Majiteľ kozmetickej firmy: Musíme vyrábať na Slovensku. Čo iné? Zalesníme to tu?

"Čím by sme sa živili všetci, keby sme tu nevyrábali nič?" Kladie si otázku majiteľ kozmetickej firmy na východe Slovenska v rozhovore Jakuba Ptačina.

Firma Herba Drug je rodinná firma zo Smižian. Ivan Milý ju založil hneď po revolúcii pod menom Argo a zaoberala sa importom zahraničnej kozmetiky.

V roku 2010 prebrala výrobu tradičných kozmetických značiek od firmy deMiclén Levice. Dnes tak vyrába a inovuje pôvodne “socialistické” značky ako Barbus, Dixi alebo Oli.

Prečo podnikáte?

Lebo sa musím nejakým spôsobom živiť, tak som si založil podnik.

Živiť sa ale môžete hocičím.

To áno. Možno lepšia odpoveď by bola, že podnikám, aby som bol sám sebe pánom. Aby mi niekto iný nehovoril, čo mám v práci robiť.

Založiť firmu je jedna vec, druhá je podnikať dlhé roky. Čo vás pri tom stále motivuje?

Herba Drug je rodinná firma. Ak by som myslel iba na seba, tak by tá motivácia bola oveľa menšia. Mám ale troch synov a predpokladám, že niekto z nich to bude ďalej rozvíjať a preberie to po nás s manželkou.

Dvaja už aj pracujú vo firme. Preto sa snažím, aby som firmu odovzdal tej ďalšej generácii v čo najlepšej kondícii.

To je ale len jeden dôvod. Ďalší je ten, že v podnikaní nemôžeme zastať na jednom mieste, lebo to je začiatok konca.

Buď sa pohybujeme stále smerom dopredu, aj za cenu omylov, pádov a všetkého, čo život so sebou prináša, alebo zostaneme stáť a skončíme v zabudnutí.

Ivan Mily Herbadrug

Sú podľa vás pre Slovensko rodinné firmy dôležité?

Pre mňa sú najdôležitejšie.

Prečo?

Poviem náš prípad a predpokladám, že takých firiem bude oveľa viac. Firmu sme zakladali v Smižanoch. Zamestnávame tam ľudí, ktorí sú všetci z blízkeho okolia, a tých ľudí všetkých poznám a stretávam sa s nimi v obci alebo v Spišskej Novej Vsi. Ak robím nejaké rozhodnutie, tak viem, že sa dotkne života týchto ľudí.

To znamená, že v rodinnej firme neviem niekoho škrtnúť alebo prepustiť bez toho, aby som sa tomu človeku nepozrel do tváre. Rozhodnutia teda prijímam oveľa citlivejšie ako nejaký najatý manažér, ktorý s týmito ľudmi neprichádza do styku.

Prečo máte firmu na Slovensku?

Lebo som sa tu narodil. Rád žijem na Slovensku, mám rád túto krajinu, ktorú poznám a kde žili moji predkovia.

A keď má človek rád to miesto, tak zostane aj na úkor toho, že inde by sa mu mohlo pracovať ľahšie, mohol by tam mať lepšie podmienky, väčší trh a mohol by lacnejšie vyrábať.

Teraz je ale trend, že veľa vecí sa už vyrába inde a na Slovensku ostane z firmy len obchodné oddelenie.

Musí sa niečo aj vyrábať na Slovensku. Čím by sme sa živili všetci, keby sme tu nevyrábali nič?

Ak by sme sa mali chovať iba čisto podľa ekonomických pravidiel, tak by sme všetci bývali okolo Bratislavy, toto tu by sa zalesnilo, zazverilo a ľudia by tu chodili len ako do skanzenu. To ale asi nie je správna cesta.

Herbadrug Jakub Ptacin

A prečo má podľa vás zmysel udržiavať pri živote kedysi tradičné slovenské značky?

Výrobky, ktoré sa robili pred rokom 1989, síce neboli zabalené veľmi lákavo, ale ich obsah bol dobrý – často lepší ako výrobky, ktoré sú vyrábané dnes.

Staršia generácia si to pamätá a vracia sa k nim buď z nostalgie, alebo si pamätá tú kvalitu a verí, že takú istú dostane znova.

Navyše, ja mám rád svet, ktorý nie je veľmi unifikovaný. Ak by sme zabudli na naše všetky lokálne značky, ktoré tu dlhé roky sa robili – alebo ešte len vzniknú – tak všetci by sme sa umývali s jedným druhom šampónu, respektíve so štyrmi, ten svet by bol ochudobnený.

Ako keby sme všetci museli jesť to isté jedlo a obliekať sa do tých istých šiat. Život bez lokálnych značiek by bol menej zaujímavý a viac jednotvárny.

Koľko hodín denne pracujete?

Koľko treba. Ale ak nemusím, tak to nie je 12 ani 13 hodín. Bežná pracovná doba u mňa je od 8:00 do 17:00. S tým, že nechám čas na obed aj kávu.

Ako relaxujete od práce?

Zásadne nepracujem v nedeľu. To vyplýva aj z mojej viery. A zväčša nepracujem v sobotu – k tomu som dospel časom. Keď som bol mladší a pýtali by ste sa ma tieto otázky, tak poviem, že pracujem 16 hodín denne.

Teraz už ale nie. Teraz viac relaxujem – športom, plus mám rád kultúru, či už hudbu alebo literatúru. A nemám rád domáce práce, ale keď ma manželka prinúti, tak relaxujem aj pri nich – aj keď spočiatku namosúrene.

Súvisí váš prístup v niečom s vašou vierou? Ako vás tá ovplyvňuje pri podnikaní?

Viem, že ma okrem manželky kontroluje aj niekto iný. Každý môj skutok niekto hodnotí. Verím tomu, že to tak je.

Spravil som veľa vecí, nad ktorými som potom večer rozmýšľal a mal som výčitky. Mám zlú náladu a vynadám zamestnankyni. Niekedy banality, ale stane sa.

Som cholerik a stalo sa, že ľudia po mojom výstupe niekedy plakali. Ale potom som našiel v sebe tú silu, že som sa ospravedlnil. Možno aj preto so mnou moji zamestnanci ostávajú.

Ja verím, že raz budem dávať odpočet za svoj život. A preto sa snažím  správať k ľuďom tak, ako by som chcel, aby sa oni správali ku mne.

Čo pre vás znamená férové podnikanie?

Musí byť férový ku všetkým, ktorý s tou firmou prichádzajú do styku – či sú to zamestnanci alebo zákazníci. Snažím sa dať zákazníkom za peniaze, za ktoré sú ochotní náš produkt kúpiť, čo najlepšiu kvalitu.

Nebudem pýtať zákazníka veľké peniaze za niečo, čo tú hodnotu nemá.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac