Stĺpček Miša Hudáka: Slovo Východ používate nesprávne

A rovnako tak jeho odvodeniny. Správne je východné, nie východniarske.

Spájať tak dohromady sociálne, kultúrne, ekonomicky, historicky či jazykovo odlišné regióny je prejavom neznalosti až ignorancie. Niekdajší Východoslovenský kraj tvoria historické územia Gemer, Abov, Zemplín, Šariš a Spiš, ktoré sa ďalej delia na regióny a mikroregióny, Zamagurie, Medzibodrožie, Tokaj, Borolo či Pod Soroškou.

V starších územných celkoch regióny rešpektovali prirodzenú topografiu hôr, kopcov a riek, mnohé z nich dodnes zostávajú rozdelené hranicami štátov, ktoré v tomto priestore v poslednom storočí vznikali, zanikali a menili svoje hranice.

Relatívne drobný kus zeme, z východu na západ merajúci možno 200 a z juhu na sever približne 100 km, v sebe kumuluje množstvo drobných krajín, ktoré väčšinou spája príslušnosť k územnej celistvosti Slovenskej republiky. Nemecký Spiš, maďarský Dolný Zemplín, rusínsky Horný Zemplín či severná polovica Gemera plná rodných domov slovenských národných  buditeľov sú zdrojom nekončiacej sa rôznorodosti a heterogenity ľudí, rečí, jedál, zvykov, domov i náboženstiev. V tej časti krajiny, ktorú voláte Východ, je všetko.

Nechajme na chvíľu bokom notoricky známe miesta ako Vysoké Tatry, Spišský hrad, Tokaj alebo veľké mestá, akými sú Košice a Prešov. Skúsme sa pozrieť na Zemplínske Hámre, mladú dedinu pri Snine, ktorá kedysi bývala skôr hutou ako obcou. Jej banský a ostatný priemysel je dnes reprezentovaný špičkovým Hámorským náučným chodníkom, ktorého súčasťou sú zrekonštruované pôvodné objekty a novopostavené repliky zničených technických pamiatok pripomínajúcich železiarenskú minulosť miesta.

Zatiaľ čo Zemplínske Hámre sú blízko rozhrania Dolného a Horného Zemplína, dedinky ako Zatín či Boťany sa nachádzajú v blízkosti maďarských a ukrajinských hraníc. Lužné lesy v podobe prírodných rezervácií Zatínsky a Botiansky luh patria k posledným takýmto miestam v celej krajine. Organizácia SOS Birdlife tu spravuje a monitoruje Chránené vtáčie územie Medzibodrožie. Trpezlivou prácou prinavracia do krajiny živočíšne druhy, ktoré sa odtiaľto odsťahovali pri intenzívnom poľnohospodárskom spravovaní krajiny v 2. polovici 20. Storočia.

Šariš je posiaty hradmi, akoby sa tam niekomu pred storočiami rozsypala krabica so stavebnicou. Niektoré už len kopírujú tvary terénu, niektoré sú romantickými ruinami. A hrad vo Veľkom Šariši je pilotným dobrodružstvom obnovy hradov na Slovensku. Miestni obyvatelia sezónu čo sezónu dostávajú prácu pri konzervovaní hradu a jeho rekonštrukcii do konkrétnej dobovej podoby. Obrovské stavby dlho slúžili ako pevnosti na ochranu obchodných ciest, v 20. storočí ako zdroj kvalitného stavebného materiálu a dnes ako možnosť na znovuvybudovanie miestnej a regionálnej identity a vzťahu k vlastnej zemi. Šarišský hrad je jeden z prvých, na ktorom sa začala obnova a je na ňom vidieť množstvo práce. Na sever od neho prechádzajú znovuzrodením aj ďalšie stavby a rôzne stupne obnovy môžete vidieť na hradoch v Kamenici, Plavči či Zborove.

Centrom Spiša je Spišská Nová Ves, v ktorej sídli nečakane progresívna Galéria umelcov Spiša. Ak ste si zvykli na zaspaté kultúrne inštitúcie z malých miest, tak na ne okamžite zabudnite. Pamäťová inštitúcia systematicky pracuje nielen s objavovaním miestnych regionálnych umelcov, ale aj s témou gotickej cesty. A to všetko s moderným dizajnom a grafikou.

Na dolnom Spiši sa nachádza banské mesto Gelnica, pri ktorého prvej návšteve si určite poviete, že ste v Banskej Štiavnici. Gelnica je, samozrejme, ešte o niečo lepšia. Banská minulosť mesta je neodškriepiteľná, v posledných sezónach sa v meste vytvoril niekoľko stoviek metrov dlhý prístup do štôlne Jozef blízko Thurzovho jazera, ktoré slúžilo ako tajch a neskôr ako kúpeľné miesto. Priamo v meste sa nachádza hradný vrch zničeného Gelnického hradu s krásnym parkom a na rieke Hnilec technická pamiatka v podobe kamenného mostu. V septembri minulého roka mesto ožilo festivalom svetla Gelnické iluminácie, ktoré pripomenuli rodinné začiatky Bielej Noci.

Región za regiónom, mesto za mestom, kopec za kopcom. Krajina sa mení každú chvíľu. Zvlnené kopce Gemera striedajú ostré hrany hornatého Spiša zakončeného štítmi Tatier. Rovinatý Dolný Zemplín s regulovanými riekami, po ktorých divokých korytách ostali dnes odrezané ramená, je v protiklade s jeho ťažšie priechodnou hornou polovicou, ktorej dominuje Vihorlat a lesy. Väčšina Abova a niekdajšej Turnianskej župy v súčasnosti leží v Maďarsku, drobný kus Užskej župy zase pokračuje na Ukrajinu. Východné Slovensko má čo ponúknuť. Nestačí si len vybrať, treba sa naozaj vybrať. Osobne.

Mišo Hudák

Je hrdý Košičan a zakladateľ organizácie Východné pobrežie, ktorá obnovuje a udržiava mestský charakter miest a sídel. Je autorom kníh KSC a KSC Kód/Code – neformálnych sprievodcov mestom Košice v 21. storočí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Východné Slovensko má čo ponúknuť

Jeden zlý bonmot hovorí, že Slovensko sa končí Tatrami.

Krajina za nimi je však plná prírodných krás, historických pamiatok a šikovných ľudí hrdých na región, v ktorom žijú či z ktorého pochádzajú, no mnohí z nás ju vôbec nepoznajú.

Kým školský výlet žiakov z Košíc do hlavného mesta je takmer povinnosť, v opačnom smere to často úplne nefunguje. Pred jedinečnými miestami východného Slovenska pri výbere výletných a dovolenkových destinácií uprednostňujeme známe európske metropoly či exotické diaľavy a o svojej domovine vieme často pramálo, resp. ju nepovažujeme za dostatočne atraktívnu.

V rámci nášho magazínu sme sa preto rozhodli bližšie pozrieť na východné Slovensko a priniesť vám pútavé čítanie, ktoré vám spríjemní nadchádzajúci víkend aj ďalšie dni a ukáže, že tento región Slovenska má určite čo ponúknuť.

Hrdý Košičan Mišo Hudák, ktorý stojí za organizáciou Východné pobrežie, vo svojom stĺpčeku priblížil, čím je východné Slovensko výnimočné, aj aké projekty tu s úspechom fungujú.

Prečítajte si rozhovor s Filipom Jurovatým, ktorý prešiel prakticky celú krajinu a o východnom Slovensku vydal knihu plnú dobrých tipov na výlety.

Spolu s Filipom Jurovatým sme zostavili výber viac i menej známych miest, ktoré v tejto časti Slovenska určite stoja za pozornosť.

Plánujete výlety po východnom Slovensku alebo by ste o tejto časti krajiny radi vedeli viac? Zapojte sa do našej súťaže o knihu Kam po východnom Slovensku.

O výnimočnosti tohto regiónu sa môžete presvedčiť v článkoch s tipmi na zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí vidieť pri návšteve Košického kraja, Zemplína či Pienin, a nechýba ani dôkaz, že tu stretnete naozaj milých ľudí.

Myslíte si, že o tejto časti Slovenska viete všetko a nič vás len tak neprekvapí? Otestujte si svoje znalosti v našom kvíze.

Máte nápad, ktorý môže mladým ľuďom v regiónoch pomôcť s rozbehnutím podnikania, venuje sa vzdelávaniu alebo boju s nezamestnanosťou? Nechajte nám svoj kontakt a Férová Nadácia O2 vás bude informovať o otvorení novej grantovej výzvy.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac