Rasťo Chvála: Mobily za volantom robia viac problémov dobrým vodičom

„Slováci sú šikovní vodiči. Máme ale málo pochopenia pre iných účastníkov cestnej premávky,” hovorí motoristický novinár.

Obľúbený motoristický novinár a jedna z tvárí projektu O2 Dátuj zodpovedne, ktorého cieľom je poukázať 
na nebezpečenstvo používania smartfónu
 za volantom a s ním súvisiacou aktivitou Chvála bezpečnej jazde, ktorá motoristom prináša rôzne O2 Extra výhody, nám porozprával o tom, akí sú Slováci šoféri.

V rozhovore so zakladateľom Garáž TV Rasťom Chválom sa dozviete, prečo mávame pri šoférovaní nutkanie používať smartfóny, akí sú Slováci za volantom a prečo niekedy nerešpektujeme dopravné značenia.

Ako by ste opísali dobrého šoféra?

Ako niekoho, kto vie predvídať a odhaduje udalosti dopredu. Zásadná vec je nepozerať sa na koniec prednej kapoty, ale o dve autá dopredu. Málo predvídavý šofér pozerá na kapotu a rieši veci, až keď sa stanú. Ale aj človek, ktorému chýba za volantom trošku zručnosti, to dokáže kompenzovať tým, že vníma situáciu v dostatočnom predstihu.

S autom je to ako s hokejkou. Ja hrávam amatérsky hokej a musím sa pozerať na hokejku, ale potom nestíham tak dobre vnímať hru okolo seba. Keď však na ľad príde Šatan, môže sa obzerať po ľade, pretože hokejku a puk už dávno zvládol. Aj v aute platí, že čím viac nám auto robí starosť, tým viac sa musíme sústrediť na cestu.

Predpokladám, že vy sa za dobrého šoféra považujete.

Áno, ale aj dobrí šoféri môžu byť nebezpeční, a bojujem s tým aj ja sám. Kým auto nejde šmykom, nerobí mi žiadny problém ovládať ho. Auto ma pri bežnej jazde už tak nezamestnáva a ťažšie niečo vzbudí moju pozornosť.

Čítajte aj: Rasťo Chvála bloguje o svojom veľkom záväzku

Preto mám, napríklad, tendenciu siahnuť po telefóne a musím s tým bojovať. A to býva často problém v prípade vodičov, ktorí vedia jazdiť veľmi dobre. Čím je človek lepší šofér,
tým viac by mal na tom pracovať a nerozptyľovať sa.

„Zásadná vec je nepozerať sa na koniec prednej kapoty, ale o dve autá dopredu. Málo predvídavý šofér pozerá na kapotu a rieši veci, až keď sa stanú.“ 

Už ste naznačili, že v súčasnosti sú najväčším rozptýlením za volantom práve telefóny. Sme zvyknutí stále ich kontrolovať, ako sa tomu za volantom vyhnúť?

Je to jeden z najväčších, ak nie najväčší problém. Mobily ohrozujú všetky typy šoférov a, paradoxne, robia viac problémov tým dobrým. Ak má niekto stres z auta, tak na mobil zabudne. Autá sa však čoraz jednoduchšie ovládajú, majú množstvo asistečných systémov a nevyžadujú si toľko pozornosti. Šoférovanie sa stáva menšou súčasťou mysle, čo otvára dvere telefónu alebo inému lákadlu.

Raz som išiel do Chorvátska trabantom, ktorý má netradičné radenie, musíte stále dorovnávať volant, aby ste sa udržali na ceste. Tak ma zamestnal, že mi ani nenapadlo riešiť niečo iné.

Pri bežnej jazde však nikto nevie, ako tento problém riešiť. Uvedomujeme si, že nie je správne pozerať do mobilu, ale telo už je zvyknuté reagovať na displej. Existujú už rôzne aplikácie a rozhrania ako Apple Car Pay alebo Android Auto, ktoré sa dajú ovládať hlasom. To je možno čiastočné riešenie, ale stále je tam nejaký displej. A ten odvádza pozornosť.

Pomohlo by, keby mali smartfóny okrem lietadlového režimu aj „autový“?

Musel by sa však automaticky v aute zapnúť. Najlepšie by bolo spojiť úsilie výrobcov telefónov a áut do čo najdokonalejšieho hlasového ovládania, ktoré bude fungovať v rôznych jazykoch. Dočasným riešením môže byť dostávanie obrazovej informácie z telefónu čo najbližšie k rozhraniu cesty, aby sa dala vnímať periférne.

Takže keby som nedržal telefón, mohol by som niekomu zavolať?

Samotné telefonovanie nie je až také peklo ako pozeranie na displej. Vysvetlím to na príklade z rely, kde stále balansujete na hrane, stále musíte mať oči na ceste a voľné ruky. Ak pritom môžete zamestnať ešte nejaký zmysel, tak je ním sluch. Počúvate spolujazdca, ktorý vám hovorí, čo príde, ale aj to súvisí s cestou, ktorú máte pred sebou.

Čítajte aj: Rasťo Chvála bloguje o tom, čo si z automobilových pretekov môže vziať každý vodič

V bežnej premávke sa nejazdí až takto nadoraz, takže sluch môžeme zamestnať, ak napríklad potrebujeme byť s niekým v kontakte. Dokonca ak si v noci s niekým zavoláte, tak vám to môže pomôcť nezadriemať a ostať bdelý.

Nedávny prieskum, ktorý si dala vypracovať spoločnosť O2, ukázal, že viac ako tri štvrtiny Slovákov sa na sociálnych sieťach stretli s fotkou alebo s videom, ktoré ľudia spravili za volantom počas jazdy. Urobili ste to niekedy aj vy?

Aj ja mám pár hriechov za volantom. Odfotil som si tachometer alebo kilometre, keď som si chcel zapamäť nejaký údaj. Uvedomujem si, že je to zlé, a aj preto som prijal výzvu zapojiť sa do projektu, ktorého cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom.

Na jednej strane je to pre mňa záväzok, aby som na sebe pracoval. Zároveň si uvedomujem, že v tomto smere musíme začať spoločnou výzvou, inak mobily v aute nedokážeme odložiť. Musíme sa navzájom sledovať a upozorňovať, možno aj na niekoho zatrúbiť, ak vidíme, že pozerá do mobilu.

Akí sú podľa vás Slováci šoféri?

V mnohom sme manuálne zruční a šikovní. Máme však málo pochopenia pre iných účastníkov cestnej premávky. Možno je v tom nejaké ego, ale v zahraničí sa viac vníma, že na cestách idú aj iní.

„Slováci sú šikovní vodiči. Máme však málo pochopenia pre iných účastníkov cestnej premávky.“

Zdá sa mi tiež, že úroveň niektorých autoškôl je nízka. Mladým ľuďom, ktorí si teraz robia vodičák a vychádzajú na cesty, akoby chýbali zručnosti. Nedá sa to povedať všeobecne, česť dobrým autoškolám, ale je viac absolventov autoškôl, ktorí by potrebovali väčší tréning a osobitnejší prístup.

Mal by sa v autoškolách klásť väčší dôraz aj na slušné a zodpovedné správanie za volantom?

Neviem, či sa to dá zlepšiť v autoškole, ide skôr o osobnostný predpoklad. Ja som typ vodiča, ktorý má pochopenie pre toho, komu to nejde. Nemám ale rád drzých šoférov a tiež na nich prehnane reagujem, hoci si neuvedomujem prečo.

Auto nás izoluje od vonkajšieho prostredia a máme pocit, že keď máme väčšie auto s väčším výkonom, tak sme králi cesty. Ja autá pri testovaní striedam, a aj keď sa akokoľvek od toho odosobním, tak je pravda, že za volantom luxusného ťažkého a silného auta sa cítite sebavedome, hoci ste pred chvíľou prišli lacným zdrapom a len ste si presadli.

Prečítajte si: Viem, že telefón za volantom nie je správna vec,“ hovorí Sajfa

Takže obľúbený stereotyp o vodičoch takýchto áut je do istej miery opodstatnený?

Správanie za volantom je vo veľkej miere dané spoločensky aj historicky. Za komunizmu sme boli naučení, že človek málo vecí mohol urobiť „normálne“. Museli sme podliezať, preliezať alebo mať nejakého známeho. A to nám trochu zostalo, máme niekedy nepochopiteľné pravidlá, ktoré sa poriadne nedajú uskutočniť.

Niekedy nie je ani dopravné značenie navrhnuté tak, aby bola premávka plynulá. Napríklad sú úseky, kde sa už dlho nepracuje, ale tridsiatka tam zostala. Začneme ju ignorovať, pretože nemá opodstatnenie, a nakoniec ju ignorujeme aj tam, kde opodstatnenie má. Nevieme rozlíšiť, keď je dopravné značenie neadevátne, a dopravný predpis dodržiavame iba pre represiu.

A ten, kto má na represiu finančne alebo spoločensky, má pocit, že si ju môže dovoliť ignorovať. Takže ide skôr o spoločenský problém a asi potrvá dlhšie, kým sa dokážeme v tejto oblasti prevychovať.

Jazdite zodpovedne, pozrite si Rasťove tipy na bezpečnú jazdu a staňte sa lepším vodičom. Navyše môžete využiť špeciálnu ponuku O2 Extra výhod. Viac informácií nájdete na www.extravyhody.o2.sk.

Rasťo Chvála

Motoristický novinár, ktorý už viac ako 20 rokov testuje autá. Začínal v Rádiu Lumen, najlepšie sa však cíti pred kamerou. Prvé video nakrútil pre motoristickú rubriku auto.sme.sk, z ktorej pomohol spraviť najčítanejší web o autách na Slovensku. Dnes sa naplno venuje vlastnému projektu na YouTube Garáž TV, ktorý môžete sledovať aj na Instagrame @garaz.tv. Rasťo je bývalý majster Slovenska v rely a svoje skúsenosti z motošportu sa snaží preniesť aj do odporúčaní pre vodičov do každodennej premávky. Tvrdí, že ak chce niekomu rozprávať, ako viesť auto, musí toho ovládať viac, nie iba bežné jazdenie na ceste.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

CEO O2 Slovakia Peter Gažík: Nechcem, aby technológie oberali moje deti o iné skúsenosti

Technológie výrazným spôsobom ovplyvňujú a menia naše životy. Peter Gažík, generálny riaditeľ O2, prezradil, ako ich vníma on.

Ako budovať u detí vzťah k technológiám tak, aby sa nestali stredobodom ich života, ako si zorganizovať svoj pracovný čas tak, aby sme si zachovali pocit vnútornej slobody a ako by sa mala správať spoločensky zodpovedná firma? S generálnym riaditeľom O2 Petrom Gažíkom sa porozprávala Slávka Kubíková, ktorá na jeseň tohto roka vydala svoju druhú knižku o tom, ako by sa mali deti aj dospelí popasovať s technológiami.

Získajte novú knižku Slávky Kubíkovej Krotitelia displejov vďaka O2 Extra výhodám za zvýhodnenú cenu. Viac informácií

O deťoch, technológiách a výchove

Vo svojej knižke Krotitelia dispejov sa venujem rizikám, ktoré prinášajú technológie najmä vo vzťahu k deťom. Ty si rodič dvoch chlapcov, vnímaš riziko, ktoré so sebou technológie prinášajú?

Samozrejme, tomuto riziku sa nedá uniknúť. Otázkou je, akým spôsobom sa k nemu staviame a ako manažujeme vzťah detí k technológiám. Technológie dospelým aj deťom mnohé veci uľahčujú, sú dobrý sluha, ale zlý pán.

Som presvečený, že svet technológií deti určitým spôsobom posúva dopredu, prispieva k lepšej výučbe, k dostupnosti informácií, s ktorými sa dá okamžite ďalej pracovať. Je to úžasné zjednodušenie, vďaka ktorému sa človek posúva ďalej. Ide však o to, aby sme nepodľahli tomu, čo technológie prinášajú.

Naproti tomu aj naozaj malé deti majú v súčasnosti prístup k technológiám. Tvoji synovia majú 6 a 9 rokov. Ako to funguje u vás v rodine?

Riadime sa heslom „menej je viac“. Technológie do ich života vnášame postupne a s jasnými pravidlami, aby boli schopní vnímať, čo vďaka nim môžu získať, ale nemali veľa príležitostí, aby im technológie niečo vzali. Nebojím sa, že by technológie narušili ich vývoj. Ako rodičovi by mi však bolo ľúto, ak by ma deti počas pekného dňa začali presviedčať, že sa chcú hrať doma na mobile.

Nechcem, aby ich technológie oberali o iné skúsenosti a iný pohľad na svet, ktorým som si prešiel aj ja. Chcem, aby bol život mojich detí pestrejší, aby nesedeli v kúte a nezačínali a nekončili deň s mobilom v ruke.

V praxi to funguje aj tak, že tvoj starší syn dostal telefón medzi poslednými v triede a do školy ho takmer vôbec nenosí.

Áno, technológiám sa nedá úplne ubrániť, v istom momente je ich nástup nezvrátiteľný, preto má aj on telefón. Faktom je, že ho naozaj dostal medzi poslednými. Musím však priznať, že odmietam, aby telefón využíval na pasívnu konzumáciu obsahu. Súhlasím však s tým, že ho používa na elektronickú komunikáciu v prípade, ak sa chce spojiť so svojím kamarátom a dohodnúť si s ním program.

„Technológie dospelým aj deťom mnohé veci uľahčujú, sú dobrý sluha, ale zlý pán.“

Ako v praxi riešiš to, aby si na mobile bezbreho nepúšťal nevhodný obsah?

Jeho výchova je postavená na tom, že pravidlá sa dodržiavajú. Naše pravidlo je, že mobil má k dispozícii primárne na telefonovanie, nie na bezcieľne pozeranie obsahu. V telefóne má predplatenú kartu od O2 s určitým objemom dát, keď si ich minie, tak mu ich jednoducho neobnovím.

Technológie možno už v detskom veku využívať aktívne, tvoj syn sa napríklad učí programovať. Ako vznikol tento nápad?

Nechceme ho ochudobňovať, preto sme sa rozhodli, že mu nájdeme iný spôsob, ako bude mať z pohľadu kvantity prístup k technológiám, ako aj hrám, a zároveň to bude prospešné a zmysluplné.

Navštevuje voľnočasový krúžok Gamecraft, v rámci ktorého sa deti učia programovať hry. Spĺňa to teda ten cieľ, že má prístup k technológiám, niečo sa učí a vo finále ho to niekam posúva. Ako výsledok celoročného snaženia priniesol svoju vlastnú hru. Mal som radosť, keď mi ukazoval, ako ju hrá. Bolo to zaslúžené, pretože sa na tom aktívne spolupodieľal, niečo vytvoril a nebol len pasívny konzument.

O vplyve technológií a organizovaní času

A čo ty a technológie? Neovplyvňuje ťa negatívne to množstvo digitálnych informácií, ktorému si vystavovaný?

Nijako zásadne to na sebe nepociťujem. Je len na nás a v prípade detí na rodičoch, aby sme si ustrážili ten svet okolo nás. Často som však konfrontovaný s otázkami, ako si organizujem pracovný čas. Vždy hovorím, že je to o vnútornej slobode, ktorú si človek sám vytvorí, keď si určí priority.

Považujem sa za bežného konzumenta technológií, nie som žiaden geek. Sledujem základné trendy a smer, akým sa uberajú, ale nemám predispozíciu riešiť prostredníctvom technológií viac, než je nevyhnutné. Som nastavený tak, aby som s ľuďmi v ideálnom prípade komunikoval osobne.

Hovoríš o pocite vnútornej slobody, znie to pekne, ako to však docieliš?

Väčšinu dňa mám v telefóne vypnuté zvonenie a z času na čas sa pozriem na obrazovku, aby som zistil, čo sa deje. Mám vypnuté aj push notifikácie, takže nemám potrebu riešiť veci hneď, keď mi niekto napíše. Ak by sa dialo niečo urgentné, tak by kontaktovali moju asistentku alebo by sa daná informácia ku mne dostala iným spôsobom.

Nedá sa to inak, než eliminovať nával informácií cez nejaké bariéry.

Predpokladám, že máš presne vyhradené časy, kedy si pozeráš e-maily.

Sčasti áno, keďže v podstate celý môj pracovný deň väčšinou tvoria rôzne stretnutia, často aj so širším osadenstvom, a nie vždy je potrebná moja 100 % pozornosť, občas si časť stretnutia dokážem „ukradnúť“ aj pre seba. Vtedy sa pozriem, kto sa ma snažil kontaktovať.

Písomnú komunikáciu však v zásade riešim večer, keď prídem domov. Vždy sa sám seba pýtam, či môj e-mail danú vec posunie, či mení alebo nemení danú situáciu. Podľa tohto kľúča človek zistí, že gro vecí môže počkať aj do druhého dňa a nie je nevyhnutné prepadnúť pocitu, že všetku prijatú poštu treba riešiť hneď.

Práci sa teda venuješ aj doma. Máš striktne oddelený čas na rodinu a čas na prácu?

Prácu riešim, až keď deti zaspia. Už keď boli malé, nastavili sme si to s manželkou tak, že chodia spávať medzi ôsmou a pol deviatou, aby sme mali aj nejaký čas pre seba. Negatívom potom je, že deti vstávajú so železnou pravidelnosťou o šiestej vrátane víkendu.

„Chcem, aby bol život mojich detí pestrejší, aby nesedeli v kúte a nezačínali a nekončili deň s mobilom v ruke.“

O zodpovednom podnikaní

O2 je firma, ktorá predáva smartfóny a dáta, čo so sebou prináša aj určitú zodpovednosť. Ako by sa mala správať zodpovedná firma?

Musím povedať, že pre mňa v istom smere niečo ako firma neexistuje. Termín firma sa používa na označenie spoločenstva ľudí, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť s nejakým cieľom, ale firmu ako takú vytvárajú až konkrétni zamestnanci so svojimi predstavami a hodnotami. Pevne verím, že podobnú reflexiu ako ja zažíva každý zamestnanec.

Nie je to o tom, že by sa niekto abstraktne v mene firmy rozhodol, že toto je správne. Ak to má byť uveriteľné z pohľadu CSR aktivít (Corporate social responsibility – spoločenská zodpovednosť firiem, pozn. red.), malo by to vychádzať z vnútra firmy, inak to nedáva zmysel.

Firmy by síce mali produkovať zisk, ale nemali by zneužívať svoje postavenie a ubližovať zákazníkom, čo nie vždy platí. Ako sa na toto pozeráš ty?

Z dlhodobého hľadiska je pre každú firmu dôležité, aby sa nesnažila len prvoplánovo predávať svoje produkty a služby, ale zároveň si so zákazníkmi vytvoriť udržateľný vzťah, ktorý je založený na dôvere, transparentnosti a férovosti.

K tomu logicky patrí to, že O2 sa snaží svojim zákazníkom poskytovať určitú podporu a zároveň ich edukovať, ako technológie využívať zmysluplne.

Zažívame digitálnu revolúciu, máme prístup k množstvu informácií, ešte však nie sú vybudované systémy na reguláciu rizík, ktoré technológie prinášajú. Ako by sa mali nastaviť?

Vidím dva základné prístupy. V rámci prvého prístupu majú firmy niekde vo svojej DNA zakódované, že tieto veci robia ako súčasť svojho biznisu, resp. boli už na začiatku ich podnikateľského zámeru. Napríklad my v O2 chceme byť transparentní a féroví, chceme meniť to, ako ľudia vnímajú operátorov.

„Ako mobilný operátor cítime zodpovednosť nasmerovať deti správnym smerom a svojím podielom prispieť k tomu, aby sme aktívne budovali zdravšiu a aktívnejšiu mladú generáciu.“

Druhý prístup je vecou prežitia. Aj firmy, ktoré nemajú tieto veci zvnútornené, sa k zodpovednosti postupne prepracujú, lebo si uvedomia, že sa z toho stane biznisová nevyhnutnosť. Takouto témou je dnes ekológia.

Automobilky niekedy neriešili emisie, čo sa však mení, niektoré firmy na tom už istým spôsobom postavili svoj biznis, napríklad Tesla. Postupne však vidíme, že sa k tomu prepracúvajú aj tradičné automobilky, lebo to začínajú vnímať ako nevyhnutnosť.

O2 teda podľa teba patrí do tej prvej kategórie. Ako sa tá zodpovednosť prejavuje v praxi?

Najlepšie sa to prejavuje vtedy, keď o tom nemusíme hovoriť a deje sa to prirodzene. Pre mňa je to najmä o tom, akým spôsobom spolu fungujeme, akým spôsobom sa nastavuje zrkadlo toho, čo je vo firme správne alebo nie.

Raz som počul pekný citát: Firemná kultúra je definovaná tým, čo generálny riaditeľ toleruje. Ale nie je to len o tom. Svojím spôsobom je každý vo firme tak trochu CEO a všetci nastavujeme pravidlá fungovania.

V rámci O2 máme veľa pekných príkladov, prostredníctvom ktorých sa snažíme postaviť za správne veci. Veríme, že sloboda je dôležitá hodnota, preto podporujeme odkaz 17. novembra. Ako mobilný operátor kladieme dôraz na to, aby mali ľudia technológie pod kontrolou. Na jar tohto roka sme spustili iniciatívu Dátuj zodpovedne, v rámci ktorej upozorňujeme na nebezpečenstvo používania mobilu za volantom, čo v súčasnosti predstavuje naozaj veľký problém.

Zároveň si plne uvedomujeme, že pre dnešné deti je mobilný telefón veľkým lákadlom, cítime zodpovednosť nasmerovať ich správnym smerom a svojím podielom prispieť k tomu, aby sme aktívne budovali zdravšiu a aktívnejšiu mladú generáciu. Preto sme spolu s Matejom Tóthom rozbehli O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, prostredníctvom ktorej sa snažíme priviesť deti k pohybu a poskytnúť im zmysluplnú alternatívu trávenia voľného času.

Jednou z tých aktivít, resp, iniciatív, je aj podpora vydania knižky Krotitelia displejov. Prečo ste tak urobili?

Záleží nám na tom, aby sme ako firma menili naše okolie a našu spoločnosť k lepšiemu. Podpora knihy, ktorá vysvetľuje, aké vážne riziká so sebou digitálne technológie prinášajú, a zároveň šíri osvetu, akým spôsobom budovať vzťah detí k technológiám tak, aby pred displejmi netrávili všetok svoj voľný čas, je pre nás prirodzeným pokračovaním našich doterajších aktivít.

Zaujala vás táto téma a radi by ste sa o budovaní vzťahu detí k technológiám dozvedeli viac? Knižku Slávky Kubíkovej Krotitelia dispejov môžete vďaka O2 Extra výhodám získať za zvýhodnenú cenu. Viac informácií nájdete na www.extravyhody.o2.sk.

Peter Gažík

Študoval lingvistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na London School of Economics. V rokoch 2011 až 2014 pôsobil v O2 na pozícii Public Affairs Director a následne s O2 spolupracoval ako konzultant v oblasti regulácie a zodpovedal za vzťahy s partnerskými aj štátnymi inštitúciami, ako aj regulátorom. Od júna 2015 je generálnym riaditeľom spoločnosti.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Vyhrajte Playstation 4 alebo robotický vysavač s kartou O2 Voľnosť

Čítaj viac

Ušetrite pri nákupe nového Samsungu. Opäť máte šancu vymeniť starý za nový

Čítaj viac