a nečistoty.

Surovina sa balí do trojvrstvových papierových vriec, ktoré sa zašijú a označia šaržou. Vďaka tomu vieme presne sledovať, kto s čajom pracoval – kto ho zbieral, sušil a balil. 

Čaj sa hygienicky zabalí do vrecúšok, vloží sa do krabičiek, tie sa zabalia do celofánu a uložia sa do skladu. Odtiaľ sa podľa objednávok rozváža cez našu vlastnú distribúciu alebo kuriérom.

Keď vás tak počúvam, je jasné, že k bylinkám pristupujete s veľkou úctou a vážnosťou.

Sme malá rodinná firma a nezvažujeme ani rozšíriť výrobu. Keď robíte vo veľkom, často sa stráca kvalita. 

Všetky naše výrobky sú ekologické. Je pravda, že len niektoré z nich máme pod značkou BIO. Každý rok však kontrolóri spravia vzorku pôdy a bylín na našich poliach, ale certifikovať si dávame len tie, ktoré pestujeme – lesné bylinky nemôžeme dávať certifikovať, lebo pochádzajú z rôznych lesných lokalít.

Mnohé bylinky si pestujeme sami, ale na kvalitné čaje potrebujeme aj tie z lesa, lebo nie všetky sa dajú vypestovať. 

Naše produkty sú bez pridaných farbív či dochucovadiel. V minulosti nás navštevovali obchodní zástupcovia, ktorí nám ponúkali rôzne arómy do čajov, ale my sme ich odmietli. 

Náš čučoriedkový čaj sa môže zdať ľuďom drahý, ale je skutočne z lesných čučoriedok. Niektoré čaje, napríklad z rakytníka, naše pracovníčky zbierajú ručne – je to doslova „popoluškovská“ robota, a aj preto je ich cena vyššia. Iné firmy nakupujú len šupky z rakytníka, z ktorých už bola odstránená šťava aj olej, my však do čajov dávame celý plod. 

Rakytník sa pozbiera, suší a takto spracovaný ide priamo do zmesi. Rakytník patrí aj medzi naše najpredávanejšie produkty v obchodných sieťach.

Máte nejaký obľúbený čaj alebo taký, ktorý má pre vás špeciálny význam? 

Mám rada Fyto detoxikačný čaj, ktorý nielen dobre chutí, ale má aj výborné zloženie a pomáha organizmu. 

Obľubujem aj čaje na priedušky alebo bylinnú zmes Tatry. Na kĺby máme výborný čaj podľa receptúry sv. Cypriána so skorocelom, s rebríčkom a mätou. Veľmi populárny je tiež Ľubovniansky čaj hradnej panej, ktorý obsahuje aj škoricu a sušenú mrkvu.

Hovorí sa, že sypaný čaj je kvalitnejší ako porciovaný. Je to pravda?

Nie, rozdiel nie je v kvalite, oba čaje sa vyrábajú z tej istej suroviny. Ide len o inú formu spracovania. Účinnosť zostáva rovnaká, či si vyberiete sypaný alebo porciovaný čaj. Ja osobne pijem porciovaný, je to pre mňa pohodlnejšie pri príprave.

Mnoho ľudí začne piť čaje, až keď sú chorí, no omnoho lepšie je piť ich pravidelne, lebo bylinky majú veľký význam najmä v prevencii.

Stal sa čaj na Slovensku bežnou dennou rutinou alebo ho pijeme len občas?

Na Slovensku nemáme takú čajovú tradíciu ako napríklad v Británii, takzvaný „čaj o piatej“, ale situácia sa mení – čaj sa pije čoraz viac. 

Vidím to aj u mladých ľudí, že záujem o prírodné výrobky rastie. Ľudia začínajú chápať, že bylinky môžu pomáhať pri prevencii aj pri bežných ťažkostiach. Zároveň však čelíme rôznym obmedzeniam. 

Na čajoch dnes nemôžeme voľne uvádzať ich účinky, aj keď ide o bylinky, ktoré sa používali stáročia. Kým lieky môžu oficiálne deklarovať, na čo slúžia, pri čajoch je to možné len vtedy, ak sú účinky schválené Európskou úniou. Reklamy na lieky a výživové doplnky vidíme takmer všade, bylinky taký priestor nedostávajú.

Keď sa pozrieme len trochu späť: babky bylinkárky boli v minulosti neodmysliteľnou súčasťou vidieckej komunity. 

Myslím si, že bylinky majú veľký význam najmä v prevencii. Mnoho ľudí začne piť čaje až vtedy, keď sú chorí, no omnoho lepšie je piť ich pravidelne a predchádzať problémom. 

U nás v práci pijeme čaje každý deň a stále ich striedame. Čaje človeku neublížia, ale je lepšie ich striedať. 

Samozrejme, ak už človek má nejakú diagnózu, napríklad vysoký krvný tlak, je dôležité najskôr upraviť životný štýl, stravu, vyskúšať bylinky, a ak to nepomôže, až vtedy siahnuť po liekoch. 

Máme veľa pozitívnych ohlasov – prichádzajú nám ďakovné listy, e-maily, dokonca aj naši obchodní partneri si dávajú miešať čaje na mieru.

Dnes je veľa ľudí uponáhľaných a pod tlakom. Aké bylinky by ste odporučili na upokojenie?

Na upokojenie je veľmi dobrá medovka. Pomáha aj ľubovník, no môže spôsobovať pigmentové škvrny, ak ho popíjame a dlhšie sa zdržiavame na slnku. Obsahuje hypericín, účinnú látku, ktorá sa nachádza aj v antidepresívach a iných liekoch na upokojenie. Ľubovník sa preto neodporúča ľuďom, ktorí užívajú tieto lieky, lebo môže zosilniť ich účinok. Dobrým riešením je aj naša hotová čajová zmes s názvom Upokojenie. Pomôcť môže aj valeriána, ktorá má síce výrazný zápach, ale je osvedčená.

Koľko čajov ročne vyprodukujete?

Ročne vyrobíme viac ako dva milióny krabičiek čaju. Máme vyše 500 produktov, sú to sypané, nálevové čaje alebo rôzne darčekové kazety. Okrem tradičných liečivých produktov ponúkame aj ovocné a ovocno-bylinkové čaje. Napríklad rakytník s medovkou, medovka upokojí, rakytník dodá vitamíny. 

Záber je široký a neustále vymýšľame niečo nové. Pred pár rokmi som začala vytvárať folklórne vzory a dala som navrhnúť novú grafiku. A keď mám čas, rada dopíšem na krabičku čaju aj básničku.

Viac ako dva milióny krabičiek ročne a vyše 500 produktov je naozaj veľké množstvo. Už ste spomenuli ste, že chcete zostať poctivou rodinnou firmou a skôr ako na rozširovanie myslíte na kvalitu a zrejme aj spokojnosť svojich zamestnancov.

V súčasnosti sú naše čaje určené primárne pre slovenský trh, niečo ide do Česka a cez e-shop predávame do celého sveta. Viacero spoločností nás už chcelo odkúpiť, ale my sme nemali záujem.

Viac ako 30 rokov sme budovali firmu a teraz by sme to mali predať? Všetko, o čo sme sa snažili my alebo naši rodičia, je vo firme, je v nej hodnota.

Sme firma troch rodín. Môj otec ju kedysi vybudoval s dvoma priateľmi a dnes v ich šľapajach pokračujeme my, ich deti. 

Spolu s Jaroslavom Gerykom a Petrom Vančom tvoríme trojicu konateľov. Pokrvní príbuzní síce nie sme, ale v práci držíme spolu ako jedna veľká rodina. Pracuje u nás aj moja švagriná, tety, sestry, synovia, výborne si rozumieme.

Fluktuáciu prakticky nemáme, zamestnanci u nás zostávajú až do dôchodku. 

Nezabúdame ani na bývalé pracovníčky, ktoré u nás kedysi pracovali, radi ich zavoláme na firemné oslavy, stále ich berieme ako súčasť nášho kolektívu. Dnes máme stabilný tím 54 kolegov, z toho väčšina sú kmeňoví zamestnanci, štyria ako živnostníci a v lete nám pomáhajú aj mladí brigádnici.

Vo vašej firme cítiť priateľskú a uvoľnenú atmosféru. Čo je podľa vás dôležité pre dobre fungujúcu firmu, ktorá stojí na pevných hodnotách? 

Za firmou by mal byť človek. Keď je človek skrytý a nevidno ho, chýba tomu ľudský rozmer. 

Pre mňa to nikdy nebolo o mne, ale o firme. Bola som nominovaná na ocenenia ako Slovenka roka či Krištáľové krídlo a najprv som ani nechcela ísť – necítila som, že si to zaslúžim. Nakoniec som si povedala, že tam nejdem reprezentovať seba, ale našu firmu. Je to reklama v priamom prenose, ktorú by sme si inak nemohli dovoliť.

Môj otec so spoločníkmi fungovali bez úverov, firmu lepili po kúskoch ako lastovička hniezdo. A my sa snažíme ísť v ich šľapajach – jednoducho, zodpovedne a s ohľadom na ľudí. 

U nás nevládne systém práce „od rána do večera“. Poobede chcem mať pokoj od práce a rovnaký pokoj chcem dopriať aj našim zamestnancom. Ľudia majú víkendy voľné, výnimkou je len žatva pšenice alebo špaldy, vtedy sa pracuje aj v sobotu, ale v nedeľu nie.

Cez bylinky pomáhate ľuďom spomaliť aj sa držať v dobrom zdraví, vnínam, že rozvíjate región, hodnoty a ľudskosť a vytvárate pracovné miesta. Máte aj nejaké ďalšie plány do budúcnosti? 

V Agrokarpatoch sa venujeme aj vzdelávaniu – robíme exkurzie školám, seniorom, zahraničným študentom. Vytvorili sme bylinkovú záhradku, kde môžete spoznať liečivé bylinky, ochutnať náš čaj a dozviete sa niečo aj o pestovaní, zbere liečivých rastlín a ich účinkoch. 

Menších návštevníkov sa snažíme zážitkovou formou niečo naučiť o liečivých bylinkách aj ekológii.

Do budúcnosti plánujeme rozšíriť našu činnosť o agroturizmus v budove v obci Hromoš. Ľudia by u nás mohli prespať, oddýchnuť si alebo sa zapojiť do zberu byliniek ako formy psychohygieny. Okolie ponúka množstvo krásnych miest, neďaleko máme Ľubovniansky hrad, Nestville Park, budujú sa tu cyklotrasy a Poľsko je na dosah. 

Celý tento región má veľký potenciál, ktorý sa snažíme rozvíjať aj my.

Helena Petrusová

Spolumajiteľka a obchodná riaditeľka spoločnosti Agrokarpaty. Do firmy nastúpila v roku 2004, postupne prešla výrobou i vedením výroby a neskôr viedla marketing – stojí za novou grafikou, darčekovými kazetami a vznikom Ľubovnianskeho čaju hradnej panej. Od roku 2010 je spolu s Jaroslavom Gerykom a Petrom Vančom vo vedení rodinnej firmy, ktorá zámerne zostáva malá a poctivá, pestuje bylinky ekologicky a pri receptúrach spolupracuje s farmaceutmi. Získala ocenenie TREND Žena biznisu 2024 a nominácie na Krištáľové krídlo a Slovenku roka. Aktuálne je nominovaná na ocenenie NAJ agromanažér 2025.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.