7 miest, ktoré by ste na východnom Slovensku rozhodne nemali obísť

Zrúcanina, skanzen aj krásy prírody. Tieto miesta pri návšteve východného Slovenska určite navštívte.

Cestovateľ Filip Jurovatý zo Senice, ktorý prešiel celú krajinu a o východnom Slovensku napísal aj knihu plnú zaujímavých tipov na výlety, pre čitateľov Sódy vybral 7 miest, ktoré podľa neho v tejto časti Slovenska určite stoja za pozornosť.

Užite si rýchly 4G LTE internet v mobile naplno aj počas svojich ciest po Slovensku vďaka novej sieti od O2. Viac informácií

Sedmičku výnimočných východoslovenských miest, ktoré sympatickému cestovateľovi najviac prirástli k srdcu, dopĺňajú informácie z jeho knihy a autorské fotografie.

Skanzen Bardejovské Kúpele

V blízkosti mesta Bardejov nájdete skanzen, ktorý vám navodí príjemnú vidiecku atmosféru minulých storočí. Najstaršie múzeum ľudovej architektúry u nás sa nachádza priamo v areáli Bardejovských Kúpeľov.

Za svoj vzhľad múzeum pod lesnatými kopcami vďačí práci obetavých ľudí, ktorí sa rozhodli vzácne stavby zachrániť. Medzi prvých priekopníkov patril kúpeľný lekár Mikuláš Atlasz, ktorý inicioval presun kostola z obce Mikulášová priamo do areálu kúpeľov. Najvyšší objekt súčasného skanzenu sem bol presunutý a nanovo postavený z pôvodných dielov v rokoch 1926 až 1932. V tom čase ešte dnešný skanzen neexistoval – ten bol slávnostne otvorený až v auguste 1965.

Spočiatku skanzen tvorilo len 5 domov vrátane kostola, múzeum sa však postupne rozrastalo. Posledný presun stavieb tu bol v roku 2009, keď sa počet budov zvýšil na súčasných 30. Nájdete tu rodinné domy, sýpky, stodoly, chlievy, 2 kostoly so zvonicami aj technické stavby a konštrukcie, napríklad bardejovskú vrtáreň na výrobu vodovodných rúr.

Ľubovniansky hrad

Neďaleko poľských hraníc sa na mieste, kde sa končí spišský región, nachádza mohutný Ľubovniansky hrad. Je obklopený prírodou a ponúka výhľad na Tatry. Tento stredoveký strážca už storočia z kopca dozerá na život v meste Stará Ľubovňa, ktoré sa nachádza pod ním.

Prvá písomná zmienka o tomto gotickom hrade sa datuje do 1. polovice 14. storočia. Jeho vlastníkom bol kráľ, ale v správe ho mali mocní páni východného Slovenska – Omodejovci. Tento pohraničný hrad vyše 100 rokov strážil obchodnú cestu do Poľska. Prelomový bol rok 1412, keď sa tu stretli poľský kráľ Vladimír II. a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský, aby podpísali medzi krajinami mier. Za jeho múrmi bol väznený aj dobrodruh Móric Beňovský. Po roku 1772 bol hrad využívaný ako kasárne a skladisko. Od 60. rokov minulého storočia je na hrade zriadené múzeum a postupne sa rekonštruuje.

Pri vstupe sa môžete rozhodnúť, či si hrad prezriete sami alebo absolvujete výklad so sprievodcom. Ľubovniansky hrad je vybavený tak, aby jeho prehliadku mohli absolvovať aj nevidiaci a nepočujúci. Potešia vás aj pravidelné sokoliarske vystúpenia, ktoré sú súčasťou prehliadky. Oplatí sa investovať do výhodnejšej spoločnej vstupenky pre hrad a skanzen pod ním.

Kostol v Štítniku

Za zaujímavými výtvarnými dielami sa kedysi nechodilo do galérií. Ľudí ohurovali na bežných miestach, akými sú kostoly. Na Slovensku, najmä na tom východnom, nájdeme takýchto kostolov pomerne veľa. Významným gemerským kostolom je ten v Štítniku, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Návštevník chrámu zostane z množstva nádherne prepracovaných detailov v nemom úžase. Tie vznikali v 14. až 16. storočí, keď sa stal kostol evanjelickým. Inšpiráciou pre maliarov, napríklad pri scéne Volto Santo, boli v tomto trojloďovom kostole maľby talianskych maliarov.

K ďalším maľbám patria maľba apokalypsy, fresky zobrazujúce podobenstvá, ako aj fresky siedmich slobodných povolaní. Okrem nezameniteľného výtvarného umenia budete v kostole obdivovať aj lavice, oltár či kazateľnicu. V obci Štítnik nájdete aj zvyšky zrúcaniny hradu.

Zádielska tiesňava

Len máloktoré miesto už diaľky zaujme svojím výzorom ako Zádielska tiesňava. Tento neprehliadnuteľný útvar na ceste medzi Košicami a Rožňavou si určite všimne každý okoloidúci. Skúste sa však pri tiesňave aj zastaviť a spoznať ju zblízka, určite budete nadšení.

Toto výnimočné miesto môžete obdivovať z viacerých strán. Ak ich chcete kombinovať, skúste najskôr vystúpiť na jej útesy a potom prejsť dolu po prúde Blatnického potoka. Spôsobov, ako vystúpiť na náhornú plošinu, je hneď niekoľko. Ak radi testujete odolnosť kolien, môžete to skúsiť po modrom chodníku z Turne nad Bodvou okolo Turnianskeho hradu. Ak však nechcete zažiť až takýto drsný pôvab prírody, zvoľte ako štartovací bod miesto priamo pod tiesňavou v Zádieli.

Jeden z najkrajších výhľadov ponúka vyhliadka na Krkavčích skalách. Okrem pohľadu na Zádiel a kopce, za ktorými je už Maďarsko, sa vám naskytne panoramatický pohľad na celé údolie. V jarných mesiacoch, keď ešte skalné steny nezakrývajú listy stromov,  môžete zbadať aj menšie jaskyne a Cukrovú homoľu vysokú 105 m.

Dolný Spiš/Spišská cyklomagistrála

Jednou z častí východného Slovenska, ktorá určite stojí za návštevu, je Dolný Spiš. Ak máte radi cykloturistiku, krásy tohto regiónu si môžete vďaka Spišskej cyklomagistrále naplno vychutnať aj na 2 kolesách.

Svoju cestu môžete začať v Hrabušiciach, ktoré sú známe aj vďaka blízkosti Prielomu Hornádu v Slovenskom raji. Chodník pokračuje cez Spišské Tomášovce, obchádza Smižany a prechádza cez Spišskú Novú Ves a ďalej popri rieke Hornád. Dobrým miestom na odpočinok je dedina Markušovce, kde sa nachádza hrad, krásny kaštieľ a prírodná zaujímavosť Markušovský skalný hríb. Za dedinkou Olcnava sa rozlúčite s Hornádom a privítate mestečko Spišské Vlachy. Ďalej okúsite vietor vo vlasoch na rýchlej ceste do Dúbravy, odkiaľ chodia turisti, ale aj cyklisti na vrch Sľubica za peknými výhľadmi.

Od Dúbravy nasleduje úsek, ktorý vás prevedie po najcennejších pamiatkach Spiša. Nevynechajte kostol v Žehre, kaštieľ v Hodkovciach ani Spišský hrad a prejdite do Bijacoviec, kde sa nachádza ďalší kaštieľ a vzácna rotunda. Po toľkých zastávkach si potom naplno užijete cestu lesom Levočských vrchov.

S Hornádskou kotlinou sa rozlúčite pri kúpalisku v Levočskej doline, odkiaľ prejdete ku kraju pod Tatrami. Ak budete vládať pokračovať v jazde po cyklomagistrále dlhej 174 km, dostanete sa do Vrbova, kde si môžete odpočinúť v miestom aquaparku. Za Kežmarkom prejdete okolo kaštieľa v Strážkach  a prídete až do Spišskej Belej. Odtiaľ sa vydajte na Slovenskú Ves, z ktorej vedie cesta do Spišskej Starej Vsi. Poslednú časť cesty absolvujete v Pieninskom národnom parku v okolí Červeného Kláštora.

Košice

Metropola východného Slovenska už v minulosti prosperovala vďaka svojej polohe a v stredoveku udeleným privilégiám. K dôležitým výsadám patrilo aj to z roku 1342, keď sa centrum regiónu Abov stalo mestom. Významnejší dátum pre mesto je však 7. máj 1369, ktorý si dnes Košičania pripomínajú ako Deň mesta Košice. Ako prvé mesto na svete vtedy Košice získali výsadu mať vlastný erb.

Popri brehoch rieky Hornád vzniklo slobodné kráľovské mesto s bohatou históriou a ešte dynamickejšou súčasnosťou. Vyhľadávaná turistická destinácia je atraktívna pre množstvo spoločenských podujatí, kultúrny nikdy neutíchajúci život a množstvo pamiatok a výstav. Druhé najväčšie mesto Slovenska je sídlom mnohých múzeí a galérií. K najvýznamnejším patria Východoslovenské múzeum, Múzeum letectva, Slovenské technické múzeum, Východoslovenská galéria a Kunsthalle.

Jadro mesta tvorí typické šošovkovité námestie s Dómom sv. Alžbety. Okrem tejto hlavnej dominanty mesta nájdeme v jeho blízkosti ďalšie cenné budovy. K ukážkam vrcholnej gotiky patrí susedný Kostol sv. Michala, ale aj Urbanova veža z druhej strany Dómu. V tesnej blízkosti gotických pamiatok nájdete malý park, kde možno započuť pekné melódie zo spievajúcej fontány. V noci fontána okrem zvukov svieti rôznymi farbami, čím dotvára dynamický pohľad na ďalšiu výraznú stavbu námestia – budovu Štátneho divadla.

Dolný Zemplín

Najmenšia a zároveň najkvalitnejšia vinárska oblasť u nás leží na Dolnom Zemplíne a je známa pod názvom Tokaj. Hoci rovnomenné mesto leží v Maďarsku, vinohradnícka oblasť sa nachádza v oboch štátoch.

Oblasť je výnimočná tým, že tu možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Aj keď slovenský Tokaj zaberá územie iba 7 dedín, tak v septembri tu radi privítajú každého. Posledný septembrový víkend zavítajte do obce Čerhov, kde na vás čaká festival Tokajské vinobranie so zaujímavým programom. Prvý deň festivalu sa spája s tradičným behom vo viniciach, ďalší sa začína jazdou historického vlaku z Košíc priamo do obce. V obciach Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa a Viničky sa týždeň predtým koná Deň otvorených tokajských pivníc.

Ak vás zaujali Filipove tipy a radi by ste o východnom Slovensku vedeli viac, zapojte sa do našej súťaže a jeho knižka Kam po východnom Slovensku môže byť vaša. Viac informácií aj súťažný formulár nájdete na tomto mieste.

Podeľte sa o svoje zážitky pri návšteve zaujímavých miest na východnom Slovensku vďaka rýchlemu 4G internetu od O2, ktorý je dostupný pre viac ako 93,5 % obyvateľov Slovenska.

Filip Jurovatý

Absolvent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity precestoval celé Slovensko a svoje skúsenosti z ciest po východnom Slovensku zhrnul do publikácie Kam po východnom Slovensku. Okrem množstva praktických rád kniha obsahuje aj jedinečné tipy vychádzajúce z Filipových osobných skúsenosti a autorské fotky. Filipa môžete sledovať na jeho blogu a Instagrame.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Stĺpček Miša Hudáka: Slovo Východ používate nesprávne

A rovnako tak jeho odvodeniny. Správne je východné, nie východniarske.

Spájať tak dohromady sociálne, kultúrne, ekonomicky, historicky či jazykovo odlišné regióny je prejavom neznalosti až ignorancie. Niekdajší Východoslovenský kraj tvoria historické územia Gemer, Abov, Zemplín, Šariš a Spiš, ktoré sa ďalej delia na regióny a mikroregióny, Zamagurie, Medzibodrožie, Tokaj, Borolo či Pod Soroškou.

V starších územných celkoch regióny rešpektovali prirodzenú topografiu hôr, kopcov a riek, mnohé z nich dodnes zostávajú rozdelené hranicami štátov, ktoré v tomto priestore v poslednom storočí vznikali, zanikali a menili svoje hranice.

Relatívne drobný kus zeme, z východu na západ merajúci možno 200 a z juhu na sever približne 100 km, v sebe kumuluje množstvo drobných krajín, ktoré väčšinou spája príslušnosť k územnej celistvosti Slovenskej republiky. Nemecký Spiš, maďarský Dolný Zemplín, rusínsky Horný Zemplín či severná polovica Gemera plná rodných domov slovenských národných  buditeľov sú zdrojom nekončiacej sa rôznorodosti a heterogenity ľudí, rečí, jedál, zvykov, domov i náboženstiev. V tej časti krajiny, ktorú voláte Východ, je všetko.

Nechajme na chvíľu bokom notoricky známe miesta ako Vysoké Tatry, Spišský hrad, Tokaj alebo veľké mestá, akými sú Košice a Prešov. Skúsme sa pozrieť na Zemplínske Hámre, mladú dedinu pri Snine, ktorá kedysi bývala skôr hutou ako obcou. Jej banský a ostatný priemysel je dnes reprezentovaný špičkovým Hámorským náučným chodníkom, ktorého súčasťou sú zrekonštruované pôvodné objekty a novopostavené repliky zničených technických pamiatok pripomínajúcich železiarenskú minulosť miesta.

Zatiaľ čo Zemplínske Hámre sú blízko rozhrania Dolného a Horného Zemplína, dedinky ako Zatín či Boťany sa nachádzajú v blízkosti maďarských a ukrajinských hraníc. Lužné lesy v podobe prírodných rezervácií Zatínsky a Botiansky luh patria k posledným takýmto miestam v celej krajine. Organizácia SOS Birdlife tu spravuje a monitoruje Chránené vtáčie územie Medzibodrožie. Trpezlivou prácou prinavracia do krajiny živočíšne druhy, ktoré sa odtiaľto odsťahovali pri intenzívnom poľnohospodárskom spravovaní krajiny v 2. polovici 20. Storočia.

Šariš je posiaty hradmi, akoby sa tam niekomu pred storočiami rozsypala krabica so stavebnicou. Niektoré už len kopírujú tvary terénu, niektoré sú romantickými ruinami. A hrad vo Veľkom Šariši je pilotným dobrodružstvom obnovy hradov na Slovensku. Miestni obyvatelia sezónu čo sezónu dostávajú prácu pri konzervovaní hradu a jeho rekonštrukcii do konkrétnej dobovej podoby. Obrovské stavby dlho slúžili ako pevnosti na ochranu obchodných ciest, v 20. storočí ako zdroj kvalitného stavebného materiálu a dnes ako možnosť na znovuvybudovanie miestnej a regionálnej identity a vzťahu k vlastnej zemi. Šarišský hrad je jeden z prvých, na ktorom sa začala obnova a je na ňom vidieť množstvo práce. Na sever od neho prechádzajú znovuzrodením aj ďalšie stavby a rôzne stupne obnovy môžete vidieť na hradoch v Kamenici, Plavči či Zborove.

Centrom Spiša je Spišská Nová Ves, v ktorej sídli nečakane progresívna Galéria umelcov Spiša. Ak ste si zvykli na zaspaté kultúrne inštitúcie z malých miest, tak na ne okamžite zabudnite. Pamäťová inštitúcia systematicky pracuje nielen s objavovaním miestnych regionálnych umelcov, ale aj s témou gotickej cesty. A to všetko s moderným dizajnom a grafikou.

Na dolnom Spiši sa nachádza banské mesto Gelnica, pri ktorého prvej návšteve si určite poviete, že ste v Banskej Štiavnici. Gelnica je, samozrejme, ešte o niečo lepšia. Banská minulosť mesta je neodškriepiteľná, v posledných sezónach sa v meste vytvoril niekoľko stoviek metrov dlhý prístup do štôlne Jozef blízko Thurzovho jazera, ktoré slúžilo ako tajch a neskôr ako kúpeľné miesto. Priamo v meste sa nachádza hradný vrch zničeného Gelnického hradu s krásnym parkom a na rieke Hnilec technická pamiatka v podobe kamenného mostu. V septembri minulého roka mesto ožilo festivalom svetla Gelnické iluminácie, ktoré pripomenuli rodinné začiatky Bielej Noci.

Región za regiónom, mesto za mestom, kopec za kopcom. Krajina sa mení každú chvíľu. Zvlnené kopce Gemera striedajú ostré hrany hornatého Spiša zakončeného štítmi Tatier. Rovinatý Dolný Zemplín s regulovanými riekami, po ktorých divokých korytách ostali dnes odrezané ramená, je v protiklade s jeho ťažšie priechodnou hornou polovicou, ktorej dominuje Vihorlat a lesy. Väčšina Abova a niekdajšej Turnianskej župy v súčasnosti leží v Maďarsku, drobný kus Užskej župy zase pokračuje na Ukrajinu. Východné Slovensko má čo ponúknuť. Nestačí si len vybrať, treba sa naozaj vybrať. Osobne.

Mišo Hudák

Je hrdý Košičan a zakladateľ organizácie Východné pobrežie, ktorá obnovuje a udržiava mestský charakter miest a sídel. Je autorom kníh KSC a KSC Kód/Code – neformálnych sprievodcov mestom Košice v 21. storočí.


Za účasť v Novembri 89 ju chceli vyhodiť zo školy. Ako revolučné dni prežívala tvár študentského hnutia?

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové