Obľúbený motoristický novinár a jedna z tvárí projektu O2 Dátuj zodpovedne, ktorého cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom a s ním súvisiacou aktivitou Chvála bezpečnej jazde, ktorá motoristom prináša rôzne O2 Extra výhody, nám porozprával o tom, akí sú Slováci šoféri.
V rozhovore so zakladateľom Garáž TV Rasťom Chválom sa dozviete, prečo mávame pri šoférovaní nutkanie používať smartfóny, akí sú Slováci za volantom a prečo niekedy nerešpektujeme dopravné značenia.
Ako by ste opísali dobrého šoféra?
Ako niekoho, kto vie predvídať a odhaduje udalosti dopredu. Zásadná vec je nepozerať sa na koniec prednej kapoty, ale o dve autá dopredu. Málo predvídavý šofér pozerá na kapotu a rieši veci, až keď sa stanú. Ale aj človek, ktorému chýba za volantom trošku zručnosti, to dokáže kompenzovať tým, že vníma situáciu v dostatočnom predstihu.
S autom je to ako s hokejkou. Ja hrávam amatérsky hokej a musím sa pozerať na hokejku, ale potom nestíham tak dobre vnímať hru okolo seba. Keď však na ľad príde Šatan, môže sa obzerať po ľade, pretože hokejku a puk už dávno zvládol. Aj v aute platí, že čím viac nám auto robí starosť, tým viac sa musíme sústrediť na cestu.
Predpokladám, že vy sa za dobrého šoféra považujete.
Áno, ale aj dobrí šoféri môžu byť nebezpeční, a bojujem s tým aj ja sám. Kým auto nejde šmykom, nerobí mi žiadny problém ovládať ho. Auto ma pri bežnej jazde už tak nezamestnáva a ťažšie niečo vzbudí moju pozornosť.
Čítajte aj: Rasťo Chvála bloguje o svojom veľkom záväzku
Preto mám, napríklad, tendenciu siahnuť po telefóne a musím s tým bojovať. A to býva často problém v prípade vodičov, ktorí vedia jazdiť veľmi dobre. Čím je človek lepší šofér,
tým viac by mal na tom pracovať a nerozptyľovať sa.
„Zásadná vec je nepozerať sa na koniec prednej kapoty, ale o dve autá dopredu. Málo predvídavý šofér pozerá na kapotu a rieši veci, až keď sa stanú.“
Už ste naznačili, že v súčasnosti sú najväčším rozptýlením za volantom práve telefóny. Sme zvyknutí stále ich kontrolovať, ako sa tomu za volantom vyhnúť?
Je to jeden z najväčších, ak nie najväčší problém. Mobily ohrozujú všetky typy šoférov a, paradoxne, robia viac problémov tým dobrým. Ak má niekto stres z auta, tak na mobil zabudne. Autá sa však čoraz jednoduchšie ovládajú, majú množstvo asistečných systémov a nevyžadujú si toľko pozornosti. Šoférovanie sa stáva menšou súčasťou mysle, čo otvára dvere telefónu alebo inému lákadlu.
Raz som išiel do Chorvátska trabantom, ktorý má netradičné radenie, musíte stále dorovnávať volant, aby ste sa udržali na ceste. Tak ma zamestnal, že mi ani nenapadlo riešiť niečo iné.
Pri bežnej jazde však nikto nevie, ako tento problém riešiť. Uvedomujeme si, že nie je správne pozerať do mobilu, ale telo už je zvyknuté reagovať na displej. Existujú už rôzne aplikácie a rozhrania ako Apple Car Pay alebo Android Auto, ktoré sa dajú ovládať hlasom. To je možno čiastočné riešenie, ale stále je tam nejaký displej. A ten odvádza pozornosť.
Pomohlo by, keby mali smartfóny okrem lietadlového režimu aj „autový“?
Musel by sa však automaticky v aute zapnúť. Najlepšie by bolo spojiť úsilie výrobcov telefónov a áut do čo najdokonalejšieho hlasového ovládania, ktoré bude fungovať v rôznych jazykoch. Dočasným riešením môže byť dostávanie obrazovej informácie z telefónu čo najbližšie k rozhraniu cesty, aby sa dala vnímať periférne.
Takže keby som nedržal telefón, mohol by som niekomu zavolať?
Samotné telefonovanie nie je až také peklo ako pozeranie na displej. Vysvetlím to na príklade z rely, kde stále balansujete na hrane, stále musíte mať oči na ceste a voľné ruky. Ak pritom môžete zamestnať ešte nejaký zmysel, tak je ním sluch. Počúvate spolujazdca, ktorý vám hovorí, čo príde, ale aj to súvisí s cestou, ktorú máte pred sebou.
Čítajte aj: Rasťo Chvála bloguje o tom, čo si z automobilových pretekov môže vziať každý vodič
V bežnej premávke sa nejazdí až takto nadoraz, takže sluch môžeme zamestnať, ak napríklad potrebujeme byť s niekým v kontakte. Dokonca ak si v noci s niekým zavoláte, tak vám to môže pomôcť nezadriemať a ostať bdelý.
Nedávny prieskum, ktorý si dala vypracovať spoločnosť O2, ukázal, že viac ako tri štvrtiny Slovákov sa na sociálnych sieťach stretli s fotkou alebo s videom, ktoré ľudia spravili za volantom počas jazdy. Urobili ste to niekedy aj vy?
Aj ja mám pár hriechov za volantom. Odfotil som si tachometer alebo kilometre, keď som si chcel zapamäť nejaký údaj. Uvedomujem si, že je to zlé, a aj preto som prijal výzvu zapojiť sa do projektu, ktorého cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom.
Na jednej strane je to pre mňa záväzok, aby som na sebe pracoval. Zároveň si uvedomujem, že v tomto smere musíme začať spoločnou výzvou, inak mobily v aute nedokážeme odložiť. Musíme sa navzájom sledovať a upozorňovať, možno aj na niekoho zatrúbiť, ak vidíme, že pozerá do mobilu.
Akí sú podľa vás Slováci šoféri?
V mnohom sme manuálne zruční a šikovní. Máme však málo pochopenia pre iných účastníkov cestnej premávky. Možno je v tom nejaké ego, ale v zahraničí sa viac vníma, že na cestách idú aj iní.
„Slováci sú šikovní vodiči. Máme však málo pochopenia pre iných účastníkov cestnej premávky.“
Zdá sa mi tiež, že úroveň niektorých autoškôl je nízka. Mladým ľuďom, ktorí si teraz robia vodičák a vychádzajú na cesty, akoby chýbali zručnosti. Nedá sa to povedať všeobecne, česť dobrým autoškolám, ale je viac absolventov autoškôl, ktorí by potrebovali väčší tréning a osobitnejší prístup.
Mal by sa v autoškolách klásť väčší dôraz aj na slušné a zodpovedné správanie za volantom?
Neviem, či sa to dá zlepšiť v autoškole, ide skôr o osobnostný predpoklad. Ja som typ vodiča, ktorý má pochopenie pre toho, komu to nejde. Nemám ale rád drzých šoférov a tiež na nich prehnane reagujem, hoci si neuvedomujem prečo.
Auto nás izoluje od vonkajšieho prostredia a máme pocit, že keď máme väčšie auto s väčším výkonom, tak sme králi cesty. Ja autá pri testovaní striedam, a aj keď sa akokoľvek od toho odosobním, tak je pravda, že za volantom luxusného ťažkého a silného auta sa cítite sebavedome, hoci ste pred chvíľou prišli lacným zdrapom a len ste si presadli.
Prečítajte si: „Viem, že telefón za volantom nie je správna vec,“ hovorí Sajfa
Takže obľúbený stereotyp o vodičoch takýchto áut je do istej miery opodstatnený?
Správanie za volantom je vo veľkej miere dané spoločensky aj historicky. Za komunizmu sme boli naučení, že človek málo vecí mohol urobiť „normálne“. Museli sme podliezať, preliezať alebo mať nejakého známeho. A to nám trochu zostalo, máme niekedy nepochopiteľné pravidlá, ktoré sa poriadne nedajú uskutočniť.
Niekedy nie je ani dopravné značenie navrhnuté tak, aby bola premávka plynulá. Napríklad sú úseky, kde sa už dlho nepracuje, ale tridsiatka tam zostala. Začneme ju ignorovať, pretože nemá opodstatnenie, a nakoniec ju ignorujeme aj tam, kde opodstatnenie má. Nevieme rozlíšiť, keď je dopravné značenie neadevátne, a dopravný predpis dodržiavame iba pre represiu.
A ten, kto má na represiu finančne alebo spoločensky, má pocit, že si ju môže dovoliť ignorovať. Takže ide skôr o spoločenský problém a asi potrvá dlhšie, kým sa dokážeme v tejto oblasti prevychovať.
Jazdite zodpovedne, pozrite si Rasťove tipy na bezpečnú jazdu a staňte sa lepším vodičom. Navyše môžete využiť špeciálnu ponuku O2 Extra výhod. Viac informácií nájdete na www.extravyhody.o2.sk.