Zabaľte pod stromček kozu, neposedné kuriatka či šancu na vzdelanie. Podporením týchto projektov môžeme darovať niekoľkonásobnú radosť

Vianočný dobrý skutok naplní šťastím aj nás, aj obdarovaného, ale najmä pomôže ľuďom v núdzi.

Koniec roka je pre nás zvyčajne náročný, často melieme z posledného a nevieme sa dočkať, kým si spoločne sadneme za štedrovečerný stôl. Niektorí z nás však prežívajú celý rok ťažšie a aj malá pomoc znamená veľkú radosť. Ak ešte uvažujete, čím prekvapiť svojich blízkych, môžete v ich mene podporiť jednu z organizácií a darujete tak skutočne zmysluplný darček. 

Pomáhať sa oplatí. Vysvetľujeme, ako fungujú neziskové organizácie na Slovensku

Môžete kúpiť obraz alebo ponožky, ktoré podporia smútiace rodiny s nevyliečiteľne chorými deťmi. Môžete darovať posteľ, ktorá človeku bez domova poskytne útočisko v chladných nociach. Alebo len pohľadajte svoj starý nepoužívaný telefón, ktorý pomôže rodinám v núdzi. 

Adoptujte posteľ ľuďom bez domova

Nezisková organizácia Depaul Slovensko pomáha ľuďom bez domova už 16 rokov. V mrazivom počasí potrebuje darcov ešte o niečo viac, ak teda hľadáte darček so skutočným efektom, môžete priateľom darovať certifikát o adoptovaní postele

Vianočného ducha pomoci by sme nemali strácať ani po Vianociach, napríklad pri zimných prechádzkach mestom. Mnohým ľuďom bez domova pomôže aj nasmerovanie na organizáciu či milé slovo. „Pomáhať by sme mali s cieľom nezištnej pomoci, nie pre očakávanú vďačnosť zo strany človeka na ulici. Je veľmi dôležité zabudnúť na predsudky, ako napríklad že si za darované peniaze automaticky kúpi alkohol. Možno si za ne kúpi jedlo alebo lístok na autobus, to nemôžeme vedieť. Pokiaľ chcete pomôcť priamo na ulici, spýtajte sa človeka, čo by potreboval. Môže to byť jedlo, deka, teplý nápoj či prijatie a vypočutie si jeho príbehu. Podľa potrieb ho prípadne môžete nasmerovať priamo na organizácie, ktoré sa venujú ľuďom bez domova. Akákoľvek, aj malá pomoc je veľmi vzácna,“” hovorí Dominika Uhlárová z organizácie Depaul. 

„Okrem nocľahu poskytujeme ľuďom bez domova stravu, sociálne poradenstvo, hygienu, základné ošetrenie, šatstvo či milé aktivity, ktoré pre ľudí na ulici nie sú bežnou súčasťou ich každodenného života. Ďalej poskytujeme sprevádzanie a pomoc pri hľadaní práce či dostupného bývania,“ spresňuje Dominika Uhlárová. Ak by ste chceli pomôcť inak ako darovaním postele, môžete pomôcť priamo organizácii finančným darom, materiálnou zbierkou, dobrovoľníctvom či len podporou na sociálnych sieťach. 

Ponožky, ktoré pomáhajú 

Plamienok je nezisková organizácia, ktorá od roku 2002 pomáha rodinám s nevyliečiteľne chorými deťmi. Na Slovensku rozvíjajú domácu hospicovú starostlivosť a rodinám poskytujú smútkové poradenstvo. Ich jedinečnú prácu môžete podporiť kúpou ponožiek, knižiek či umeleckých grafík v ich e-shope.

„Finančné prostriedky získané z nášho e-shopu sú použité hlavne na pokrytie nákladov, ktoré priamo súvisia s domácimi návštevami detí, na nákup liekov, zdravotného materiálu, obnovu drahých zdravotných prístrojov, na nákup pohonných hmôt pri výjazdoch, ako aj na pokrytie miezd lekárov, zamestnancov našej neziskovej organizácie a odborníkov, ktorí sú rodinám k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Získané finančné prostriedky ďalej pomôžu zabezpečiť konzultáciu s psychológom, individuálne terapie, víkendové terapie pre smútiacu rodinu, pobyt pre dieťa v tábore,“ vysvetľuje Žaneta Škarbová z organizácie Plamienok. 

Okrem finančnej pomoci pomôžu Plamienku aj dobrovoľníci. Dobrovoľníci sú nenahraditeľnou súčasťou Plamienka už takmer od jeho vzniku. Ich nezištnú pomoc, nápady a entuziazmus si nesmierne vážime. Pridajte sa k nám a pomôžte deťom a rodinám, o ktoré sa staráme,“ hovorí Žaneta Škarbová.

Stádo pomoci na celý rok

Humanitárna pomoc, rozvojová spolupráca, podpora ľudských práv a globálne vzdelávanie. Nezisková organizácia Človek v ohrození pôsobí na Slovensku od roku 1999 a pomáha doma aj v zahraničí. Ak chcete podporiť projekty tejto organizácie, môžete si kúpiť Skutočné darčeky. Zabaľte pod stromček kozu, neposedné kuriatka či šancu na vzdelanie.

„Medzi známe stálice Skutočných darčekov sme tento rok pridali aj nové, aby sme dokázali pomôcť ešte väčšiemu množstvu ľudí. Skutočné darčeky pomáhajú počas celého roka doma aj v zahraničí. V roku 2022 pomohli napríklad rodinám z vylúčených komunít na Slovensku alebo ľuďom zasiahnutým vojnou na Ukrajine, ako aj chudobným rodinám v Keni, ktoré majú deti so zdravotným znevýhodnením. Pomohli tiež zabezpečiť dôležité rozvojové a vzdelávacie pomôcky pre moldavské deti,“ hovorí Simona Stískalová z Človeka v ohrození.

Koza na Vianoce je pomerne netradičný darček, nezisková organizácia však Skutočné darčeky vyberala podľa potrieb ľudí v núdzi, ktoré mapujú v teréne. „Napríklad pri kúpe kozy dokáže darca pomôcť celej rodine. Obdarovaná rodina získava obživu pre seba a nadbytok výrobkov ako mlieko či syr môže predávať a za získané financie poslať deti do škôl. Skutočný darček tak vedie ľudí v núdzi k samostatnosti a dopomáha im k nej. Zároveň rešpektujeme zvyky chovu zvierat miestnych ľudí, práve preto sme do Skutočného darčeka zaradili živé zvieratá, ako napríklad kozu, kravu, včelí úľ či ovečku,“ hovorí Simona Stískalová.

Vianočný zázrak, priateľstvo a krásna skúsenosť 

Organizácia Vianočný zázrak robí Vianoce krajšími už šiesty rok. Na webstránke uverejňuje priania seniorov a hľadá „Ježiškov“, ktorí nakúpia potrebné darčeky do domovov dôchodcov. Tento rok Vianočnému zázraku zaslalo svoje želanie 8500 seniorov. Stačí, ak si vyberiete z databázy a splníte dedkovi či babke prianie. 

„Seniori sa veľmi tešia. Nielen z darčekov, ale predovšetkým ich hreje pocit, že na nich niekto myslí, že na nich niekomu záleží. Aj od zamestnancov domovov dôchodcov dostávame spätnú väzbu, že ešte dlho po Vianociach každý spomína na svoj vianočný zázrak. Väčšina ľudí seniorom okrem darčeka pošle aj osobné vianočné prianie. Niektorí svojmu vybranému seniorovi darček zanesú osobne a strávia spolu čas, vďaka čomu vznikajú jedinečné a snáď i ťažko predstaviteľné priateľstvá. Vianočný zázrak tak každoročne vygeneruje tony pozitívnej energie – veľmi nás tešia reakcie všetkých zúčastnených, ako obdarovaných seniorov, tak aj darcov. Možno na prvý pohľad paradoxne je veľakrát práve pre darcov zapojenie do Vianočného zázraku krásnou skúsenosťou,“ vysvetľuje Martina Skákalová Kasemová z Vianočného zázraku.

Snažia sa medzi nami nájsť znova spoločnú a slušnú reč. Toto sú projekty, ktoré sa usilujú zmenšiť polarizáciu spoločnosti

Keď pomáhajú aj staré telefóny

Niekedy nie je potrebné ani nič kupovať, len sa pozrieť do skriniek či zásuviek. Férová Nadácia O2 a Nadácia Televízie Markíza tento rok predstavili projekt Druhá šanca pre mobil. Cieľom je zozbierať staré alebo nepotrebné telefóny zo zabudnutých šuflíkov a premeniť ich na pomoc. Princíp je jednoduchý: doneste svoj starý telefón do ktorejkoľvek O2 Predajne, kde ho skontrolujú a celá suma za starý telefón pôjde na pomoc rodinám v núdzi z darcovského portálu ďakujeme.sk.

„V O2 Férovej Nadácii sa hlásime k hodnotám, ako je sloboda, transparentnosť, rovnosť a predovšetkým ľudskosť. Aj preto nezabúdame na ľudí, ktorí potrebujú akúkoľvek formu pomoci, o to viac v tejto zložitej dobe. Spolu s Nadáciou Televízie Markíza veríme, že nám naši zákazníci pomôžu darovaním svojich nepotrebných telefónov vyzbierať hodnotu, ktorá uľahčí situáciu rodinám v núdzi počas blížiacich sa sviatočných dní. K výberu rodín sme si prizvali skúsený darcovský portál ďakujeme.sk, ktorému poputuje celá suma z hodnoty vyzbieraných telefónov,“ vysvetľuje Natália Tomeková z Férovej Nadácie O2.

Aktivita Druhá šanca pre mobil má nielen charitatívny, ale aj ekologický charakter, vysvetľuje  predsedníčka Správnej rady Nadácie Televízie Markíza, Lucia Tandlich: „Každý, kto sa zapojí, tak pomôže hneď dvakrát – tým, ktorí to najviac potrebujú, a zároveň aj našej planéte. Portál ďakujeme.sk sme si vybrali na základe predchádzajúcich spoluprác v súvislosti s podporou rodín v núdzi. Tento portál zastrešuje veľké množstvo rodín, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii a jeho zriaďovatelia najlepšie vedia, kam je potrebné smerovať konkrétnu pomoc. Vzhľadom na to, že Nadácia Televízie Markíza sa dlhodobo venuje pomoci deťom, a tiež podpore rodín s deťmi v núdzi, tento projekt je ďalšou z príležitostí, ako zlepšiť kvalitu života práve im. Verím, že spoločne pomôžeme čo najväčšiemu počtu rodín s deťmi, ktoré to najviac potrebujú.“

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Rozprávkové Vianoce nemusia byť len s Popoluškou. Vybrali sme 8 nových rozprávok, s ktorými zažijete inšpiratívne sviatky

Klasické rozprávky sú príjemné, no oddýchnete si aj s inými hrdinami a hrdinkami, ktorí dodajú Vianociam nový šmrnc.

Aké by to boli sviatky bez kapra, medovníčkov či filmových rozprávok s dobrým koncom? Víťazstvo dobra nad zlom, kúzla, ktoré by sa zišli aj v bežnom živote, a pekné príbehy sú počas Vianoc ako pohladenie po duši. Trojkombinácia Popoluška – Perinbaba – Mrázik je pre mnohých z nás televíznou nevyhnutnosťou, no aj moderné rozprávkové príbehy v nás dokážu podnietiť odvahu, česť a lásku.

Moderné rozprávkové príbehy ožívajú cez Vianoce na Voyo. O to viac, ak máte Voyo v cene svojho O2 Paušálu

Od čertov, ktorí prinášajú hriešnikom zaslúžený trest, cez odvážnych rytierov na ceste za oslobodením princeznej až po kliatby, ktoré otestujú odvahu a statočnosť hlavných hrdinov – to všetko vás čaká v našom netradičnom vianočnom výbere.

Sedem zhavranelých bratov

Odvážna dcéra z pekárskej rodiny sa podujme na neľahkú úlohu odkliať svojich sedem bratov, ktorých drží kliatba v havranej podobe. Česká rozprávka Sedem zhavranelých bratov nám kladie otázky: čo je pravda a aká je sila slov? Práve s touto témou sa popasuje hrdinka Bohdanka, ktorá ide odčiniť matkinu kliatbu. Aby to dokázala, musí úplne sama ušiť sedem košieľ zo žihľavovej priadze. A to bez toho, aby prehovorila jediného slova.

Snímka českej režisérky Alice Nellis na základe ľudovej predlohy spája to najkrajšie z rozprávok, ako ich poznáme: majestátnu prírodu, ktorú dopĺňajú ohromujúce lokácie v Západných Tatrách, a výhru dobra nad ľudskými intrigami. A tých veru nebude málo. Obsadenie miestneho kráľovského dvora a dediny sa hmýri známymi tvárami na vrchole s českou herečkou Marthou Issovou, ktorá sa bravúrne chopila náročnej úlohy onemenej Bohdanky.

Hodinárov učeň

Kto určuje, ako vyzerá náš život? Sudičky a osud alebo ľudská sila a individualita? Na to si posvieti rozprávka Hodinárov učeň, v ktorej sledujeme osirelého Urbana. Tomu trojica sudičiek predpovedala trýznivé detstvo, no s vidinou pokladu v deň jeho svadby. O tejto predpovedi sa dozvie aj lakomý hodinár (Viktor Preiss) a boj ľudskej zákernosti s dobrotou sa môže začať.

Prešibaný Urban (Michal Balcar) čelí na svojej výprave za hodinkami nesmrteľnosti nejednej magickej šlamastike – cestu mu skríži začarovaný hostinec, potulný cirkus, ale aj hora, nad ktorou nikdy nezapadá slnko. Poradí si s nástrahami osudu?

Hodinárov učeň je krásnou pripomienkou o sile ľudskej vynaliezavosti, ktorá je zasadená do príjemných dobových exteriérov a odetá do najštýlovejších kostýmov. Skrátka, rozprávka ako lusk. Čerešničkou na torte je duo dobrých sudičiek v podaní Václava Neužila a Jaroslava Plesla, ktorým v komediálnych výkonoch vynikajúco kontruje Jana Plodková ako zlá sudička.

Keď draka bolí hlava

V rozprávkovom svete by nemali chýbať ani draky. Tento je aj za dvoch, lebo má až dve hlavy. Keď draka bolí hlava je film určený pre rodiny s malými ratolesťami. Kráľovské vnúčatá sa v ňom zoznámia s drakom Čmoudíkom, ktorého ľavá hlava rozpráva po slovensky a pravá po česky. Čmoudík rozpovie deťom príbeh o vzniku dvoch nových kráľovstiev, ktoré okrem dračej kliatby rozdeľuje aj jazyk.

Inšpirácia dejinami Československa je zjavná – teda okrem toho draka. Vaši najmladší sa aj ľahko naučia niečo nové o dejinách svojej krajiny, aj sa pobavia. Príbehom sprevádzajú herecké a spevácke hviezdy lokálnej scény a áno, dôjde aj na pesničky. Za všetko hovorí obsadenie legendárneho Karla Gotta do úlohy deduška Kováča. Vo vedľajších úlohách ho sprevádzajú Kamila Magálová a Ján Koleník.

Kráska a zviera

Bohatý kupec pri návrate z obchodnej cesty zablúdi na obrovský majetok. Pohostí sa z cudzej večere a v záhrade odtrhne dar pre svoju najmladšiu dcéru – červenú ružu. Za krádež cenného kvetu ho čaká trest od zohaveného Zvieraťa (Vincent Cassel), ktorému panstvo patrí. Kupec má deň na rozlúčku s najbližšími a potom musí obetovať život za odcudzenú ružu. 

Najmladšia dcéra Bella (Lea Seydoux) sa však vydá na panstvo Zvieraťa miesto svojho otca. Touto nezištnou obetou sa začína príbeh lásky medzi kupcovou dcérou a zakliatym mužom, ktorého vzhľad odpudzuje všetkých, čo na neho uprú oči. Prekoná Bellino dobré srdce čarovnú kliatbu?

Tri želania

Sviatky sú aj o splnených prianiach. Rodinná fantasy komédia Tri želania opisuje rôzne formy lásky – od tej naivnej tínedžerskej cez lásku medzi rodičmi kúzelníkmi až po vzťah medzi úspešným majiteľom Grandhotela Bosák a jeho synom, flákačom Bosákom juniorom.

Blížia sa Vianoce a každý správny hotel potrebuje poriadnu šou. Práve tú zariadi Albertov kúzelnícky otec (Martin Myšička), ktorý sa s manželkou neustále škriepi, kto je tučný a kto si farbí vlasy. Jeho syn Albert je beznádejne zamilovaný do Johany, ktorá ho však úplne ignoruje. Bosák senior (Vítězslav Jandák) chce zase zo svojho potomka vychovať budúceho hotelierskeho magnáta.

Poetická komédia vo vizuálnom symetrickom štýle Wesa Andersona (The Grand Budapest Hotel) ich všetkých prevedie cestou, na ktorej zistia, že nie sú dôležité splnené priania, ale obyčajná láska.

Najlepší priateľ

Niekedy netreba fantastické draky ani prekérne kliatby – najsilnejšie príbehy a rozprávkové puto vytvára priateľstvo. Práve o ňom je rozprávka Najlepší priateľ, v ktorej lenivý čert Matej (Marek Adamczyk) ukradne chudobnému Ondrejovi (Zdeněk Piškula) kúsok chleba. Trestom za prinesenie božieho daru do pekla je povinná služba u okradnutého smrteľníka, dokým nebude taký šťastný, že už nebude nič potrebovať.

Dobré konce nemajú len rozprávky. Svojím starým a nepoužívaným mobilom môžete pomôcť rodinám v núdzi z darcovského portálu ďakujeme.sk

Lenivec Matej však nie je jediným čertom v hre. Ondrejovu rastúcu aroganciu sleduje vyšší čert Befeleus (Jiří Langmajer), ktorý má plán dostať Ondreja do pekla – Matej sa obetuje pre smrteľníka, no Ondrej to nenechá len tak a vydá sa do pekla, aby čertovského kamaráta nakoniec zachránil.

Pravý rytier

Odvážni rytieri, statočné výpravy a unesené princezné – to všetko patrí k vianočným príbehom. Dobrodružný rytier Theodor (Lukáš Vaculík) chce, aby sa aj z jeho syna Vincenta (Jan Komínek) stal rytier. Vyšle ho preto na výpravu do sveta, no pre istotu sa pridá aj on sám. Po ceste narazia na veľa problémov, ktoré vyčarujú bojachtivému Theodorovi úsmev na tvári. „Konečne zbojníci! Ani neviete, ako rád vás vidím,“ víta lúpežníkov, kým na nich vyťahuje meč.

Nie každá rozprávka sa sústreďuje na vzťah medzi otcom a synom, snímka Pravý rytíř je vďaka tomu naozaj hodnotnou voľbou na dlhé zimné večery. Ich púť čarovnou ríšou víl, stretnutie s černokňažníkom a hľadanie unesenej princeznej naučia otca, že nie každý problém sa dá vyriešiť bojom a mečom, a syna prekonávať jeho strach pri ceste za tým, čo je správne.

Čertovské pero

Pekelný úrad je na svete od nepamäti. Garantuje spravodlivosť a čerti v ňom všetkých hriešnikov a hriešnice právom nemilosrdne trestajú. Hriechy neomylne zaznamenáva čertovské pero – čo sa však stane, keď sa tento nástroj pekelnej spravodlivosť pokazí? To sa budú čerti blázniť! Pripravte sa na zábavnú jazdu komplikovanou byrokraciou pekla pod vládou kniežaťa Lucifera (Ondřej Vetchý), ktorý poverí riešením problému nesmelého čertíka Bonifáca (Ján Cina).


Mladý čert vo svete obyčajných ľudí však neráta s podvodníkom (Jan Budař), ktorý ho o kúzelné pero okradne. Svet padne do rúk špekulantov, ktorí unesú dokonca samotného vládcu pekiel. Nájde v sebe nedopečený čert Bonifác odvahu, aby napravil svoju chybu? Komédia Čertovské pero je klasická zábavná jazda. Súboj medzi ľudskou zlobou a dobrým srdcom v malebnom prostredí kysuckej prírody dopĺňajú výkony Judit Bárdos a Mariána Geišberga.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac