Cestovateľ Milan Bardún: Aj keď je Slovensko malé, každý si tu nájde to, čo mu sedí najviac

„Slovensko sa z hľadiska turizmu zlepšuje, ale stále mu chýba prozákaznícka ústretovosť,“ tvrdí Milan, ktorý stojí za úspešným blogom Bez Mapy.

Po odchode z práce sa Milan Bardún rozhodol naplno venovať cestovaniu a svojmu blogu. A hoci prešiel kus sveta, nezanevrel ani na Slovensko a rád ho spoznáva. Jeho názory môžu síce pôsobiť kriticky, vychádzajú však z jeho bohatých skúseností.

Prečítajte si náš rozhovor nielen o miestach, ktoré treba navštíviť, ale aj o tom, čo by sme sa na Slovensku ešte mali naučiť.

Kedy si začal cestovať a čo ťa k tomu viedlo?

Myslím si, že som cestoval odjakživa. Vždy som sa niekde zatúlal, a potom ma nikto nevedel nájsť. Viedla ma k tomu chuť spoznávať nové veci a zisťovať, čo je za rohom. Niektorí ľudia tvrdia, že tí, ktorí veľa cestujú, pred niečím utekajú. Možno je to aj môj prípad – utekám pred nudou a stereotypom, ktorý by ma zničil.

Ktoré z miest ti utkveli v pamäti alebo si dokážeš predstaviť, že by si tam pokojne zostal aj žiť?

Sú to tri miesta – New York, Sydney a Bratislava. New York, pretože milujem ten ruch a tú inšpiráciu. Bol som tam viackrát ako v Prahe a chystám sa znova, na dlhšie. Všetky tie svetlá, ľudia, ktorí sa ponáhľajú a atmosféra mesta vo mne vzbudzujú pocit, že dokážem úplne všetko.

Sydney som si zamiloval na prvý pohľad, je to jedna veľká dedina. Austrálčania sú veľmi pohodoví a ani v samom biznis centre, priamo pod mrakodrapmi, som nemal pocit, že by tu panoval dáky stres. Sydney má pláže, parky a cítil som sa tam veľmi pokojne.

Posledným miestom je Bratislava. Narodil som sa tu a trávim tu v poslednej dobe veľa času. Do Bratislavy sa vrátim vždy, keď potrebujem prestávku od cestovania.

„Tí, ktorí veľa cestujú, pred niečím utekajú.“

Podľa čoho si vyberáš miesta, ktoré navštíviš?

Podľa lacných leteniek. Málokedy sa postavím a poviem si, že idem napríklad do Austrálie. Skôr je to tak, že keď vidím lacnú letenku, tak si ju kúpim a až potom idem do Austrálie. Sú, samozrejme, miesta, ktoré ma lákajú viac, ako je napríklad Južná Amerika alebo miesta, kam sa aktuálne nechystám vôbec, napríklad Čína alebo juhovýchodná Ázia.

Milujem latinskoamerickú kultúru, miestne jedlo, španielčinu a všetko, čo sa točí okolo Južnej a Strednej Ameriky. Poslednú zimu som tam strávil päť mesiacov. V novembri som začal cestovať po Kolumbii a odtiaľ som prešiel cez Panamu a Kostariku do Mexika a skončil v marci v Kalifornii. Táto časť sveta mi veľmi učarovala.

Prečo je cestovanie podľa teba dôležité?

To som ja nikdy nepovedal, cestovanie podľa mňa nie je dôležité. Poznám ľudí, ktorí necestujú vôbec a nemajú potrebu ísť ani raz za rok do Chorvátska. Neviem, prečo si ľudia myslia, že každý by mal cestovať, chodiť na pláže, piť kokosové orechy a dávať si fotky na Instagram. Skôr naopak. Ja to vidím tak, že každý by mal robiť to, čo má rád a čo ho napĺňa.

Ak ťa napĺňa pláž v Indonézii, cestuj. Ak ťa napĺňa podnikanie, podnikaj. Nie cestovanie je dôležité, ale spokojnosť so samým sebou. Dnes vládne trend, aby každý cestoval, lebo je to lacnejšie a dostupnejšie ako kedykoľvek predtým. Stačí si pozrieť, koľko nových cestovateľských blogov vzniklo za posledné dva roky. Ale aj to je len trend, ktorý prejde a príde niečo iné.

Ty ale necestuješ len po svete, ale aj po svojej rodnej krajine. Prečo sa Slovensko oplatí navštíviť? Mnohí Slováci radi jazdia na víkend spoznávať iné európske mestá, ale tie slovenské často nepoznajú vôbec. Prečo je to podľa teba tak?

Môžem spomenúť to naše klišé – hory, pivo a lacné jedlo v porovnaní s inými krajinami. Ale naozaj sa oplatí Slovensko navštíviť? Všetci moji známi z celého sveta, ktorí sa nejakým spôsobom dostali na Slovensko, najčastejšie v rámci eurotripu, boli iba v Bratislave. Väčšina turistov začne v Budapešti, ide cez Bratislavu do Viedne a skončí v Prahe.

Otázka je, prečo zostanú iba v Bratislave a nejdú napríklad do Tatier, do Košíc či k Liptovskej Mare? Slovensko sa nevie predať, úroveň informácií je veľmi nízka a infraštruktúra nedostatočná. Keď cestujem ja, auto si prenajímam výnimočne. Všade cestujem vlakom, autobusom a lietadlom. K tomu potrebujem dobré spojenia, krátke prestupy a informácie v angličtine.

Skúste poslať turistu napríklad z Bratislavy do Zuberca. Aj táto krátka cesta mu hromadnou dopravou zaberie celý deň – ak má to šťastie, že mu niekto v angličtine vysvetlí, kde má prestúpiť. A na to on nemá čas, lebo na svoju dovolenku dlho šetril a nechce sedieť vo vlaku, ktorý sa rozpadá. To je problém Slovenska, nedostatok informácií a zlá infraštruktúra.

„Slovensko sa nevie predať, úroveň informácií je veľmi nízka a infraštruktúra nedostatočná.“

Kde na Slovensku možno stráviť naozaj plnohodnotný víkend? Aké aktivity si možno u nás naozaj užiť? Nemyslím len hory, ale aj mestá.

Čo je plnohodnotný víkend? Hory, wellness, turistika či mestá? Ak mám hovoriť za seba, môj plnohodnotný víkend predstavuje splav niektorej z našich riek, prípadne jazda na bicykli národným parkom a večer perfektná sauna s vírivkou a pohárom bieleho suchého k večeri. Aj keď je Slovensko malé, dajú sa tu robiť rôzne aktivity a každý si tu nájde to, čo mu sedí najviac.

Ktoré mestá a miesta odporúčaš navštíviť? Ktoré sú tvojou srdcovkou?

Veľmi sa mi páči Chmarošský viadukt (železničný most pri Telgárte, pozn. red.) či akákoľvek turistika v Tatrách – nedávno som absolvoval túru k Vodopádom Studeného potoka a Rainerovej chate. Tiež som splavoval rieku Hron či navštívil zrúcaninu hradu Revište v Žarnovici.

Mojou najväčšou láskou je mesto Levoča, ktoré považujem, čo sa turizmu týka, za jedno z najrozvinutejších miest Slovenska. Okrem toho mám rád aj Košice a myslím si, že Bardejov má najkrajšie námestie na Slovensku. Ak by som mal pokračovať na západe, svoj život si viem celkom predstaviť v Trnave. A málokto to tuší, ale v okolí Bratislavy máme množstvo krásnych anglických parkov a kaštieľov.

„Mojou najväčšou láskou je mesto Levoča, ktoré považujem, čo sa turizmu týka, za jedno z najrozvinutejších miest Slovenska.“

Prekvapilo ťa niektoré zo slovenských miest? Povedal si si po jeho návšteve, že sa tam musíš vrátiť?

Mňa prekvapí vždy všetko, čo je pekné a upravené. Neznášam neporiadok, smeti, grafity a špinu.

Získali si ťa nejaké pamiatky?

Ja na pamiatky veľmi nie som, ani to nie je téma môjho blogu, keďže sa venujem zážitkovému a dobrodružnému cestovaniu. Ak by som si mal naozaj vybrať, bude to určite zrúcanina niektorého hradu. Už som spomenul hrad Revište v Žarnovici, ktorý je nádherný a aktuálne prechádza za pomoci dobrovoľníkov rekonštrukciou.

Môj obľúbený je aj hrad Branč, po ktorom som ako decko behával a hrával sa tam na schovávačku.

Hoci hovoríš, že na Slovensku je nedostatok informácií a slabá infraštruktúra, čoraz viac počúvame o tom, že úroveň služieb u nás stále rastie. Máš aj ty ten pocit?  Čo by si sem doniesol zo zahraničia?

Úroveň služieb rastie, a potom vidno veľké rozdiely. Stalo sa mi, že som sa úplne perfektne najedol v reštaurácii v Tatrách, a potom som v reštaurácii v 4-hviezdičkovom hoteli dostal za 14 € cestoviny, ktoré si kupujem za 0,89 € s takou riedkou omáčkou, že nemala absolútne žiadnu chuť.

V čom sa teda podľa teba zlepšujeme a čo nám naopak na Slovensku chýba?

Veľmi sa teším, že sa to u nás zlepšuje – v hotelierstve, v gastronómii aj v oblasti zážitkov. Ešte ale chvíľku potrvá, kým sa tá „socialistická“ úroveň služieb z niektorých častí Slovenska vytratí, ale vo väčšom meradle ideme napred. Len s tou infraštruktúrou treba niečo robiť, každý naozaj nemá auto.

Úprimne si myslím, že na Slovensku aj vo väčších mestách chýba prozákaznícka ústretovosť. Nech idem do zahraničia kamkoľvek na západ, každý ma pozdraví, usmeje sa, poďakuje a odpovie, lebo je to jeho práca. U nás sa mi veľakrát stalo, že mi vrátnik odvrkol, predavačka pohodila jedlo či autobusár zatvoril dvere pred nosom. Nehádžem všetkých do jedného vreca, ale často je to tak.

Vo svete je bežné, že veľa prehliadok a podujatí je zadarmo a turisti ich s obľubou vyhľadávajú. Ako sme na tom na Slovensku?

Minule som sa rozprával s jedným pánom, ktorý pracuje v cestovnom ruchu a ten povedal: „Pýtajme si od ľudí vstupné za podujatia, dajme im ale parkovanie zadarmo.“ Má úplnú pravdu. Ak niekam idem a na každom rohu musím za niečo zaplatiť, znechutí ma to.

Minule som išiel k Chodníku korunami stromov v Bachledovej doline a hneď ma skasírovali za parkovanie. Príde mi to trochu nelogické a niekoho to môže odradiť. Na jednej strane chceme, aby návštevník prišiel, na druhej ho necháme pekne za všetko zaplatiť. Chodník je ale veľmi pekný a odporúčam ho navštíviť.

Treba sa preto zamyslieť nad tým, čo je zadarmo a prečo to tak je. Lebo v skutočnosti nič nie je zadarmo.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o mestskej turistike na Slovensku. Myslíme si, že je dôležité tráviť leto doma a spoznávať našu krajinu. S pokrytím od O2, 4G internetoms O2 Extra výhodami vám počas dovolenky nebude chýbať vôbec nič a svoje zážitky môžete zdieľať so svojimi blízkymi.

Milan Bardún

V roku 2013 odišiel z práce a založil cestovateľský blog Bez Mapy plný zábavných rád, pekných fotiek a odporúčaní na návštevu zaujímavých miest vo svete, ale aj na Slovensku. Zážitkové a dobrodružné cestovanie ho vďaka blogu v súčasnosti aj živí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

10 inšpiratívnych rozhovorov z roku 2018

Vybrali sme pre vás rozhovory za uplynulý rok, ktoré určite stoja za prečítanie. Venujú sa pohybu, vzdelávaniu, motivácii aj lepšej organizácii času.

V Sóde vám pravidelne prinášame množstvo dobrého čítania – inšpiratívne témy, ktoré ukazujú, ako žiť lepšie, predstavujú výnimočných ľudí, originálne projekty aj krásy Slovenska.

V marci tohto roka sme prešli na tzv. víkendové vydania. Tie minimálne dva razy do mesiaca prinášajú sumár článkov, ktoré spája jedna nosná téma. Venovali sme sa napríklad pohybu, radosti či regiónom Slovenska. Špeciálne vydanie sme venovali aj slobode tlačevýročiu Novembra 89.

Pevnou súčasťou Sódy sa stali rozhovory, ktoré predstavujú inšpiratívnych ľudí a stretávajú sa s pozitívnym ohlasom. Preto sme sa v redakcii rozhodli vybrať pre vás desiatku rozhovorov za rok 2018, ktoré podľa nás určite stoja za prečítanie.

Ďakujeme za priazeň v roku 2018 a spolu s O2 vám želáme príjemné čítanie.

Športový lekár Pavel Malovič: Pohyb z vás urobí usmievavého človeka. S uznávaným odborníkom sme sa porozprávali o tom, ako si udržať fyzické i psychické zdravie aj vo vyššom veku.

 

Odborník na time managment Andrej Mikula: Nesnažte sa robiť všetko. S Andrejom Mikulom sme sa pozreli bližšie na to, kde Slováci robia pri organizovaní času chyby a ako postupovať v prípade, ak chce človek do svojho života vniesť systém.

 

Cestovateľ Milan Bardún: Aj keď je Slovensko malé, každý si tu nájde to, čo mu sedí najviac. Ktoré miesta na Slovensku podľa neho stoja za návštevu a ako je s kvalitou služieb sa dozviete v tomto zaujímavom rozhovore.

 

Laci Strike: Treba robiť maximum pre to, aby sme deti posúvali správnym smerom. S tanečníkom a choreografom sme sa porozprávali nielen o jeho začiatkoch, ale aj o skúsenostiach z motivačnej O2 Roadshow Moja story, tvoja story.

 

Detská trénerka Andrea Ballová: Pohyb je rovnako dôležitý ako strava a spánok. Ako priviesť dnešné deti k pohybu a správne ich motivovať? Viac nám prezradila Andrea Ballová, ktorá bola súčasťou 1. ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

 

Daniel Everett: Robte to najlepšie, čo môžete, každý deň. Americký lingvista sa tajomstvu šťastného života priučil u amazonského kmeňa Pirahov. Prečítajte si náš rozhovor a zistite, prečo môže byť ich život pre nás veľkou inšpiráciou.

 

Matej Tóth: Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky. Vrcholový športovec a zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha nám v rozhovore povedal o svojej knižke aj o tom, ako dopingová kauza pozitívne ovplyvnila jeho život.

 

Spisovateľ Daniel Hevier: Chcel by som, aby deti pri učení ani nezbadali, že sa učia. So svojím projektom Radostná škola chodí po slovenských školách. Prezradil nám viac o dnešných deťoch, domácom školstve aj o tom, ako by mala vyzerať ideálna škola.

 

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, folklórom a srdečnosťou. Zakladateľka regionálnej cestovnej kancelárie nám prezradila, prečo sa stredné Slovensko oplatí navštíviť.

 

Janette Motlová: Mám pocit, akoby sme pomaličky dozrievali. Lektorka a odborníčka v oblasti vzdelávania Janette Motlová nám porozprávala o predsudkoch v spoločnosti, o strachu, sile emócií, ale aj o tom, prečo sa jej v detstve zapáčil gadžovský svet.


Vytvorte si názor na Nežnú revolúciu cestovaním v čase

Projekt V_elvet R_evolution vás prenesie do štylizovaného bytu z konca 80. rokov, v ktorom vám dobové zariadenie a médiá porozprávajú príbeh Nežnej revolúcie.

Pri každoročných spomienkach na Nežnú revolúciu netreba zabúdať, že zmena nenastala zo dňa na deň. Udalosti zo 17. novembra 1989 naštartovali proces oslobodzovania, ktorý by sme nemali redukovať iba na jeden dátum. Poukazujú na to aj autori projektu V_elvet R_evolution. Celistvý obraz o našej minulosti chcú ponúknuť cestovaním v čase prostredníctvom virtuálnej reality. 

Čo bolo pre November 89 typické? Spoznajte jeho symboly a príbehy ľudí, ktorí prispeli k zmene, vďaka cyklu Fetiše Nežnej revolúcie.

Prenesú vás do štylizovanej obývačky z konca 80. rokov, v ktorej sa priebežne obmieňajú rôzne spomienkové predmety, spotrebiče či ústrižky z novín. Môžete sa po byte prechádzať a interakciou so zariadením a dobovými médiami spoznávať míľniky Nežnej revolúcie.

„Nechceme vytvárať pocit nostalgie. Naším cieľom je, aby si každý človek vytvoril názor sám na základe toho, čo vidí,” tvrdí projektový manažér V_elvet R_evolution Peter Bacílek.

„Niekto bude možno namietať, že sme zaujatí, ale objektívna realita je, že bývalý režim bol veľmi problematický. Nebudeme sa sústrediť na niečo, čo by malo byť z hľadiska ľudských práv dnes už všetkým jasné.”

Chceme využiť fascináciu detí digitálnou dobou

Virtuálnej realite sa členovia tímu venujú profesionálne už niekoľko rokov – vytvárajú v nej architektonické vizualizácie pre firmu, v ktorej všetci pracujú. Už dlhšie uvažovali nad vlastným projektom, čím by popri práci rozvinuli svoje portfólio a priblížili sa hernému priemyslu.

Vďaka grantu Sloboda nie je samozrejmosť od Férovej nadácie O2 sa vývojárom naskytla príležitosť rozvinúť svoje pôsobenie z komerčnej do edukatívnej roviny.

„Dnes je v záplave informácií náročné osloviť a zaujať mladých ľudí. Ak sa už o Nežnej revolúcii učili, pamätajú si ju len heslovite ako zmenu k lepšiemu alebo štrnganie kľúčmi. Deti často nechápu, aký vplyv mala zmena režimu na prostredie, v ktorom žijú. Médium virtuálnej reality nám prišlo ako prospešné využitie ich fascinácie digitálnym vekom,” vysvetľuje dizajnér Dávid Kurinec, ktorý má ako pedagóg na základnej umeleckej škole na starosť edukatívnu stránku projektu.

„Keďže dnes dochádza k dezinterpretáciám minulosti, rozhodli sme sa projekt V_elvet R_evolution uchopiť formou, ktorá si vyžaduje kritické myslenie.“

V_elvet R_evolution by si ľudia nemali predstavovať ako hru, pretože ide o interaktívny zážitok. Virtuálna realita zároveň podľa tvorcov presahuje zážitok zo sedenia za monitorom a hraním sa počítačovej hry.

„Hry by mali mať podľa definície aj nejaký spôsob bodovania a možnosť prehrať. O niečo v tej hre musí ísť. Keby sme hodnotili, ako človek skúma náš simulovaný priestor, tak by sme zabíjali ducha celého projektu,” dodáva Peter, ktorý spolupracuje aj na dizajne a mechanike projektu.

Vzdelávanie, ktoré kladie dôraz na kritické myslenie

Aj keď je zážitok z V_elvet R_evolution primárne určený mladšej generácii, bude prístupný všetkým vekovým kategóriám. Starším ľuďom umožní zaspomínať si, mladších zase oboznámi s historickými reáliami.

Po nasadení VR headsetu sa ocitáte v zariadenom byte, no netušíte, čo sa deje vonku. V obývačke vidíte televízor, rádio, noviny, pohľadnice, albumy či gramofón s platňami. Príbeh nemá ľudského rozprávača a sú to práve rôzne médiá, ktoré vám umožnia cestovať v čase a presúvať sa z jedného momentu do druhého.

Dávkovanie informácií z rôznych zdrojov kladie dôraz na kritické myslenie. V štátnej televízii napríklad uvidíte reportáž, ktorá vykresľuje inú verziu udalostí ako vysielanie Hlasu Ameriky, ktoré počujete z rádia. Mladí ľudia si tak musia sami pospájať útržky vedomostí do komplexného obrazu.

„Dnes dochádza k dezinterpretáciám minulosti, preto sme sa náš projekt rozhodli uchopiť formou náročnou na kritické myslenie,” hovorí dizajnér Adam Šišulák, ktorý prišiel s pôvodným nápadom tohto projektu.

„Niekto bude možno namietať, že sme zaujatí, ale objektívna realita je, že bývalý režim bol veľmi problematický.“

Keďže ide o edukačný projekt, pre autorov je extrémne dôležité nezavádzať. Pri vývoji sa opierajú o odborný výskum a zdroje konzultujú aj s historikmi Múzea mesta Bratislavy. Pri výbere objektov a spotrebičov spolupracujú s Marošom Schmidtom, riaditeľom Slovenského múzea dizajnu, ktorý sa venuje československému dizajnu a pozná aj príbehy jednotlivých predmetov, ktoré v byte uvidíte.

Konzultácie s odborníkmi umožňujú vývojárom vyladiť detaily a vytvoriť čo najautentickejšie prostredie. Napríklad model rádia, ktoré si budete môcť v byte pustiť, bol za socializmu veľmi cenný. Väčšina rádií vyrobených vo východnom bloku malo rozsah do 77 MHz.

Vo V_elvet R_evolution nájdete model, ktorý zachytával aj frekvencie do 104 MHz, na ktorých ste vedeli naladiť západné stanice ako Slobodná Európa či Hlas Ameriky. Podľa vývojárov by nebolo správne, keby vysielanie týchto staníc púšťali cez rádio, ktoré to v skutočnosti neumožňovalo.

Nežná revolúcia je krásnym symbolom ľudskej spolupráce

Ak máte hardvér pre virtuálnu realitu, budete môcť obývačku V_elvet R_evolution navštíviť aj z pohodlia tej vašej. Stačí vám smartfón a kartónový headset. Ambíciou autorov je však osloviť vzdelávacie organizácie, múzeá a galérie, kde by mohli svoju prácu prezentovať naživo a lepšie oboznámiť ľudí s kontextom projektu.

Aj keď sa tvorcovia zážitku snažia preniesť ľudí do čo najvernejšej simulácie minulosti, žiť za totality by nechceli. Cieľom projektu je však dobu približovať a nedémonizovať, pretože aj za socializmu sa ľudia snažili žiť svoj život dobre aj napriek nepriaznivým podmienkam. Nemali by sme nesprávne vykresľovať bývalý režim, aby sme vedeli rozoznať, keby nám niečo podobné v budúcnosti hrozilo.

„Nemyslím si, že dnes v spoločnosti neexistujú problémy, no demokracia je vždy lepšia. Veď kto by chcel žiť v diktatúre?” pýta sa Peter, ktorý vyzýva na spoločné riešenie problémov a nespoliehať sa na autoritu, ktorá ich vyrieši za nás.

„Koniec koncov aj Nežná revolúcia je krásnym symbolom našej schopnosti priniesť zmenu aj bez veľkého krviprelievania,” uzatvára.

Spoločnosť O2 a Férová nadácia O2 prostredníctvom svojej grantovej výzvy podporili pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie inšpiratívne projekty, ktoré mladým ľuďom približujú hodnoty slobody a demokracie a oživujú odkaz Novembra 89. Časť z nich vám postupne predstavujeme v Sóde.

Viete, aké boli fetiše Nežnej revolúcie? Alebo ako sa šírili informácie bez mobilov a internetu? To všetko a oveľa viac prezrádza dokumentárny cyklus Fetiše Nežnej revolúcie. Chcete vedieť viac? Prečítajte si náš článok

Spoznajte príbeh herných nadšencov z projektu Vivat Sloboda. Tí vytvorili počítačovú hru, ktorá približuje atmosféru v uliciach Bratislavy počas Nežnej revolúcie.

V_elvet R_evolution

Projekt je dielom piatich kamarátov. Peter Bacílek projekt vedie a spolu s dizajnérmi Adamom Šišulákom a Dávidom Kurincom sa stará o jeho grafickú podobu. Súčasťou tímu je aj programátor Andrej Štuller a priestorový dizajnér a architekt Matej Hoppan. Projekt V_elvet R_evolution podporila Férová nadácia O2.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Vyhrajte Playstation 4 alebo robotický vysavač s kartou O2 Voľnosť

Čítaj viac

Ušetrite pri nákupe nového Samsungu. Opäť máte šancu vymeniť starý za nový

Čítaj viac