Študenti si zaspomínali na udalosti Novembra 89

Novembrové udalosti výrazným spôsobom zasiahli do života každého z nás. Prečítajte si študentský pohľad na tieto dni.

Študenti zohrali počas novembrových udalostí dôležitú úlohu a boli jednou z hybných síl zmien, ktoré v Novembri 89 a období po ňom nastali. Spomienky niektorých z nich sme pre vás zhrnuli v tomto článku. Desiatky dobových svedectiev nájdete na www.tvareslobody.sk.

Monika Rozičová

v Novembri 89 študentka, Trnava

„Bolo to v Trnave na námestí, ktoré bolo také zaplnené, že som sa až trošku bála tej tlačenice, lebo som bola vo vysokom štádiu tehotenstva… Vôbec ma to však neodradilo, lebo som verila tomu, že moje prvé dieťa sa už narodí do novej doby, čo sa, chvalabohu, aj stalo. Spomínam si na tú skvelú nezabudnuteľnú atmosféru, všetkých tých ľudí, ktorí sa nebáli prejaviť svoj názor a svoju vôľu skoncovať s komunistickým režimom. Veľmi som fandila študentom, že sa nebáli a išli do toho, rovnako ako aj teraz, po vražde Kuciaka, keď znova zasiahli mladí ľudia. Mám ich rada, fandím im a vždy ich budem podporovať, keď pôjde o dobrú vec pre Slovensko.“

Tatiana Betáková

v Novembri 89 študentka doktorandského štúdia, Bratislava 

„Zúčastnila som sa všetkých manifestácii na Námestí SNP. Môj otec bol major a ako dôstojník bol neskutočne kontrolovaný. Musel sa vzdať rodiny z otcovej strany, pretože bratranec emigroval na západ. Kontrolovali nám poštu a sused, tiež dôstojník, v rámci fajčenia na chodbe počúval, čo sa u nás deje a na druhý deň o tom informoval v práci súdruhov.

Keď som mala 16 rokov, uverila som v Boha a začala som chodiť do kostola. Keď sa to u nás doma prevalilo, bola som okamžite vydedená a, samozrejme, nastúpili domáce väzenia, zákazy, kontroly a podobne. Rodinní príslušníci považovali za povinnosť informovať o tom, že som začala chodiť do kostola, súdruhov v otcovej práci, v kasárňach. Otec mal neskutočné problémy a mňa začala sledovať kontrarozviedka. Asi predpokladali, že ich dovediem k určitým ľuďom. Našťastie som mala vtedy veľmi prísne domáce väzenie… Stáli sme s otcom na dvoch rôznych stranách. On slepo veril KSČ, ja som vďaka viere a ,určitej literatúreʼ videla aj odvrátenú tvár.

V 1989 som začala chodiť na manifestácie a uvedomovala som si, čo všetko riskujem. Keď ma zatknú, je po mojej ašpirantúre, definitívne zničím otcovu kariéru a možno to bude mať vplyv aj na brata, ktorému zakážu študovať na vysokej škole. Navyše som vedela, že kedykoľvek môžu prísť armádne autá a začať po nás strieľať. Atmosféra na námestí bola fantastická. Ľudia boli k sebe veľmi slušní, prajní a bolo cítiť veľkú túžbu po slobode, po zmene. Bola zima a skoro všetkých nás oziabali nohy a mali sme skrehnuté prsty na rukách. Ale stáli sme tam, zdvíhali sme ruky a štrngali kľúčmi.

Už si nepamätám ako, ale dostala som odkaz od otca, že mám za ním prísť na posádku. Slúžil vtedy v Bratislave. Večer som za ním prišla. Pozrel sa na mňa a ani sa ma nič nepýtal. Iba skonštatoval, že chodím manifestovať. Potom sa ma spýtal, či si uvedomujem, že na nás môžu strieľať. Odpovedala som, že áno. Bol zúfalý. Potom ma posadil a povedal mi, prečo ma zavolal. Chcel, aby som vedela, že keď zrazu zmizne a viac o ňom nebudeme mať informácie, bude asi mŕtvy.

Rozhodol sa, že ak dostane rozkaz veliť vojakom pri zásahu na námestí a strieľať do ľudí, on tento rozkaz odmietne, čo znamenalo rozsudok smrti. Otec povedal, že ako vojak prisahal vernosť československému ľudu, a že on do tohto ľudu strieľať nepôjde. Vraj sa rozhodovalo o tom, že armáda pôjde strieľať do demonštrujúcich ľudí a iba o dva hlasy boli zástancovia streľby prehlasovaní. Jasné, že som plakala a bola som na svojho otca nesmierne hrdá. Rozlúčili sme sa so slzami v očiach. Našťastie to všetko dobre dopadlo a oveľa neskôr sa mi môj otec za veľa vecí ospravedlnil.“

Prečítajte si: Príbeh Zuzany Mistríkovej, jednej z tvárí študentského hnutia

Martin Slobodník

v Novembri 89 študent, v súčasnosti vysokoškolský pedagóg, Bratislava

„V novembri 1989 som mal 19 rokov a bol som študentom 2. ročníka čínskeho jazyka a kultúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Cez víkend 18. a 19. novembra som vďaka správam Rakúskej televízie vedel o policajnom zásahu proti demonštrantom v Prahe. Ako Bratislavčan som nebýval na internátoch a nevedel som, čo sa chystá. November 1989 do môjho života vstúpil až v pondelok 20., keď moje kroky ráno pôvodne smerovali na vyučovanie a ako stovky iných spolužiakov som napokon skončil v Aule UK. V aule v ten deň vznikol prvý štrajkový výbor študentov, začal sa neľahký dialóg s vtedajším vedením fakulty a bol tam mikrofón, do ktorého študenti mohli po prvý raz verejne a slobodne formulovať svoje názory na stav spoločnosti a jej politické smerovanie.

V euforickej nálade iste zaznelo mnoho naivných a neusporiadaných myšlienok (vrátane mojich), ale ten zážitok z nečakanej bezbrehej slobody bol skutočne oslobodzujúci. Počas tých rýchlych dní novembra 1989 som doobeda chodieval na stretnutia akademickej obce a poobede na zhromaždenia na Námestí SNP. Pri zrode prvého slobodného média, študentského časopisu Zmena, stáli aj moji priatelia z Katedry žurnalistiky FiF UK a ja som im pomáhal s distribúciou v uliciach Bratislavy a s presunom podkladov do malej tlačiarne, ktorá bola, ak sa nemýlim, kdesi v Petržalke.“

Vlado Kurek

v Novembri 89 študent, v súčasnosti kreatívny riaditeľ reklamnej agentúry, Hlohovec

„Bol som prvák na gymnáziu a úprimne, pár dní predtým som ani netušil, že by sa niečo malo udiať. Ale nikdy nezabudnem na ten živý ruch, ktorý bol na gymnáziu od rána. Všetci sa rozprávali, trochu báli, boli vzrušení. Úplne dopodrobna si pamätám, ako sme spontánne rozstrihávali nástenky a robili si z farebného papiera trikolóry. Pár dní predtým prišli na školu vysokoškoláci z Bratislavy, ktorí rozprávali o tom, čo sa udialo v Prahe a čo sa deje v Bratislave. 27. novembra sa celá škola a vlastne takmer celý Hlohovec vybral na námestie, aby sa pridal ku generálnemu štrajku.“

Zaujali vás spomienky ľudí z Novembra 89? Viac príbehov a dobových svedectiev nájdete na www.tvareslobody.sk.

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Sóda o slobode a 17. novembri 1989. Spoločnosť O2 si toto výročie pripomína už po tretí raz, tentokrát aj prostredníctvom webstránky www. tvareslobody.sk, kde od polovice októbra zbiera príbehy ľudí, ktorí v Novembri 89 vyšli do ulíc. O2 aj touto cestou ďakuje všetkým odvážnym ľuďom, ktorí pre nás vybojovali slobodu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka

O2 ďakuje ľuďom, ktorí pre nás v Novembri 89 vybojovali slobodu.

Udalosti z Novembra 89 patria k najdôležitejším momentom v histórii nášho národa. Na ich význam sa však často zabúda a mladšia generácia neraz ani len netuší, že 17. novembra si v rámci Dňa boja za slobodu a demokraciu pripomíname práve nekrvavý pád socialistického režimu.

Sloboda k nám neprišla sama, získali ju pre nás desaťtisíce ľudí z námestí našich miest, ktorí vyšli do ulíc a postavili sa vtedajším pomerom. Spoločnosť O2 Slovakia už tretí rok po sebe pokračuje v kampani, ktorá prispieva k zvýšeniu povedomia o Novembri 89.

„Deň, keď sme získali slobodu a demokraciu, by sme si mali stále aktívne pripomínať a nemali by sme skĺznuť k tomu, že budeme brať to, čo máme teraz, ako samozrejmosť, či už je to možnosť slobodne vyjadriť svoj názor, alebo voľne cestovať,“ hovorí šéfka Komunikácie O2 Tereza Molnár.

Tento rok modrý operátor spustil omnoho osobnejšiu kampaň pod názvom Tváre slobody. Na špeciálnej stránke www.tvareslobody.sk mohli ľudia od polovice októbra zdieľať svoje spomienky, prípadne zážitky svojich blízkych alebo sa označiť na fotografiách. Na stránke pribudli desiatky príbehov, pričom stále môžete doplniť aj ten váš.

V druhej časti kampane spoločnosť O2 Slovakia verejne ďakuje ľuďom, ktorí boli na námestiach. Ďakuje symbolicky dnes, 17. novembra, prostredníctvom SMS, ktoré dostanú zákazníci pri prechode hraníc. Spomienkovú SMS dostanú aj obyvatelia miest, v ktorých sa protesty konali. Ľuďom, ktorí navštívia nezabezpečený zahraničný web, sa zobrazí špeciálny banner. Ďakovné bannery sú aj na webstránkach a sociálnych sieťach.

O2 sa chce poďakovať aj piesňou od skupiny Ultrazvuk, za ktorou stoja Vec a Tono S a Zuzany Mikulcovej.

K poďakovaniu sa pridávajú mnohé ďalšie firmy, organizácie a osobnosti. Ich zoznam aj možnosť pridať sa nájdete na www.tvareslobody.sk/pridajte-sa.

Viac informácií na www.tvareslobody.sk.


V čom sa podobá deň trénera a matky? Obaja potrebujú výdrž

Crossfit tréner a blogerka skúšali, či batéria v smartfóne dokáže držať krok s ich každodennými aktivitami.

Vybavovačky, odpisovanie na e-maily, nonstop kontrola sociálnych sietí a stovky fotiek za deň. Väčšinou platí, že čím je človek aktívnejší, tým viac dostáva jeho smartfón zabrať. Niekto so sebou všade nosí káble a externé nabíjačky, iný radšej siahne po telefóne s výbornou výdržou batérie. 

Huawei tvrdí, že zariadenie Mate 20 Lite netreba nabíjať každý deň. Dali sme ho preto na skúšku dvom mimoriadne aktívnym ľuďom, aby ním zdokumentovali svoj deň a otestovali výdrž batérie. 

O svojom bežnom dni vám porozpráva crossfit tréner Jozef Porubský a blogerka na materskej Alexandra Daňková.

Deň s crossfit trénerom

Volám sa Jozef Porubský a som crossfitový atlét, tréner a podnikateľ. S crossfitom som začínal v Prahe a počas siedmich rokov som sa cez Bratislavu dostal až do Nitry, kde som založil gym a crossfitovú komunitu. Dnes pôsobím už len v Nitre, kde chceme spolu s mojou priateľkou rozvíjať našu značku Momentum

Môj deň sa začína o 6.00 hod. Najskôr niekoľkokrát zruším budík a po rannej hygiene smerujem do gymu. Na raňajky nie je čas. V gyme vždy ako prvé zapínam kávovar. Dám si pohár vody, dvojité espresso lungo a som pripravený. 

Prvý tréning s mojimi cvičencami sa začína o 7.00 hod., po ňom vždy trénujem ja. Tréning musí byť efektívny, pretože sa snažím vyladiť si časový manažment tak, aby som stíhal spraviť čo najviac vecí počas dňa.

Snažím sa stanoviť si realistický plán, aby som mohol na konci dňa „odfajknúť“ čo najviac cieľov.

Po tréningu sa konečne dostávam k raňajkám. Dnes mám schwarzwaldskú šunku s vajíčkami a rajčinami. Sladkou alternatívou raňajok sú pre mňa vajíčka s banánom a ovsenými vločkami, ktoré rozmixujem, upečiem na panvici a posypem škoricou. 

Väčšinou nasleduje ďalšia dávka kávy a popri nej si prechádzam, čo ma v daný deň čaká. Snažím sa stanoviť si realistický plán, aby som mohol na konci dňa „odfajknúť“ čo najviac cieľov. 

Počas dňa sa venujem hlavne môjmu online programu. Ide o platformu, na ktorej postujeme tréningový program, a ľudia sa môžu zaregistrovať a sledovať tento tréningový systém.  Popritom spravujem svoje sociálne siete, robím videá a upravujem fotky. Moje obľúbené sú preto aplikácie na tvorbu a strih videí, úpravu fotiek a, samozrejme, aplikácie, ktoré mi umožnia lepšie pracovať so sociálnymi sieťami. 

Jozef odporúča:
FiLMiC Pro: Nahrávanie HD videa pre pokročilých
DJI GO: Nahrávanie a úprava videa, ovládanie dronu
VSCO: Úprava obrázkov

Huawei Mate 20 Lite je v tomto smere veľmi šikovný telefón. Prekvapila ma silná výdrž batérie, čo je pri mojom spôsobe používania smartfónu dosť užitočné. Pri množstve videí a fotiek sa totiž batéria zvykne vybiť rýchlejšie. Uvítal by som lepšiu kvalitu fotoaparátu a kamery, no na druhej strane musím zohľadniť fakt, že v rámci danej triedy telefónu to úplne stačí.

Súčasťou našej značky Momentum je aj oblečenie, ktoré sme však museli na určitý čas posunúť na vedľajšiu koľaj. V súčasnosti plánujeme návrat, takže počas dňa pracujem aj na návrhoch a rozmýšľam, ako to posunúť ďalej.

Obed si varím väčšinou sám, ale keď nestíham a som v meste, zbehnem do nejakej reštaurácie. Moja priateľka ma inšpirovala vegetariánstvom, mäso síce ešte jedávam, ale snažím sa ho podstatne obmedzovať. Na fotke sú sladké zemiaky na fazuľke s rajčinovou omáčkou a s mozzarellou. Nesmie chýbať moja obľúbená zelenina – rajčiny. Po obede si doprajem ďalší kávový zážitok. 

Keď treba vybaviť veci, ísť za účtovníkom, nakúpiť alebo niečo opraviť, stred dňa je pre mňa na to ideálny. Potom nasleduje môj druhý tréning. Znova sa musím „popasovať“ nielen s fyzickou námahou, ale aj s efektívnym časovým rozvrhnutím.

Po tréningu sa znova venujem cvičencom a na záver dňa ma čaká zaslúžená večera, upratovanie gymu, príprava na ďalší deň a chvíľka pokoja, ktorú si naozaj užívam. 

Zhodou okolností som mal dnes sviatok, a tak sa rovno pochválim chutným darčekom, ktorý som dostal, je to horalkový cheesecake. Našťastie, som ho stihol odfotiť, lebo krátko po tom doslova zmizol.

Baví ma byť aktívny, keď nič nerobím, mám pocit, že mi život preteká pomedzi prsty. Mám toho v hlave veľa a chcem všetko stíhať, no dni sú príliš krátke. Treba žiť naplno s tým, čo nás baví. 

Huawei Mate 20 Lite

Elegantný dizajn

Telefón prináša oku lahodiaci dizajn s pocitom prémiovej triedy. Kombinácia skla a kovového rámu s príjemne zaoblenými hranami.

Kvalitné fotky

Predný aj zadný duálny fotoaparát sa postarajú o dobré fotografie aj kvalitné selfíčka.

Skvelá výdrž

Na jedno nabitie bez problémov zvládne aj dva dni bežného používania.

Vysoký výkon

Výkon bohato stačí na stabilný chod systému, prácu s multimédiami aj na hranie náročných hier.

Deň s blogerkou a mamičkou Alexandrou Daňkovou

Volám sa Alexandra Daňková a možno ma poznáte vďaka YouTubemôjmu blogu, kde pôsobím pod pseudonymom biancaprincipessa. Momentálne som už sedem mesiacov súkromná stand-up komička svojej dcéry Amélie. Okrem toho si rada užívam každý deň a večne hľadám nové aktivity. My matky potrebujeme poriadnu výdrž, naše dni sú vždy hektické, no plné radosti, smiechu a super zážitkov.

Môj deň sa začína pred siedmou ráno, keď na zobudenie potrebujem šálku poriadneho talianskeho espressa. A k tomu ideálne aj niečo na zjedenie, pretože len z kávy sa žiť nedá. Keď sa nadopujem energiou, idem zobudiť moju malú princeznú Améliu. A to je tá najlepšia časť dňa.

Každý večer zaspávam s tým, že sa neviem dočkať ranného túlenia s mojou dcérkou.

Poznáte ten pocit, keď sa večer tešíte na to, čo príde ráno? Ja to tak mám každý deň, pretože každý večer zaspávam s tým, že sa neviem dočkať ranného túlenia s mojou dcérkou. 

Po neskutočne dlhom túlení nasleduje raňajková ceremónia. Nakŕmiť Améliu je niekedy riadna výzva. Stačí, keď okolo okna preletí vták, a garantujem vám, že jej pozornosť od kukuričnej kaše odíde skôr ako top kúsky počas vianočných výpredajov. 

Po naplnení bruška máme ďalšiu dôležitú úlohu. Musíme ochutnať všetky hračky a porozprávať sa s každým kamarátom, ktorého sme cez noc nevideli. Viete, aké to je vyčerpávajúce? Treba povedať, že pre obe z nás, pretože vymyslieť každý deň desiatky zaujímavých príbehov o plyšových jednorožcoch, je jednoducho náročné. 

Kým Améliu hranie vyčerpá do ružového spánku, ja začínam pracovať na sebe, pretože viem, že o chvíľu pôjdeme brázdiť ulice Bratislavy. Rýchlo navarím obed sebe aj jej, namaľujem sa, nachystám si všetko, čo budeme vonku potrebovať a potom čakám, kým sa Amélia zobudí. Väčšinou je však hore už v polovici týchto aktivít – nemám doma medveďa spiaceho počas zimného spánku.

Už dlho sa mi tiež nestalo, že by mi stačilo nabíjať telefón raz za dva dni.

Po rýchlom obede môžeme vyraziť von. Keďže bývame v meste, zvyčajne smerujeme do Starého Mesta a pozorujeme turistov alebo mladé páriky. Sme ako dve babky na lavičke, akurát jedna leží v kočíku a druhá nachodí kilometre. 

Z prechádzky musíme ísť rýchlo domov, dať si olovrant, prezliecť sa a nasadnúť do auta. V práci vyzdvihneme tatina a utekáme nakupovať. Narodeniny Améliinho kamaráta sa blížia a my musíme kúpiť darček. 

Ako sa blížia večerné hodiny, začína na mňa trochu padať únava, tak si energiu doplním ďalším dobrým espressom. Aj keď sa deň blíži ku koncu, moja „šichta” sa zďaleka nekončí.

Spolu s manželom si sadneme, porozprávame sa, kto to mal cez deň hektickejšie, a užijeme si jeden druhého.

Prídeme domov a vrhneme sa na hračky. Medvedíky, líšky, zajace, hryzadlá, lopty, traste sa. Ani jedna hračka neostane nepovšimnutá.

Večera je moje obľúbené jedlo dňa. Keď Améliu nakŕmim, okúpem a uspím, konečne si môžem na chvíľu oddýchnuť. Spolu s manželom si sadneme, porozprávame sa, kto to mal cez deň hektickejšie, a užijeme si jeden druhého. Ja mu poukazujem asi stovku fotiek, ktoré za deň spravím, a on ma trpezlivo počúva. 

Fotenie s Huawei Mate 20 Lite bolo jednoduché a vďaka funkcii Portrét vyzerajú aj fotky z bežného dňa nevšedne. Už dlho sa mi tiež nestalo, že by mi stačilo nabíjať telefón raz za dva dni aj napriek tomu, že som si na ňom pozrela nové videá všetkých mojich obľúbených youtuberiek. 

Moje vlastné youtuberské hobby ožíva, až keď Amélia zaspí. Sadnem si pred kameru a porozprávam hocičo. Nové trendy v kozmetike, tipy pre maminy alebo novinky v oblasti módy – to všetko nájdete na mojom bloguYouTube kanáli pod názvom biancaprincipessa.

Kým si spokojne ľahnem s knihou do postele, vybehnem ešte na relax jogu, kde si ponaťahujem unavený chrbát a usporiadam myšlienky. Pretože hodina pohybu a zaspávanie s čistou hlavou je na nezaplatenie.


K výkonnému smartfónu patrí aj poriadny paušál. Zoberte si Huawei Mate 20 Lite so Zlatým O2 Paušálom a užívajte si 10 GB dát a nekonečné hovory a SMS.


Lifetech: Čo je nové