Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Zacvičiť si s deťmi sa dá doma aj v triede. Máme pre vás inšpiráciu, ako na to

Chcete svojim deťom dopriať pestrý pohyb aj v čase pandémie? Zacvičte si podľa videí, v ktorých deti motivujú aj špičkoví slovenskí športovci.

Nájsť zmysluplnú pohybovú aktivitu pre deti v tomto náročnom období nie je vôbec jednoduché. O2 v spolupráci s O2 Športovou akadémiou Mateja Tótha ešte koncom minulého roka odštartovalo druhú sériu projektu Telesná na doma a chce prispieť k tomu, aby sa na pohyb detí nezabúdalo ani počas týchto mesiacov.   

Čítajte aj: Doprajte svojim deťom prirodzený pohyb a s výberom športu radšej počkajte, hovorí Matej Tóth

Kým v prvej sérii videí cvičili tréneri Akadémie so svojimi deťmi doma, druhá séria pod názvom Telesná na doma aj v triede ukazuje, ako si môžu deti zatrénovať nielen v detskej izbe či obývačke, ale aj v školských triedach, keďže telocvične zostávajú zatvorené a mimoškolské pohybové aktivity prerušené.

V rámci jednotlivých videí sa vyučovanie v improvizovanej triede vždy zameriava na jeden populárny šport, venuje sa jeho teórii, stručnej histórii aj úspechom Slovenska v konkrétnej športovej disciplíne a nechýba ani precvičenie partií, ktoré sú pri danom športe kľúčové.

„Ide o seriál desiatich inštruktážnych videí, pričom každé má približne desať minút. Ich skladba je dôkladne premyslená a zrealizovaná tak, aby športová aktivita pomáhala deťom trénovať nielen telo, ale aj mozog,“ vysvetľuje športový riaditeľ Akadémie a tréner Michal Tóth, ktorý videami sprevádza.

„Chceme ukázať, že krátke športové aktivity sa dajú vykonávať aj v obmedzenom priestore triedy a možno ich začleniť aj do ostatných vyučovacích predmetov,“ dopĺňa.

Tím Akadémie si uvedomuje, že najlepšou motiváciou na pohyb sú pozitívne príklady, a tak sa v každom videu deťom prihovorí aj slovenský športovec, ktorý v konkrétnej disciplíne vyniká na svetovej úrovni. Tešiť sa tak môžu na hokejistu Zdena Cháru, futbalistu Mareka Hamšíka, vodného slalomára Michala Martikána, biatlonistku Paulínu Fialkovú a ďalších. A nebude chýbať ani chodec a olympijský víťaz Matej Tóth, ktorý preverí vedomosti detí. Tak poďme na to!

1. hodina: Hokej

Úvodná hodina Telesnej na doma aj v triede sa venuje hokeju. Deti si precvičia svoje vedomosti aj celé telo, najmä dolné partie, ktoré sa pri hokeji najviac namáhajú. Bude to poriadna zábava a navyše deti bude motivovať Zdeno Chára.

2. hodina: Futbal

Druhá hodina patrí ďalšiemu obľúbenému športu futbalu. Deti si precvičia najmä koncentráciu a sústredenie, ktoré sú pre futbalistov veľmi dôležité. Nebude chýbať ani špeciálny hosť Marek Hamšík.

3. hodina: Vodný slalom

Počas tejto hodiny sa deti dozvedia zaujímavé informácie o vodnom slalome, resp. kanoistike. Aby to bola naozaj zábava, pre deti sú pripravené cviky, ktoré ich prenesú do divokej vody. Na podanie lepších výkonov a pravidelný pohyb bude deti motivovať olympijský víťaz Michal Martikán.

4. hodina: Biatlon

Biatlon je ako stvorený na aktuálne zimné obdobie. Práve tomuto športu sa venuje ďalšia časť Telesnej na doma aj v triede. Deti si tentoraz osvoja špeciálny spôsob dýchania a cviky, vďaka ktorým sa z nich na chvíľu stanú biatlonisti. Pozdraviť ich príde Paulína Fialková, reprezentantka Slovenska v biatlone.

5. hodina: Basketbal

Piata hodina je zameraná na loptovú hru basketbal. Deti sa dozvedia základné pravidlá a vyskúšajú si pohybové hry zamerané na koordináciu a postreh. Športového ducha v deťoch prebudí Rado Rančík, osemnásobný najlepší basketbalista Slovenska.

6. hodina: Triatlon

V rámci šiestej hodiny Telesnej na doma aj v triede sa spojilo hneď niekoľko športov do jedného. Triatlon sa totiž skladá z plávania, bicyklovania a behu. O tom, že preverí kondičku každého športovca, niet pochýb, vďaka prípravným cvičeniam ho však deti určite zvládnu. Podporí ich pri tom aj známy triatlonista a vytrvalostný športovec Richard Varga.

Hľadáte viac nápadov, ako cvičiť s deťmi? Pozrite si aj prvú sériu Telesnej na doma

7. hodina: Lyžovanie

Táto Telesná na doma aj v triede je o obľúbenom zimnom športe lyžovaní. Deti si vyskúšajú cvičenia, ktoré im pomôžu stať sa v lyžovaní ešte lepšími a dozvedia sa aj o tom, ako lyže vznikli. Pozdraviť ich príde slovenský reprezentant Adam Žampa.

8. hodina: Krasokorčuľovanie

Ďalšia hodina sa venuje zimnému športu krasokorčuľovaniu, ktoré je náročné nielen na rovnováhu, ale aj na výdrž a psychickú silu. Svoje o tom vie aj päťnásobná majsterka Slovenska v tejto disciplíne Nicole Rajičová. V rámci tejto hodiny si deti vyskúšajú cvičenia, ktoré zlepšia ich koordináciu a otestujú, akú majú silu v nohách.

9. hodina: Volejbal

V rámci 9. hodiny sa Michal Tóth zameria na volejbal, šport, pri ktorom lopta nesmie spadnúť na zem. Deti si môžu vyskúšať niekoľko cvičení na posilnenie nôh a zlepšenie reakcií, aby sa im hralo o čosi ľahšie. Pozdraviť ich príde slovenská reprezentantka vo volejbale Nikola Radosová.

10. hodina: Atletika

Aj šport má svoju kráľovnú. A práve atletike sa venuje posledná hodina Telesnej na doma aj v triede. Michalovi bude sekundovať atlét a zakladateľ akadémie Matej Tóth, s ktorým pre deti pripravili skvelé cvičenia pre nádejných mladých športovcov.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Dýchajte nosom a majte dlhší výdych ako nádych. Tréner Jakub Chudý vysvetľuje, ako sa dostať do duševnej pohody správnym dýchaním

Aj keď si asi myslíme, že dýchať nesprávne ani nie je možné, viac než 80 % ľudí má čo zlepšovať.

Ako často sa dostávate do situácie, ktorú treba „predýchať“? V práci, doma či na sociálnych sieťach – denne nás obklopuje stres, ktorý výrazne ovplyvňuje naše zdravie. Riešenie je pritom okamžite dostupné a jednoduché – stačí spomaliť životné tempo a (dobre) dýchať. O správnom dýchaní, dychových cvičeniach a ich benefitoch sme sa rozprávali s trénerom a odborníkom na dýchanie Jakubom Chudým.

Ako nás môže pravidelná športová aktivita naučiť väčšej trpezlivosti v súkromnom aj pracovnom živote?

Dychový kouč a kondičný tréner z Cvičiska Jakub Chudý nám porozprával o tom:

  • aké dôsledky má nesprávne dýchanie a prečo dýchame nesprávne,
  • prečo sa bojíme spomaliť v živote aj pri dýchaní,
  • prečo je dýchanie nosom pre naše zdravie lepšie ako dýchanie ústami
  • a prečo sa pri cvičení, naopak, odporúča výdych ústami,
  • aké benefity majú dýchacie cvičenia a správne dýchanie pre pracovný aj súkromný život.

Rozprávame sa o dýchaní. Mohlo by sa zdať, že je to taká automatická činnosť, že ju robíme všetci bezchybne. Je to tak?

Veda hovorí, že skoro 80 % ľudí má nejaký prejav dysfunkčného dýchania. Môže to byť nesprávny pohyb trupu alebo hrudného koša pri dýchaní, príliš hlasné dýchanie, vysoká frekvencia dýchania, plytké dýchanie a rôzne ďalšie prejavy nesprávneho alebo nefunkčného dýchania.

No všetko sa dá zlepšiť, aj na dychu sa dá popracovať – niekedy to je práca pomerne jednoduchá, inokedy je to je beh na dlhú trať. Nadýchneme sa a vydýchneme približne dvadsaťtisíckrát za deň, takto silno ukotvený stereotyp sa ťažko rozbíja.

Čo má na naše dýchanie zásadný vplyv?

Naše dýchanie v dnešných časoch najzásadnejšie ovplyvňuje psychika a stres, ktorý zažívame. Keď sme v mentálnej nepohode, máme tendenciu dýchať ústami. Je to naša prirodzená reakcia na stres, lebo ústa ponúkajú rýchlejší prietok vzduchu.

Kedysi slúžil stres ako predpríprava na nejakú akciu, napríklad, keď sme bojovali alebo utekali pred predátorom. Dnes však už nebojujeme, zavaľuje nás nami vytvorený stres, ktorý máme v hlave – teda nepotrebujeme pred ničím reálne utekať.

Ďalej na náš dych vplýva, že trávime veľa času vo vnútri, kde je suchší vzduch. Nos sa nám skôr zapchá, a preto používame na dýchanie ústa.

Prečo je lepšie dýchať nosom?

Nos je akýsi prirodzený filter. Máme v ňom chĺpky, ktoré zachytávajú patogény, baktérie, vírusy, prach a iné častice vo vzduchu. Tieto častice sa znesú na sliznicu s hlienom, pomocou ktorého idú všetky „smeti“ do žalúdka. Tam ich kyselina chlorovodíková zneškodní, čiže zneutralizuje, a kolobeh sa končí. Keď vdychujeme cez ústa, všetko ide rovno do pľúc.

Nos nám nielenže zabezpečuje filtráciu, ale aj zvlhčuje vzduch, ktorý vdychujeme, a naopak, keď vydychujeme, tak nám nos zachytáva vlhkosť a strácame tak menej vody z tela.

Ďalším benefitom je, že na rozdiel od úst má nos užší prieduch, a tak musíme používať viac svalov v bránici. Zaujímavosťou je, že pri dýchaní nosom je naše telo o 10 až 20 % lepšie okysličené. 

No a posledné plus dýchania nosom – nosom dýchame pomalšie.

Takže, ak chceme, aby dýchanie malo čo najväčšie benefity pre naše telo, mali by sme dýchať pomalšie?

Áno, naším cieľom by malo byť „dýchať čo najmenej“. Bežná frekvencia dýchania – teda počet dychových cyklov za minútu – je u bežného človeka 12 až 20 cyklov. Dnes sa domnievame, že by sme sa mohli snažiť znížiť tieto cykly až na 6 za minútu.

Žijeme v dobe, keď máme tisícky stresových podnetov za deň. Všeobecná rada vzhľadom na dobu, ktorú žijeme, je mať výdych trošičku dlhší ako nádych. Nádych nás stimuluje a výdych upokojuje.

Ako si môžeme overiť, či dýchame dobre?

Na takéto overenie sa používa BOLT test, teda z angličtiny body oxygen level test – testovanie kyslíka v tele. Paradoxne však nejde len o kyslík, testujeme citlivosť na oxid uhličitý. Práve oxid uhličitý nám dáva informáciu, že sa máme nadýchnuť. Nedostatok kyslíka necítime, cítime len to, ako sa nám zvyšuje množstvo oxidu uhličitého v krvi – vtedy dostane mozog informáciu, že sa potrebujeme nadýchnuť. Poznáme to ako hrču v hrdle alebo čudný pocit na bránici.

BOLT test prebieha tak, že sa úplne bežne nadýchneme, žiaden silný nádych či výdych, a po prirodzenom výdychu začneme stopovať čas. Ideálne je držať si nos, vtedy nepreniká žiaden vzduch. Čakáme len do prvého pocitu, keď nám to je nepríjemné, nerobíme žiadne osobné rekordy. Hneď, ako budete mať v hlave, že sa potrebujete nadýchnuť, stopnete čas. 

Keď sme na úrovni 30 sekúnd, tak je to skvelé. Ak je to 5 až 20 sekúnd, tak je veľký priestor na sebe popracovať. Od 25 sekúnd je to fajn, no vieme sa zlepšovať až na úroveň do 50-60 sekúnd. Nad 60 je to už extrém a žiaden z extrémov nie je dobrý.

Ako to vieme zlepšiť? 

Musíme vedome začať s cvičeniami, ktoré neskôr budeme robiť už automaticky.

Nesprávne a správne sedenie pri dýchaní

Často si spomínal, že naše dýchanie negatívne ovplyvňuje stres. Funguje to aj naopak, teda dokážeme správnym dýchaním viac kontrolovať stres? 

Keď nás ovplyvňuje nejaký stresor, nedokážeme si sami upraviť srdcový tep, krvný tlak alebo to, ako sa nám v tom momente vylučuje stresový hormón kortizol či adrenalín. No dýchanie je jedna z mála činností, ktorú vieme do veľkej miery kontrolovať stále. Dokážeme ním aj preventívne znižovať stres, čím obmedzíme prejavy reakcie tela na stres, napríklad zvýšený srdcový tep.

Pre viacerých ľudí je spúšťačom stresu práve pracovné prostredie. Vieme si dychom pomôcť aj v práci?

Znie to jednoducho, ale naozaj by stačilo, ak by sme si uvedomovali, kedy sme v strese. Až vtedy s tým budeme vedieť pracovať – napríklad cez dychové cvičenia. Skúste sa zamerať na 4-sekundový nádych a 6-sekundový výdych, vždy dýchajte nosom, nie ústami.

Keď zabudnete na presné čísla nádychu a výdychu, univerzálna rada na upokojenie, ktorú som už spomenul, znie: dýchame nosom a máme dlhší výdych ako nádych.

Výdych by mal byť trošičku dlhší ako nádych. Nádych nás povzbudzuje a výdych zase upokojuje.

Aj to, že sa budete plne sústrediť na dýchanie, je istá forma meditácie a sprítomnenia sa. Zmenia sa vám myšlienky, teda to, čo vás stresuje, bude na pozadí, lebo sa plne sústredíte iba na svoj dych.

Menia sa tieto dýchacie techniky, keď napríklad nevieme zaspať?

Je to podobné, no pred spaním môžeme využiť aj sofistikovanejšu techniku, napríklad cvičenie 4-7-8. Viacerí ju uvádzajú ako tú najlepšiu na upokojenie a pred spaním potrebujeme myseľ úplne spomaliť, aby nám klesol tep.

Hýbme sa tak, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke, radí trénerka

Skúste si stopnúť 4-sekundový nádych, 7 sekúnd zadržať dych a 8 sekúnd vydychovať. Tento interval však nebude vhodný úplne pre každého, pretože niekto dýcha v strese 20-krát za minútu a pri tomto cvičení sa to zníži na 3 dychové cykly, ale každé dychové cvičenie sa dá prispôsobiť. 

Nájde sa teda dychové cvičenie pre každého?

Áno, nájde sa vhodné dychové cvičenie pre všetky vekové kategórie. Často od klientov počujem, že tieto dýchacie cvičenia nie sú pre mňa, pretože sa mi chce po nich spať. A naozaj to tak je – začnú správne dýchať a hneď zívajú. Potom sú z toho frustrovaní, lebo nemajú čas byť unavení, sú zameraní na výkon a v istej dávke stresu žijú nonstop.

Spomalenie je nepríjemné a mňa to vždy prekvapí – ak 5 minút oddychujete a už máte sklenené oči z toho, akí ste unavení, tak to znamená, že vám vaše telo niečo hovorí.

Môžeme správnym dýchaním predchádzať aj iným zdravotným problémom? 

Častým problémom v našej spoločnosti je vysoký krvný tlak. Aj tu pomáha dýchanie nosom. V nose sa produkuje oxid dusnatý, ktorý si kupujeme v doplnkoch výživy a liekoch, no zabúdame, že ho nájdeme aj v nose. Oxid dusnatý rozširuje cievy a znižuje krvný tlak.

Skúste si stopnúť 4-sekundový nádych, 7 sekúnd zadržať dych a 8 sekúnd vydychovať.

Okrem toho, že si odborník na dýchanie, si aj tréner. Ako by sme mali dýchať pri športe? Ja si pamätám, že tréneri a trénerky vo fitnescentrách zvykli radiť, že výdych by mal byť ústami.

Áno, pamätáš si to správne. Keď pozeráte tenis, tak si môžete všimnúť, že tenistky a tenisti pri údere vydýchnu ústami, niekedy aj zakričia. Rovnako pri hokeji vydychujete s úderom do hokejky. Výdych ústami symbolizuje akciu, ústami vydychujeme, keď chceme, aby telo stuhlo a vykonalo presný pohyb.

Platí to len pre vrcholových športovcov a športovkyne?

Využíva sa to aj pri bežnom cvičení. Napríklad, keď robíte drep – smerom nadol je nádych nosom a smerom hore zase dynamický výdych ústami. Ak sa však rozprávame o cvičení pre zdravie, kde nedvíhame nijaké veľké hmotnosti, tak svojim klientom radím dýchať nosom.

A ako učíš svojich klientov lepšie dýchať?

Najskôr sa snažím, aby mechanicky správne pri dýchaní vyzerali – vedeli, kde je bránica (medzi brušnou a hrudnou dutinou), aký pohyb robí bránica (pri správnom dýchaní klesá mierne dole) – a aby mali dobré držanie tela.

Keď zjednotíme telo, tak sa sústredíme na dych pri tréningu a následne ich inšpirujem, aby počas dňa využívali dychové cvičenia.

Ako učiť deti správne dýchať?
Radí trénerka Andrea Ballová:

V O2 Športovej akadémii Mateja Tótha venujeme časť každého tréningu nácviku bránicového dýchania, pretože práve to zabezpečuje aktiváciu hlbokého stabilizačného systému, teda zaistí stabilitu pri rôznych nečakaných pohyboch, pri športe aj pri jednostrannom zaťažení. 

Začnime dýchaním v ľahu na chrbte s pokrčenými kolenami. Ruky si dáme na brucho, aby sme si uvedomili, ako dýchame – vnímame, či sa nám ruky dvíhajú spolu s nádychom.

Snažíme sa nadýchnuť do spodných rebier tak, aby sa nám roztiahli všetkými smermi, no hrudník aj plecia zostanú na mieste. Vzduch prejde do celého brucha, bruško sa naplní a je to aj vidieť aj cítiť na rukách. 

Takýto nádych by ste mali cítiť až vzadu na chrbte. Keď správne dýchame, bránica plní aj opornú funkciu a veľa činností sa vykonáva omnoho jednoduchšie.

Bránicové dýchanie si môžete vyskúšať aj spolu s trénerom Michalom Tóthom: 

Napríklad pri prechádzke dýchajte iba nosom a nadychujte sa cez 4 kroky. Keď zvládnete toto, tak sa skúste nadychovať na 6 krokov a vydychovať na 10 krokov. A tak ďalej postupne.

Stačí, keď si vyčleníte 5-10 minút a prejdete si zopár techník, napríklad 4-6 alebo 4-7-8, ktoré som spomínal. Niekedy sa vieme upokojiť už aj po minúte. Človek si povie, že načo mi je nejaké dýchanie, veď dýcham dobre. Všetko sa však dá zlepšiť a aj pár minút nácviku správneho dýchania vám môže zmeniť kvalitu života.

Jakub Chudý

Kondičný a osobný tréner, ktorý sa popri trénovaní klientov sústredí aj na vzdelávanie v oblasti správneho dýchania. Jakub pôsobí v bratislavskom fitnescentre Cvičisko a na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave úspešne ukončil doktorandské štúdium.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.