Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

„Kliknem sem, veď sa asi nič nestane…“ Týchto 10 online zlozvykov vás môže stáť súkromie aj peniaze

Mať silné heslo je super, ale pri bezpečnosti na internete to nestačí.

Priemerne sme online viac ako 6 hodín denne – posielame maily, nakupujeme, scrollujeme… A hoci si myslíme, že sa vieme na internete už správať bezpečne, občas sa spoliehame na zaužívané predstavy, ktoré možno znejú logicky, ale v realite tak nefungujú – a môžu nás stáť súkromie, dáta aj peniaze. Spolu s odborníkom na podvody a IT bezpečnosť Jozefom Benkom z O2 sme sa pozreli na tie najčastejšie situácie – vysvetlíme, čo za nimi je a ako sa voči nim dá jednoducho chrániť.

Ani na internete, ani v tomto kvíze neklikajte na nič podozrivé. V 10 otázkach vás naučíme rozpoznať finty online podvodníkov.

„Pre podvodníkov na internete nie som dosť zaujímavý cieľ – veď nemám ani milióny, ani tajomstvá.“

Toto je veľký mýtus. 

Podvodníkov nezaujíma „kvalita“ obetí, ale ich kvantita. Zaujímame ich všetci, lebo chcú zasiahnuť čo najväčší počet ľudí – napríklad posielaním tisícok falošných správ, a tak zachytia kohokoľvek. Stačí, aby len niekoľko z nich bolo úspešných – teda, ak sa len pár ľudí sa chytí do pasce, útočníci môžu byť spokojní.

Nejde im totiž o to, či máte na účtoch uložené milióny alebo štátne tajomstvá. Aj zdanlivo obyčajné informácie ako meno, dátum narodenia či e-mailová adresa majú pre útočníkov cenu: dajú sa totiž predať, použiť na ďalšie podvody alebo využiť na nabúranie do vašich ďalších účtov.

Základom online bezpečnosti je uvedomiť si, že každý jeden z nás má dáta, ktoré sa dajú zneužiť.

„Online podvod dokážem ľahko rozpoznať a vyhnúť sa mu.“

Je to mýtus.  

Online podvody napredujú míľovými krokmi a niekedy dokážu prekvapiť aj ostrieľaných bezpečnostných odborníkov. 

Kyberzločinci dnes pracujú s profesionálnymi nástrojmi, falošnými webstránkami, ktoré vyzerajú na nerozoznanie od originálov, umelou inteligenciou a psychológiou, ktorá nás zmanipuluje k rýchlej reakcii. Vďaka tomu sú online podvody oveľa sofistikovanejšie a menej okaté ako kedysi.

Preto netreba brať svoje bezpečie v online na ľahkú váhu a radšej si všetko dvakrát (aj trikrát) overovať. V digitálnom svete je zdravá miera podozrievavosti výhodou, nie slabosťou.

„Mám silné heslo, takže nič viac riešiť nemusím.“

Je to mýtus.

Mať len jedno silné heslo nestačí. Ak to isté silné heslo použijete pre viacero účtov – sociálne siete, mail, online obchody –, oslabujete jeho bezpečnosť. Stačí, aby došlo k úniku dát z jednej služby, a útočníci zrazu budú mať prístup ku všetkým vašim účtom. 

Preto by ste pre každý online účet mali mať vlastné, jedinečné a silné heslo.

Ale len heslo nestačí. Okrem hesiel je dôležité používať aj dvojfaktorové overenie (2FA) – teda jedinečný kód zaslaný SMS-kou na vaše číslo alebo cez autentifikačnú aplikáciu pri každom novom prihlásení. 2FA chráni vaše účty aj v prípade, že niektoré z hesiel bolo kompromitované.

Falošní kuriéri, technici aj milenci. Odhaľte najčastejšie online podvody, ktoré zabolia srdce aj peňaženku.

„Ak mi link pošle kamarát alebo kamarátka, určite je bezpečný.“

Nemusí sa to zdať, ale je to mýtus. 

To, že vám link do správy prišiel od známeho, ešte neznamená, že je bezpečný. 

Môže sa totiž stať, že útočník napadol účet vášho kamaráta alebo kamarátky a teraz cez neho šíri škodlivé odkazy – bez ich vedomia. Takéto odkazy môžu viesť na falošné stránky, ktoré sa snažia získať vaše osobné údaje, heslá alebo do vášho zariadenia stiahnuť vírus.

Platí jednoduché pravidlo: ak vám niekto pošle link, ktorý nečakáte alebo vyzerá podozrivo, radšej si jeho pravosť overte. Pred klikaním na akékoľvek odkazy sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa. Pomôžu vám pri tom tieto otázky:

  • Vedie tento odkaz na známu stránku?
  • Zvykne mi tento kamarát/ka posielať takéto odkazy?
  • Je to celý odkaz alebo len jeho skrátená verzia (napríklad cez službu bit.ly)?

Ak vo vás odpovede na tieto otázky vyvolajú čo i len tieň podozrenia, na link radšej neklikajte. 

Pravosť daného odkazu si môžete overiť u daného kamaráta/ky cez iný kanál – napríklad im napíšte SMS alebo im zavolajte, či vám niečo také posielali. 

„Ak navštevujem len stránky, ktoré dobre poznám, nemám sa čoho báť.“

Je to mýtus. 

Útočníci vytvárajú falošné verzie známych stránok, ktoré na prvý pohľad vyzerajú identicky a viete ich rozoznať len podľa drobných dizajnových nedokonalostí alebo zmien v adrese. Napríklad namiesto stránky „soda.o2.sk“ sa ocitnete na stránke „soda.02.sk„. 

Veľmi často sa tento podvod týkal Slovenskej pošty – falošná stránka mala len minimálne zmeny v dizajne. A už stačí len chvíľka nepozornosti a môže sa stať, že zadáte heslo či číslo karty aj na takejto falošnej stránke. 

Vždy ostražito pozerajte na dizajn stránky a kontrolujte správnosť adresy. Ak niečo vyzerá čo i len trochu podozrivo, stránku radšej zatvorte.

„Vírusy napádajú len počítače, smartfónom nič nehrozí.“

Je to mýtus, lebo smartfóny vlastne sú také „malé počítače“.

Mobily, rovnako ako počítače, môžu byť napadnuté vírusmi, ktoré dokážu sledovať vašu lokalitu, zbierať vaše citlivé údaje či sledovať vašu aktivitu online.

Smartfóny je preto dôležité chrániť rovnako dôsledne ako počítače. A to aj preto, lebo v nich dnes máme uložený prakticky celý život – fotografie z rodinných dovoleniek, kontakty, prihlásenia do bankových účtov, či citlivé pracovné údaje.

Všetky zásady online bezpečnosti, ktoré platia pre počítače, platia aj pre smartfóny:

  • Nezadávajte citlivé údaje, ako sú heslá a číslo karty, na verejných wi-fi sieťach.
  • Pravidelne aktualizujte operačný systém.
  • Nezdieľajte heslo ani PIN kód s ďalšími ľuďmi.
  • Sťahujte len dôveryhodné aplikácie (o tom viac v ďalšom bode).

„Mobilné aplikácie z oficiálnych obchodov nepredstavujú žiadne riziko.“

Aj toto je veľký mýtus.

Ani oficiálne obchody s mobilnými aplikáciami ako Obchod Play alebo App Store nie sú neomylné. Na stiahnutie môžu ponúkať aj aplikácie, ktoré ohrozujú vaše súkromie či bezpečnosť.

Často sa to deje z neúmyselných dôvodov – niektoré apky len nemajú dostatočne vyriešenú vlastnú bezpečnosť a údaje, ktoré im v dobrej viere odovzdáte, môžu byť ľahko ukradnuté hackermi.

Iné aplikácie však existujú len s cieľom zneužívať vašu dôveru. Zbierajú o vás príliš veľa citlivých informácií, a to nielen osobné údaje alebo vašu lokalitu, ale napríklad aj vaše správanie na internete – aké stránky navštevujete a pod.

Ak si napríklad mobilná hra pýta prístup k vašim fotkám, lokalite alebo kontaktom, zamyslite sa, či ho naozaj potrebuje. Ak nie, nedávajte jej ho. V systémových nastaveniach telefónu si viete spätne pozrieť, ktoré aplikácie majú prístup ku ktorým údajom, a tento prístup im obmedziť alebo rovno zrušiť.

Škodlivým mobilným aplikáciám sa najlepšie vyhnete tak, že budete pozorne čítať recenzie pred stiahnutím, všímať si a kontrolovať, aké oprávnenia si od vás pýtajú či už majú.

„Pravidelné aktualizácie počítačov a smartfónov sú zbytočné, len mi zmenia veci, na ktoré som si už zvykol/a.“

Je to mýtus. 

Aktualizácie softvéru pomáhajú udržiavať vaše zariadene v bezpečí pred útočníkmi a vírusmi. 

Aj keď sa môže zdať, že vždy prídu v tom najnevhodnejšom momente, okrem kozmetických a užívateľských vylepšení prichádzajú aj so záplatami bezpečnostných dier. Dier, ktoré by inak mohli útočníci zneužiť na vniknutie do vášho systému.

Pravidelne aktualizovať svoj mobil aj počítač je tá najľahšia vec, čo môžete spraviť pre svoju bezpečnosť – len kliknete a počkáte.

„Platiť kartou na internete nie je bezpečné.“

Áno, aj toto je mýtus. 

Platby cez internet prešli od svojho začiatku veľkým technologickým a bezpečnostným vývojom. Vďaka tomu sú nákupy a platby na internete skoro úplne bezpečné – ak dodržiavate základné bezpečnostné pravidlá:

  • Nakupujte len na stránkach, ktorým dôverujete.
  • Nezadávajte žiadne vaše platobné údaje na verejných wi-fi sieťach.
  • Overte si, či platíte cez systém pre overovanie platieb na internete 3D Secure.

A ak by predsa len nastal nejaký problém a vy by ste napríklad nedostali objednaný tovar, banky vedia podvodné či nechcené transakcie vyreklamovať.

Pre väčšiu bezpečnosť tiež môžete využívať vygenerovanie jednorazovej karty. Vo vašej bankovej apke si vygenerujete tzv. jednorazovú kartu, ktorá sa po každom použití zruší a vytvorí nová. To znižuje riziko zneužitia.

Ak môžete, používajte Google Pay alebo Apple Pay. Namiesto čísla vašej karty sa pri platbe obchodníkovi posiela tzv. token (šifrovaný jedinečný kód), nie skutočné číslo karty.

Transakcia sa potvrdzuje biometricky (Face ID, odtlačok) alebo heslom, nie len klikom. V prípade úniku dát u obchodníka tak zostávajú vaše citlivé informácie chránené.

„Keď sa niekto správa priateľsky na internete, asi má dobré úmysly. Veď každý sa rád porozpráva.“

Aj toto je mýtus.

Je prirodzené hľadať si aj v online priestore spojenie, porozumenie či niekoho, s kým si máme čo povedať. Práve preto je dôležité vedieť, komu sa oplatí dôveru naozaj dať – a komu radšej nie.

Nie všetci, ktorí sa na internete tvária priateľsky, to s nami myslia naozaj dobre. Podvodníci často vystupujú pod falošnou identitou a snažia sa nadviazať blízke vzťahy s osamelými ľuďmi, dôchodcami alebo dokonca deťmi.

Ich cieľom však nie je úprimné priateľstvo či iný vzťah – chcú vás len zmanipulovať a získať od vás citlivé informácie, prístupy k účtom alebo dokonca peniaze.

Ak niekto príliš tlačí na budovanie vzťahu, rýchlo sa zveruje alebo priamo žiada o peniaze, je čas spozornieť. Platí pravidlo: čo by ste nedali neznámemu človeku na ulici, nedávajte ani neznámemu človeku online.


Tip na záver: Spravte si bezpečnostný audit. Využite odporúčania z tohto článku a overte si, či používate silné heslá, dvojfaktorovú autorizáciu či dôveryhodné aplikácie.

Jozef (Dodo) Benko

Súčasťou O2 je už od roku 2009. Pôsobí ako manažér kreditného rizika, kde sa zameriava najmä na prevenciu podvodov a vymáhanie pohľadávok. Jeho dlhoročné skúsenosti a analytické myslenie zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane firmy pred finančnými stratami. Dodo je známy svojou rozvahou, precíznosťou a zmyslom pre férovosť – hodnoty, ktoré pretavuje do každodennej práce.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Ondrej Kubovič z ESET-u: Čo raz napíšete či pošlete online, je navždy. Nepomôže ani posielanie fotiek na jedno pozretie

Odborníka na digitálnu bezpečnosť sme sa pýtali, ako sa na internete správať zodpovedne a ako deťom vytvoriť bezpečné prostredie aj online.

Byť offline je dnes fenomén: s telefónom sa ráno prebúdzame a chodíme spať, ale aj si skvalitňujeme život – len predstava, že by sme počas pandémie nedokázali nadviazať kontakt s rodinou či kamarátmi, je pre mnohých desivá. No čím viac možností poskytuje internet svojim používateľom, tým viac získavajú útočníci, podvodníci a tienisté ľudské stránky. S odborníkom na digitálnu bezpečnosť zo spoločnosti ESET Ondrejom Kubovičom sme preto hľadali možnosti, ako byť čo najviac v bezpečí aj v online prostredí.

Môže byť používanie filtrov na sociálnych sieťach pre dospievajúce deti aj prospešné? Opýtali sme sa psychologičky

V rozhovore so špecialistom Ondrejom Kubovičom sa dozviete: 

  • kto je najohrozenejšou skupinou na internete,  
  • prečo je dôležité, aby rodič poznal sociálne siete, ktoré dieťa používa,
  • prečo tvrdý zákaz nie je dobrou taktikou pri digitálnej bezpečnosti detí,
  • aké nástroje a nastavenia môžu rodičom pomôcť pri kontrole, ktorá rešpektuje aj súkromie dieťaťa, 
  • ktoré aplikácie sú bezpečné na posielanie správ 
  • a s akými podvodmi sa môžeme na internete často stretnúť.

Často počúvame, že seniori sú najzraniteľnejšou skupinou v online priestore. Nie sú rovnako ohrozené aj deti, ktoré s technológiami vyrastajú, ale nemajú ešte rozvinuté kritické myslenie?

Tieto skupiny sú dosť odlišné. Mnoho seniorov už nejakú digitálnu gramotnosť má, no nemajú technológie intuitívne zaužívané v každodennom živote. Pre deti sú zase technológie prirodzené, no nemajú ešte rozvinuté kritické myslenie, bývajú menej opatrné a kliknú aj na veci, ktoré si dospelý človek vie vyhodnotiť ako možné riziko.

Deti môžu mať už naučené situácie, ktorým by sa mali vyhnúť, napríklad že sa nemajú rozprávať s cudzími ľuďmi, no zároveň sú spôsoby, ako takúto situáciu na internete podať iným spôsobom. A zrazu dieťa cudzieho človeka prestane vnímať ako cudzieho, a tak sa s ním začne rozprávať. Dieťa si jednoducho nevie podobný scenár dostatočne abstraktne rozšíriť, že aha, toto môže byť problém, aby pochopilo celú situáciu komplexne. Preto môžu aj deti veľmi ľahko naletieť na podvody na internete.

Aké sú najčastejšie digitálne nástrahy, na ktoré môžu deti natrafiť?

Keďže pracujem vo firme, ktorá rieši digitálnu bezpečnosť, pozerám sa na to najmä z tohto pohľadu: deti môžu natrafiť na nejaký škodlivý kód, ktorý im bude zobrazovať reklamy, alebo si môžu stiahnuť falošnú hru, ktorá bude posielať esemesky na pozadí. Prípadne ak je v telefóne uložená platobná karta, môžu si objednať nejakú službu, o ktorej rodičia nevedia, a budú takto vyrábať „škody“. Všetky tieto „technické“ podvody však vieme jednoducho odhaliť a blokovať.

Existuje však množstvo psychologických ohrození, pri ktorých sú nástroje na reguláciu a ochranu obmedzenejšie. Keď vás útočník na internete obťažuje, máte možnosť zablokovať ho. No on v tom môže pokračovať – stačí, ak si vytvorí ďalšie konto pod falošným menom. Nehovoriac o tom, ako sociálne siete kyberšikanu zosilnili – kým v minulosti mal agresor len obmedzený priestor, v ktorom fungoval, dnes môže terorizovať obeť kedykoľvek a pred oveľa širším okruhom ľudí. Toto je niečo, čoho sa aj ja ako otec veľmi obávam. 

Na druhej strane si ani deti niekedy nemusia uvedomovať, že svojím správaním niekomu ubližujú. Rodič má aj v tomto prípade veľmi dôležitú úlohu vysvetliť, že internet nie je bublina, a ak dieťa robí niekomu zle online, je to rovnako zlé ako v reálnom svete.

Mali by byť sociálne siete pre deti zakázané?

Sociálne siete aj sú zakázané, na Slovensku si dieťa do 13 rokov nemôže založiť väčšinu z nich, v Česku je to povolené až od 15 rokov. Realita však ukazuje, že oklamať dátumom narodenia pri registrácii nie je problém, a tak je bežné, že decká majú aktívne profily už medzi 8 až 10 rokmi.  

Rozumiem týmto vekovým hraniciam, no keď dieťa vidí, že v triede má 18 z 20 detí sociálnu sieť a ono patrí k menšine, tak ho tlak okolia donúti vytvoriť si ju. Navyše, len čo rodičia zavedú tvrdé obmedzenia a zákazy, dieťa si nájde nejaký spôsob, ako to obísť. Deti sú v tomto veľmi šikovné, s technológiami vyrastajú a sociálne siete tieto možnosti ponúkajú.

Keď rodičia zavedú tvrdé obmedzenia a zákazy, napríklad pri sociálnych sieťach, dieťa si nájde nejaký spôsob, ako to obísť. Je oveľa lepšie, ak o tom rodič vie.

V tomto prípade je preto oveľa lepšie, ak o tom rodič vie a pomáha dieťaťu kriticky vyhodnocovať množstvo toxického obsahu, psychologických problémov a rizík. Rodičia by preto mali byť dostatočne uvedomelí a mali by vedieť, čo robiť, aby bolo dieťa aj v digitálnom svete v bezpečí.

Ako teda kontrolovať dieťa tak, aby bolo na internete v bezpečí, ale zároveň sme rešpektovali jeho súkromie?

Rodič by nemal byť „kontrolór“, ktorý nad dieťaťom stále stojí a všetko si pozerá. Tak mu zasahuje do súkromia, a aj ohýba predstavu o súkromí, čo môže dieťa negatívne poznačiť aj do budúcna. Lepšie je byť otvoreným poradcom, byť pri dieťati, keď sa s niečím stretne, nerozumie tomu alebo sa o tom chce rozprávať. Samozrejme, je dôležité previesť ho prvými krokmi, ako napríklad založenie profilu, nastavenie súkromia a celkovo čo najbezpečnejšie nastavenia.

K podobnému záveru sme dospeli aj pri rozhovore s psychologičkou o vplyve skrášľovacích filtrov na deti. Ich používanie nemusí byť len škodlivé, pri budovaní identity v puberte môže pomôcť, ale rodič musí byť v celom procese prítomný, otvorený a vedieť, o čo ide.

Toto platí nielen o sociálnych sieťach, ale napríklad aj o hrách. Veľa rodičov dá dieťaťu tablet a ďalej neriešia, ako a čo sa hrajú. Rodič by si mal nad hru s dieťaťom sadnúť, možno na chvíľu zahrať, aby videl, ako to vyzerá, čo sa v hre deje a ako funguje.

Sám si uvedomí možné riziká a zhodnotí, či je hra vôbec pre dieťa vhodná. Rodič môže urobiť aj nejaký predvýber hier a previesť nimi dieťa. Dôležité je, aby tam bol rodič naozaj prítomný – pri hrách, sociálnych sieťach, na internete.

A okrem toho existujú aj technické nástroje, ktoré mu pri tomto môžu pomôcť.

Môžeme si povedať nejaké príklady?

Základné kontroly rodičovskej ochrany sú zabudované v operačných systémoch všetkých mobilných zariadení. Existujú však aj externé nástroje, ktoré majú rozšírenú funkcionalitu, známe ako parental control. Dá sa pomocou nich obmedziť aj lokalizácia dieťaťa, ak chcete, aby dieťa ostalo v rámci bloku či na ihrisku. Ak vyjde za nastavenú hranicu, zablokuje sa mu telefón, pošle vám (rodičovi) upozornenie a môžete mu hneď zavolať, či je v poriadku.

Aby to nebolo len o obmedzeniach, umožňuje aj jednoduchú komunikáciu dieťaťa s rodičmi – napríklad ak chce byť dlhšie na YouTube alebo podobne, môže jednoducho poslať upozornenie aj so zdôvodnením rodičovi. Sú tam však aj možnosti blokovania konkrétnych kategórií webstránok. Môžete si vybrať, ktoré bude blokovať plošne, a tak môžete dieťa chrániť pred vekovo neprimeraným obsahom.

Lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy: Priemerný vek, keď dieťa vidí porno, je 11 rokov

Technicky zdatnejší rodičia si môžu doma upraviť DNS servery, cez ktoré sa zariadenia z domácej wi-fi pripájajú na internet. Funguje to v podstate ako telefónny zoznam, cez ktorý router prekladá vami zadaný názov stránky, napríklad Soda.O2.sk na čísla IP adresy, a podľa nich vyhľadá na internete príslušnú stránku. Existuje pritom DNS server, ktorý zo zoznamu vymaže všetky takéto preklady pre pornografické stránky, čo spôsobí, že z pohľadu zariadení u vás doma tieto weby prestanú „existovať“.

Čo v prípade, že chce dieťa tvoriť videá na TikToku? Medzi mladými je to jedna z najpopulárnejších sietí, a tak je prirodzené, že na nej chcú byť. Zároveň sa obsah môže veľmi jednoducho dostať k obrovskému množstvu ľudí na celom svete. 

Asi neviem povedať jednoznačné áno alebo nie. Pre ich súkromie by bolo najlepšie, keby to nerobili vôbec. Aj tu však môže pomôcť sa s dieťaťom o tom rozprávať. Vysvetliť mu, už keď si TikTok zakladá, s čím sa tam môže stretnúť, oboznámiť ho aj s negatívami a možnými nebezpečenstvami. Teda ak to musí byť, najlepšie je ho tým celým sprevádzať. A byť prítomný aj pri tvorbe videí, pomáhať mu s tým. Takto bude aj rodič vedieť, čo dieťa publikuje.

TikTok veľmi zasahuje do súkromia, podobne ako iné sociálne siete, no pri jeho návykovosti môžu byť riziká väčšie. To si veľa ľudí neuvedomuje. TikTok síce už sľúbil, že pridá nejaké obmedzenia, napríklad že deti na ňom budú môcť tráviť maximálne hodinu, no zatiaľ je jeho hlavným cieľom, aby na ňom človek strávil čo najviac času a zdieľal čo najviac obsahu.

Čo teda zverejňovať a čo nezverejňovať na sociálnych sieťach? 

Ja odporúčam nezdieľať nič. Možno paranoidný prístup, ale vychádza aj z charakteru mojej práce.

Ak už niečo zdieľame, dobrý prístup je zdieľať fotky či statusy s oneskorením. Čiže fotku z lode či útesu pri západe slnka zdieľajte, až keď tam už nie ste. Online zločincom totiž môžete nevedomky dať množstvo informácií o vašom správaní, zvykoch a vašej polohe. Ak napríklad zdieľate, kam chodíte behať, znamená to, že zdieľate lokalitu, kde sa pravidelne nachádzate, a tak vás ľahko môže niekto sledovať.

A to ani nehovorím o rizikách zdieľania vašich detí na sociálnych sieťach. Aj z takýchto fotiek sa dá vytiahnuť kvantum informácií, takže radšej prekryte dieťaťu tvár emotikonom alebo farebnou šmuhou. Bez toho vytvárate dieťaťu digitálnu identitu, s ktorou nikdy predtým nesúhlasilo.

V Česku majú verejne dostupné databázy fotiek detí, ktoré boli raz zdieľané na internete, kde presne vidíte, koľko mali videní. Fotky nahých detí z bazénov majú desaťtisíce pozretí, bežné fotky stovky. To asi o niečom hovorí.

Fotku z dovolenky zdieľajte, až keď tam nebudete. Zločincom totiž môžete nevedomky dať množstvo informácií.

Existujú aplikácie na bezpečné posielanie fotiek či správ? Na WhatsAppe aj v iných aplikáciách máme možnosť posielať fotky len na jedno pozretie, fotka tak nezostane v čete.

Posielanie fotiek na jedno pozretie je fajn fukcionalita, ale stále si ju niekto môže screenshotnúť. Internet je jednoducho navždy a žiadna aplikácia nie je dostatočne bezpečná. Ak má druhá strana nejakú motiváciu ublížiť, môže si fotku screenshotnúť, upraviť alebo z nej spraviť meme. A to je niečo, čo sa môže s dieťaťom ťahať počas celej školy.

Pri WhatsAppe je navyše problém, že spadá pod Facebook – poslané fotky už boli spracované serverom tejto spoločnosti, ktorá v ochrane dát nie je práve najlepšia.

Existuje stránka, ktorá porovnáva úroveň bezpečnosti rôznych platforiem na posielanie správ. Messenger od Facebooku je červený takmer odhora dole a napríklad ani Telegram nepatrí medzi odporúčané. Naproti tomu Signal, Wire alebo Threema majú dobrú bezpečnostnú povesť.

5 praktických tipov na bezpečný internet od Ondreja Kuboviča:

  1. Nenechávajte si heslá uložené v prehliadači.

Takto uložené heslá majú nulovú bezpečnosť. Prekrytie hesla čiernymi bodkami v prehliadači nie je žiadna ochrana a útočníkovi ich dávate v podstate zadarmo.

  1. Na ukladanie hesiel použite radšej password manager.

Teda dostupný externý softvér, ktorý heslá uloží, ale zároveň spoľahlivo šifruje, nielen prekrýva. Heslá sú v ňom uložené ako v trezore.

  1. Silné heslo a dvojfaktorová autentifikácia sú nevyhnutné aj pri mailovom účte. 

Dvojfaktorová autentifikácia znamená, že svoje prihlásenie budete overovať ešte iným spôsobom ako vyplnením hesla. Na vaše telefónne číslo prípadne vo vybranej aplikácií dostanete kód, ktorý musíte zadať pri prihlásení. 

  1. Skontrolujte stránku, na ktorej vypĺňate údaje.

Základom phishingového podvodu je neoprávnené získavanie údajov, pričom sa podvodníci tvária ako organizácia – kopírujú štýl stránok, vkladajú logá, aby boli takéto podvodné stránky vnímané ako oficiálne. 

Pred zadávaním údajov v riadku s adresou preto vždy skontrolujte, či ste na oficiálnej stránke alebo aplikácii. Aplikácie sťahujte len z oficiálnych obchodov.

  1. Vypnite si zdieľanie polohy.

Zbytočne takto poskytujete údaje tretím stranám a je to užitočnejšie opatrenie ako napríklad prekrytie prednej kamery na počítači. Ak si aplikácia vyžaduje vašu lokalizáciu, nechajte ju zapnutú len počas používania aplikácie.

Ako je to so zdieľaním polohy cez čet? Väčšina platforiem to ponúka ako možnosť a napríklad rodičom to môže slúžiť na zistenie polohy dieťaťa.

Bezpečnejšie je kontrolovať dieťa cez nástroj rodičovskej kontroly, vtedy komunikuje zariadenie so zariadením a nejde to cez tretiu stranu. Nevidím v tom však zásadný problém, keď sa potrebujete s niekým nájsť v cudzom meste alebo na festivale, teda na krátky čas. Dal by som si pozor na výber appky pri takomto zdieľaní, keďže bezpečnosť Messengera je horšia ako povedzme Signalu.

To znamená, že je lepšie nechať si lokalizáciu vypnutú?

Určite vypnutú. V mapách a podobných aplikáciách, kde sa vyžaduje lokalizácia, odporúčam nechať zapnuté zdieľanie polohy len pri používaní aplikácie.

Google napríklad má možnosť detailného zaznamenávania polohy používateľa. Vie z toho  spraviť aj report, mapku, na ktorej presne vidíte, kde ste v akom čase boli aj akým typom dopravného prostriedku ste cestovali. Myslela som si, že je to celkom dobrá funkcia. 

Ja som počul o prípade, keď chalan chodil za milenkou a vďaka tejto funkcii o tom Google vedel – dnes je už rozvedený. Z tých dát sa dá vydedukovať veľa vecí a Google zbytočne vie niečo, čo o vás nemusí vedieť žiadny človek. Ja si vážim svoje súkromie a som radšej, keď o mne apky nevedia nič.

Pri bezpečnosti na sociálnych sieťach môže byť problémom aj krádež profilu. Je to stále aktuálna téma?

Prístupy do sociálnych sietí patria na dark webe medzi tie najhodnotnejšie údaje. Dôvodom je, že s nimi viete robiť veľmi veľa vecí. Vo veľkom stále vidíme phishingové stránky, ktoré sa tvária ako Facebook alebo Instagram. V praxi to vyzerá tak, že vám príde link, kde sa máte prihlásiť, pričom si myslíte, že ide o obsah na Facebooku. Ak nemáte zapnuté overenie ďalším faktorom a zadáte svoje meno a heslo, je otázkou pár sekúnd, aby vám zmenili heslo. Ak navyše útočník získa vaše prihlasovacie údaje, skúsi ich automatizovane použiť na všetkých ďalších sociálnych sieťach.

Čo môže útočník z týchto dát získať?   

Primárnou motiváciou za väčšinou zlých vecí, ktoré sa dejú na internete, sú peniaze. Na sociálnych sieťach máme obrovské kvantum informácií. Keby si útočník stiahol len všetky staré čety, ktoré tam máme, má veľké množstvo osobných informácií. Mnoho z nás cez takéto nezabezpečené kanály zdieľa občianske preukazy alebo fotky dôležitých dokumentov a aj fotografie, ktoré sa dajú použiť napríklad na vydieranie.

Ak útočník dostane prístup napríklad do Messengera, jedným klikom v nastaveniach si môže stiahnuť všetko, čo tam máte. Ak získa plnú kontrolu nad vaším profilom, ide aj o krádež identity. Útočník sa môže za vás vydávať, posielať vašim kamarátom, známym či rodine správy a nebezpečné linky.

Ondrej Kubovič

Vo firme ESET pracuje na pozícii Security Awareness Specialist, kde šíri povedomie o aktuálnych hrozbách v online prostredí a o tom, ako im predchádzať. Predtým pracoval roky ako novinár, v ESET-e dnes pracuje už ôsmy rok. Okrem iného školí deti, učiteľov, dospelých, ale pripravuje aj prezentácie pre odborníkov, najmä v Európe a z rôznych oblastí. Je spoluautorom materiálov o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.