Firma Herba Drug je rodinná firma zo Smižian. Ivan Milý ju založil hneď po revolúcii pod menom Argo a zaoberala sa importom zahraničnej kozmetiky.

V roku 2010 prebrala výrobu tradičných kozmetických značiek od firmy deMiclén Levice. Dnes tak vyrába a inovuje pôvodne “socialistické” značky ako Barbus, Dixi alebo Oli.

Prečo podnikáte?

Lebo sa musím nejakým spôsobom živiť, tak som si založil podnik.

Živiť sa ale môžete hocičím.

To áno. Možno lepšia odpoveď by bola, že podnikám, aby som bol sám sebe pánom. Aby mi niekto iný nehovoril, čo mám v práci robiť.

Založiť firmu je jedna vec, druhá je podnikať dlhé roky. Čo vás pri tom stále motivuje?

Herba Drug je rodinná firma. Ak by som myslel iba na seba, tak by tá motivácia bola oveľa menšia. Mám ale troch synov a predpokladám, že niekto z nich to bude ďalej rozvíjať a preberie to po nás s manželkou.

Dvaja už aj pracujú vo firme. Preto sa snažím, aby som firmu odovzdal tej ďalšej generácii v čo najlepšej kondícii.

To je ale len jeden dôvod. Ďalší je ten, že v podnikaní nemôžeme zastať na jednom mieste, lebo to je začiatok konca.

Buď sa pohybujeme stále smerom dopredu, aj za cenu omylov, pádov a všetkého, čo život so sebou prináša, alebo zostaneme stáť a skončíme v zabudnutí.

Sú podľa vás pre Slovensko rodinné firmy dôležité?

Pre mňa sú najdôležitejšie.

Prečo?

Poviem náš prípad a predpokladám, že takých firiem bude oveľa viac. Firmu sme zakladali v Smižanoch. Zamestnávame tam ľudí, ktorí sú všetci z blízkeho okolia, a tých ľudí všetkých poznám a stretávam sa s nimi v obci alebo v Spišskej Novej Vsi. Ak robím nejaké rozhodnutie, tak viem, že sa dotkne života týchto ľudí.

To znamená, že v rodinnej firme neviem niekoho škrtnúť alebo prepustiť bez toho, aby som sa tomu človeku nepozrel do tváre. Rozhodnutia teda prijímam oveľa citlivejšie ako nejaký najatý manažér, ktorý s týmito ľudmi neprichádza do styku.

Prečo máte firmu na Slovensku?

Lebo som sa tu narodil. Rád žijem na Slovensku, mám rád túto krajinu, ktorú poznám a kde žili moji predkovia.

A keď má človek rád to miesto, tak zostane aj na úkor toho, že inde by sa mu mohlo pracovať ľahšie, mohol by tam mať lepšie podmienky, väčší trh a mohol by lacnejšie vyrábať.

Teraz je ale trend, že veľa vecí sa už vyrába inde a na Slovensku ostane z firmy len obchodné oddelenie.

Musí sa niečo aj vyrábať na Slovensku. Čím by sme sa živili všetci, keby sme tu nevyrábali nič?

Ak by sme sa mali chovať iba čisto podľa ekonomických pravidiel, tak by sme všetci bývali okolo Bratislavy, toto tu by sa zalesnilo, zazverilo a ľudia by tu chodili len ako do skanzenu. To ale asi nie je správna cesta.

A prečo má podľa vás zmysel udržiavať pri živote kedysi tradičné slovenské značky?

Výrobky, ktoré sa robili pred rokom 1989, síce neboli zabalené veľmi lákavo, ale ich obsah bol dobrý – často lepší ako výrobky, ktoré sú vyrábané dnes.

Staršia generácia si to pamätá a vracia sa k nim buď z nostalgie, alebo si pamätá tú kvalitu a verí, že takú istú dostane znova.

Navyše, ja mám rád svet, ktorý nie je veľmi unifikovaný. Ak by sme zabudli na naše všetky lokálne značky, ktoré tu dlhé roky sa robili – alebo ešte len vzniknú – tak všetci by sme sa umývali s jedným druhom šampónu, respektíve so štyrmi, ten svet by bol ochudobnený.

Ako keby sme všetci museli jesť to isté jedlo a obliekať sa do tých istých šiat. Život bez lokálnych značiek by bol menej zaujímavý a viac jednotvárny.

Koľko hodín denne pracujete?

Koľko treba. Ale ak nemusím, tak to nie je 12 ani 13 hodín. Bežná pracovná doba u mňa je od 8:00 do 17:00. S tým, že nechám čas na obed aj kávu.

Ako relaxujete od práce?

Zásadne nepracujem v nedeľu. To vyplýva aj z mojej viery. A zväčša nepracujem v sobotu – k tomu som dospel časom. Keď som bol mladší a pýtali by ste sa ma tieto otázky, tak poviem, že pracujem 16 hodín denne.

Teraz už ale nie. Teraz viac relaxujem – športom, plus mám rád kultúru, či už hudbu alebo literatúru. A nemám rád domáce práce, ale keď ma manželka prinúti, tak relaxujem aj pri nich – aj keď spočiatku namosúrene.

Súvisí váš prístup v niečom s vašou vierou? Ako vás tá ovplyvňuje pri podnikaní?

Viem, že ma okrem manželky kontroluje aj niekto iný. Každý môj skutok niekto hodnotí. Verím tomu, že to tak je.

Spravil som veľa vecí, nad ktorými som potom večer rozmýšľal a mal som výčitky. Mám zlú náladu a vynadám zamestnankyni. Niekedy banality, ale stane sa.

Som cholerik a stalo sa, že ľudia po mojom výstupe niekedy plakali. Ale potom som našiel v sebe tú silu, že som sa ospravedlnil. Možno aj preto so mnou moji zamestnanci ostávajú.

Ja verím, že raz budem dávať odpočet za svoj život. A preto sa snažím  správať k ľuďom tak, ako by som chcel, aby sa oni správali ku mne.

Čo pre vás znamená férové podnikanie?

Musí byť férový ku všetkým, ktorý s tou firmou prichádzajú do styku – či sú to zamestnanci alebo zákazníci. Snažím sa dať zákazníkom za peniaze, za ktoré sú ochotní náš produkt kúpiť, čo najlepšiu kvalitu.

Nebudem pýtať zákazníka veľké peniaze za niečo, čo tú hodnotu nemá.