Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Športovaním k mladšej pleti. Dermatologička vysvetľuje, ako pohyb vplýva na zdravie našej pokožky

Starnutie kože vieme spomaliť aj pravidelnou pohybovou aktivitou, ktorá nám robí radosť.

Niekto cvičí, lebo ho bolí chrbát, iný sa chce dostať do formy či zlepšiť si kondíciu. Len málokto by povedal, že cvičí, aby mal krajšiu, mladšiu a zdravšiu pokožku. Náš organizmus je však prepojený systém a pravidelné športovanie má naozaj obrovský vplyv na všetky časti tela, mysle, a teda aj pokožky. O tom, ako je pohyb so zdravou kožou prepojený, sme sa rozprávali s dermatologičkou Annou Dankovou.

Hlboký a pomalý nádych a výdych. Správne dýchanie efektívne odbúrava stres, no až 80 % ľudí nedýcha správne

V rozhovore s dermatologičkou Annou Dankovou sa dozviete aj to:

  • prečo starneme a akú úlohu v tom zohráva pohyb,
  • aký šport nám zabezpečí mlado vyzerajúcu pokožku,
  • prečo je pri pohybových aktivitách dôležitá konzistentnosť, ale aj radosť z cvičenia,
  • prečo je „pošportová“ červeň prospešná pre kožu,
  • ako pripraviť svoju pokožku na športový výkon
  • a prečo má v ambulancii starších pacientov najmä s kožnými nádormi na ušiach.

Často počujeme o tom, aké je športovanie zásadné pre naše zdravie a dlhý život. Môžeme však pohybom aj zastaviť alebo spomaliť starnutie pokožky?

Starnutie kože je prirodzený proces, ktorý sa týka každého, začína sa už po dvadsiatke. Vzniká najmä pôsobením slnka – za starnutie zodpovedá najmä UVA slnečné žiarenie, ktoré vytvára oxidačný stres a tvorbu voľných radikálov, ktoré môžu poškodzovať bunky.

Bunky následne strácajú pružnosť a pevnosť. Najčastejšie sa to na koži prejaví vráskami alebo pigmentovými škvrnami. Je však pravda, že tento proces môžeme spomaliť pravidelným pohybom.

Takže pohyb zodpovedá aj za mladšie vyzerajúcu pleť?

Je vedecky dokázané, že pravidelný pohyb prekrvuje pokožku a zbavuje ju oxidačného stresu. Športovanie pomáha aj pri správnej tvorbe kolagénu, kľúčového proteínu zodpovedného za pevnosť a pružnosť pokožky.

Cvičenie nás zároveň drží v psychickej pohode, čo má vplyv na hormonálnu rovnováhu, a teda aj na našu pleť. V niektorých štúdiách sa dokonca zistilo, že pravidelné cvičenie zvlhčuje pokožku a má za následok, že je pleť zdravšia a krajšia.

Ak to poviem veľmi zjednodušene – keď cvičíme, spotíme sa, vďaka tomu máme krajšiu pleť?

Cvičíme, sme celí červení, zahrejeme sa a lepšie sa prekrvíme – to zníži náš oxidačný stres a pomôže pri regenerácii pokožky.

Cvičenie mení cirkulujúce hladiny cytokínov a hormónov a tieto zmeny sa môžu podieľať na spomalení starnutia. Pravidelné cvičenie nás môže chrániť aj pred vznikom iných vnútorných ochorení, pričom mnohé z nich sa potom prejavujú aj na koži.

Je nejaké konkrétne cvičenie, ktoré koži prospieva najviac?

Je to veľmi individuálne. Vždy vravievam, že najzdravšie cvičenie je to, ktoré človeka baví. Je dôležité nájsť si aktivitu, ktorá nás nefrustruje, naopak, po ktorej sa nám vyplavujú endorfíny a radi sa k nej vraciame.

Z dermatologického hľadiska teda nepoviem, čo a ako cvičiť, no určite je dôležité cvičiť dlhodobo a pravidelne. Na cvičenie nikdy nie je neskoro a je zdravé v každom veku. Často to napokon býva tak, že sa k športu dostaneme až v dospelosti – po ochorení (napríklad infarkte), ktoré nám „otvorí oči“.

Je zaujímavé, že pohyb sa viaže úplne na všetko. Predpokladám, že pacienti môžu byť prekvapení, keď prídu do dermatologickej ambulancie a aj tam im radíde cvičiť.

Nemávam s pacientmi denne konverzácie o športe, lebo životospráve sa venujú najmä všeobecní lekari, no všetko je úzko prepojené s pohybom. Rada však svojim pacientom zdôrazňujem, aby sa hýbali aj aby sa správne chránili a aby svoju pokožku správne pripravili na šport.

Ako vyzerá príprava pokožky na šport?

Je to komplexné. V lete sa často stretávame so spálením pokožky, preto je potrebné myslieť na opakované natieranie sa SPF krémom s vysokým faktorom. Ďalšou pomôckou je ochranný odev – ideálne športové oblečenie zo špeciálnej tkaniny, ktorá má UPF filter. Takéto tričká a nohavice sú bežne dostupné v obchodoch.

Základom je aj sledovať si, v akom čase idem športovať. Dnes je už normálne, že aplikácie o počasí, ktoré máme v telefónoch, ukazujú, aký je UV index počas dňa. Ide o stupnicu, ktorá ukazuje, do akej miery je potrebné chrániť sa. Keď napríklad index dosahuje hodnotu 8, človek by sa vôbec nemal vystavovať priamemu slnku.

Zabúdame si chrániť pred slnečným žiarením uši, no práve starší pacienti mávajú často ušné kožné nádory.

Mnohí vrcholoví športovci však trénujú práve počas poludnia, keď je slnko nebezpečné, a preto sú často rizikoví pri vzniku kožných ochorení. Napríklad tenisti alebo kajakári.

Pre pokožku je dôležité aj správne načasovanie športovej aktivity mimo 11.00 až 15.00 h, alebo ako ste uviedli, môžeme si sledovať UV index aj v aplikáciách o počasí.

Áno, pohyb je dôležitý, ale ešte dôležitejšie je nespáliť sa. Práve to vedie neskôr k tvorbe kožných nádorov.

Neexistuje teda jedna ochrana, treba ich kombinovať – krém, oblečenie, okuliare. Dôležitý je aj klobúk, pretože zakrýva uši. Pri niektorých športoch, samozrejme, zavadzia, no ak sa dá, zvážte ho. V ambulanciách mávam starších ľudí, ktorí majú kožné nádory práve na ušiach, pretože na ne pri ochrane pred slnkom často zabúdame. 

A ako je to počas zimných mesiacov?

Ochrana pred slnkom je potrebná celoročne – spálite sa aj v zime na lyžiach či snowboarde, lebo slnečné žiarenie sa odráža od snehu. Nechránia nás ani oblaky – aj keď je zamračené, slnečné žiarenie preniká.

Naozaj je to veľmi dôležité, lebo spálenia vás dobehnú – aj moji pacienti mi vravia, že sa už neopaľujú. Koža si všetko pamätá, aj keď sa vám to teraz nemusí tak javiť.

Okrem ochrany pred slnečným žiarením je pre starostlivosť o pokožku dobrá aj pravidelná prevencia v dermatologickej ambulancií?

Koža je niečo, na čo často nemyslíme, no týka sa to naozaj každého. Pri športe, ale aj bežne v živote sa viac sústredíme na fungovanie srdca, pľúc či žalúdka, no koža je náš najväčší orgán. Všetkým odporúčam chodiť na pravidelnú kontrolu znamienok aspoň raz ročne, ideálne po lete – od októbra do jari.

Navyše pri prehliadke znamienok si lekár všimne aj ďalšie problémy kože. Ak by som mala v miestnosti skupinu desiatich ľudí nad 70 rokov a nenašla im žiaden prekancerózny stav, bola by to rarita, lebo väčšina má problém.

Pediatrička: Dieťa sa obézne nenarodí, stáva sa takým v priebehu života, pričom na jeho váhu majú vplyv práve rodičia

Existuje nejaká indícia, podľa ktorej viem, že mám s kožou problém?

Hojenie. Často sa to začne tak, že sa pacienti niekde buchnú a to miesto sa im nehojí. Pritom každá odrenina by mala byť do mesiaca zahojená – ak to tak nie je, je potrebný dermatológ

Čo v prípade starších ľudí, ktorí by chceli proces starnutia pleti zvrátiť?

Existujú tri základné piliere starostlivosti o kožu – čistenie pleti, hydratácia a fotoprotekcia.

Je potrebné nájsť si vhodný čistiaci olejček alebo gél podľa toho, čo vám vyhovuje, a dôkladne vyčistiť pleť. Každý deň dvojfázovo – je jedno, či na sebe máte make-up alebo nie. Za celý deň absorbujeme veľa nečistôt z ovzdušia a je potrebné ich odstrániť.

Ako som už spomínala, starnutie pleti ovplyvňuje UVA žiarenie, preto je dôležité nanášať si krém, ktorý nás chráni proti tomuto a aj ostatným slnečným žiareniam. Je totiž dobré mať v kréme aj UVA, aj UVB ochranu a najnovšie sa hovorí aj o ochrane pred IRA žiarením. Vždy ich máte uvedené aj na obaloch produktov.

Práve UVB žiarenie je hlavným zodpovedným faktorom za spálenie od slnka a opakované spálenie kože vedie k zvýšenému vzniku rakoviny kože.

Pravidelný pohyb kožu prekrvuje, zbavuje ju oxidačného stresu a pomáha aj pri správnej tvorbe kolagénu, ktorý je zodpovedný za pevnosť a pružnosť pokožky.

Pri hydratácii pokožky je dôležité kombinovať aj dostatočný pitný režim, aj správnu hydratáciu krémom. Pitný režim je však pri športe zásadný – keď nepijete dostatočné množstvo, tak žiaden krém nepostačí. Opäť zdôrazňujem, že koža je orgán, ktorý na svoje fungovanie potrebuje vodu.

Keď to zhrniem – ak si chcete udržať zdravú a mlado vyzerajúcu pokožku, tak sa chráňte pred UVA aj UVB žiarením, čistite si ráno a večer pleť, pite veľa čistej vody, pravidelne cvičte a vyhýbajte sa stresu.

Vyhnúť sa stresu je v dnešnej dobe o niečo náročnejšie ako udržať si ostatné návyky. Aké zanecháva stres stopy na koži?

Zvýšeným stresom dochádza k poškodeniu imunitných funkcií a na koži sa ním spúšťajú procesy, ktoré vedú k predčasnému starnutiu.

V súčasnosti dokonca existuje medicínske odvetvie, ktoré sa venuje psychodermatológii, pretože sa zistilo, že kožné ochorenia sú úzko prepojené so psychickým zdravím človeka. Keď upravíme jedno, pomôžeme aj druhému. Ochorenia kože nepridávajú našej psychike a zlý psychický stav sa zase odráža na našej pokožke.

Naše telo je veľmi prepojené. Je to jeden celok – psychické a fyzické zdravie spolu súvisia. No a šport je v tomto ideálny – pretože sa stará o naše telo i hlavu. A aj o kožu.

Spomenuli ste, akým rizikom je slnko pri športe. Treba si dávať pozor aj na niečo ďalšie?

Ďalším bežným problémom je mykóza a rôzne plesňové ochorenia. Pri športe sme často v spoločných priestoroch, bosí v šatniach, v sprche. To je príležitosť pre kožné infekcie. Ďalším príkladom sú vírusové bradavice – napríklad pri bojových športoch, kde sme v blízkom kontakte na žinenke.

Ako sa v tomto prípade sa chrániť?

Najmä zvýšenou hygienou a dobrou obuvou. Pri futbale či behu nie je zdravé mať dlhodobo nohu uzavretú v topánke, lebo pri týchto športoch vznikajú rôzne hematómy či problémy s nechtami. Zlaté pravidlo je nenechať to zájsť ďaleko a pri problémoch vyhľadať odborníka. Ochorenia kože sú rovnaké ako všetky ostatné a šport má stále pre telo viac benefitov.

Ľahšie vyliečime mykózu ako kardiovaskulárne ochorenia. Šport je pre kožu a pre spomalenie starnutia pokožky prínosný, no treba myslieť aj na ochranu pokožky.

Anna Danková

Lekárka – dermatologička, ktorá pôsobí vo Fakultnej nemocnici v Trnave a aj na estetickej klinike Mediskin v Bratislave. Vyštudovala Slovenskú zdravotnícku univerzitu a svoju kariéru začala v roku 2021 v Nemocnici Šumperk v Českej republike.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.