Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Od kávy na rannej diskotéke cez jarmoky na námestiach až po výrazné divadelné predstavenia. Pozrite si prehľad 24 podujatí, ktoré vás vtiahnu do atmosféry tradícií aj nových zážitkov

Tradičné stánky, netradičné párty, odvážne divadlo aj známa hudba – septembrový program v slovenských mestách mieša nečakane svieže kombinácie.

Aj keď je leto už za nami, netreba zúfať – tielka vymeníme za svetre, ale dobrodružstvo pokračuje. Každý kút Slovenska ponúka niekoľko pekných aktivít, kde spoznáte novú hudbu či odvážne divadelné hry a popri tom si stihnete aj zašportovať. September je jemný začiatok jesene s príjemnými teplotami, tak ho prežite podľa seba – môžete si vybrať zo všehochuti v každom kraji.

Keď sme spolu, všetko je jednoduchšie. Založte si skupinu s rodinou či kamarátmi cez O2 Spolu a užívajte si veľké výhody.

Bratislavský kraj

Modranské vinobranie (5. 9. – 7. 9.)

Tradičné oberačkové slávnosti otvárajú jeseň v Bratislavskom kraji. Príďte sa naučiť, ako sa prešuje hrozno, zaspievať si pred KC Modra pesničky kapiel King Shaolin, Polemic či Korben Dallas, zabaviť sa na kolotočoch alebo spoznať tajomstvá tradičnej modranskej keramiky. 

Prvý septembrový víkend nájdete v Modre naozaj všetko – „DJ set“ od FVLCRVM, kubánske latino aj vystúpenia folklórnych súborov.

Spomienka na Deža (6. 9.)

Podujatie venované hudobníkovi a umelcovi Dežovi Ursinymu už začína byť v Bratislave kultovou akciou. Aj ôsmy ročník prinesie hudobný, výtvarný či komunitný program. V parku na Fedákovej zaspievajú Katarína Koščová s Danielom Špinerom, Peter Lipa, Supa a Vec a Noční Jazdci. 

Súčasťou podujatia je komentovaná prechádzka, ktorá odhalí tajomstvá umenia v dúbravských uličkách, ktorými chodil aj sám Dežo.

Senecký beh okolo Slnečných jazier (27. 9.)

Slnečné jazerá sú letnou ikonou, ktorú vyhľadávajú ľudia z celého kraja, no nespia ani na jeseň. Zapojte sa do Seneckého behu okolo Slnečných jazier v hlavnej kategórii na 6 alebo 12 kilometrov. Na svoje si prídu aj deti, a to v 300-metrovom alebo kilometrovom behu, a rovnako aj fanúšikovia nordic walkingu na 6-kilometrovej trati. Okrem toho, že podporíte svoje zdravie, vaše štartovné poputuje na dobročinnú aktivitu.

Trnavský kraj

Senické senobranie (6. 9.)

Mesto Senica pripravilo pod holým nebom párty na futbalovom štadióne, kde vystúpia domáci folkloristi, kapela Smola a Hrušky a na záver večera aj dídžej. Senické senobranie nie je len o hudbe – môžete si skúsiť aj tradičné remeslá, ako je drotárstvo, košikárstvo, výroba keramiky, sviečkarstvo či háčkovanie.

Hodové slávnosti Dolná Krupá (6. 9.)

K septembru jednoducho hodové slávnosti patria a nezaostáva ani Dolná Krupá. Skákací hrad, cigánska pečienka a do toho koncert energetického Polemicu môžete zažiť v átriu za kultúrnym strediskom.

Trnavský Runwalk (21. 9.)

S heslom Bežme a kráčajme pre dobrú vec vás organizátori pozývajú na druhý ročník charitatívneho športového podujatia. Môžete sa tešiť na rôznorodé trate: profesionálnych 10 kilometrov, rekreačnú trať dlhú 5 kilometrov, 5-kilometrový nordic walking, detskú kilometrovú trať, ako aj na kilometrovú trať pre hendikepovaných športovcov a športovkyne.

Trenčiansky kraj

Bánovecká Parenica 2025 (7. 9.)

Bánovecká Parenica pripravila turistické podujatie pre všetkých priaznivcov dvoch kolies. Poďte sa potúlať krásnymi cestičkami okolia Bánoviec nad Bebravou na 106-, 58-, 52-, 45- či 32-kilometrovej trati. Nejde o žiadne preteky, cykloturistika je radosť z pohybu a okolia. Tak čo, vidíme sa na začiatku trate na Námestí Ľ. Štúra?

Knižná galaxia (17. 9.)

Hana Kubátová: Kde líšky dávajú dobrú noc

Historička Hana Kubátová vo svojej knihe detailne mapuje nálady spoločnosti počas slovenského štátu – v čase, keď tisíce Židov zavraždili a ďalšie menšiny boli potláčané. 

Príďte do kultúrno-kreatívneho centra Hviezda v Trenčíne na diskusiu, ktorá ukáže, že holokaust nebol len rozhodnutím funkcionárov, ale aj rozhodnutím bežných ľudí. Poznať dejiny je totiž nevyhnutné aj dnes.

Na koho to slovo padne (23. 9.)

Dom kultúry v Prievidzi si na jeseň pripravil už kultové predstavenie, najčastejšie hrané v bratislavskej Astorke Korzo 90, o ktoré je stále neutíchajúci záujem. Pätica hercov – Marián Miezga, Lukáš Latinák, Juraj Kemka, Vladimír Kobielsky a Róbert Jakab – sa postará o dobrú zábavu, ale aj o kvalitné kultúrne vyžitie.

Nitriansky kraj

Topoľčiansky blšák (6. 9.)

Leto môžete zavŕšiť aj upratovaním šatníka. Oblečenie, ktoré nevyužijete, posuňte ďalej niekomu, kto z neho bude mať radosť. Na topoľčianskom Námestí M. R. Štefánika budete môcť v sobotu predávať aj nakupovať veci z druhej ruky. Takouto aktivitou zabránite zbytočnému vyhadzovaniu a podporíte environmentálne aktivity.

Oktoberfest Run Nitra 2025 (20. 9.)

Nedajte sa pomýliť názvom, Oktoberfest Run sa pobeží v septembri. Nitru čaká kombinácia behu, hudby, jedla, remeselných trhov a hlavne jedinečná komunita. 

Okrem polmaratónu si môžete zabehnúť aj kratšiu 2-kilometrovú trať pre seniorov, rodičov s kočíkmi a rodiny. Prihlásiť sa môžete aj na tímovú štafetu či na charitatívny beh dlhý 7,3 kilometra.

Jesenný remeselný trh (27. 9.)

Čo vám napadne, keď sa povie jeseň? Oranžové listy, gaštany, tekvice alebo voňavé sviečky? Čo tak pridať k jeseni ešte jeden príjemný rituál, a to remeselný trh? Park na Bernolákovom námestí v Nových Zámkoch zaplnia poctivé produkty talentovaných remeselníkov, ktoré stoja za pozornosť.

Žilinský kraj

Deň mesta Turany (6. 9.)

Prvá septembrová sobota oslavuje deň mesta v okrese Martin. Šermiari, S hudbou vesmírnou, ohňová šou, Paľo Drapák či talentovaná kapela Basawell sa stretnú v Turanoch. 

Okrem hudby na vás čakajú aj výtvarné výstavy a môžete si zasúťažiť o najlepší guláš, koláč či o najlepšieho chovateľa. Remeselníkov s ľudovým umením zase stretnete na námestí.

Slanícky ostrov divadla (11. 9. – 14. 9.)

Šiesty ročník multižánrového divadelného festivalu nesie tému Korene. Čaká vás dokumentárny film o Andrejovi Dúbravskom, inscenácia Slovenského národného divadla Pes na ceste, ale aj kvíz satirického podcastu Piatoček. 

Užijete si ešte oveľa viac kultúry a k tomu aj zónu neziskoviek a skvelé gastro. Festival sa odohráva najmä v kultúrnom dome a Mestskej knižnici v Námestove či na Slaníckom ostrove umenia.

Žilinská plavecká štafeta (26. 9.)

Viete, ako posilniť komunitu? Napríklad aj tak, že budete spoločne so svojimi susedmi, priateľmi, rodinou súčasťou niečoho spoločného. Ak ste zo Žilinského kraja, môžete prísť na Žilinskú plaveckú štafetu v mestskej plavárni, ktorá sa snaží prekonať minuloročný rekord a zvíťaziť medzi ostatnými slovenskými mestami. Nezáleží, či preplávate len pár metrov alebo dlhé kilometre – každá bazénová dĺžka sa ráta. Najviac záleží na tom, že strávite čas aktívne so svojou komunitou.

Banskobystrický kraj

Salamandrové dni (12. 9. – 13. 9.)

Tradičný sprievod Banskou Štiavnicou je zapísaný v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva a hravou formou pripomína banícku a hutnícku minulosť mesta.

Nezostáva však len pri nej a prináša pestrú paletu: zástupcov inštitúcií, študentov, veselé masky či ukážky dobových povolaní. Spolu dokazujú, že slovenské zvyky sú skutočne rozmanité.

Okrem sprievodu vás čaká aj bohatý hudobný program: Malalata, Samo Tomeček a Milujem Slovensko Band, ale aj raper Pil C.

Okolo Slovenska 2025 (19. 9.)

Fanúšikovia Tour de France nezúfajte – vymeňte televízne obrazovky za slovenské ulice a príďte podporiť jazdcov na 69. ročník cyklistických pretekov Okolo Slovenska. 

Banská Bystrica bude cieľom tretej etapy, pričom jazdci budú mať po prejazde cieľom v nohách 191,7 kilometra a prídu až z Kežmarku. Ide o najdlhšiu etapu podujatia.

Župné trhy v Lučenci (26. 9.)

Trhy banskobystrickej župy mieria do Lučenca – doposiaľ sa na „župnom turné“ predstavili ôsmi farmári a 46 regionálni producenti. Úspech remeselných stánkov spočíva najmä v tom, že ľudia chcú v rýchlej dobe spomaliť a podporiť poctivé lokálne značky. Nakupujúci dospeláci nájdu program aj pre najmenších – kreatívne dielne, ukážky z hrnčiarskeho kruhu a ďalší sprievodný program.

Prešovský kraj

Beh za Tatry (6. 9.)

Oslava prírody, zdravia, komunity a solidarity – tak opisujú Beh za Tatry organizátori podujatia. Trate sú naozaj pre všetkých – kratšia má 3,65 a dlhšia 7,3 kilometra. 

Ak beh nie je vašou silnou stránkou, majestátne Tatry môžete podporiť aj chôdzou. Časť vstupného poputuje TANAP-u na výsadbu nových stromov a údržbu turistických chodníkov. Registrácia športovcov a športovkýň prebehne pod vyhliadkovou vežou Tatras Tower.

Beh na vežu 2025 (6. 9.)

Vystúpte zo svojej komfortnej zóny a otestujte si kondičku na 216 schodoch vedúcich na vežu Baziliky svätého Jakuba. Čaká vás prevýšenie 50 metrov, jedinečná atmosféra historickej Levoče a zážitok, na ktorý nezabudnete.

Street food festival a trhy s úsmevom (19. 9. – 21. 9.)

Príďte na Hlavnú ulicu v historickom centre Prešova a vychutnajte si to najlepšie široko-ďaleko. O sýte brušká sa postarajú tzv. food trucky z celého Slovenska s tradičnými aj menej známymi jedlami. Súčasťou podujatia sú aj Trhy s úsmevom, ktoré prinášajú originálne produkty od slovenských dizajnérov a výrobcov.

Košický kraj

Beh Novoveskou Hutou (7. 9.)

Mestská časť Spišskej Novej Vsi nezaostáva a motivuje svojich obyvateľov, aby športovali. Hlavná trať má 12,2 kilometra a s prevýšením 240 metrov preverí kondičku aj vytrvalosť. Na podujatí nechýbajú ani kratšie trate – kilometer, 200 metrov či 5 kilometrov –, takže si každý príde na svoje.

DŽEM – Festival kreativity a kultúry z východu (12. 9. – 13. 9.)

Hudba, workshopy, kreativita a aj poriadna párty – to všetko prinesie tento rok DŽEM. Novinkou je špeciálny dôraz na hlas Generácie Z. Na workshope Ako zaujať a zapojiť Gen Z do kultúry? spoznáte pohľad mladých na súčasné umenie a dianie. 

Festival ďalej oživí koncert kapely The Bureau či obľúbený koncept rannej párty Morning Disco – tanečný parket už od rána v spoločnosti kávy namiesto drinku.

Rožňavský jarmok (12. 9. – 14. 9.)

Tieto slávnosti definuje spojenie tradičného a moderného. Tradičný jarmok v Rožňave spája totiž to najlepšie z oboch svetov – folklórne súbory a výstavu paličkovej čipky aj koncerty kapiel Polemic a INÉ KAFE. Atmosféru doplnia stánky s remeselnými výrobkami aj chutným jedlom.


Niekedy je dôležitejšie, s kým sme, než to, čo robíme, a preto si nezabudnite zobrať so sebou svojich. Potom si ich môžete pridať aj do skupiny O2 Spolu a získate veľké výhody.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Produktivita nie je naša najdôležitejšia črta, náš mozog sa potrebuje aj nudiť. Psychologička Denisa Moravčík Debrecká vysvetľuje, kedy nám plánovanie viac ubližuje, ako pomáha

To, že sa vám nedarí urobiť všetko, čo máte na pláne, neznamená, že je problém vo vás – možno si len robíte nereálny plán.

Stalo sa vám, že ste si ráno urobili plán dňa a večer ste zistili, že ste nevyškrtali ani polovicu aktivít? Stretnutia, porady, maily, varenie obeda, upratať, vyzdvihnúť deti, rozbehnúť projekt, cvičiť… Spoliehame sa na to, že zvládneme aj nemožné, a keď to nevyjde, sme frustrovaní. Problém s nereálnym plánovaním máme mnohí – no vzorec tohto správania sa skrýva ešte v detstve.

Stíšiť sa môžete aj pri malých okamihoch. Umelkyňa Katarína Poliačiková pochopila, že šťastie nesúvisí s úspechom, krajinou, v ktorej žije, ani s dokonalou dovolenkou

S psychologičkou Denisou Moravčík Debreckou sme sa rozprávali o nereálnom plánovaní, perfekcionizme aj tlaku doby, ktorá nás núti do neustálej produktivity. V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • ako si aktivity (ne)plánovať, 
  • koľko času v plánoch by mali zaberať nečakané udalosti, 
  • ako súvisí podrobné plánovanie s perfekcionizmom,
  • ako si pomôcť vystúpiť z bludného kruhu nerealistického plánovania a následného zlyhania,
  • ako si dovoliť robiť chyby
  • a ako nevnímať svoju hodnotu len cez prácu.

Keď sa povie plánovanie, ako prvé si predstavím zoznam úloh, ktoré potrebujeme stihnúť. Vnímam to správne?

Plánovanie je prirodzená činnosť mozgu, deje sa aj bez toho, aby sme si písali zoznam úloh na papier. V myšlienkach si plánujeme budúcnosť a prispôsobujeme tomu ďalšie kroky. 

Plánovanie využívame aj v psychológii ako terapeutickú techniku pre ľudí s depresiou alebo s nízkou motiváciou. Ak plánujeme v zdravej miere, plán môže byť dobrým pomocníkom. V poslednom čase sa však čoraz viac stretávam s nerealistickým plánovaním.

Čo znamená nerealistické plánovanie?

Vysvetlím to na príklade: často sa na mňa obracajú mamičky na rodičovskej dovolenke, pretože majú pocit, že „sú chybné“, lebo sa im nedarí spĺňať ich denné plány. Na zoznamoch totiž majú starostlivosť o dieťatko, domácnosť, hranie sa, rozbiehanie biznisu a množstvo ďalších bodov, ktoré nie je možné naplniť. 

Ich plány sú úplne nestihnuteľné, nadľudské a nerealistické, napriek tomu si však myslia, že na vine nie je zlý plán, ale ony – teda že s nimi nie je niečo v poriadku. A to je problém.

Prečo nedokážeme vnímať, že naše plány nie sú realistické?

V prípade mamičiek to pripisujem aj sociálnym sieťam, odkiaľ na ne v poslednom čase prichádza obrovský tlak na materstvo. Moje klientky vidia influencerky, ktoré zvládajú všetko – majú bábätko, pracujú a ešte pritom aj dobre vyzerajú. 

Problém s nerealistickým plánovaním sa niekedy prejaví aj po kritike z okolia. Počúvame komentáre, ako by sme mali niečo robiť, čo by sme nemali robiť, kde v živote by sme mali byť… 

Tlak vonkajšieho sveta je naozaj enormný. Aj vplyvom sociálnych sietí žijeme v dobe, keď sa môžeme porovnávať s oveľa väčším množstvom ľudí.

Ak vás v detstve hodnotili rodičia podľa vášho výkonu, odrazí sa to aj na nerealistickom plánovaní.

Takže tlak vonkajšieho sveta nás začne pomaly ovplyvňovať, až máme potrebu „pridať“?

Je to prepojené. Aby nás takto ovplyvnil vonkajší svet, musí v nás naraziť na nejakú citlivú strunu. Často sa takéto komentáre dotýkajú ľudí s nižším sebavedomím. 

Mnohé je dané aj výchovou. Ak ste vyrastali v rodine, kde ste museli stále niečo robiť, aby ste boli hodnotní a milovaní, ukáže sa to aj na plánovaní. Takíto ľudia sú často perfekcionisti – majú na seba neprimerané nároky (nielen) v plánovaní a chcú dokonalosť. Produktivitu a prácu často vidia ako svoju jedinú hodnotu.

Môže to však byť aj úplne naopak – videli ste príklad svojich rodičov perfekcionistov a teraz úplne opovrhujete tým, keď je niekto zorganizovaný.

Čo zažívajú perfekcionisti, keď pochopia, že ich plány nevychádzajú?

Niektorí zaujmú defenzívny postoj – obviňujú ostatných a nepripustia, že by mohla byť chyba na ich strane. Perfekcionista nemá vysoké nároky len na seba, ale aj na okolitý svet. Ďalšou z možností je pocit sklamania, zlyhania a úzkosť.

Keď sa cítim zle, že som nenaplnila svoj plán, tak by ma to mohlo motivovať pri ďalšom plánovaní – a budem plánovať striedmejšie.

Stále hovoríme o ľuďoch, ktorí nevedia, že majú problém a sú v bludnom kruhu. Na začiatku je myšlienka, že musím byť perfektný a ukázať svetu, čo všetko dokážem. Urobím si nerealistický plán, ktorý nevyjde, a tak sa začnem obviňovať, až sa presvedčím, že musím zvládnuť dvojnásobok.

Možno si časť čitateľov/čitateliek práve uvedomila, že uviazli v takomto kruhu. Čo sa s tým dá robiť?

Na úvod je dobré všímať si svoje myšlienky – často totiž ideme na „autopilota“ a ani si neuvedomujeme, na čo v skutočnosti myslíme. Skúste si všímať, či nie ste prehnane sebakritickí, a takisto si všímajte, ako sa cítite.

Keď nám však nefunkčné plánovanie a perfekcionizmus zasahujú do každodenného života, je dobré vyhľadať odbornú pomoc. Všeobecne platí, že keď sa necítime dobre, je vhodné poradiť sa s psychológom.

Existujú však aj rôzne tipy, ktorými si môžeme pomôcť sami. Prvým krokom je spomínané všímanie si svojich myšlienok, druhým je overovanie. Plynie naozaj môj pocit, že nerobím dosť, z reality? Naozaj sa mi nič nedarí?

Zároveň je dôležité redefinovať zlyhanie. To, že robím chyby, určite neznamená, že som zlyhala.

Robenie chýb je stále vnímané veľmi negatívne.

Chyby v našej spoločnosti nie sú populárna téma. V slovenskej kultúre sú démonizované, je to hanba, o ktorej sa nehovorí. Na chybách sa však učíme, nutne ich potrebujeme, ak sa chceme zlepšiť a posunúť. V knihe, ktorú som napísala (Moderná psychológia, pozn, red.), je jedna celá kapitola len o veciach, ktoré sa mi nepodarili, lebo je to bežná súčasť nášho života.

Ako reaguje perfekcionista, keď mu na terapii povieš, že chyby sú bežnou súčasťou života?

Určite je to preňho náročné, klienti sa na mňa zvyknú pozerať ako na mimozemšťana. Vyrastali v úplne inom nastavení, no dobrou správou je, že to vieme zmeniť.

Čo robiť, ak nám nereálne plány nastavuje naše okolie? Napríklad vedenie v práci.

Na prvú by som odpovedala, že komunikovať to, no chápem, že to nie je také jednoduché. Niekto napríklad môže mať strach, že príde o prácu.

Skúste sa na to však pozrieť z druhej strany – nie je to nezodpovedné, práve naopak, podľa mňa to veľa hovorí o tom, akí ste zodpovední a schopní, že viete vopred vyhodnotiť, že na niečo nemáte síl a nebude možné to stihnúť. Plán sa vždy dá preorganizovať.

Veľmi často sa stretávam s klientmi, ktorí sa definujú iba svojou prácou a úspechmi. Produktivita však naozaj nie je naša najdôležitejšia črta. Vo svete máme aktuálne veľmi veľa možností, čo je skvelé, no možnosti vytvárajú aj tlak na výkon. Myslite najmä na to, že naozaj nemusíte robiť všetko – aj keď máte veľa nápadov, dovoľte si nepracovať na všetkých.

Psychológ: Naša identita je často postavená iba na práci. Ak o ňu prídeme, sme stratení

Ako sa zorientovať vo svojich aktivitách a urobiť si zdravý plán?

Vždy na úvod učím svojich klientov zoradiť si aktivity. Napíšte si všetko, čo robíte a chcete robiť, na papier a vytrieďte to do 4 kategórií podľa dôležitosti. 

Mnohí potom zistia, že niektoré aktivity sa dajú minimalizovať, delegovať na iných, alebo dajú do popredia aktivity, ktoré pre nich nie sú hodnotné. 

Často sa mi stáva, že sa sústreďujeme na potreby iných ľudí a tie naše sú na úplnom konci zoznamu. Napríklad čas na seba označujeme ako najmenej dôležitý. Keď máte problém s plánovaním, pri takejto aktivite vám psychológovia pomôžu odhaliť, čo je pre vás naozaj dôležité, a pomôžu vám poprehadzovať priority.

Definovali sme si najdôležitejšie aktivity. Čo potom?

Vypíšte si 3 body, ako dosiahnuť, aby bola daná aktivita splnená. Napríklad keď chcete urobiť prezentáciu, čím treba začať? Skúste sa sústrediť na tie najdôležitejšie časti a vynechajte detaily – tie sa dajú dorobiť aj neskôr. 

V zásade platí staré pravidlo: začnite aktivitou, ktorá vám je najnepríjemnejšia alebo je najťažšia.

Chcela by som zdôrazniť, že úplne stačí, keď máte 3 body. Mnohí ľudia, ktorí majú s plánovaním problém, sú zvyknutí plánovať po minútach. Z mojej praxe sa však vždy stane niečo nečakané, čo vám minútový plán rozhádže.

Mali by sme si teda naplánovať aj istú rezervu?

Určite áno. Nečakané udalosti nedokážeme plánovať, no môžeme myslieť na rezervu. Platí pravidlo 60 na 40. 60 % času tvoria plánované aktivity a až 40 % sú tie, s ktorými sme nerátali.

Existuje aj nejaké pravidlo na to, koľko by sme mali oddychovať?

Možno je to kontroverzný názor, ale mne práca cez víkend neprekáža. Ak máte nejaký projekt, ktorý si vyžaduje prácu aj cez víkend a prináša vám radosť, pokojne to robte. Určite však ide iba o obdobie, nie celoživotné nastavenie. Hlavne si všímajte, ako sa cítite. Nič, čo vám dlhodobo prináša úzkosť, nie je správne.

Ako sa v takej situácii cítime?

Väčšinu dňa máme obavy, ktoré nás ovládajú. V hlave máme katastrofické scenáre, stále sa nám vracia myšlienka, že nás aj za malé pochybenie vyhodia z práce. 

K úzkosti sa pridávajú fyzické prejavy – nespavosť, búšenie srdca, svalové napätie, bolesť, migrény. Všetky tieto príznaky môžu byť aj psychosomatické.

Niekedy počúvam komentáre, že však nech si ten človek vezme na 2 týždne dovolenku a bude dobre. To pomôže len na krátky čas. Je dôležité meniť vzorce nášho správania. Niekedy sa stáva, že za mnou príde na terapiu niekto s tým, že nevie dobre plánovať, a skončíme až niekde v detstve.

Spomínala si, že na nás majú vplyv aj sociálne siete – nechceme si priznať chyby a musíme byť stále dokonalí.

Tento rozhovor sa začal tým, že plánovanie je všade okolo nás, a naozaj to platí. V poslednom čase je aj v „trendoch“ – napríklad virálne videá o denných rutinách, kde dievčatá vstávajú o piatej ráno a do šiestej majú mať uprataný byt, odbehnuté kilometre, urobené raňajky, odmeditované a zapísané pocity do denníčka. To naozaj nie je reálne a takéto nároky ani nie sú zdravé. Poznáme prípady youtuberiek, ktoré priznali, že nič z toho nebolo skutočné.

Tlak na produktivitu je však častý aj v prípade dospelých ľudí – stačí spomenúť rôzne články o „rutinách bohatých a úspešných“.

Presne tak, novodobé oslavovanie produktivity sa dotýka všetkých. Zabúdame na to, že náš mozog sa potrebuje aj nudiť. Určite sa vám už stalo, že ste si na niečo nevedeli spomenúť a odpoveď vám prišla na rozum, až keď ste nič nerobili alebo keď ste sa vyspali. 

Produktivita naozaj nie je všetko – ak chceme byť úspešní, musíme mať vo svojom pláne aj priestor „nerobiť nič“.

Denisa Moravčík Debrecká

Klinickú psychológiu a kognitívnu vedu študovala na univerzitách v Holandsku a v Amerike, aktuálne navštevuje dlhodobý psychoterapeutický výcvik v kognitívno-behaviorálnej terapii v Inštitúte Odyssea v Česku. Denisa sa venuje rozširovaniu povedomia o duševnom zdraví, okrem iného aj na svojom instagramovom profile. Klientom a klientkam pomáha na online terapiách a je autorkou knihy Moderná psychológia.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.