Ako dobre poznáte východné Slovensko? Otestujte sa

Máte pocit, že Slovensko poznáte naozaj dobre? Potvrďte si to v našom teste.

Východné Slovensku ponúka množstvo prírodných krás aj jedinečných historických pamiatok, ktoré určite stoja za pozornosť. Ak si myslíte, že o tejto časti krajiny viete naozaj všetko, otestujte svoje znalosti v našom kvíze. 

Test pozostáva z 10 otázok a hoci sa môžu zdať na prvý pohľad jednoduché, mnohé z nich môžu potrápiť.

  • 1. Morské oko pod Vihorlatom je:
  •   priehrada
  •   sopečné jazero
  •   pleso
  • 2. V ktorom východoslovenskom meste sa nachádza múzeum umeleckého velikána Andyho Warhola?
  •   Košice
  •   Humenné
  •   Medzilaborce
  • 3. Východné Slovensko sa môže pýšiť hneď niekoľkými národnými parkmi. Ktorý z nich má najmenšiu rozlohu?
  •   Pieninský národný park (PIENAP)
  •   Národný park Slovenský kras (NPSK)
  •   Národný park Poloniny (NPP)
  • 4. V obci Štítnik sa nachádza unikátny gotický kostol, ktorý je už od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou. Ktorej cirkvi slúži?
  •   Rímskokatolíckej
  •   Evanjelickej
  •   Gréckokatolíckej
  • 5. Na území, ktorého okresu sa nachádza dominanta východného Slovenska – Spišský hrad?
  •   Levoča
  •   Kežmarok
  •   Spišská Nová Ves
  • 6. Kde sa nachádza 1. park tmavej oblohy na Slovensku?
  •   V Poloninách
  •   Vo Vihorlatských vrchoch
  •   V Beskydskom predhorí
  • 7. Ktoré z týchto tvrdení o Dóme sv. Alžbety v Košiciach je pravdivé?
  •   Je najväčším kostolom na Slovensku
  •   Je najvyšším kostolom na Slovensku
  •   Je najstarším kostolom na Slovensku
  • 8. Ktorá z týchto jaskýň nie je zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO?
  •   Ochtinská aragonitová jaskyňa
  •   Gombasecká jaskyňa
  •   Belianska jaskyňa
  • 9. V ktorej východoslovenskej obci sa nachádza vzácny studenovodný gejzír?
  •   Vyšná Kamenica
  •   Herľany
  •   Opiná
  • 10. O vinohradníckej oblasť Tokaj neplatí:
  •   Je súčasťou veľkého regiónu, ktorého väčšia časť sa nachádza na území Maďarska
  •   Je plošne najmenšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku
  •   Je plošne najväčšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku

Objavujte čaro východného Slovenska aj vďaka rýchlemu 4G internetu od O2, ktorý je dostupný pre viac ako 93,5 % obyvateľov Slovenska.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Cestovateľ Filip Jurovatý: Na východe je toho dosť, stačí to len objaviť

„Tamojšia príroda je nedotknutá a ľudia sú otvorení a milí,“ hovorí mladý cestovateľ, ktorý o východnom Slovensku napísal knihu s tipmi na výlety.

Filip Jurovatý zo Senice prešiel prakticky celú krajinu a svoje skúsenosti z východného Slovenska zhrnul do knižky Kam po východnom Slovensku, ktorá ponúka viac ako 110 tipov na výlety v tomto regióne.

O jeho knižke, zážitkoch z ciest, ale aj o tom, čím ho východné Slovensko prekvapilo, sme sa rozprávali krátko po jej vydaní.

Filip, precestoval si celé Slovensko. Ako vznikla táto myšlienka?

Vznikla postupne. Nezačal som hneď s tým, že chcem prejsť celé Slovensko, skôr to boli menšie výlety po okolí môjho domova. Ja som chcel ale vidieť stále nové miesta.

Vďaka zvýhodnenému cestovaniu pre študentov som potom precestoval západné a stredné Slovensko a aj zvyšok krajiny, najmä východ kvôli mojej knihe.

Verím, že na Slovensku je stále veľa zaujímavých miest, ktoré som nevidel, ale pre mňa je to nateraz uzavretá kapitola, lebo to splnilo cieľ, ktorý som si dal, a to vidieť celé Slovensko a navštíviť všetky regióny a okresy u nás. Nakoniec som nenavštívil len 3 okresy – Sobrance, Sninu a Námestovo.

Čo bolo pre teba pri výbere miesta najdôležitejšie?

Vždy sa na región pozriem ako na celok a poviem si, kde sú zaujímavé atrakcie, a zároveň zisťujem, či nie je ešte niečo zaujímavé v okolí, aby som potom nebanoval, že v susednej dedine bolo niečo, čo sa oplatí vidieť, a ja som tam nešiel. Mám veľmi rád hrady, tie pre mňa boli alfou a omegou, a aj rôzne skanzeny s drevenými domčekmi.

To je pre teba to typicky slovenské?

Veľmi sa mi páči tá vôňa dreva. Je to niečo, čo necítiš doma ani na chalupe, je to iba tam. A pri hradoch a zrúcaninách ma baví sledovať a zisťovať, ako vyzerajú dnes a ako vyzerali vtedy, prečo sú postavené na tej konkrétnej skale a nie na inej. V tomto som tak trochu ako zberateľ – začneš jedným a hneď chceš vidieť viac.

Mladí ľudia v súčasnosti viac cestujú do zahraničia, no na Slovensko zabúdajú a veľmi ho nepoznajú. Ty ale dokazuješ, že aj tu je čo vidieť.

Áno, ľudia veľa cestujú do zahraničia, ale myslím si, že posledné roky sa to mení a je in ukazovať Slovensko a rôzne netradičné miesta, ktoré ponúka. Ak ľudia cestujú za hranice, vyberajú si spravidla miesta, ktoré sú známe, napríklad Barcelonu alebo Londýn, miesta, na ktoré priletia, zabávajú sa tam alebo oddychujú, spravidla tam nenachádzajú nejaký málo známy kaštieľ ukrytý kdesi v kúte.

Slovensko má zase veľa takýchto skrytých miest. Na každom malom kúsku tu niečo je, niečo, pri čom si poviem: „Wau!“

Prečo podľa teba ľudia skôr uprednostňujú zahraničie?

Myslím si, že záleží na tom, čo ľudia od tej cesty očakávajú. Keď si chcú naozaj len oddýchnuť, tak je dobré ísť na víkend do nejakej metropoly za zábavou, hudbou či relaxom a spoznať inú mentalitu.

To je podľa mňa gro toho, prečo ľudia zahraničie vyhľadávajú – nikto domáci nechce spoznávať mentalitu, ktorá je na Slovensku, lebo sám vie, aká je a čo od nej môže očakávať. Na druhej strane si myslím, že mnohí ľudia chcú spoznať Slovensko, lebo chcú zistiť, odkiaľ pochádzajú a aký vzťah majú ku svojej krajine.

„Mnohí ľudia chcú spoznať Slovensko, lebo chcú zistiť, odkiaľ pochádzajú a aký vzťah majú ku svojej krajine.“

Zo svojich ciest si vydal knižku zameranú na východné Slovensko. Mal si vždy ambíciu napísať niečo?  

Nie, to mi vôbec nenapadlo. Nosil som v hlave myšlienku, že by som chcel ľuďom pomôcť pri cestách po Slovensku, aby videli, ako to tu vyzerá. Chcel som, aby to bolo čo najviac autentické, aby si človek, ktorý si k nej jedného dňa sadne, povedal: „Wau, takto vyzeralo Slovensko v roku 2018, teraz je o 50 rokov viac a niečo sa zmenilo.“

Chcel som, aby tá knižka ľuďom niečo povedala. Nepotrebujem, aby bolo ku každému tipu množstvo historických údajov, ale skôr praktické informácie, aký je najľahší prístup na dané miesto, prečo sa oplatí na niektoré miesta prísť, keď vychádza slnko. To má podľa mňa svoje osobité čaro.

Prečo si si vybral práve východné Slovensko?

Musím priznať, že som si ho v podstate nevybral. Mojím cieľom bolo tento región prejsť a nejaký čas predtým mi bolo ponúknuté, že keď už tam pôjdem, mohol by som o tom napísať knižku, čiže som vlastne spojil príjemné s užitočným.

Na východné Slovensko som už išiel s tým, že to bude publikované, takže to pre mňa bola väčšia zodpovednosť. Aj tak som si to tam však išiel užiť, prejsť všetky miesta, ktoré som chce vidieť, a odpočinúť si po štátniciach.

Tvoja knižka teda obsahuje skôr praktické tipy a navyše je to aj zápisník dnešnej doby – keď sa k nej v budúcnosti ľudia vrátia, budú presne vidieť, ako to tu vyzeralo.

Knižku beriem skôr ako svoj blog, ktorý je doplnený praktickými informáciami, akými sú otváracie hodiny či prístupové cesty. Sú tam však rôzne vsuvky vychádzajúce z mojich osobných skúseností, ktoré nenájdete nikde inde, napríklad, že Turniansky hrad sa oplatí navštíviť v septembri, lebo je tam veľmi veľa lastovičiek.

Čo všetko čitateľ v knižke nájde?

Knižka má 10 kapitol, ktoré sú tematické, a teda nie sú delené podľa regiónov. Začína mojimi obľúbeným hradmi, zámkami a zrúcaninami, potom sa zameriava na mestá, obce a zaujímavé miesta v nich. Tu som sa sústredil skôr na dedinky, pri ktorých by človek nepovedal, že v nich nájde až 3 zaujímavosti, no nepokladal som ich za také dôležité, aby som sa o každej rozpisoval samostatne.

Je tu, samozrejme, aj množstvo informácií o prírodných krásach. A keďže sa na východnom Slovensku nachádza najviac národných parkov, zameral som sa najmä na Slovenský raj a Tatry, ale aj na menej známe miesta. Svoje miesto tu má aj odpočinok pri vode a cykloturistika.

V rámci každej kapitoly sa nachádza mapa zachytávajúca, čo sa na danom území nachádza, a nechýba ani zhrňujúca mapa, vďaka ktorej je človek hneď v obraze.

Knižku teda ocení človek nielen vtedy, ak chce o východnom Slovensku vedieť viac, ale poslúži aj ako komplexný sprievodca.

Kniha je skôr mojím osobným odporúčaním toho, čo by ľudia, ktorí región navštívia, mali vidieť. Nediktuje im presný denný harmonogram, ale odporúča im, čo je tam zaujímavé. Upútať ich môžu aj moje fotky, vďaka ktorým je knižka vizuálne zaujímavá, a myslím, že aj preto som bol oslovený na jej napísanie. Až na pár výnimiek som si fotky do knižky fotil sám.

Pre koho je kniha primárne určená?

Knižka má podtitul Výlety s deťmi i bez nich, cieľovú kategóriu teda tvoria všetci, ale najviac ju ocenia ľudia pri rodinných výletoch. Človek si v nej prečíta tie najpodstatnejšie informácie a nájde v nej aj pasáže venované špeciálne deťom, kde je opísané, aké veci pre deti sa tam nachádzajú, napríklad preliezačky či iné.

Čím je podľa teba východoslovenský región výnimočný?

Výnimočný je určite tým, že tamojšia príroda je nedotknutá a ľudia sú tam iní ako na západe. Sú otvorenejší, zhovorčivejší a veľa spraví aj tamojšie nárečie.

Musím priznať, že sme prechádzali aj miestami, kde to bolo ako bez duše – cesta, kde-tu rozpadnutý domček, nepokosená tráva. Prekvapili ma tu však naozaj kvalitné cesty. Od západného Slovenska sa to tam odlišuje aj tým, že je tam iba zopár väčších miest – Košice, Prešov či Bardejov, kde je aj kultúrny život, zvyšok má skôr vidiecky charakter.

Ľudia tam ale boli naozaj otvorení, milí a pohostinní. Keď som niečo potreboval vedieť, tak sa rozrozprávali a poradili mi. Raz sme prechádzali oblasťou Tokaj a boli sme veľmi smädní, no v dedine nebola krčma. Miestni nás teda poslali do rodinného domu, ktorý síce nie je pohostinstvo, ale pani, čo tu žije, pocestných vždy pohostí.

Je niečo, čím ťa východné Slovensku vyslovene prekvapilo a čo si nečakal?

Zažil som veľa príjemných situácií, no negatívne ma prekvapila kvalita ubytovacích služieb, napríklad v jednom hoteli v Stropkove, ktorý mal 4 hviezdičky naozaj len nakreslené.

Na druhej strane tam boli viaceré veľmi príjemné hotely a penzióny, napríklad penzión v Rožňave, v Bardejove alebo v Kežmarku. Ponúkali kvalitné služby a boli aj lacné, obzvlášť ten v Rožňave, ktorý bol v rodinnom dome s krásnou záhradou a domáca nás pekne uvítala a chcela sa s nami porozprávať.

Rovnako ma prekvapila skutočnosť, že na mnohých miestach sa nedalo fotiť, napríklad v Bazilike sv. Jakuba v Levoči alebo v drevených kostolíkoch.

Existuje niečo, čo by sa malo a východnom Slovenku, resp. Slovensku ako takom zlepšiť?  

Myslím si, že ľudia na Slovensku by sa nemali snažiť na všetkom rýchlo zarobiť. Typickým príkladom sú Tatry, alebo potom Slovenský raj. Je to jediný národný park u nás, kde sa za vstup platí. Rozumiem, že ochrana prírody niečo stojí, ale nikde nie je žiadna informačná tabuľa, kde by ste sa dočítali, čo sa za tie peniaze spravilo.

Stačilo by nám zmeniť prístup. Práve v tom Slovenskom raji som viac ako slovenčinu počul nemčinu, poľštinu a češtinu a myslím, že by zmenu toho prístupu ocenili aj zahraniční turisti. Slovenský turizmus je podľa mňa nastavený tak, že ľudia chcú rýchlo na všetkom zbohatnúť, a to sa mi nepáči.

Ale stále sú tam miesta, ktoré sú verejné a máte z nich naozajstný pôžitok, sú to také poklady, ktoré ešte nikto neobjavil, nespravil z nich múzeum zapečatené zámkom a môžete tam ísť, kedy uznáte za vhodné.

„Myslím si, že ľudia na Slovensku by sa nemali snažiť na všetkom rýchlo zarobiť.“

Je nejaké miesto na východnom Slovensku, ktoré ti prirástlo k srdcu a chcel by si ho opäť navštíviť?

Určite je veľa miest, ktoré sú krásne, no vidieť ich raz mi stačilo. A rovnako sú aj miesta, ktoré by som rád videl znova, ako hrad a skanzen v Starej Ľubovni a Košice. Stará Ľubovňa si ma získala nielen hradom a skanzenom, ale aj svojou polohou medzi kopcami, no a Košice sú nádherné mesto, ktoré má naozaj všetko.

Východné Slovensko teda určite má čo ponúknuť.

Na východe je toho dosť, stačí to len objaviť a nesedieť doma. Ľudia podľa mňa veľa času strávia tým, že sa im nič nechce, vybehnú do kina, von, sú to také stereotypy. Prečo ale radšej nejsť niekam, kde sme ešte neboli? A prečo práve východné Slovensko a nie Dubaj?

Dôvody, pre ktoré sa tento kraj oplatí navštíviť, nájdu ľudia aj v mojej knihe. Zastávam názor, že čas, ktorý máme na Zemi, je vymedzený a bolo by smutné, ak by som ho nezužitkoval, nemal nové zážitky a nenavštívil, čo sa dá. Pre mňa je cestovanie nekonečná možnosť vidieť stále niečo nové.

Na konte máš teda prvú knižku o východnom Slovensku, rozmýšľaš už na ďalšími? Aké máš ďalšie plány?

Ak bude nejaká ďalšia knižka, tak určite nebude vznikať tak, že by som si vopred vypracoval nejakú osnovu ako v prípade tej prvej. Ale ak by ma nejaké vydavateľstvo ešte oslovilo na spoluprácu, rád by som vydal skôr cestopis, kde by boli moje postrehy z ciest doplnené mojimi fotkami.

„Pre mňa je cestovanie nekonečná možnosť vidieť stále niečo nové.“

Na svojom Youtube kanáli som začal uverejňovať krátke videá a rozhodol som sa, že teraz spravím jedno dlhšie edukačné video o svojom rodnom kraji Záhorí, ktoré budú môcť púšťať žiakom aj v školách. Mojím cieľom je predstaviť región počas všetkých ročných období.

Ak vás zaujalo Filipovo rozprávanie a radi by ste o východnom Slovensku vedeli viac, pozrite si jeho tipy na miesta, ktoré si ho najviac získali a zapojte sa do našej súťaže o jeho knižku Kam po východnom Slovensku.  

Filip Jurovatý

Absolvent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity precestoval celé Slovensko a svoje skúsenosti z ciest po východnom Slovensku zhrnul do publikácie Kam po východnom Slovensku. Okrem množstva praktických rád kniha obsahuje aj jedinečné tipy vychádzajúce z Filipových osobných skúsenosti. Knihu dopĺňajú autorské fotky. Foteniu sa venuje 7 rokov a jeho fotky sa viackrát objavili aj na Sóde. Filipa môžete sledovať na jeho blogu a Instagrame.


Slováci, ktorí pomocou dobrých nápadov menia svet okolo seba

Na Slovensku je veľa poctivých a zodpovedných firiem, ktoré sú prospešné celej spoločnosti, len sa o nich možno toľko nehovorí. Pozrite si pozitívne príbehy Slovákov, ktorí svojim podnikaním pomáhajú ľuďom či životnému prostrediu.

Mnohí ľudia aj u nás na Slovensku majú dobré nápady, chýba im však podpora. V snahe podporiť spoločensky prospešné firmy vznikla medzinárodná súťaž Chivas VENTURE, do ktorej sa zapojilo už aj viacero Slovákov. Súťažiaci v rámci môžu získať podiel z 1 milióna amerických dolárov a osobný koučing od špičkových svetových mentorov.

Pracujete na dobrom nápade? Prihláste sa do súťaže a získajte podporu. Viac informácií

Kým nájdete odvahu prihlásiť sa, inšpirujte sa príbehmi úspešných firiem, ktoré sa stali víťazmi slovenského kola súťaže Chivas VENTURE v predošlých rokoch. Viac nápadov, ktoré menia svet, nájdete na tomto odkaze.

Drevené zubné kefky Ecoheart pomáhajú ľuďom a prírode

Na svete je množstvo plastu, ktorý nestíhame recyklovať. Najbežnejším plastovým odpadom sú práve drobnosti, ktoré používame dennodenne – tégliky na nápoje, slamky, PET fľaše, ale aj zubné kefky.  Odhaduje sa, že len v Spojených štátoch amerických skončí na skládkach každoročne viac ako 850 miliónov zubných kefiek.

Aj malé zmeny môžu niekedy znamenať veľký rozdiel. To je aj filozofia mladého podnikateľa Romana Kovácsa z Bratislavy a jeho spoločníka Štefana Macejáka. Pod značkou Ecoheart vyrábajú ekologické kefky z bambusového dreva. Bambus rastie veľmi rýchlo, je trvalo udržateľnou surovinou.

Prioritou Ecoheart je pomáhať iným. Vybraným neziskovým projektom preto pravidelne darujú 10 % zo zisku. Ich momentálnou ambíciou je k zubným kefkám pridať ďalší rad ekologických výrobkov, zaradiť do výroby lokálne materiály a časom výrobňu pretvoriť na chránené dielne. Šancu tak dostanú ľudia, ktorí v živote nemajú veľa príležitostí.

Ecoheart sa v súťaži Chivas VENTURE stali víťazmi slovenského kola a postúpili do svetového finále, kde reprezentovali Slovensko a súťažili s ďalšími 27 firmami z iných krajín. Vďaka online hlasovaniu ľudí z rôznych kútov Zeme získali 20-tisíc dolárov.

Vizuálne čítanie učí hendikepované deti čítať

Čítanie je pre mnohých zdravých ľudí úplne prirodzená a jednoduchá činnosť. Naučiť sa čítať však pre deti so špeciálnymi potrebami môže byť mimoriadne zložité a často im k tomu chýba aj potrebné zázemie či možnosti.

Na pomoc s výučbou čítania u detí s rôznymi diagnózami ako napríklad dysfázia, dyslexia či autizmus slúži program Vizuálne čítanie, za ktorým stojí Dušan Baranec so svojím tímom. Deti aj dospelí sa prostredníctvom programu učia čítať hlásky, slabiky a slová v 12 úrovniach s využitím vizuálneho prístupu.

Používanie programu si vyžaduje odborné vedenie. Firma preto spolupracuje s viacerými expertmi z oblasti psychológie, pedagogiky a informačných technológií. Program od šikovných Slovákov oceňujú najmä logopédi, špeciálni pedagógovia či rodičia detí s postihnutím.

Vizuálne čítanie minulý rok v súťaži Chivas VENTURE zvíťazilo, no Dušan Baranec sa z osobných dôvodov nemohol na svetovom finále zúčastniť . Porota sa preto rozhodla vybrať nového víťaza, už spomínaného výrobcu drevených kefiek Ecoheart.

SmartHead propaguje udržateľný svet

Zapnite si dnes správy a po chvíľke nadobudnete dojem, že ľudstvo v budúcnosti nič dobré nečaká. Veľa ľudí má pritom úprimnú snahu zmeniť veci k lepšiemu, len skrátka netuší, kde začať. V skutočnosti dnes existuje množstvo zodpovedných firiem či organizácií, ktoré podnikajú konkrétne kroky na zlepšenie vecí okolo seba. Ich aktivity však často nedostanú priestor na propagáciu a jednoducho sa stratia v záplave iných informácií, takže sa o nich nikto nedozvie.

Veronika Osvaldová preto so svojím tímom vytvorila online platformu SmartHead, kde sa ľudia môžu dozvedieť o enviromentálnych či komunitných projektoch. Každý si tu môže pozrieť spoločensky prospešné aktivity, ktoré prebiehajú v jeho okolí a zapojiť sa – stačí len kliknúť. Stovky ľudí tak vďaka SmartHead pomáhali so sadením stromčekov, so zberom odpadu, s obnovovaním kultúrnych pamiatok či so vzdelávaním.

SmartHead bol prvým projektom, ktorý sa zapojil do slovenského kola súťaže Chivas VENTURE. Vďaka účasti v súťaži získal na základe hlasovania verejnosti príslušný finančný obnos a Veronika Osvaldová strávila mesiac v startup-ovom akcelerátore v Oxforde, kde sa pod vedením špičkových mentorov cvičila v prezentačných a manažérskych zručnostiach.

Je váš nápad lepší? Prihláste sa do súťaže Chivas VENTURE

Určite sa na Slovensku nájde ešte množstvo ďalších ľudí s nápadmi, ktoré môžu pomôcť svetu. Ak máte pocit, že váš nápad je rovnako dobrý, ak nie lepší, medzinárodná súťaž Chivas VENTURE môže byť pre vás to pravé.

Ak vaše podnikanie pomáha ľuďom alebo životnému prostrediu, prihláste sa do 31. októbra 2018 a získajte podiel z finančného balíka vo výške 1 milión amerických dolárov a koučing od svetových mentorov.

Formulár na prihlásenie, podmienky súťaže aj detailné informácie nájdete na tomto mieste https://www.chivas.com/sk-sk/the-venture/apply

 


96 hodín s Huawei: Získajte vybrané modely s veľkou zľavou

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové