Príbehy

Komunikácia, osobný priestor aj kvalitný spoločný čas: Ako páry zvládajú lockdown

Napriek náročnosti situácie, ktorá mnohých ľudí uzamkla v spoločnom, neraz skutočne malom priestore, ju niektoré páry úplne nezatracujú.

Autorka Veronika Šeliga Pilátová

Foto archív respondentov

Shutterstock

Dátum16. 4. 2021

Jedni boli zvyknutí tráviť spolu veľa času aj predtým, iným pandémia prevrátila život naruby. Niektoré páry trávia už rok spolu na home office a museli sa mu plne prispôsobiť, iným sa rodina rozrástla a stali sa rodičmi. Oslovili sme 6 párov, ktoré sa s nami podelili o svoje skúsenosti ako vyťažiť z aktuálnej situácie čo najviac a nezblázniť sa.

Čítajte aj: Lockdown otvoril aj to, čomu sme sa vedeli elegantne vyhýbať, hovorí párová terapeutka

Katka a Jakub: Na potrebné vyčistenie hlavy máme psy a gitaru

„Aktuálnu situáciu zvládame v rámci možností veľmi dobre. Síce nám už chýbajú kamoši, kávičky a výlety, ale sú to veci, bez ktorých sa dá vydržať, keď máme jeden druhého. Jakub už COVID-19 prekonal, našťastie mal ľahký priebeh a ja som celý čas bola negatívna, takže to tiež dopadlo veľmi dobre.

Nie sme doma na 100 %, ja chodievam na pár hodín do svojho kvetinového ateliéru, lebo floristika sa nedá robiť doma od stola, a Jakub tiež chodieva do officu.

Každý, kto má psa, mi dá za pravdu, že domáci miláčik pomáha zvládať rutinu, ktorú už rok žijeme. My máme dvoch, čo ma núti ísť s nimi aspoň raz denne na dlhšiu prechádzku do lesa, kde si dokážem vyčistiť hlavu, aj keď mám horší deň. Jakub má zase gitaru, na ktorej začal počas prvej vlny zase hrávať.

Uvedomujeme si, že nás toto obdobie neovplyvnilo tak markantne ako iných ľudí a môžeme byť vďační za to, ako sa napriek všetkému máme dobre.“

Petra a Ľuboš: Najdôležitejšia je komunikácia a akceptovanie osobných potrieb partnera

„Obaja sme pracovali predovšetkým z domu a boli sme spolu skoro 24/7 aj pred koronakrízou, preto to pre nás nie je až taká veľká zmena. Pravda však je, že o fungovaní v tomto čase, keď spolu páry zrazu trávia viac času ako obvykle, sme sa nie raz bavili.

Každý z nás má doma svoj pracovný kútik, kam sa po raňajkách odoberie, takže sa nám stáva, že sa nevidíme celé dopoludnie. Obed si väčšinou varíme spoločne, po ňom si dáme poobednú kávu a opäť sa poberieme za svojimi pracovnými povinnosťami. Ak nemáme naplánovanú prechádzku do prírody, vidíme sa až podvečer pri večeri.

Veríme, že pre niektorých môže byť toto obdobie veľká zmena, predovšetkým, keď máte doma deti a vy neviete, čo skôr. Sme presvedčení, že pre spokojnú domácnosť je najdôležitejšia komunikácia a akceptovanie osobných potrieb partnera. Ak vás niečo mrzí, hnevá alebo by ste ocenili, aby vám partner s niečím pomohol, hovorte o tom. Komunikácia robí zázraky a to nielen v období lockdownu.

Dajte si svoju polovičku s O2 paušálom k sebe na faktúru a O2 Internet na doma budete mať so zľavou 10 € mesačne. Viac o ponuke O2 Spolu

My napríklad vieme, že keď Ľuboš pripravuje jedlo hladný, je v kuchyni rád sám a Peťka zase potrebuje na prípravu jedla upratanú kuchyňu. Každý jednoducho potrebuje chvíľku času pre seba a na to, čo mu prináša radosť. Aby ste sa cítili v pohode, je dôležité vytvoriť si na to priestor. Či už je to pohyb, alebo online stretko s kamarátmi.

Rovnako dôležité však je rozlišovať čas spolu a čas spolu. Ak je pár spolu 24/7, neznamená to, že všetok ten čas je kvalitný. Práve na ten si treba vyčleniť čas a neskĺznuť do toho, že si človek povie: Veď sme spolu stále. Radi chodíme na turistiku a hoci sme spolu skoro 24/7, vždy si ju užijeme a tešíme sa na ďalšiu.“

Anna a Adam: Dôležité je rozprávať sa, odpúšťať si, učiť sa a tvoriť

„Našou ultimátnou radosťou je naša ročná dcéra, ktorá nám robí program každý deň a doslova celý deň. Paradoxne práve príchodom dieťaťa sme zistili, koľko času sme predtým len tak márnili. Zrazu toho stíhame oveľa viac; spolu, sami aj s ňou.

Počas pandémie hľadáme cesty, ako smerovať našu produktivitu. Dôležité je podľa nás vedieť sa prispôsobiť. Ako povedal Bruce Lee: Buď voda, prispôsob sa.

Pandémiu zvládame aj vďaka hlbokým a úprimným rozhovorom, ktoré spolu vedieme pri kočíkovaní počas denných prechádzok po okolí. Vytvorili sme si nové rutiny. Okrem kočíkovania aspoň raz do týždňa vybehneme do Malých Karpát a radosť si robíme aj podporovaním lokálneho gastra. O našich záľubách, ale aj o nás a o výchove sa učíme z kurzov a z prednášok.

Veľa sa rozprávať, odpúšťať si, učiť sa a tvoriť, hrať sa a chodiť do lesa, to sú naše kotvy radosti v týchto zvláštnych časoch.“

Tina a Robo: Snažíme sa hľadať vo všetkom pozitíva a podporovať sa

„Home office v čase koronakrízy nám priniesol skôr pozitíva ako negatíva. Som naozaj vďačná, že Robo môže tráviť veľa času s naším dvojročným Adamom, vidí všetky maličkosti a napredovanie, ktoré by som inak videla iba ja a mohla by som mu o nich len prerozprávať večer po jeho návrate z práce.

Hoci sme spolu naozaj stále, nelezieme si na nervy. Práve naopak, veľa sa rozprávame, spoločne stolujeme, varíme. Robov home office mi súčasne z času na čas umožňuje venovať sa svojej značke makramé Dopletena a produktovému foteniu pre klientov. U môjho muža mám v tomto smere veľkú podporu.

Čítajte aj: Neopúšťať sa a robiť si radosť. Single ľudia hovoria, čo im pomáha zvládať lockdown

Ako ďalšie plus vnímam správne načasovanie – v tomto čase-nečase som otehotnela, čo so sebou prinieslo aj silné nevoľnosti. Neviem si predstaviť, že by som počas nich bola na Adama sama.

Home office nás však prinútil prispôsobiť sa novému fungovaniu. Obaja svoju prácu doháňame po večeroch, preto si skúšame celý deň naplánovať tak, aby sme na konci dňa boli spokojní všetci. Snažíme sa z tejto situácie vyťažiť predovšetkým to pozitívne.“

Ľubica a Matej: Únik a ventiláciu sme našli v prírode

„S mojím mužom si uvedomujeme, aké máme šťastie, že môžeme prácu vykonávať z domu, že sme zdraví a aj naši blízki sa držia. Adaptovali sme sa na túto situáciu a internetové káble máme naťahané kade-tade po byte.

Keby som mala špeciálne vyzdvihnúť niečo, čo nám lockdown dal, tak je to spoznanie lezeckých (bouldrových) oblastí v okolí Bratislavy, ktoré sme objavili vďaka boulder.sk.

Toto obdobie je podľa mňa výborné aj na to, ak chcete oprášiť vodičský preukaz. Ranné víkendové cesty sa stali mojím revírom a manžel sa zhostil roly nekompromisného inštruktora.

Obaja sme sa ponorili aj viac do kníh a štúdia. Ja finišujem bakalára psychológie a Matej sa dal na doktorandské štúdium. Niekedy uvažujem, či by sme boli schopní študovať, keby lockdown nebol a nás by lákali všetky svetské lákadlá. Určite je to pre nás všetkých riadna skúška trpezlivosti a pevnosti nášho psychického zdravia. Príroda nám našťastie poskytuje únik a povzbudenie.“

Barbara a Samuel: Nebyť pandémie, nezistili by sme, ako je nám spolu dobre

„So Samkom žijeme v spoločnej domácnosti už štvrtý rok. Nebolo to vždy ľahké, prekonali sme nejednu krízu a hádky boli na dennom poriadku. Už predtým sme trávili celé dni spolu, keďže spolu nielen bývame, ale aj pracujeme. Spolu sme vstávali, spolu sme raňajkovali, spolu sme išli do práce, kde sme spolu 9 hodín pracovali a potom sme spolu išli domov.

Voľný čas sme preto, prirodzene, nechceli tráviť spolu. Každý z nás si útočisko hľadal inde, pretože sme sa navzájom za celý deň mali dosť. Nebolo to ľahké, priala som si, aby bol každý z nás v inom zamestnaní a aby sme sa na seba večer tešili, no nebolo to tak.

Keď nastali tieto nemilé časy, naša situácia sa paradoxne zmenila k lepšiemu. Zrazu sme ostali odkázaní sami na seba. Bolo to, ako keď stroskotáte na ostrove s jedným človekom a začnete si pomáhať, tolerovať sa a každý je šťastný, že nie je sám.

Táto situácia nás veľmi spojila, dokonca sme si kúpili mačiatko, ktoré z nás robí ‚súdržnú rodinku’. Verím, že keby nás korona neprinútila byť doma, nezistili by sme, ako je nám spolu dobre.“

Vo dvojici sa to lepšie tiahne a v O2 teraz vďaka tomu môžete aj ušetriť. Dajte si svoju polovičku s O2 paušálom k sebe na faktúru a O2 Internet na doma budete mať so zľavou 10 € mesačne, 5 € za každý paušál. Viac o ponuke O2 Spolu nájdete na tomto mieste.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Nutričná špecialistka Tatiana Kyseľová: „Nečakajte, kým sa budete cítiť lepšie, aby ste niečo zmenili. Funguje to presne naopak.“

Nutričná špecialistka vysvetľuje, prečo zdravá strava nie je o zákazoch, ale o hľadaní rovnováhy a plnení malých, no reálnych cieľov.

Autor Kubo Stank

Foto Michal Liška

Dátum20. 3. 2026

Zdravé stravovanie je jedným z najpoužívanejších pojmov dnešnej doby. Každý ho interpretuje po svojom, sociálne siete produkujú nekonečné trendy a človek má často pocit, že robí všetko zle. Nutričná špecialistka v rozhovore vysvetľuje, prečo výživa nie je otázkou názoru, ale vedy, ako sa nestratiť v informačnom chaose a prečo sa zdravý vzťah k jedlu začína skôr v psychike než v jedálnom lístku.

V rozhovore s nutričnou špecialistkou Tatianou Kyseľovou sa dozviete aj to:

prečo neexistuje univerzálna definícia „zdravého stravovania“,
ako rozoznať výživové fakty od trendového marketingu,
či sú raňajky naozaj základ a po 19.00 sa nemá jesť,
prečo sa kreatín odporúča aj seniorom,
ako vplýva spánok na chute, hlad aj priberanie,
prečo lieky na chudnutie neriešia príčinu,
ako sa dostať z kruhu nekonečných začiatkov a extrémnych diét.

O zdravom stravovaní počúvame na každom kroku, no každý si pod ním predstaví niečo iné. Čo teda znamená jesť zdravo?

Zhrnula by som to do troch slov: pestrosť, striedmosť a vyváženosť.

Pestrosť znamená, že na tanieri máme bielkoviny, sacharidy, tuky, dostatok ovocia a zeleniny a sledujeme pitný režim.

Vyváženosť znamená pravidelnosť – raňajky, obed, večera, primerané rozstupy medzi jedlami, vnímanie hladu a sýtosti. Takto podporujeme trávenie, energiu aj schopnosť sústrediť sa.

Striedmosť je dôležitá preto, že dnes máme extrémny nadbytok jedla, ktoré je navyše ľahko dostupné. Potom počúvame o tom, aké sú pizza, burgery alebo čokoláda „zlé“, že by sme ich nemali jesť, lenže zároveň vidíme ľudí, ktorí ich jedia a vyzerajú zdravo.

Ak sa týmto budem riadiť, môžem o sebe povedať, že žijem zdravo?

Či je človek zdravý, vždy zistíme podľa jeho psychického a fyzického stavu. Môžem mať výbornú formu a postavu, ale ak ma to stojí neustále myšlienky na jedlo, stres a večné porovnávanie sa, je to zdravé? Podľa mňa nie. Ide o hľadanie rovnováhy.

Čo všetko ešte vstupuje do toho, ako jeme?

Pohlavie, vek, výška, váha, zdravotná história, rodinná anamnéza, ale aj vzťah k jedlu, skúsenosti s diétami, finančné možnosti, prostredie, v ktorom človek žije.

Veľmi dôležitý psychický aspekt sú skúsenosti zo školy, poznámky o výzore, emočné jedenie, stres. Pri klientkach sa napríklad stretávam s tým, že celý život bojujú s väčšími stehnami. To výrazne ovplyvňuje ich vzťah k jedlu a vedie k neustálemu podvedomému obmedzovaniu.

Jedlo je dnes aj silným zdrojom dopamínu a serotonínu, podobne aj alkohol či iné návykové látky. V podstate „zajedáme“ nervozitu, smútok či strach. Rozdiel je v tom, že od drog dokážeme abstinovať. Jedlo nemôžeme úplne vyradiť – potrebujeme ho každý deň. Preto je psychická stránka taká podstatná.

Jedlo je dnes aj silným zdrojom dopamínu a serotonínu, podobne aj alkohol či iné návykové látky. Rozdiel je však v tom, že od drog dokážeme abstinovať.

V tom, čo hovoríte, sa v určitej miere našiel každý z nás. Ako si postupne vybudovať zdravý vzťah k jedlu?

S klientmi pracujeme postupne na malých zmenách. Pomáham si príkladom knižky, ktorá je rozdelená na jednotlivé kapitoly.

Začíname nutričným dovzdelaním a odbúravaním strachov. Mnoho ľudí má napríklad hlboko zakorenené, že cukor je zlý, pritom to nie je pravda. Následne sa učíme jesť nutrične hodnotne a pravidelne. Snažíme sa pracovať s potravinami, ktoré si klienti chcú dopriať bez straty kontroly – napríklad sladké.

Aj pri cukre existujú vedecky podložené odporúčania. Aktuálne sa hovorí približne o 10 % z celkového energetického príjmu, čo predstavuje približne 30 – 50 gramov pridaného cukru denne. Ide o pridaný cukor – teda nie prirodzene sa vyskytujúce cukry v ovocí či mliečnych výrobkoch.

30 – 50 gramov cukru denne je ako jedna čokoládová tyčinka?

Je to ako jedna horalka alebo malé balenie gumových medvedíkov. Takéto množstvo je pre zdravého človeka stále považované za bezpečné a automaticky nesúvisí so zdravotnými problémami.

Sociálne siete nás často zahlcujú trendmi a protichodnými tvrdeniami o zdravom stravovaní, dlhovekosti či zázračných superpotravinách. Ako sa v tom vyznať?

Je to extrémne mätúce. Ľudia prirodzene dôverujú tomu, čo vidia – keď niekto vyzerá „zdravo“, automaticky mu veríme. Lenže zdravie nie je len o výzore. Kocky na bruchu automaticky neznamenajú zdravie. Napríklad pre ženy nie sú z fyziologického hľadiska potrebné, akurát žijeme v období, keď sa to považuje za príťažlivé.

Preto je dôležitá nutričná gramotnosť – základné znalosti, vďaka ktorým vieme rozlíšiť, či informácia dáva zmysel. Aj ja ako odborník si informácie overujem. Výživa nie je otázka názoru, ale vedy. Treba sa pozerať na to, kto informácie komunikuje, aké má vzdelanie, či predáva produkty alebo vysvetľuje fungovanie tela na základe faktov.

Rozoberme si niektoré aktuálne výživové trendy. Všade okolo seba vidím napríklad obrovský tlak na to, aby sme jedli oveľa viac bielkovín.

Za každým trendom je zvyčajne kúsok pravdy. Keď máme dostatok bielkovín, sme menej hladní, rastie nám svalová hmota, lepšie sa regenerujeme aj rozmýšľame. Je to základ, ktorý si telo nevie vyrobiť samo.

Priemerný Slovák mal v 80. a 90. rokoch nadmerný príjem tuku a sacharidov, pretože tieto potraviny boli lacné, dostupné a vysokoenergetické. Odborníci vtedy oprávnene radili pridávať bielkoviny, no dnes to už nie je problém a bežný človek ich má dostatok. Naopak, slovo proteín/proteínový vidíme pomaly na každom produkte a stal sa z neho úspešný marketing.

Podobne populárny je aj kreatín.

Kreatín bol kedysi lacný doplnok stravy pre ľudí, ktorí cvičili, a v bežnej populácii o ňom vedel málokto. Neskôr nám jedna štúdia ukázala, že má naozaj veľmi dobrý efekt na regeneráciu, na funkciu mozgu a na svalovú výbušnosť.

Ide o druh aminokyseliny, ktorú telo získava aj zo stravy, avšak iba v minimálnych množstvách. Začal sa ešte viac študovať a dnes sa kreatín odporúča aj starším ľuďom, najmä ženám po menopauze. Neznamená to však, že si máte pridávať lyžičku kreatínu do každého jedla a budete zdravý.

Hovorili sme o strave a psychike. Je ešte niečo, čo má vplyv na naše zdravie?

Predstavte si štyri piliere, ktoré držia strechu domčeka. Ak sa naruší jeden, automaticky sa oslabí celá konštrukcia. Tými piliermi sú psychika, pohyb, výživa a spánok. Všetky spolu úzko súvisia.

Môžem mať dokonale nastavený jedálny lístok, ale ak nemám dostatok spánku, telo je v strese. Prejaví sa to zvýšenou chuťou jesť, horšou reguláciou hormónov hladu a sýtosti, ako sú leptín a grelín.

Bežný človek chodí do práce, stará sa o deti a domácnosť a denne rieši milión vecí. Ako myslieť na tieto piliere a nevyrobiť si ďalší stres?

Predstavte ich ako mantinely zdravia. Nie je nutné plniť všetko na 100 %. Často stačí dlhodobých 50 % a telo vie fungovať veľmi dobre. Sama ako odborník nefungujem v extrémnych režimoch.

Snažím sa vnímať, čo mi telo hovorí. Keď sa dostanem pod určitú hranicu, napríklad pri spánku, okamžite to cítim. Zapne sa sebareflexia: nespala si, nevieš fungovať, treba to upraviť. Nejde o dokonalosť, ale o návrat k rovnováhe. Prvý krok je uvedomiť si, že by sme mali dbať aj na tieto veci.

Povedzme si viac o spánku. Platí pravidlo o ôsmich hodinách?

Optimálna dĺžka spánku je skutočne sedem – deväť hodín v závislosti od veku. Dôležitejšia ako jeho dĺžka je však pravidelnosť. Nedostatok spánku počas týždňa nenahradíme víkendovým dospávaním.

Spánok je prirodzene viazaný na cirkadiánny rytmus. Keď sietnica zaregistruje tmu, telo začne produkovať melatonín. Problém dnešnej doby je umelé svetlo, najmä modré svetlo z obrazoviek. Sietnica dostáva signál podobný dennému svetlu, čo narúša prirodzené mechanizmy únavy.

Preto je ideálne ísť spať medzi 21.00 a 23.00. Nie je jedno, či ideme spať o jednej ráno alebo desiatej večer, aj keď spíme osem hodín. Ranné svetlo, hluk prostredia a biologické rytmy ovplyvňujú kvalitu spánku. Existujú rozsiahle dlhodobé štúdie, ktoré ukázali, že nedostatok spánku môže skrátiť život o päť až desať rokov.

A čo presvedčenie, že po 19.00 by sa nemalo jesť alebo že raňajky sú základ?

Všeobecne sa odporúča posledné väčšie jedlo 2 – 3 hodiny pred spánkom. Menšie jedlo pred spaním môže byť v poriadku. Rozhodujúce je zloženie jedla. Ľahko stráviteľné potraviny môžu spánok podporiť. Ťažké, mastné alebo extrémne sladké jedlá môžu zhoršiť trávenie aj kvalitu spánku.

Mýty o nejedení po určitej hodine vznikli z historických návykov. Ľudia chodili spať skôr, preto bolo prirodzené jesť skôr.

Raňajky majú z môjho pohľadu pre veľkú časť populácie významnú stabilizačnú funkciu. Ak má človek tendenciu prejedať sa, má výkyvy apetítu alebo dlhodobé problémy s reguláciou jedla, jedlo do dvoch až troch hodín po prebudení môže výrazne pomôcť. Stabilizuje apetít, energiu aj chute počas dňa.

Zdravie nie je len o výzore. Mať kocky na bruchu nie je nevyhnutnosť, no žijeme v dobe, keď sa považujú za príťažlivé.

Predstavte si človeka, ktorý má za sebou hektický týždeň. Je unavený, jedol, „ako sa dalo“, a povie si, že od pondelka začne nanovo. Takto sa točí v kruhu nekonečných začiatkov už niekoľko týždňov. Čo by mal urobiť, aby tento cyklus prerušil?

Zmena návykov sa začína v hlave. Máme tendenciu sami seba zhadzovať – som pažravý/pažravá, nemám disciplínu, neviem sa ovládať. Vtedy ľuďom hovorím, že to predsa nie je pravda. Chodia do roboty či školy, aj keď vonku sneží. Nemusí to byť ich vysnívaná práca, a predsa dokážu vstať o 6.30, vychystať deti a prísť načas. Takže to nie je vecou disciplíny, ale priorít. S klientmi hľadám spôsob, ako na to.

Vo svojej podstate ide o sebalásku a schopnosť tolerovať krátkodobý diskomfort v prospech dlhodobého komfortu. Funguje princíp malých cieľov. Keď sú realistické, telo aj psychika ich prijímajú prirodzene. Extrémne požiadavky vedú k vyčerpaniu a strate motivácie.

Často robíme chybu, že čakáme, kým sa budeme cítiť lepšie, aby sme konečne niečo zmenili. Lenže ono to funguje presne naopak – najprv musíme zmeniť to, čo robíme, a až potom sa dostaví ten lepší pocit.

Ako môžu vyzerať takéto malé ciele?

Čo sa týka spánku, začnite tým, že hranica odchodu do postele (bez telefónu) bude napr. 23.00.

Pri pohybe skúste prechádzku 15 minút denne bez ohľadu na počasie.

Mnoho ľudí zabúda na pravidelný pitný režim. Existuje kopa aplikácií, ktoré vám pripomenú, že sa máte napiť počas dňa, alebo si kúpte fľašu, ktorá sa vám páči, a dajte si záväzok, že ju každý deň dopijete.

V strave tiež netreba špekulovať. Začnite troma jedlami denne, medzi ktorými bude aspoň päť hodín, a na tanier si vždy priložte aj niečo zelené. Je to dobrý začiatok, od ktorého sa môžete odraziť ďalej.

Neobíďte ani tému chudnutia – naozaj je to celé len o kalorickom deficite?

Do určitej miery áno, ale rovnica je podstatne komplexnejšia. Kalorický deficit sa dá vytvoriť aj extrémne nevhodným spôsobom. Napríklad dlhodobou konzumáciou nutrične chudobných potravín. Hmotnosť môže klesať, ale telo stráca svalovú hmotu, zhoršuje sa kvalita vlasov, pokožky, výkonnosť aj celkové zdravie. Preto nestačí sledovať len čísla.

Ak deficit kombinujeme s dostatočným príjmom bielkovín a pohybom, telo primárne stráca tuk a chráni svalovú hmotu. Ak pridám silový tréning, výsledky sú ešte stabilnejšie. Najväčší problém nastáva, keď sa deficit redukuje na samotné počítanie kalórií.

Používam jednoduché prirovnanie: dve torty môžu zvonka vyzerať rovnako. Jedna je vyrobená zo stužených tukov, z cukru a zo sprocesovaného cesta. Druhá z tvarohu, mrazeného ovocia a orechového základu. Môžu mať rovnakú energetickú hodnotu, no kvalita surovín je zásadne odlišná a tým aj vplyv na organizmus.

A čo lieky a injekcie na chudnutie, o ktorých sa dnes veľmi diskutuje?

Sú to nástroje, nie definitívne riešenia. Všetky tieto medikamenty na báze GLP-1 sú známe desiatky rokov – používali sa pri diabete. Ich funkciou je, že vypínajú pocit hladu. Viacerí moji klienti boli nakoniec sklamaní, lebo na začiatku zhodili pár kíl, no po vysadení sa im všetko vrátilo. Ak sa nezmenia návyky, práca s emóciami, pohyb a životný štýl, problém sa po vysadení vráti.

Nadváha je často symptóm, nie príčina. Ak riešime len následok, problém sa bude opakovať. Aj ja som si tým procesom prešla. Skúšala som extrémne prístupy, kým som pochopila, že dlhodobá stabilita je dôležitejšia než rýchly výsledok. Proces bol pomalší, ale výsledky ostali.

Ak by si mal čitateľ z tohto rozhovoru odniesť jednu myšlienku, ktorá by mu mala uľahčiť život, aká by to bola?

Výživa je jednoduchšia, než si ľudia myslia. Nebojte sa toho a vzdelávajte sa – čo sú bielkoviny, sacharidy, tuky, akú majú funkciu. A ak jedlo spôsobuje dlhodobé napätie, úzkosť alebo psychické trápenie, je úplne legitímne vyhľadať pomoc.

Férová nadácia O2 je od roku 2020 partnerom preventívnych aktivít programu Chuť žiť a jedným z hlavných partnerov prevádzkovania linky pomoci Chuť žiť. O2 Business Services bezodplatne poskytuje bezplatné číslo 0800 221 080, server a sieť na prevádzkovanie Linky pomoci Chuť žiť.

Tatiana Kyseľová

sa venuje výžive a psychosomatike stravovania. Pomáha ľuďom budovať zdravý vzťah k jedlu, zbaviť sa extrémov a cítiť sa lepšie vo vlastnom tele. K svojej práci sa dostala cez vlastnú skúsenosť s extrémnym chudnutím a jojo efektom, ktorá ju priviedla k štúdiu výživy a práci s poruchami príjmu potravy či emočným jedením.