Priemerne sme online viac ako 6 hodín denne – posielame maily, nakupujeme, scrollujeme… A hoci si myslíme, že sa vieme na internete už správať bezpečne, občas sa spoliehame na zaužívané predstavy, ktoré možno znejú logicky, ale v realite tak nefungujú – a môžu nás stáť súkromie, dáta aj peniaze. Spolu s odborníkom na podvody a IT bezpečnosť Jozefom Benkom z O2 sme sa pozreli na tie najčastejšie situácie – vysvetlíme, čo za nimi je a ako sa voči nim dá jednoducho chrániť.
„Pre podvodníkov na internete nie som dosť zaujímavý cieľ – veď nemám ani milióny, ani tajomstvá.“
Toto je veľký mýtus.
Podvodníkov nezaujíma „kvalita“ obetí, ale ich kvantita. Zaujímame ich všetci, lebo chcú zasiahnuť čo najväčší počet ľudí – napríklad posielaním tisícok falošných správ, a tak zachytia kohokoľvek. Stačí, aby len niekoľko z nich bolo úspešných – teda, ak sa len pár ľudí sa chytí do pasce, útočníci môžu byť spokojní.
Nejde im totiž o to, či máte na účtoch uložené milióny alebo štátne tajomstvá. Aj zdanlivo obyčajné informácie ako meno, dátum narodenia či e-mailová adresa majú pre útočníkov cenu: dajú sa totiž predať, použiť na ďalšie podvody alebo využiť na nabúranie do vašich ďalších účtov.
Základom online bezpečnosti je uvedomiť si, že každý jeden z nás má dáta, ktoré sa dajú zneužiť.
„Online podvod dokážem ľahko rozpoznať a vyhnúť sa mu.“
Je to mýtus.
Online podvody napredujú míľovými krokmi a niekedy dokážu prekvapiť aj ostrieľaných bezpečnostných odborníkov.
Kyberzločinci dnes pracujú s profesionálnymi nástrojmi, falošnými webstránkami, ktoré vyzerajú na nerozoznanie od originálov, umelou inteligenciou a psychológiou, ktorá nás zmanipuluje k rýchlej reakcii. Vďaka tomu sú online podvody oveľa sofistikovanejšie a menej okaté ako kedysi.
Preto netreba brať svoje bezpečie v online na ľahkú váhu a radšej si všetko dvakrát (aj trikrát) overovať. V digitálnom svete je zdravá miera podozrievavosti výhodou, nie slabosťou.
„Mám silné heslo, takže nič viac riešiť nemusím.“
Je to mýtus.
Mať len jedno silné heslo nestačí. Ak to isté silné heslo použijete pre viacero účtov – sociálne siete, mail, online obchody –, oslabujete jeho bezpečnosť. Stačí, aby došlo k úniku dát z jednej služby, a útočníci zrazu budú mať prístup ku všetkým vašim účtom.
Preto by ste pre každý online účet mali mať vlastné, jedinečné a silné heslo.
Ale len heslo nestačí. Okrem hesiel je dôležité používať aj dvojfaktorové overenie (2FA) – teda jedinečný kód zaslaný SMS-kou na vaše číslo alebo cez autentifikačnú aplikáciu pri každom novom prihlásení. 2FA chráni vaše účty aj v prípade, že niektoré z hesiel bolo kompromitované.
„Ak mi link pošle kamarát alebo kamarátka, určite je bezpečný.“
Nemusí sa to zdať, ale je to mýtus.
To, že vám link do správy prišiel od známeho, ešte neznamená, že je bezpečný.
Môže sa totiž stať, že útočník napadol účet vášho kamaráta alebo kamarátky a teraz cez neho šíri škodlivé odkazy – bez ich vedomia. Takéto odkazy môžu viesť na falošné stránky, ktoré sa snažia získať vaše osobné údaje, heslá alebo do vášho zariadenia stiahnuť vírus.
Platí jednoduché pravidlo: ak vám niekto pošle link, ktorý nečakáte alebo vyzerá podozrivo, radšej si jeho pravosť overte. Pred klikaním na akékoľvek odkazy sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa. Pomôžu vám pri tom tieto otázky:
- Vedie tento odkaz na známu stránku?
- Zvykne mi tento kamarát/ka posielať takéto odkazy?
- Je to celý odkaz alebo len jeho skrátená verzia (napríklad cez službu bit.ly)?
Ak vo vás odpovede na tieto otázky vyvolajú čo i len tieň podozrenia, na link radšej neklikajte.
Pravosť daného odkazu si môžete overiť u daného kamaráta/ky cez iný kanál – napríklad im napíšte SMS alebo im zavolajte, či vám niečo také posielali.
„Ak navštevujem len stránky, ktoré dobre poznám, nemám sa čoho báť.“
Je to mýtus.
Útočníci vytvárajú falošné verzie známych stránok, ktoré na prvý pohľad vyzerajú identicky a viete ich rozoznať len podľa drobných dizajnových nedokonalostí alebo zmien v adrese. Napríklad namiesto stránky „soda.o2.sk“ sa ocitnete na stránke „soda.02.sk„.
Veľmi často sa tento podvod týkal Slovenskej pošty – falošná stránka mala len minimálne zmeny v dizajne. A už stačí len chvíľka nepozornosti a môže sa stať, že zadáte heslo či číslo karty aj na takejto falošnej stránke.
Vždy ostražito pozerajte na dizajn stránky a kontrolujte správnosť adresy. Ak niečo vyzerá čo i len trochu podozrivo, stránku radšej zatvorte.
„Vírusy napádajú len počítače, smartfónom nič nehrozí.“
Je to mýtus, lebo smartfóny vlastne sú také „malé počítače“.
Mobily, rovnako ako počítače, môžu byť napadnuté vírusmi, ktoré dokážu sledovať vašu lokalitu, zbierať vaše citlivé údaje či sledovať vašu aktivitu online.
Smartfóny je preto dôležité chrániť rovnako dôsledne ako počítače. A to aj preto, lebo v nich dnes máme uložený prakticky celý život – fotografie z rodinných dovoleniek, kontakty, prihlásenia do bankových účtov, či citlivé pracovné údaje.
Všetky zásady online bezpečnosti, ktoré platia pre počítače, platia aj pre smartfóny:
- Nezadávajte citlivé údaje, ako sú heslá a číslo karty, na verejných wi-fi sieťach.
- Pravidelne aktualizujte operačný systém.
- Nezdieľajte heslo ani PIN kód s ďalšími ľuďmi.
- Sťahujte len dôveryhodné aplikácie (o tom viac v ďalšom bode).
„Mobilné aplikácie z oficiálnych obchodov nepredstavujú žiadne riziko.“
Aj toto je veľký mýtus.
Ani oficiálne obchody s mobilnými aplikáciami ako Obchod Play alebo App Store nie sú neomylné. Na stiahnutie môžu ponúkať aj aplikácie, ktoré ohrozujú vaše súkromie či bezpečnosť.
Často sa to deje z neúmyselných dôvodov – niektoré apky len nemajú dostatočne vyriešenú vlastnú bezpečnosť a údaje, ktoré im v dobrej viere odovzdáte, môžu byť ľahko ukradnuté hackermi.
Iné aplikácie však existujú len s cieľom zneužívať vašu dôveru. Zbierajú o vás príliš veľa citlivých informácií, a to nielen osobné údaje alebo vašu lokalitu, ale napríklad aj vaše správanie na internete – aké stránky navštevujete a pod.
Ak si napríklad mobilná hra pýta prístup k vašim fotkám, lokalite alebo kontaktom, zamyslite sa, či ho naozaj potrebuje. Ak nie, nedávajte jej ho. V systémových nastaveniach telefónu si viete spätne pozrieť, ktoré aplikácie majú prístup ku ktorým údajom, a tento prístup im obmedziť alebo rovno zrušiť.
Škodlivým mobilným aplikáciám sa najlepšie vyhnete tak, že budete pozorne čítať recenzie pred stiahnutím, všímať si a kontrolovať, aké oprávnenia si od vás pýtajú či už majú.
„Pravidelné aktualizácie počítačov a smartfónov sú zbytočné, len mi zmenia veci, na ktoré som si už zvykol/a.“
Je to mýtus.
Aktualizácie softvéru pomáhajú udržiavať vaše zariadene v bezpečí pred útočníkmi a vírusmi.
Aj keď sa môže zdať, že vždy prídu v tom najnevhodnejšom momente, okrem kozmetických a užívateľských vylepšení prichádzajú aj so záplatami bezpečnostných dier. Dier, ktoré by inak mohli útočníci zneužiť na vniknutie do vášho systému.
Pravidelne aktualizovať svoj mobil aj počítač je tá najľahšia vec, čo môžete spraviť pre svoju bezpečnosť – len kliknete a počkáte.
„Platiť kartou na internete nie je bezpečné.“
Áno, aj toto je mýtus.
Platby cez internet prešli od svojho začiatku veľkým technologickým a bezpečnostným vývojom. Vďaka tomu sú nákupy a platby na internete skoro úplne bezpečné – ak dodržiavate základné bezpečnostné pravidlá:
- Nakupujte len na stránkach, ktorým dôverujete.
- Nezadávajte žiadne vaše platobné údaje na verejných wi-fi sieťach.
- Overte si, či platíte cez systém pre overovanie platieb na internete 3D Secure.
A ak by predsa len nastal nejaký problém a vy by ste napríklad nedostali objednaný tovar, banky vedia podvodné či nechcené transakcie vyreklamovať.
Pre väčšiu bezpečnosť tiež môžete využívať vygenerovanie jednorazovej karty. Vo vašej bankovej apke si vygenerujete tzv. jednorazovú kartu, ktorá sa po každom použití zruší a vytvorí nová. To znižuje riziko zneužitia.
Ak môžete, používajte Google Pay alebo Apple Pay. Namiesto čísla vašej karty sa pri platbe obchodníkovi posiela tzv. token (šifrovaný jedinečný kód), nie skutočné číslo karty.
Transakcia sa potvrdzuje biometricky (Face ID, odtlačok) alebo heslom, nie len klikom. V prípade úniku dát u obchodníka tak zostávajú vaše citlivé informácie chránené.
„Keď sa niekto správa priateľsky na internete, asi má dobré úmysly. Veď každý sa rád porozpráva.“
Aj toto je mýtus.
Je prirodzené hľadať si aj v online priestore spojenie, porozumenie či niekoho, s kým si máme čo povedať. Práve preto je dôležité vedieť, komu sa oplatí dôveru naozaj dať – a komu radšej nie.
Nie všetci, ktorí sa na internete tvária priateľsky, to s nami myslia naozaj dobre. Podvodníci často vystupujú pod falošnou identitou a snažia sa nadviazať blízke vzťahy s osamelými ľuďmi, dôchodcami alebo dokonca deťmi.
Ich cieľom však nie je úprimné priateľstvo či iný vzťah – chcú vás len zmanipulovať a získať od vás citlivé informácie, prístupy k účtom alebo dokonca peniaze.
Ak niekto príliš tlačí na budovanie vzťahu, rýchlo sa zveruje alebo priamo žiada o peniaze, je čas spozornieť. Platí pravidlo: čo by ste nedali neznámemu človeku na ulici, nedávajte ani neznámemu človeku online.
Tip na záver: Spravte si bezpečnostný audit. Využite odporúčania z tohto článku a overte si, či používate silné heslá, dvojfaktorovú autorizáciu či dôveryhodné aplikácie.
Loading...
