Väčšina tipov pre efektívnejšie štúdium sa snaží uľahčiť učenie nových znalostí, avšak stále vyžaduje zvyšovanie vašej snahy. My vám chceme predstaviť tri študijné tipy, ktoré vám život naozaj zjednodušia. A bez námahy.
Nezáleží na tom, čo sa učíte – jazyk, dejepis alebo anatómiu – pri všetkých oblastiach sa snažíte zapamätať si súbor informácií. Učenie sa nám vždy spája s memorovaním, ako inak by ste sa naučili cudzí jazyk, ak by ste si neopakovali nové slovíčka alebo zapamätali si historické udalosti, ak by ste nevedeli, kedy sa odohrali?
Ani doktor nedokáže urobiť operáciu bez toho, aby vedel, kde sa v tele nachádza aký orgán, cieva či kosť. Aj keď to znie celkom jednoducho, neznamená to, že opakovanie je zábava. Každopádne však existujú možnosti, ako si môžete učenie uľahčiť bez potreby extra úsilia.
Kontextové učenie sa
Učenie sa nových schopností či znalostí bude úspešnejšie, ak prostredie, v ktorom sa učíte, bude podobné tomu, v ktorom budete musieť nové informácie použiť. Napríklad, ak sa pripravujete na školský test, ideálne by bolo, ak by ste sa naň pripravovali v rovnakej učebni, v akej ho budete písať. Budete si tak vytvárať podvedomé spojenia toho, čo sa učíte, s prostredím, v ktorom sa nachádzate.
Vône sú dobrým príkladom. Akonáhle cítite vônu, ktorú máte spojenú s nejakou spomienkou, nemôžete túto spomienku dostať z hlavy. Učenie sa funguje veľmi podobne.
Všetko, čo sa deje okolo vás, počas učenie konkrétnych informácii, si s nimi váš mozog automaticky spojí. Môže to byť priestor, v ktorom sa učíte, ľudia, ktorí sú okolo vás, pomôcky, ktoré používate alebo napríklad zvuky, ktoré počujete. Všetky tieto vnemy vám neskôr môžu pomôcť nájsť tu správnu informáciu vo vašom mozgu, keď to budete potrebovať.
Ak sa budete nabudúce snažiť niečo naučiť, skúste sa pripravovať v rovnakej miestnosti. Výsledky dokazuje aj experiment (1), ktorý sa uskutočnil v potápačskej škole v roku 1975. Potápači si mali zapamätať slová, ktoré mali neskôr zopakovať. Boli rozdelení do 4 skupín. Jedna sa učila na suchu a test prebiehal tiež na na pevnine, druhá sa učila taktiež na základni, ale test prebiehal pod vodou, tretia sa síce učila pod vodou, ale test prebehol na mimo nej a štvrtá absolvovala celý experiment pod vodou.
Až o 50 % viac slov dokázali zopakovať práve skupiny, ktoré mali test a prípravu naň na rovnakom mieste (13.5 vs. 8.6 zopakovaných slov z celkovo 38 naučených).
Správna aktivácia tela a mysle
Ideálny stav na učenie sa nových znalostí nastáva vtedy, ak je telo aktivované v strednom stupni. (2)
Ale čo to znamená?
Stupeň aktivácie pozostáva z rôznych komponentov, za všetky napríklad pulz alebo bdelosť. Ale prečo je práve stredný stupeň fyzickej aktivácie ideálny pre učenie?
Poďme na to postupne. Predstavte si najskôr stav absolútneho pokoja, teda nizkej aktivácie. Tento stav zažívate pri sledovaní TV alebo iných aktivitách s nízkou potrebou pozornosti. Keď sa nachádzate v takomto stave, telo a myseľ oddychujú a šetria energiu, keďže nemajú pocit ohrozenia. Keby ste sa teda snažili naučiť niečo nové, váš mozog to nebude pokladať za veľmi dôležité a hodnotné.
Opačný prípad je stav vysokej aktivácie, kedy je myseľ pod prílišným tlakom. Telo to vníma ako stav vlastného ohrozenia a jediné, na čo sa dokáže sústrediť je, ako z tejto situácie vyjsť do bezpečia. Pochopiteľne sú v takejto situácie dôležitejšie veci, než aby si zapamätalo nové slovíčka na zajtrajší test.
Najefektívnejšie teda je dostať svoju myseľ do stavu pohody. Ak napríklad pociťujete únavu, skúste najpv reaktivovať svoje nervové zakončenia krátkym cvičením či pohybom a učenie vám pôjde lepšie.
Študentská zmes
Čo robí študentskú zmes výnimočnou pre váš mozog, je jeho hlavná ingrediencia: orechy. Tie sú všeobecne známe, ako veľmi dobré palivo pre mozog, pretože dokážu bunky nakopnúť.
Orechy sú bohatým zdrojom proteínov a aminokyselín. Proteíny sú dôležité pri prenose informácií priamo v mozgu a aminokyseliny fungujú ako “neurotransmitery”, teda bunky prenášajúce informácie. Obsahujú taktiež veľmi prospešné omega-3 mastné kyseliny, ktoré napomáhajú celkovému fungovaniu mozgu. (3) Ak vás dnes čaká ťažký študijný program, majte pri sebe vrecko orechov a pôjde to oveľa lepšie.
Zdroje:
1: Godden, D. R., & Baddeley, A. D. (1975). Context-Dependent Memory In Two Natural Environments: On Land And Underwater. British Journal of Psychology, 66(3), 325-331.
2: Duffy, E. (1957). The psychological significance of the concept of „arousal“ or „activation.“ Psychological Review, 64(5), 265-275.
3: Raji. C., Erickson, K., Lopez, O., Kuller, L., Gach, M., Thompson, P., Riverol, M., & Becker, J. (2014). Regular Fish Consumption and Age-Related Brain Gray Matter Loss.
Loading...
