Víkendové čítanie: Turistika v meste? Dá sa to aj na Slovensku
Za oddychom a spoznávaním netreba chodiť príliš ďaleko. Už dávno neplatí, že Slovensko by malo byť poslednou voľbou.
Zdieľať
27. 7. 2018;Autor: Sóda, Foto: Filip Jurovatý
Častý argument „veď nemáme more“, asi naozaj neprebijeme. Vo víkendovom vydaní ale prinášame niekoľko článkov, ktoré vás presvedčia o tom, že tráviť dovolenku doma nemusí byť žiadna nuda. Víkendové vydanie sme sa preto rozhodli venovať Slovensku tak, ako ho mnohí nepoznáme.
Aj u nás môžeme zažiť adrenalínovú turistiku s dychvyrážajúcimi výhľadmi a hneď potom sa ísť schladiť do jedného z mnohých jazier, ktoré tu máme. Môžeme si skočiť z lietadla alebo mosta, splavovať rieky, kempovať pod žiarou hviezd, užívať si luxus hotelov, wellness a aquaparky. Zájsť na zážitkovú gastronómiu, vychutnávať si atmosféru nepoznaných miest, prejsť sa v korunách stromov alebo leňošiť na brehoch jazier s knihou v ruke. Môžeme všetko.
Pokojne aj vybrať sa malebnými slovenskými mestami. Veď ani mestská turistika nemusí byť na zahodenie. Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica,… Namiesto hľadania lacných leteniek, sadnime tento rok na vlak. S pokrytím od O2 a 4G internetom sa nám už nestane, že zostaneme odrezaní od sveta. A aby nám počas dovolenky naozaj nič nechýbalo a mohli sme svoje zážitky zdieľať so svojimi blízkymi, pripravme sa na to s O2 Extra výhodami.
V tomto vydaní nájdete:
Čo je doma, to sa počíta. Aspoň by sa malo. Tak píše Zuzana Tureková vo svojom stĺpčeku na tému mestskej turistiky po Slovensku. Zuzana vďaka svojmu blogu Travelissimo precestovala kus sveta. To jej ale nebráni byť pravou turistkou aj vo svojej krajine.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Cestovateľ Milan Bardún: Aj keď je Slovensko malé, každý si tu nájde to, čo mu sedí najviac
„Slovensko sa z hľadiska turizmu zlepšuje, ale stále mu chýba prozákaznícka ústretovosť,“ tvrdí Milan, ktorý stojí za úspešným blogom Bez Mapy.
Zdieľať
27. 7. 2018;Autor a Foto: Veronika Šeliga Pilátová
Po odchode z práce sa Milan Bardún rozhodol naplno venovať cestovaniu a svojmu blogu. A hoci prešiel kus sveta, nezanevrel ani na Slovensko a rád ho spoznáva. Jeho názory môžu síce pôsobiť kriticky, vychádzajú však z jeho bohatých skúseností.
Prečítajte si náš rozhovor nielen o miestach, ktoré treba navštíviť, ale aj o tom, čo by sme sa na Slovensku ešte mali naučiť.
Kedy si začal cestovať a čo ťa k tomu viedlo?
Myslím si, že som cestoval odjakživa. Vždy som sa niekde zatúlal, a potom ma nikto nevedel nájsť. Viedla ma k tomu chuť spoznávať nové veci a zisťovať, čo je za rohom. Niektorí ľudia tvrdia, že tí, ktorí veľa cestujú, pred niečím utekajú. Možno je to aj môj prípad – utekám pred nudou a stereotypom, ktorý by ma zničil.
Ktoré z miest ti utkveli v pamäti alebo si dokážeš predstaviť, že by si tam pokojne zostal aj žiť?
Sú to tri miesta – New York, Sydney a Bratislava. New York, pretože milujem ten ruch a tú inšpiráciu. Bol som tam viackrát ako v Prahe a chystám sa znova, na dlhšie. Všetky tie svetlá, ľudia, ktorí sa ponáhľajú a atmosféra mesta vo mne vzbudzujú pocit, že dokážem úplne všetko.
Sydney som si zamiloval na prvý pohľad, je to jedna veľká dedina. Austrálčania sú veľmi pohodoví a ani v samom biznis centre, priamo pod mrakodrapmi, som nemal pocit, že by tu panoval dáky stres. Sydney má pláže, parky a cítil som sa tam veľmi pokojne.
Posledným miestom je Bratislava. Narodil som sa tu a trávim tu v poslednej dobe veľa času. Do Bratislavy sa vrátim vždy, keď potrebujem prestávku od cestovania.
„Tí, ktorí veľa cestujú, pred niečím utekajú.“
Podľa čoho si vyberáš miesta, ktoré navštíviš?
Podľa lacných leteniek. Málokedy sa postavím a poviem si, že idem napríklad do Austrálie. Skôr je to tak, že keď vidím lacnú letenku, tak si ju kúpim a až potom idem do Austrálie. Sú, samozrejme, miesta, ktoré ma lákajú viac, ako je napríklad Južná Amerika alebo miesta, kam sa aktuálne nechystám vôbec, napríklad Čína alebo juhovýchodná Ázia.
Milujem latinskoamerickú kultúru, miestne jedlo, španielčinu a všetko, čo sa točí okolo Južnej a Strednej Ameriky. Poslednú zimu som tam strávil päť mesiacov. V novembri som začal cestovať po Kolumbii a odtiaľ som prešiel cez Panamu a Kostariku do Mexika a skončil v marci v Kalifornii. Táto časť sveta mi veľmi učarovala.
Prečo je cestovanie podľa teba dôležité?
To som ja nikdy nepovedal, cestovanie podľa mňa nie je dôležité. Poznám ľudí, ktorí necestujú vôbec a nemajú potrebu ísť ani raz za rok do Chorvátska. Neviem, prečo si ľudia myslia, že každý by mal cestovať, chodiť na pláže, piť kokosové orechy a dávať si fotky na Instagram. Skôr naopak. Ja to vidím tak, že každý by mal robiť to, čo má rád a čo ho napĺňa.
Ak ťa napĺňa pláž v Indonézii, cestuj. Ak ťa napĺňa podnikanie, podnikaj. Nie cestovanie je dôležité, ale spokojnosť so samým sebou. Dnes vládne trend, aby každý cestoval, lebo je to lacnejšie a dostupnejšie ako kedykoľvek predtým. Stačí si pozrieť, koľko nových cestovateľských blogov vzniklo za posledné dva roky. Ale aj to je len trend, ktorý prejde a príde niečo iné.
Ty ale necestuješ len po svete, ale aj po svojej rodnej krajine. Prečo sa Slovensko oplatí navštíviť? Mnohí Slováci radi jazdia na víkend spoznávať iné európske mestá, ale tie slovenské často nepoznajú vôbec. Prečo je to podľa teba tak?
Môžem spomenúť to naše klišé – hory, pivo a lacné jedlo v porovnaní s inými krajinami. Ale naozaj sa oplatí Slovensko navštíviť? Všetci moji známi z celého sveta, ktorí sa nejakým spôsobom dostali na Slovensko, najčastejšie v rámci eurotripu, boli iba v Bratislave. Väčšina turistov začne v Budapešti, ide cez Bratislavu do Viedne a skončí v Prahe.
Otázka je, prečo zostanú iba v Bratislave a nejdú napríklad do Tatier, do Košíc či k Liptovskej Mare? Slovensko sa nevie predať, úroveň informácií je veľmi nízka a infraštruktúra nedostatočná. Keď cestujem ja, auto si prenajímam výnimočne. Všade cestujem vlakom, autobusom a lietadlom. K tomu potrebujem dobré spojenia, krátke prestupy a informácie v angličtine.
Skúste poslať turistu napríklad z Bratislavy do Zuberca. Aj táto krátka cesta mu hromadnou dopravou zaberie celý deň – ak má to šťastie, že mu niekto v angličtine vysvetlí, kde má prestúpiť. A na to on nemá čas, lebo na svoju dovolenku dlho šetril a nechce sedieť vo vlaku, ktorý sa rozpadá. To je problém Slovenska, nedostatok informácií a zlá infraštruktúra.
„Slovensko sa nevie predať, úroveň informácií je veľmi nízka a infraštruktúra nedostatočná.“
Kde na Slovensku možno stráviť naozaj plnohodnotný víkend? Aké aktivity si možno u nás naozaj užiť? Nemyslím len hory, ale aj mestá.
Čo je plnohodnotný víkend? Hory, wellness, turistika či mestá? Ak mám hovoriť za seba, môj plnohodnotný víkend predstavuje splav niektorej z našich riek, prípadne jazda na bicykli národným parkom a večer perfektná sauna s vírivkou a pohárom bieleho suchého k večeri. Aj keď je Slovensko malé, dajú sa tu robiť rôzne aktivity a každý si tu nájde to, čo mu sedí najviac.
Ktoré mestá a miesta odporúčaš navštíviť? Ktoré sú tvojou srdcovkou?
Veľmi sa mi páči Chmarošský viadukt (železničný most pri Telgárte, pozn. red.) či akákoľvek turistika v Tatrách – nedávno som absolvoval túru k Vodopádom Studeného potoka a Rainerovej chate. Tiež som splavoval rieku Hron či navštívil zrúcaninu hradu Revište v Žarnovici.
Mojou najväčšou láskou je mesto Levoča, ktoré považujem, čo sa turizmu týka, za jedno z najrozvinutejších miest Slovenska. Okrem toho mám rád aj Košice a myslím si, že Bardejov má najkrajšie námestie na Slovensku. Ak by som mal pokračovať na západe, svoj život si viem celkom predstaviť v Trnave. A málokto to tuší, ale v okolí Bratislavy máme množstvo krásnych anglických parkov a kaštieľov.
„Mojou najväčšou láskou je mesto Levoča, ktoré považujem, čo sa turizmu týka, za jedno z najrozvinutejších miest Slovenska.“
Prekvapilo ťa niektoré zo slovenských miest? Povedal si si po jeho návšteve, že sa tam musíš vrátiť?
Mňa prekvapí vždy všetko, čo je pekné a upravené. Neznášam neporiadok, smeti, grafity a špinu.
Získali si ťa nejaké pamiatky?
Ja na pamiatky veľmi nie som, ani to nie je téma môjho blogu, keďže sa venujem zážitkovému a dobrodružnému cestovaniu. Ak by som si mal naozaj vybrať, bude to určite zrúcanina niektorého hradu. Už som spomenul hrad Revište v Žarnovici, ktorý je nádherný a aktuálne prechádza za pomoci dobrovoľníkov rekonštrukciou.
Môj obľúbený je aj hrad Branč, po ktorom som ako decko behával a hrával sa tam na schovávačku.
Hoci hovoríš, že na Slovensku je nedostatok informácií a slabá infraštruktúra, čoraz viac počúvame o tom, že úroveň služieb u nás stále rastie. Máš aj ty ten pocit? Čo by si sem doniesol zo zahraničia?
Úroveň služieb rastie, a potom vidno veľké rozdiely. Stalo sa mi, že som sa úplne perfektne najedol v reštaurácii v Tatrách, a potom som v reštaurácii v 4-hviezdičkovom hoteli dostal za 14 € cestoviny, ktoré si kupujem za 0,89 € s takou riedkou omáčkou, že nemala absolútne žiadnu chuť.
V čom sa teda podľa teba zlepšujeme a čo nám naopak na Slovensku chýba?
Veľmi sa teším, že sa to u nás zlepšuje – v hotelierstve, v gastronómii aj v oblasti zážitkov. Ešte ale chvíľku potrvá, kým sa tá „socialistická“ úroveň služieb z niektorých častí Slovenska vytratí, ale vo väčšom meradle ideme napred. Len s tou infraštruktúrou treba niečo robiť, každý naozaj nemá auto.
Úprimne si myslím, že na Slovensku aj vo väčších mestách chýba prozákaznícka ústretovosť. Nech idem do zahraničia kamkoľvek na západ, každý ma pozdraví, usmeje sa, poďakuje a odpovie, lebo je to jeho práca. U nás sa mi veľakrát stalo, že mi vrátnik odvrkol, predavačka pohodila jedlo či autobusár zatvoril dvere pred nosom. Nehádžem všetkých do jedného vreca, ale často je to tak.
Vo svete je bežné, že veľa prehliadok a podujatí je zadarmo a turisti ich s obľubou vyhľadávajú. Ako sme na tom na Slovensku?
Minule som sa rozprával s jedným pánom, ktorý pracuje v cestovnom ruchu a ten povedal: „Pýtajme si od ľudí vstupné za podujatia, dajme im ale parkovanie zadarmo.“ Má úplnú pravdu. Ak niekam idem a na každom rohu musím za niečo zaplatiť, znechutí ma to.
Minule som išiel k Chodníku korunami stromov v Bachledovej doline a hneď ma skasírovali za parkovanie. Príde mi to trochu nelogické a niekoho to môže odradiť. Na jednej strane chceme, aby návštevník prišiel, na druhej ho necháme pekne za všetko zaplatiť. Chodník je ale veľmi pekný a odporúčam ho navštíviť.
Treba sa preto zamyslieť nad tým, čo je zadarmo a prečo to tak je. Lebo v skutočnosti nič nie je zadarmo.
V roku 2013 odišiel z práce a založil cestovateľský blogBez Mapy plný zábavných rád, pekných fotiek a odporúčaní na návštevu zaujímavých miest vo svete, ale aj na Slovensku. Zážitkové a dobrodružné cestovanie ho vďaka blogu v súčasnosti aj živí.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
