Spájať tak dohromady sociálne, kultúrne, ekonomicky, historicky či jazykovo odlišné regióny je prejavom neznalosti až ignorancie. Niekdajší Východoslovenský kraj tvoria historické územia Gemer, Abov, Zemplín, Šariš a Spiš, ktoré sa ďalej delia na regióny a mikroregióny, Zamagurie, Medzibodrožie, Tokaj, Borolo či Pod Soroškou.

V starších územných celkoch regióny rešpektovali prirodzenú topografiu hôr, kopcov a riek, mnohé z nich dodnes zostávajú rozdelené hranicami štátov, ktoré v tomto priestore v poslednom storočí vznikali, zanikali a menili svoje hranice.

Relatívne drobný kus zeme, z východu na západ merajúci možno 200 a z juhu na sever približne 100 km, v sebe kumuluje množstvo drobných krajín, ktoré väčšinou spája príslušnosť k územnej celistvosti Slovenskej republiky. Nemecký Spiš, maďarský Dolný Zemplín, rusínsky Horný Zemplín či severná polovica Gemera plná rodných domov slovenských národných  buditeľov sú zdrojom nekončiacej sa rôznorodosti a heterogenity ľudí, rečí, jedál, zvykov, domov i náboženstiev. V tej časti krajiny, ktorú voláte Východ, je všetko.

Nechajme na chvíľu bokom notoricky známe miesta ako Vysoké Tatry, Spišský hrad, Tokaj alebo veľké mestá, akými sú Košice a Prešov. Skúsme sa pozrieť na Zemplínske Hámre, mladú dedinu pri Snine, ktorá kedysi bývala skôr hutou ako obcou. Jej banský a ostatný priemysel je dnes reprezentovaný špičkovým Hámorským náučným chodníkom, ktorého súčasťou sú zrekonštruované pôvodné objekty a novopostavené repliky zničených technických pamiatok pripomínajúcich železiarenskú minulosť miesta.

Zatiaľ čo Zemplínske Hámre sú blízko rozhrania Dolného a Horného Zemplína, dedinky ako Zatín či Boťany sa nachádzajú v blízkosti maďarských a ukrajinských hraníc. Lužné lesy v podobe prírodných rezervácií Zatínsky a Botiansky luh patria k posledným takýmto miestam v celej krajine. Organizácia SOS Birdlife tu spravuje a monitoruje Chránené vtáčie územie Medzibodrožie. Trpezlivou prácou prinavracia do krajiny živočíšne druhy, ktoré sa odtiaľto odsťahovali pri intenzívnom poľnohospodárskom spravovaní krajiny v 2. polovici 20. Storočia.

Šariš je posiaty hradmi, akoby sa tam niekomu pred storočiami rozsypala krabica so stavebnicou. Niektoré už len kopírujú tvary terénu, niektoré sú romantickými ruinami. A hrad vo Veľkom Šariši je pilotným dobrodružstvom obnovy hradov na Slovensku. Miestni obyvatelia sezónu čo sezónu dostávajú prácu pri konzervovaní hradu a jeho rekonštrukcii do konkrétnej dobovej podoby. Obrovské stavby dlho slúžili ako pevnosti na ochranu obchodných ciest, v 20. storočí ako zdroj kvalitného stavebného materiálu a dnes ako možnosť na znovuvybudovanie miestnej a regionálnej identity a vzťahu k vlastnej zemi. Šarišský hrad je jeden z prvých, na ktorom sa začala obnova a je na ňom vidieť množstvo práce. Na sever od neho prechádzajú znovuzrodením aj ďalšie stavby a rôzne stupne obnovy môžete vidieť na hradoch v Kamenici, Plavči či Zborove.

Centrom Spiša je Spišská Nová Ves, v ktorej sídli nečakane progresívna Galéria umelcov Spiša. Ak ste si zvykli na zaspaté kultúrne inštitúcie z malých miest, tak na ne okamžite zabudnite. Pamäťová inštitúcia systematicky pracuje nielen s objavovaním miestnych regionálnych umelcov, ale aj s témou gotickej cesty. A to všetko s moderným dizajnom a grafikou.

Na dolnom Spiši sa nachádza banské mesto Gelnica, pri ktorého prvej návšteve si určite poviete, že ste v Banskej Štiavnici. Gelnica je, samozrejme, ešte o niečo lepšia. Banská minulosť mesta je neodškriepiteľná, v posledných sezónach sa v meste vytvoril niekoľko stoviek metrov dlhý prístup do štôlne Jozef blízko Thurzovho jazera, ktoré slúžilo ako tajch a neskôr ako kúpeľné miesto. Priamo v meste sa nachádza hradný vrch zničeného Gelnického hradu s krásnym parkom a na rieke Hnilec technická pamiatka v podobe kamenného mostu. V septembri minulého roka mesto ožilo festivalom svetla Gelnické iluminácie, ktoré pripomenuli rodinné začiatky Bielej Noci.

Región za regiónom, mesto za mestom, kopec za kopcom. Krajina sa mení každú chvíľu. Zvlnené kopce Gemera striedajú ostré hrany hornatého Spiša zakončeného štítmi Tatier. Rovinatý Dolný Zemplín s regulovanými riekami, po ktorých divokých korytách ostali dnes odrezané ramená, je v protiklade s jeho ťažšie priechodnou hornou polovicou, ktorej dominuje Vihorlat a lesy. Väčšina Abova a niekdajšej Turnianskej župy v súčasnosti leží v Maďarsku, drobný kus Užskej župy zase pokračuje na Ukrajinu. Východné Slovensko má čo ponúknuť. Nestačí si len vybrať, treba sa naozaj vybrať. Osobne.