Riaditeľ internátnej školy: Úspech je, keď prispejete k pozitívnej zmene v spoločnosti

Rozhovor o tom, ako viesť študentov k úspechu a ako ich inšpirovať k tomu, aby na sebe pracovali a naučili sa kriticky myslieť.

Potreba kvalitného vzdelávania a jeho meniacej sa úlohy pre spoločnosť sa v súčasnosti skloňuje veľmi často. S riaditeľom novovznikajúcej internátnej strednej školy LEAF Academy Chrisom Cheneym sme sa porozprávali o tom, ako viesť študentov k úspechu a ako ich inšpirovať k tomu, aby na sebe pracovali a naučili sa kriticky myslieť.

Na úvod, pre objasnenie, v čom sa líši bežná stredná škola od internátnej?

Základnou myšlienkou internátnej školy je nielen ponúkať žiakom informácie, ale budovať vzťahy medzi študentmi a učiteľmi. Vzdelávanie by totiž nemalo končiť popoludňajším zvonením.

My sa zamýšľame nad tým, akých ľudí tento svet potrebuje. Potrebuje hlavne dobrých lídrov, šikovných ľudí s vybudovanými hodnotami a etikou. Tieto oblasti sa však najlepšie rozvíjajú v prostredí mimo triedy, v rôznych voľnočasových aktivitách a projektoch.

Vzdelávacie systémy majú za cieľ pripraviť mladých ľudí, aby sa bez problémov umiestnili na trh práce, alebo pokračovali ďalej v štúdiu na univerzite. Je to, o čo sa snažíte, v niečom iné?

To je typickou vlastnosťou amerického vzdelávacieho systému. Príliš veľa úsilia sa vynakladá na to, aby sa žiaci „dostali na univerzity“. Jednou z vecí, ktorú môžem aspoň za nás povedať je, že sa pozeráme trochu ďalej. Samozrejme, chceme aby sa žiaci dostali na univerzity, ale hlavne musia mať predpoklady, aby na nej aj uspeli.

chris cheney

Spomínali ste, že chcete vychovávať lídrov v spoločnosti. Akého človeka si predstavujete pod týmto pojmom?

Pôjdem na to trochu okľukou. Je mnoho typov lídrov. Niektorí stoja v čelách zástupov, iní sa radšej držia v pozadí, sú lídri, ktorí slúžia ľuďom alebo sú lídri, ktorí jednoducho upútajú svojou charizmou. Žiadny z týchto typov nie je ten najsprávnejší. Byť lídrom znamená spoznať sám seba, porozumieť, kto ste, aké sú vaše schopnosti, a ako tým môžete prispieť k lepšej spoločnosti.

Niekto sa stane lídrom tak, že sa vráti do svojej rodnej dediny a začne tam pracovať a zlepšovať život iným. Niektorí pôjdu do zahraničia a získajú vysoké funkcie.

Kedy by sa mal človek začať seriózne zamýšľať, v čom sú jeho silné stránky a ako ich chce v živote využiť, ak chce byť lídrom, o ktorom hovoríte?

Nejde ani tak o to, kedy uvažovať, ale ako uvažovať. Veľmi často mladých tlačíme do toho, aby uvažovali v kontexte svojej budúcej kariéry – napr. chcem byť lekár, chcem byť inžinier. Ale koľko mladých ľudí vie v 17 rokoch, čo chcú v živote robiť? Čítal som jeden prieskum, ktorý hovoril, že do veku 35 rokov vystrieda človek niekedy aj 10 zamestnaní. Mladí ľudia by podľa mňa mali byť vedení k tomu, aby najskôr objavili svoje vášňe, veci, ktoré ich bavia. Ono to v konečnom dôsledku k tej kariére, tak či onak, povedie.

Niekedy zbytočne nútime mladých uvažovať v štýle – tu je škatuľa Harvard a tuto je škatuľa Oxford alebo hocijaká iná škatuľka – a rozhodovať sa, do ktorej by mali zapadnúť.  Ak sa človek spozná, povie si, toto som ja, sem patrím a tu sa naučím a rozviniem to, v čom som dobrý. To isté platí o hľadaní práce.

Viete bližšie popísať spôsob, akým môže človek objaviť v škole to, čo je jeho vášňou?

Práve škola by mala umožňovať to, aby žiak získaval skúsenosti, nad ktorými by sa mohol zamýšľať, a aby využil to, čo sa naučil. Treba mu nechať voľnú v ruku pri hľadaní riešení. Veci by nemali fungovať spôsobom „toto potrebuješ vedieť a ja ťa to teraz idem naučiť“.

Aby študent dokázal objaviť to, v čom je dobrý a čo ho baví, potrebuje sériu zážitkov a skúseností, ktoré mu pomáhajú učiť sa, uspieť, zlyhať a zo všetkého si niečo odniesť.

A myslíte si, že mladí ľudia dnes uvažujú nad vecami tak, ako vravíte, v kontexte toho, v čom sú dobrí? Alebo rozmýšľajú viac v rovine toho, kam by mali zapadnúť?

Myslím, že sa až príliš často snažia zapadnúť. Či už do predstáv spoločnosti alebo svojich rodičov, prípadne učiteľov. Každý očakáva, že si ako mladý človek našliapnete na cestu k úspechu. 

Čo je podľa vás úspechom? Myslím, že často sa ho snažíme kvantifikovať počtom riadkov v životopise alebo majetkom, ktorý sme stihli za nejaký čas nahromadiť. Nie som si však istý, či toto je práve najšťastnejšia definícia úspechu a či by ňou mala byť…

Z pohľadu jednotlivca je podľa mňa úspechom to, keď dokážete svojim pričinením prispieť k nejakej pozitívnej zmene v spoločnosti.

Hovoríte, že mladí sa často radšej snažia zapadnúť. Ako ich teda motivovať k tomu, aby hľadali svoje vášne a to, v čom sú dobrí?

Myslím, že je veľmi dôležité, aby sa mali možnosť stretávať, komunikovať a ovplyvňovať sa navzájom. Skrátka byť „vystavení“ pozitívnym vplyvom rovesníkov a ich nadšeniu.

Druhým faktorom sú dospelí, ktorí sú v ich živote najdôležitejší. Ak na nich vidieť nadšenie z toho, čo robia, budú inšpiráciou aj pre svoje deti alebo žiakov.

Dosť často sa v poslednom čase hovorí o tom, že príliš málo pozornosti venujeme kritickému mysleniu. Ste tiež toho názoru?

Áno. Stále máme zafixovanú dôležitosť testov. Ale, koniec koncov, aj keď pracujem už roky, nerobím žiadne testy. Zažil som iba jediný, odkedy som skončil univerzitu. No s ľuďmi pracujem každý deň, prijímam informácie, musím ich vyhodnocovať, vyvodzovať závery alebo riešiť problémy. Samozrejme, mala by byť zachovaná aj určitá rovnováha. Aj testy majú svoj význam, no mali by sme mladých ľudí viesť k tomu, aby vedeli riešiť reálne problémy, nie získať čo najvyššie skóre.

Ako rozvíjať v mladých ľuďoch kritické myslenie?

V tomto viem hovoriť iba sám za seba – ako rodič a učiteľ. Dúfam, že vediem svoje deti aj študentov k tomu, aby nad vecami rozmýšľali. Niekedy to nie je jednoduché a vyžaduje to množstvo času. Je pohodlnejšie deti „zachraňovať“ pred problémami a rovno im povedať, čo majú robiť, než ich nechať hľadať riešenia. Rodičia a učitelia by sa mali snažiť vytvoriť deťom prostredie, ktoré stimuluje kritické myslenie a potom sa s nimi o všetkom aj rozprávať.

Podľa toho, čo vravíte, by sme zrejme mali inak chápať aj rolu učiteľa, je to tak?

Niekedy dávno bol učiteľ jedinou autoritou a jediným zdrojom informácií a poznania. Čo povedal, to platilo. Potom prišla zmena. Učitelia prestali výlučne kázať a začali klásť žiakom otázky tak, aby sami hľadali odpovede. A teraz sa to opäť mení. Učiteľ sa stáva tým, kto učí študentov klásť tie správne otázky. Takže áno. Kvalitný učiteľ sa pozná podľa toho, aké otázky vedia jeho žiaci klásť, nielen počas vyučovania, ale aj v bežnom živote.

Tento článok vznikol v spolupráci s internátnou školou Leaf Academy.

Chris Cheney je riaditeľom internátnej školy Leaf Academy, ktorá v Bratislave začne vyučovanie na jeseň tohto roku. V oblasti vzdelávania pracuje od roku 1991. Ako učiteľ pôsobil na školách v Severnej Amerike, Afrike a Európe.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Na elektromobile prešiel už viac ako 8 000 kilometrov naprieč 7 európskymi krajinami

Aj o tom, ako často treba na cestách nabíjať akumulátor na elektromobile, sme sa rozprávali s Adriánom Krajňákom.

Jazdiť na elektromobile už dávno neznamená zaostávať výkonom za klasickými autami. Slovenský tím jazdcov na čele s Adriánom Krajňákom minulý rok zdolal počas európskych pretekov elektromobilov Wave za 15 dní trasu dlhú 4 434 kilometrov.

Na nemeckých diaľniciach preveril maximálnu rýchlosť elektromobilu, kde ručička tachometru ukázala na 161 kilometrov za hodinu. Vo švajčiarskych a talianskych Alpách zase na letných pneumatikách, pri vonkajšej teplote -1 ⁰C, prešli cez päť vysokohorských prechodov s nadmorskou výškou vyše 2 000 metrov.

Keď Adrián Krajňák netestuje elektromobily na pretekoch v náročných podmienkach, venuje sa ich propagácii. S občianskym združením NOW cestuje po Slovensku na bielej dodávke a prednáša žiakom na základných školách o ekológii, elektromobilite a úcte k životnému prostrediu. Táto dodávka však nie je obyčajná. Premenili ju na pojazdnú mikroelektráreň, ktorá v sebe ukrýva laboratórium obnoviteľných zdrojov energie.

S Adriánom sme sa porozprávali o tom, ako precestovať Európu v elektromobile a prečo sa rozhodol začať s výchovou o ekológii a obnoviteľných zdrojoch energie už pri školákoch.

Prečo ste zvolili ako názov vášho združenia anglické slovo NOW?

Toto slovo pre nás predstavuje myšlienku, že na zmenu nemusíme čakať. Zmena je dosiahnuteľná práve teraz. A nemusí stáť ani veľa peňazí.

Čo predchádzalo nápadu prerobiť bielu dodávku na pojazdnú elektráreň, z ktorej učíte deti o ekológii a alternatívnych zdrojoch energie?

Chceli sme nájsť spôsob ako môžeme nenásilným, hravým a jednoduchým spôsobom zaujať deti na základných školách a podnietiť v nich záujem o ekológiu, vedu, techniku, elektromobilitu a obnoviteľné zdroje energie.

Nápad na netradičnú dodávku vznikol v roku 2014.

Keď sa konečne naskytla možnosť zakúpiť staršiu dodávku Barkas, neváhali sme. Pustili sme sa do jej renovácie a vylepšení. Pridali sme solárnu strechu, malú OZE elektráreň vytvorenú monokryštalickými fotovoltaickými panelmi, odnímateľnú veternú turbínu a iné vylepšenia. Projekt sa snažíme financovať z vlastných zdrojov a z rôznych grantov.

Dvakrát ste sa zúčastnili medzinárodnej rely Wave, v ktorej pretekajú elektromobily. Ako ste sa o pretekoch dozvedeli?

Prvý apríl je ideálny deň na vymyslenie nejakého bláznovstva. Takže asi to nebola náhoda, že som v tento deň narazil počas surfovania na internete na stránku pretekov Wave. Cieľom pretekov nie je presunúť sa čo najrýchlejšie z bodu A do bodu B, ale sú najmä o osvete a popularizácii elektromobility.

Predstava, že by sme sa ako prvá slovenská posádka mohli pretekov zúčastniť, bola naozaj bláznivá. Ale vďaka slovenskému crowdfundingovému portálu a sponzorom sa nám podarilo zapožičať si elektromobil na tri týždne a vydať sa za dobrodružstvom.

Čo všetko pretekár počas pretekov zažije?

Počas prvých pretekov v roku 2014 sme na elektromobile Peugeot iON za 15 dní zdolali 3 754 kilometrov a prešli štyri krajiny. Užili sme si slnko aj švajčiarske hory, boli sme priamymi účastníkmi Guinnessoveho rekordu v počte elektromobilov idúcich v jednej kolóne. Navštívili sme aj fabriku, v ktorej vyrábajú vzducholode Zeppelin, plavili sa jazerom Bodensee a stretli Slovákov žijúcich v zahraničí.

V roku 2015 sme opäť štartovali ako jediná slovenská posádka, tentokrát s Nissanom Leaf.  Čakala nás trasa dlhá 4 434 kilometrov, ktorá viedla cez šesť krajín. Z Berlína do Bernu sme prešli za 48 hodín a vyskúšali si aj maximálnu rýchlosť elektromobilu na nemeckých diaľniciach (161 km/h).

V čom sa odlišuje údržba elektromobilu na ceste naprieč Európou od bežného auta?

Elektromobil sme nabíjali každých 100 až 170 kilometrov, čo je pri jeho maximálnom dojazde bežná vec. Na to sme okrem klasických elektrických zásuviek občas využili aj rýchlonabíjacie stanice. Naším cieľom bolo využívať čo najviac sieť bezplatných a verejných nabíjacích staníc. Tie sme hľadali pomocou špeciálnych mobilných aplikácií PlugSurging, Wheretocharge alebo Chargemap.

Bežne dostupné elektromobily ako napr. Peugot iON, Nissan Leaf alebo VW e-UP sú síce vhodnejšie na kratšie trasy, ale aj tieto autá zvládnu v podstate čokolvek. Ako sme si sami otestovali, aj švajčiarske Alpy.

Len treba mať viac trpezlivosti a času, keďže u nich treba rátať s častejšími prestávkami na nabíjanie. Tie môžu byť od niekoľkominútových až po niekoľkohodinové. Všetko to závisí od vášho elektromobilu, štýlu jazdy, veľkosti batérií, dojazdu v kilometroch, od terénu, ale aj od toho, či si auto dobíjate na „rýchlonabíjačke“ alebo v bežnej elektrickej zásuvke.

Plánujete nejaké podujatia aj tento rok?

Naskytla sa nám možnosť zúčastniť sa pretekov eTour Europe, ktorých cieľom je čo najrýchlejšie prejsť viac ako 5 000 kilometrov cez 9 krajín, navštíviť 9 európskych metropol a to všetko stihnúť za 9 dní. Samozrejme elektromobilom.

Štartujeme už koncom apríla. Posádky eTour Europe budú vrámci cesty prechádzať aj cez Bratislavu, kde si  počas prestávky nabijú akumulátory. Spolu so sprievodným programom venovaným elektromobilite na Slovensku nás budete môcť vidieť a podporiť v sobotu 7. mája na námestí Eurovea.

NOW je nezisková organizácia založená v roku 2013, ktorá sa snaží o pozitívnu zmenu pomocou vzdelávania detí o ekológii, šírenia osvety o elektromobilite a úcte k životnému prostrediu.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Lifetech: Čo je nové