Riaditeľ internátnej školy: Úspech je, keď prispejete k pozitívnej zmene v spoločnosti

Rozhovor o tom, ako viesť študentov k úspechu a ako ich inšpirovať k tomu, aby na sebe pracovali a naučili sa kriticky myslieť.

Potreba kvalitného vzdelávania a jeho meniacej sa úlohy pre spoločnosť sa v súčasnosti skloňuje veľmi často. S riaditeľom novovznikajúcej internátnej strednej školy LEAF Academy Chrisom Cheneym sme sa porozprávali o tom, ako viesť študentov k úspechu a ako ich inšpirovať k tomu, aby na sebe pracovali a naučili sa kriticky myslieť.

Na úvod, pre objasnenie, v čom sa líši bežná stredná škola od internátnej?

Základnou myšlienkou internátnej školy je nielen ponúkať žiakom informácie, ale budovať vzťahy medzi študentmi a učiteľmi. Vzdelávanie by totiž nemalo končiť popoludňajším zvonením.

My sa zamýšľame nad tým, akých ľudí tento svet potrebuje. Potrebuje hlavne dobrých lídrov, šikovných ľudí s vybudovanými hodnotami a etikou. Tieto oblasti sa však najlepšie rozvíjajú v prostredí mimo triedy, v rôznych voľnočasových aktivitách a projektoch.

Vzdelávacie systémy majú za cieľ pripraviť mladých ľudí, aby sa bez problémov umiestnili na trh práce, alebo pokračovali ďalej v štúdiu na univerzite. Je to, o čo sa snažíte, v niečom iné?

To je typickou vlastnosťou amerického vzdelávacieho systému. Príliš veľa úsilia sa vynakladá na to, aby sa žiaci „dostali na univerzity“. Jednou z vecí, ktorú môžem aspoň za nás povedať je, že sa pozeráme trochu ďalej. Samozrejme, chceme aby sa žiaci dostali na univerzity, ale hlavne musia mať predpoklady, aby na nej aj uspeli.

chris cheney

Spomínali ste, že chcete vychovávať lídrov v spoločnosti. Akého človeka si predstavujete pod týmto pojmom?

Pôjdem na to trochu okľukou. Je mnoho typov lídrov. Niektorí stoja v čelách zástupov, iní sa radšej držia v pozadí, sú lídri, ktorí slúžia ľuďom alebo sú lídri, ktorí jednoducho upútajú svojou charizmou. Žiadny z týchto typov nie je ten najsprávnejší. Byť lídrom znamená spoznať sám seba, porozumieť, kto ste, aké sú vaše schopnosti, a ako tým môžete prispieť k lepšej spoločnosti.

Niekto sa stane lídrom tak, že sa vráti do svojej rodnej dediny a začne tam pracovať a zlepšovať život iným. Niektorí pôjdu do zahraničia a získajú vysoké funkcie.

Kedy by sa mal človek začať seriózne zamýšľať, v čom sú jeho silné stránky a ako ich chce v živote využiť, ak chce byť lídrom, o ktorom hovoríte?

Nejde ani tak o to, kedy uvažovať, ale ako uvažovať. Veľmi často mladých tlačíme do toho, aby uvažovali v kontexte svojej budúcej kariéry – napr. chcem byť lekár, chcem byť inžinier. Ale koľko mladých ľudí vie v 17 rokoch, čo chcú v živote robiť? Čítal som jeden prieskum, ktorý hovoril, že do veku 35 rokov vystrieda človek niekedy aj 10 zamestnaní. Mladí ľudia by podľa mňa mali byť vedení k tomu, aby najskôr objavili svoje vášňe, veci, ktoré ich bavia. Ono to v konečnom dôsledku k tej kariére, tak či onak, povedie.

Niekedy zbytočne nútime mladých uvažovať v štýle – tu je škatuľa Harvard a tuto je škatuľa Oxford alebo hocijaká iná škatuľka – a rozhodovať sa, do ktorej by mali zapadnúť.  Ak sa človek spozná, povie si, toto som ja, sem patrím a tu sa naučím a rozviniem to, v čom som dobrý. To isté platí o hľadaní práce.

Viete bližšie popísať spôsob, akým môže človek objaviť v škole to, čo je jeho vášňou?

Práve škola by mala umožňovať to, aby žiak získaval skúsenosti, nad ktorými by sa mohol zamýšľať, a aby využil to, čo sa naučil. Treba mu nechať voľnú v ruku pri hľadaní riešení. Veci by nemali fungovať spôsobom „toto potrebuješ vedieť a ja ťa to teraz idem naučiť“.

Aby študent dokázal objaviť to, v čom je dobrý a čo ho baví, potrebuje sériu zážitkov a skúseností, ktoré mu pomáhajú učiť sa, uspieť, zlyhať a zo všetkého si niečo odniesť.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

A myslíte si, že mladí ľudia dnes uvažujú nad vecami tak, ako vravíte, v kontexte toho, v čom sú dobrí? Alebo rozmýšľajú viac v rovine toho, kam by mali zapadnúť?

Myslím, že sa až príliš často snažia zapadnúť. Či už do predstáv spoločnosti alebo svojich rodičov, prípadne učiteľov. Každý očakáva, že si ako mladý človek našliapnete na cestu k úspechu. 

Čo je podľa vás úspechom? Myslím, že často sa ho snažíme kvantifikovať počtom riadkov v životopise alebo majetkom, ktorý sme stihli za nejaký čas nahromadiť. Nie som si však istý, či toto je práve najšťastnejšia definícia úspechu a či by ňou mala byť…

Z pohľadu jednotlivca je podľa mňa úspechom to, keď dokážete svojim pričinením prispieť k nejakej pozitívnej zmene v spoločnosti.

Hovoríte, že mladí sa často radšej snažia zapadnúť. Ako ich teda motivovať k tomu, aby hľadali svoje vášne a to, v čom sú dobrí?

Myslím, že je veľmi dôležité, aby sa mali možnosť stretávať, komunikovať a ovplyvňovať sa navzájom. Skrátka byť „vystavení“ pozitívnym vplyvom rovesníkov a ich nadšeniu.

Druhým faktorom sú dospelí, ktorí sú v ich živote najdôležitejší. Ak na nich vidieť nadšenie z toho, čo robia, budú inšpiráciou aj pre svoje deti alebo žiakov.

Dosť často sa v poslednom čase hovorí o tom, že príliš málo pozornosti venujeme kritickému mysleniu. Ste tiež toho názoru?

Áno. Stále máme zafixovanú dôležitosť testov. Ale, koniec koncov, aj keď pracujem už roky, nerobím žiadne testy. Zažil som iba jediný, odkedy som skončil univerzitu. No s ľuďmi pracujem každý deň, prijímam informácie, musím ich vyhodnocovať, vyvodzovať závery alebo riešiť problémy. Samozrejme, mala by byť zachovaná aj určitá rovnováha. Aj testy majú svoj význam, no mali by sme mladých ľudí viesť k tomu, aby vedeli riešiť reálne problémy, nie získať čo najvyššie skóre.

Ako rozvíjať v mladých ľuďoch kritické myslenie?

V tomto viem hovoriť iba sám za seba – ako rodič a učiteľ. Dúfam, že vediem svoje deti aj študentov k tomu, aby nad vecami rozmýšľali. Niekedy to nie je jednoduché a vyžaduje to množstvo času. Je pohodlnejšie deti „zachraňovať“ pred problémami a rovno im povedať, čo majú robiť, než ich nechať hľadať riešenia. Rodičia a učitelia by sa mali snažiť vytvoriť deťom prostredie, ktoré stimuluje kritické myslenie a potom sa s nimi o všetkom aj rozprávať.

Podľa toho, čo vravíte, by sme zrejme mali inak chápať aj rolu učiteľa, je to tak?

Niekedy dávno bol učiteľ jedinou autoritou a jediným zdrojom informácií a poznania. Čo povedal, to platilo. Potom prišla zmena. Učitelia prestali výlučne kázať a začali klásť žiakom otázky tak, aby sami hľadali odpovede. A teraz sa to opäť mení. Učiteľ sa stáva tým, kto učí študentov klásť tie správne otázky. Takže áno. Kvalitný učiteľ sa pozná podľa toho, aké otázky vedia jeho žiaci klásť, nielen počas vyučovania, ale aj v bežnom živote.

Tento článok vznikol v spolupráci s internátnou školou Leaf Academy.

Chris Cheney je riaditeľom internátnej školy Leaf Academy, ktorá v Bratislave začne vyučovanie na jeseň tohto roku. V oblasti vzdelávania pracuje od roku 1991. Ako učiteľ pôsobil na školách v Severnej Amerike, Afrike a Európe.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Rasťo Chvála bloguje: Darček k osemnástke

Motoristický novinár a bývalý majster Slovenska v rely spomína na svoje šoférske začiatky a ponúka rady začínajúcim šoférom a ich blízkym.

Motoristický novinár, ambasádor kampane O2 Nebuď pirát a aktivity Chvála bezpečnej jazde, ktorá motoristom prináša množstvo dobrých rád aj špeciálnu ponuku O2 Extra výhod, vo svojom blogu hovorí o svojich začiatkoch za volantom a prináša návod, ako by mal na šoférsku dráhu vstúpiť každý nový držiteľ vodičského preukazu.

Stojím o pol ôsmej ráno na zastávke autobusu a netrpezlivo prestupujem z nohy na nohu. Snáď mi tá „Polomka“ neušla, lebo je to jediný spoj, ktorý v tomto čase ide priamo cez našu obec až do Banskej Bystrice. Skôr než sa objaví legendárny autobus modrá harmonika značky Ikarus, skontrolujem si občiansky preukaz.

Tieto jarné prázdniny mi musí MDŽ klapnúť podľa plánu, pretože práve dnes mám osemnásť a v hlave veľký plán: Okolo deviatej budem v Banskej Bystrici, prebehnem pešo na inšpektorát a ak budem mať šťastie, chytím „Polomku“ cestou späť na Beňuš. Doma zoberiem rodinnú Škodu 100 a pôjdem odviezť veci na horskú chatu, kde máme ísť podvečer ako vedúci s deťmi na výlet.

„Dnes odporúčam každému absolventovi autoškoly prvé jazdy v spoločnosti skúseného šoféra. A to aj vtedy, ak už má viac ako osemnásť rokov a zákon to nepredpisuje.“

Mamina je doma, lebo je učiteľka, a hneď pochopí, prečo potrebujem auto. Akurát ja nechápem, prečo ma brzdí a chce ísť so mnou ako dozor. Naveľa som pristal na kompromis: mať auto hoci s dozorom.

Hore úzkou a ešte miestami zasneženou dolinou to nebola jazda podľa mojich predstáv, aspoň dvakrát mi ušiel zadok auta do mierneho driftu. Decká z nášho malého spoločenstva som v rámci druhej jazdy opatrne vyviezol hore a osemnástku som oslávil bez ujmy.

Keď ma dnes vezie moja dcéra, nechápavo krútim hlavou nad mojou oslavou osemnástky. Z toho, čo dnes ako ambasádor kampane Chvála bezpečnej jazde odporúčam, som mal vtedy asi jediné. Plán cesty. Všetko ostatné bolo divoké, rýchle a vášnivé. Napriek čerstvo skončenej autoškole mi síce nechýbala zručnosť, ale aj tak to bola odvaha.

„Rodičia, radšej jazdite s deťmi denne, nechajte ich šoférovať do školy alebo do práce, aby nazbierali skúsenosti radšej s vami a cez deň. Je to lepšie ako prvá ostrá v noci a cestou z diskotéky.“

Dnes odporúčam každému absolventovi autoškoly prvé jazdy v spoločnosti skúseného šoféra. A to aj vtedy, ak už má viac ako osemnásť rokov a zákon to nepredpisuje. Ideálny stav je podľa mňa vodičský preukaz v sedemnástke a povinné jazdenie so skúseným šoférom. Efektívne formovať možno jedine mladého šoféra.

Ak ste práve skončili autoškolu, začnite jazdiť v spoločnosti dobrého šoféra. Pred prvou sólo jazdou si premyslite, kam a kadiaľ pôjdete. Jazdite po známych cestách, aby sa všetka vaša pozornosť sústredila na riadenie auta. Jazdite často a pokiaľ to ide v menej exponovaných časoch. Začnite počas dňa a až po nazbieraní skúseností jazdite v noci. Aj na prvé nočné jazdy sú lepšie známe cesty.

Rodičia, radšej jazdite s deťmi denne, nechajte ich šoférovať do školy alebo do práce, aby nazbierali skúsenosti radšej s vami a cez deň. Je to lepšie ako prvá ostrá v noci a cestou z diskotéky.

Záznamy z výskumu nehôd ukazujú, že vodiči v krízovej situácii často nedostatočne brzdia alebo nevyužijú možnosti auta na vyhnutie sa kolíziám. Investujte do kurzu bezpečnej jazdy, aby ste si vyskúšali, ako sa auto správa pri krízovom brzdení. Možno sa naučíte, ako sa dá súčasne brzdiť a obísť prekážku.

„Keď ma dnes vezie moja dcéra, nechápavo krútim hlavou nad mojou oslavou osemnástky. Z toho, čo dnes ako ambasádor kampane Chvála bezpečnej jazde odporúčam, som mal vtedy asi jediné. Plán cesty.“

K veľkému počtu nehôd by vôbec nemuselo prísť, keby mal vodič správne návyky, ako zvládnuť krízovú situáciu, a keďže nikto učený z neba nespadol, tréning bude dôležitý. Ak nie v škole, aspoň na letisku.

Ak vám ide hlava prasknúť a stále neviete, aký darček svojej ratolesti kúpiť, nezúfajte a investujte do školy bezpečnej jazdy, kondičnej jazdy alebo si aspoň sadnite na sedadlo spolujazdca, ako to vtedy prezieravo urobila moja mama.

Rasťo Chvála

Prečítajte si aj ďalšie blogy:

Veľký záväzok

Z rely do života

Jazdite zodpovedne, osvojte si Rasťove tipy na bezpečnú jazdu a staňte sa lepším vodičom. Navyše môžete využiť špeciálnu ponuku O2 Extra výhod. Viac informácií nájdete na www.extravyhody.o2.sk.

Rasťo Chvála

Je motoristický novinár, ktorý už viac ako 20 rokov testuje autá. V súčasnosti sa naplno venuje vlastnému projektu na YouTube Garáž TV, ktorý môžete sledovať aj na Instagrame @garaz.tv. Je bývalý majster Slovenska v rely a svoje skúsenosti z motošportu sa snaží preniesť aj do odporúčaní pre vodičov v každodennej premávke. Stal sa ambasádorom kampane O2 Nebuď pirát, v rámci ktorej vznikla aj aktivita Chvála bezpečnej jazde. Tá vodičom prináša nielen množstvo cenných rád, ale aj špeciálnu ponuku O2 Extra výhod.


Vybrali sme 10 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Moje O2: Vybavte všetko dôležité z pohodlia svojho domova

Čítaj viac