Ako sa dá zo Slovenska preraziť s luxusnými hodinkami? Pracujte na nich 400 hodín

Igor Fábry a Michal Molnár sú vyučení šperkári, ktorí v malých dielňach v Banskej Bystrici začali robiť luxusné hodinky. Zákazníkov majú v Ázii aj v Amerike.

Ručná detailná robota podľa návrhu zákazníka, mesiace zohnutí nad mikroskopom.  Jeden nesprávny ťah a všetko treba začať odznova.

Kvôli tomu vyrobia len pár kusov ročne a cenovky na ich hodinkách bežne presahujú cenu drahého auta alebo malého bytu. Ich hodinky si môže dovoliť málokto. Ak si ale predstavujete namyslených biznismenov, tak ste na omyle.

Robili sa na Slovensku vôbec niekedy hodinky?

Igor: Pokiaľ vieme, tak nie. Historicky tu nebola žiadna takáto slovenská značka. My sme tu prví.

Prečo ste s tým začali?

Michal: Ten prvý podnet nebol, žeby sme sa tým chceli živiť, ale to, že sa nám hodinky jednoducho páčia. Chceli sme si spraviť niečo pre seba. Nebol cieľ spraviť hodinky, ktoré budú drahé a zarobiť na nich, ale splniť si sen. 

Mohli ste ale ostať pri šperkoch a robiť krásne prívesky pre birmovancov a vy ste si vybrali hodinky…

Igor: Ako každého chlapa aj nás zaujala tá mechanika. A keď sme videli iné firmy, čo všetko s hodinkami dokážu urobiť, tak sme si povedali, že prečo by sme to neskúsili aj my. A myslím, že sme spravili dobre.

Michal: Vieme spraviť aj šperk, ale s hodinkami máte viac možností. Dobrý šperk je hlavne o tom, že je tam drahý kameň, ktorý nie je umenie kúpiť, je to len otázka peňazí.

Ale dobré hodinky – pekné hodinky s nejakou umeleckou hodnotou – to nie je až tak o materiáloch ako o práci.

Na dobrý kameň mi stačí veľa peňazí a desať minút. Na dobré hodinky mi treba tri mesiace práce a menej peňazí. Pri šperkoch nás aj trochu odrádzalo, že bohatá firma vedela mať najlepšie šperky, lebo mali na to kapitál, ale u hodiniek je to presne naopak.

Igor: A pri hodinkách je ešte jedna výhoda – keď človek sedí nad tým tri mesiace, tak pod sklom tá práca ostane stále taká, ako keby ju ten človek urobil v ten deň.

Michal: Tie jemné detaily sa nikdy nestratia. Pri šperku, nech to spravíte akokoľvek pekne, tak sa to doškriabe. Darmo by som sa s tým hral tak dlho ako s hodinkami, tá práca vyjde nazmar. Pod sklom je to večné.

Odkiaľ sa to vo vás vzalo? Odjakživa ste mali sklon k pedantnosti?

Igor: Asi áno.

Michal: Obidvaja sme už od začiatku na to mali rovnaký pohľad. Nie veľa niečoho štandardného, ale proste málo a dobrého. Niekedy už ale aj ja musím povedať, že nechaj to už tak, už je to dobré.

Igor: Ale potom sa na to pozrieme pod mikroskopom…

Michal: Možno aj preto tým strávime toľko času. Chceme, aby produkt bol čo najlepší. Dali by sa veci robiť aj rýchlejšie, ale už sme trocha posadnutí.

Možno to je zlé slovo, ale záleží nám, aby pod akýmkoľvek zväčšením to bolo ladné, pekné, čisté, aby tam nebola nejaká špina, prach alebo nebodaj nejaký škrabanec. Je mi jedno, či to vidí zákazník, ja to vidím a prekáža mi to.

Ako ste sa na začiatku dostali do povedomia ľudí? Lebo to asi nebolo tak, že ste spravili jedny hodinky a celý svet vám padol k nohám.

Michal: Na začiatku nás oslovil jeden novinár z magazínu o hodinkách z Čiech a páčilo sa mu, čo robíme. Vtedy sme sa tomu venovali relatívne krátko, možno nejaké tri roky.

Zverejnil o nás krátky článok, na základe ktorého sa o nás dozvedeli ľudia, ktorí sa venujú hodinkám. A tiež sme mali aj šťastie. Natrafili sme na pár skvelých ľudí – nie zákazníkov, ale skvelých ľudí – ktorí si chceli objednať od nás hodinky, aby nás podporili a aby sme mali možnosť vytvárať to, čo robíme dnes.

Ako sa k vám dostávajú zákazníci?

Michal: Už sme trošku v povedomí ľudí, ktorí sa venujú hodinkám. Kto chce, niečo si o nás nájde – napríklad v odborných časopisoch. Alebo cez referencie od iných zákazníkov.

To je podľa mňa najkrajšie – keď je nejaký zákazník spokojný a šíri naše meno ďalej.

Čím viete presvedčiť klientov zo zahraničia, že hodinky zo Slovenska môžu stáť až toľko a môžu byť naozaj dobré?

Michal: Drvivú väčšinu zákazníkov máme česko-slovenských zatiaľ, aj keď ohlasy sú celosvetové – od Ameriky po Áziu. Našou nevýhodou je to, že nemáme fyzický produkt – čo majú veľké firmy. Tie odprezentujú hodinky na výstave, každý si ich môže chytiť a prezrieť.

My fungujeme inak. Každý zákazník si môže nadiktovať, aké hodinky chce a my mu ich na základe návrhu vytvoríme.  To je ale ťažké, keď je klient z ďaleka a neviete sa ani stretnúť.

Dobré hodinky si môžem kúpiť od rôznych značiek a nemusím na ne ani čakať. V čom sú tie vaše iné?

Michal: Hlavný rozdiel je v tom, že naše hodinky sú individuálne – také, aké si zákazník vymyslí. Ak sa o nich dobre stará, tak majú životnosť aj niekoľko sto rokov.  Nie je to masové, nedá sa toho vyrobiť veľa.

Zacistovanie detaily Molnar Fabry
Osadzanie kamenov Molnar Fabry
Rucicka rucne vyrobena Molnar Fabry
vypilovanie Molnar Fabry
Uprava tvaru Molnar Fabry

Aké kritéria tie hodinky ale musia spĺňať, aby sa vedeli presadiť aj v zahraničí? Aby prišiel Švajčiar a bolo mu jedno, že sú vyrobené na Slovensku…

Michal:  Myslím si, že všade vo svete sa ľudia vracajú k tradíciám a tradičným remeslám. Stroj dokáže dnes vyrobiť hocičo, ale keď dá človek cit do tých hodiniek, je tam naozaj kus umenia a hodinky majú svoju dušu, tak aj v zahraničí to je veľmi cenené. Nie je dôležité nejaké meno.

Nemáme známe meno ako niektoré firmy, ktoré majú 300-ročnú tradíciu, ale keď naše hodinky ukážeme komukoľvek, tak vidí na tých hodinkách, že nevznikli za týždeň.

Kam sa ešte môžete rozvíjať?

Igor: Chceli by sme si napríklad vyrobiť vlastný strojček. To je náš sen. A dostať sa do Asociácie nezávislých hodinárov. To je také zoskupenie, kde sú hodinári z celého sveta, ale kde sú práve len tí, čo si už vyrobili nejaký strojček. 

Mesiac nebudete robiť žiadne hodinky, sadnete si k Domaši a navrhnete si vlastný strojček? Alebo ako dlho trvá taký vývoj?

Michal: To je ťažko povedať. Myslím, že keby sme sa tomu venovali aktívne a nerobili nič iné, tak za 2 až 3 roky by sme to vyvinuli.

Hodiniek už ale bolo vyrobených nekonečne veľa. Čo na strojčeku ešte chcete vymýšľať?

Michal: My väčšinou strojčeky dekorujeme. Máloktorý strojček je vhodný na tie úpravy, ktoré robíme. Máme predstavu, ako by mal vyzerať ideálny strojček a zatiaľ taký nemáme.

Pre vaše potreby.

Michal: Áno. V podstate by sme si vedeli nadizajnovať strojček podľa nášho štýlu a povedzme aj komplikácie, ktoré sa nám páčia. A tiež máme radšej väčšie strojčeky. Keď je miesta viac, dá sa tam viac ukázať. Dnes je ale tendencia, že sú strojčeky dosť malé.

A stále plánujete robiť osem hodiniek ročne?

Michal: Niežeby sme nechceli spraviť viac kusov…

Napríklad deväť.

Igor: Možno aj deväť.

Michal: Ten limit je stále ľudský faktor. Ak to chceme robiť v tej kvalite, akú dokážeme, tak sa dá trošku viac kusov, ale nie mnoho. Nám je ale v podstate jedno, či spravíme jeden kus, osem alebo desať.

Igor: Záleží od požiadaviek zákazníka. Jednoduchších modelov sa samozrejme dá spraviť viac kusov. Tých komplikovanejších bohužial viac spraviť nevieme. 

Čo sa musí stať, aby rástlo vaše meno?

Igor: Meno ukáže čas. Keď budeme robiť tú prácu tak, ako robíme a držať si kvalitu, tak to je len otázka času, kým si nás nájdu aj zákazníci v zahraničí.

Michal: Určité veci sa nedajú predbehnúť ani urýchliť. Známe firmy sú tu x rokov a len preto majú svoje meno, lebo to naozaj celý čas robili dobre a poctivo. Ani my to nevieme urýchliť.

Čo to podľa vás znamená – poctivo?

Michal: Keď vyrábame produkt, ktorému veríme a ktorý robíme najlepšie, ako vieme. Snažíme sa ho aj ohodnotiť podľa toho, koľko s tým strávime času.

Veľké firmy už dnes robia komerčné hodinky, ktoré sú predražené a nespĺňajú zďaleka to, na čo sa tie hodinky tvária.

U nás je to skôr o tom, že chceme zákazníkovi dať kus nášho umenia, ktoré má a vždy bude mať hodnotu. Tak, ako pred sto rokmi mali niektoré ručne robené hodinky svoju hodnotu a držia si ju dodnes, tak snáď aj naše hodinky o sto rokov bude niekto brať takto – že boli poctivo vyrobené.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac