Založiť živnosť trvá pár minút. Ukážeme vám ako na to

Vďaka týmto radám to zvládnete rýchlo a bez komplikácií.

Živnosť je najrozšírenejšou formou podnikania na Slovensku. Predstavíme vám všetko, čo potrebujete vedieť na začiatku podnikania. Ktoré druhy živností existujú, v čom sa líšia a kam treba ísť?

Začínate s podnikaním? Týchto 10 vecí by ste mali mať v malíčku. Chcem vedieť viac

Máte podnikateľský plán, jasnú predstavu a chuť pracovať sám na seba. Čo ďalej? Jeden z najstresujúcejších momentov každého začínajúceho podnikateľa je návšteva úradov, vypĺňanie formulárov a s tým spojený byrokratický kolotoč. Prevedieme vás jednotlivými krokmi na ohlásenie živnosti a pridáme aj návod, ako všetko vybaviť elektronicky z pohodlia domova.

O2 vám spolu s novým SMART paušálom a ďalšími produktmi na mieru pre svojich biznis klientov prináša aj inšpiratívny obsah, ktorý vás posunie vo férovom podnikaní. Pripravené sú pre vás videá, praktické rady a manuály, podcasty aj rozhovory s férovými podnikateľmi z celého Slovenska. Viac článkov nájdete na www.soda.o2.sk/biznis.

Začnite výberom živností

Skôr ako s čímkoľvek začnete, premyslite si, v čom chcete podnikať. Podľa tejto oblasti si potom vyberajte živnosti.

Voľné živnosti

Stačí mať minimálne 18 rokov, byť spôsobilý na právne úkony a bezúhonný. Do tejto kategórie spadajú základné živnosti – napríklad výroba, stavebníctvo, obchod, programovanie, ubytovanie, poradenstvo, účtovníctvo, reklama. Odporúčané živnosti nájdete na stránke Ministerstva vnútra.

Remeselné

Na tieto živnosti treba splniť aj podmienky odbornej spôsobilosti získanej vyučením v odbore. Sem patria živnosti ako stolárstvo, kaderníctvo či mäsiarstvo. Detailný zoznam a informácie k uznaniu spôsobilosti nájdete na tomto mieste.

Viazané

Živnosti, kde treba získať odbornú spôsobilosť inak ako vyučením v odbore. Patrí sem napríklad reštaurovanie, prevádzkovanie cestovnej kancelárie či ubytovacie služby v kempingoch. Zoznam spôsobilostí a informácie k ich získaniu nájdete na tejto stránke.

Cena za registrovanie živnosti je 5 € za každú voľnú živnosť a 15 € za každú remeselnú alebo viazanú živnosť pri osobnom ohlásení na živnostenskom úrade.

Ako sa dá pri registrácii ušetriť

Pri elektronickom ohlásení živnosti cez www.slovensko.sk je cena 0 € za každú voľnú živnosť a 7,50 € za každú remeselnú alebo viazanú živnosť. Aj keď môže byť lákavé registrovať čo najviac živností, odporúčame vybrať len tie, v ktorých plánujete podnikať. Pôsobí to hodnovernejšie a poukazuje na to, že máte špecializáciu. Pri rozšírení podnikania môžete kedykoľvek pridať ďalšie živnosti bez obmedzenia.

Všetko o živnosti nájdete v zákone č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

Ako nazvať svoju živnosť?

Pri živnostníkoch je to spravidla reálne meno a priezvisko. K nim si však môžete určiť aj dodatok, ktorý dotvorí značku vášho podnikania alebo presnejšie určuje, čomu sa venujete (napr. Ján Farebný − Web pre vaše podnikanie).

Skôr, ako pristúpite k ďalšiemu kroku, prípadne k samotnej registrácii, skontrolujte si, či vami vybraté obchodné meno nie je už obsadené. Spravíte tak vyhľadaním na obchodnom alebo živnostenskom registri.

Ako správne fakturovať a čo na to treba. Čítajte 2. diel biznis manuálu od O2. Chcem vedieť viac

Aký je rozdiel medzi miestom podnikania a prevádzkarňou

Miesto podnikania je adresa, ktorá sa zapisuje do verejného živnostenského registra. Často to býva trvalé bydlisko. Môže to byť však aj iná adresa.

Prevádzkareň je miesto, kde ponúkate svoje služby alebo vykonávate podnikanie. Zvyčajne to nebýva trvalé bydlisko, lebo musí spĺňať konkrétne požiadavky (reštaurácia, kaderníctvo, obchod). V tom prípade treba ako prevádzkareň určiť presné miesto prevádzky.

Na úrady nemusíte ísť osobne

Ak máte určené meno, adresu aj živnosti na podnikanie, treba ísť ohlásiť živnosť živnostenskému úradu. Možno to spraviť dvomi spôsobmi: osobne alebo elektronicky.

Osobne

Živnostníci musia ohlásiť živnosť v mieste svojho trvalého bydliska. Tu nájdete zoznam úradov podľa krajov a okresov z celého Slovenska.

Nezabudnite na tieto náležitosti:

  • vyplnený formulár − môžete si ho stiahnuť, vytlačiť a vyplniť v pokoji doma,
  • ak zakladáte remeselnú či viazanú živnosť, potrebujete preukázať aj odbornú spôsobilosť alebo spôsobilosť svojho zodpovedného zástupcu podľa podmienok,
  • ak je sídlo podnikania či prevádzkarne iné ako trvalý pobyt, potrebujete preukázať oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti,
  • zaplatiť správny poplatok 5 € za voľnú živnosť, 15 € za viazanú či remeselnú živnosť. Najlepšou možnosťou je prostredníctvom elektronického kolku priamo na úrade. Dá sa platiť v hotovosti aj platobnou kartou.

Často vám osvedčenie o živnostenskom oprávnení s IČO (identifikačné číslo) po odovzdaní všetkých podkladov a po splnení požiadaviek vydajú aj v deň návštevy úradu alebo ho zašlú poštou do troch dní.

Živnostenský úrad oznámi príslušnému daňovému úradu, zdravotnej poisťovni aj Sociálnej poisťovni, že ste si založili živnosť. Na tieto úrady preto nemusíte chodiť.

Daňový úrad vám do 30 dní pošle osvedčenie o registrácií – tzv. kartičku DIČ.

Elektronicky

Ak máte občiansky preukaz s elektronickým čipom aktivovaný na elektronické podpisovanie, živnosť si môžete jednoducho založiť aj z pohodlia svojej obývačky na stránke www.slovensko.sk.

Po prihlásení postupujte takto:

Sekcia Podnikateľ → Začatie podnikania → Registrácia živnosti → Služby živnostenského registra → jednotné kontaktné miesto → zvolenie okresného úradu podľa bydliska alebo sídla → online formulár pre fyzickú osobu. 

Potrebné prílohy je ideálne vkladať vo formáte PDF.

Majte prehľad hneď od začiatku

Aj keď ako živnostník nemusíte mať vlastný podnikateľský bankový účet (stačí vám aj váš osobný), odporúčame ho založiť. Pomôže vám udržať jasný prehľad v bezhotovostných príjmoch, výdavkoch a úhradách poistného. Mnohé banky ponúkajú vedenie účtov bez poplatkov alebo prvý rok grátis. Na založenie budete potrebovať osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

Prečítajte si aj ďalšie časti sprievodcu určené pre živnostníkov, ktorý si uplatňujú paušálne výdavky:


Ak máte tipy na ďalšie témy, ktoré by vám pomohli vo vašom podnikaní, alebo nám chcete poslať spätnú väzbu či upozorniť nás na vylepšenie obsahu či chybu v ňom, napíšte nám na Ďakujeme.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Týchto 5 hier vám spríjemní daždivé večery, ale dajte si pozor, sú návykové

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac