Hry, ktoré rozhýbu mozgové závity: S týmito 8 aplikáciami posilníte pamäť, komunikačné zručnosti aj logické myslenie

Vymeňte scrollovanie na Instagrame za rozumnú zábavku, ktorá rozvíja vaše mentálne schopnosti.

Scrollovanie vtipných videí nie je jedinou možnosťou, ako si oddýchnuť s telefónom v ruke – aj popri hraní hier môžete zmeniť mobil na nástroj na osobný rozvoj. Aplikácie zamerané na zlepšovanie pamäti, pozornosti či logického myslenia dokážu nielen dobre zabaviť, ale aj zlepšiť kognitívne schopnosti. Keď budete v práci alebo po nej potrebovať pauzu, môžete skúsiť niečo z nášho výberu. A keďže takéto hry neponúkajú len rýchly dopamín, k pracovným úlohám sa vrátite (mentálne) silnejší.

Aj cudzí jazyk sa môžete učiť cestou do práce. Tieto aplikácie vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu nielen v angličtine

Vo výbere neponúkame len známe sudoku, ale rôznorodé lekcie analytického myslenia, ktoré navrhovali neurovedci a iní odborníci. Tieto aplikácie sú vytvorené tak, aby pomohli zlepšovať pamäť, logické myslenie, koncentráciu či rýchlosť myslenia prostredníctvom hrania hier – takže ani nebudete vedieť, že si mozog precvičujete.

Peak: Brain Games & Training

Rozmanitý a efektívny tréning mozgu na každý deň navrhutý neurovedcami.

Apka ponúka viac ako 40 hier, ktoré sú zamerané na zlepšenie pamäti, pozornosti, riešenia problémov, mentálnej flexibility a iných kognitívnych schopností. Tréningy navrhli neurovedci a ich efektívnosť je aj vedecky podložená. 

Peak každý deň prispôsobí váš tréning podľa toho, ako ste v predchádzajúcich dňoch napredovali, takže vás neustále posúva vpred. Hry sú zábavné a krátke, čo je ideálne pre používateľov, ktorí si tým chcú spríjemniť napríklad cestu v MHD.

Zaujímavosť: V roku 2019 sa uskutočnila vedecká štúdia vedená The City University of New York, ktorá dokázala, že jazykové hry v apke Peak zlepšili mentálne vlastnosti používateľov a pomohli im redukovať symptómy depresie.

Peak je dostupný pre Android aj iOS. Aplikácia je zadarmo, no prémiové funkcie spolu so všetkými hrami si vyžadujú predplatné, ktoré má viacero možností – od mesačného po doživotné.

Elevate

Vylepšite si svoje komunikačné zručnosti a rýchlosť myslenia.

Apka Elevate posilní vaše komunikačné schopnosti, sústredenie aj rýchlosť myslenia. Obsahuje mnoho interaktívnych hier, ktoré sú zamerané na rozvoj čítania, písania, počúvania a kritického myslenia. 

Na začiatku absolvujete krátky test, aby ste mali tréningy mysle personalizované. Okrem toho sa prispôsobuje aj vašim pokrokom, aby úlohy stále zodpovedali vašej úrovni schopností a aby ste sa pri tréningu nenudili. Elevate je skvelá voľba pre ľudí, ktorí sa chcú zlepšovať v praktických oblastiach, ako je rýchlejšie čítanie alebo lepšie porozumenie textu. 

Okrem postupného odomykania ďalších úrovní a hier máte k dispozícii aj rýchle denné krížovky, ktoré vám zaručene pomôžu stráviť chvíľku na smartfóne zmysluplnou činnosťou.

Aplikácia je dostupná na oboch hlavných platformách iOS aj Android. Môžete si ju stiahnuť zadarmo, pričom máte obmedzené možnosti na množstvo hier za deň. Ak chcete mať dostupné všetko, stačí si zakúpiť predplatné.

Lumosity

Trénujte si pamäť aj pozornosť v jednej apke.

Šikovná apka ponúka viac ako 50 hier zameraných na rôzne oblasti kognitívnych schopností – od pamäti cez pozornosť až po riešenie problémov. Aplikácia sleduje váš denný pokrok a vytvára personalizované tréningy, ktoré navrhli neurovedci. Zábavné hry vás ľahko vtiahnu do sveta tréningu mozgu, okrem toho vám aj poskytnú relevantné dáta o vašom pokroku. 

Jedinečnosť aplikácie Lumosity spočíva v rozmanitosti hier, ktoré ponúka. Pokrýva rôzne oblasti mentálneho tréningu, ako sú pamäť, pozornosť, rýchlosť a flexibilita myslenia, aj riešenie problémov, čo z nej robí jeden z najkomplexnejších nástrojov na zlepšovanie kognitívnych schopností. 

Hry sú založené na výskume neurovedcov a sú navrhnuté tak, aby stimulovali konkrétne mozgové oblasti. Podrobné štatistiky a grafy o pokroku vám umožnia sledovať vaše zlepšenie a nastavovať si nové ciele. Kombinovaný prístup vedeckého základu, personalizácie a merateľného pokroku robí z Lumosity aplikáciu, ktorá je nielen zábavná, ale aj efektívna pri dlhodobom tréningu mozgu.

Aplikácia je dostupná pre iOS aj Androidv bezplatnej verzii s obmedzenými funkciami, pričom plný prístup je spoplatnený.

NeuroNation

Zlepšite si logiku a analytické schopnosti vo vedecky overených cvičeniach.

Aplikácia vám pomôže zlepšiť logiku, analytické schopnosti, sústredenie a pamäť prostredníctvom personalizovaných tréningov. Obsahuje naozaj veľké množstvo vedecky podložených cvičení, ktoré si viete prispôsobiť podľa toho, na čo sa chcete zamerať. 

NeuroNation navyše poskytuje podrobné štatistiky o vašom výkone, takže presne viete, v ktorých oblastiach sa zlepšujete. Po krátkom úvodnom teste schopností vám apka ponúkne rôzne možnosti zlepšovania toho, čo vás aktuálne zaujíma. Okrem zábavných hier však NeuroNation ponúka aj relaxačné cvičenia na zníženie stresu.

V apke NeuroNation môžete svoje výsledky porovnávať s ostatnými používateľmi, čo môže zvýšiť vašu motiváciu pri tréningoch. Kombinácia personalizovaného prístupu, vedeckého základu a možnosti porovnania v komunite robí z NeuroNation jednu z najvýznamnejších aplikácií na kognitívny tréning.

Aplikácia je dostupná na platformách iOS aj Android. Základná verzia je zdarma, ale prémiové funkcie sú dostupné cez predplatné.

CogniFit

Najskôr si svoje kognitívne schopnosti odmeriate a na základe analýzy ich budete precízne rozvíjať.

CogniFit ponúka detailné merania kognitívnych schopností v oblastiach, ako je pamäť, sústredenie, rýchlosť reakcií a koordinácia. Aplikácia potom vytvára personalizované tréningy na základe vašich silných a slabých stránok a obsahuje rôzne hry, ktoré neustále rozvíjajú váš mozog.

CogniFit je viac ako len nástroj na tréning mozgu – od ostatných apiek sa odlišuje svojím dôkladným prístupom – diagnostikou. Je jednou z mála aplikácií, ktorá poskytuje také presné testy na meranie mentálneho výkonu.

CogniFit má síce využitie pre široké publikum, teda je vhodná pre ľudí, ktorí chcú udržať svoj mozog aktívny, no je vhodnou voľbou aj pre ľudí, ktorí sa snažia o zlepšenie kognitívnych funkcií napríklad po zranení, ľudí s poruchami učenia či Alzheimerovou chorobou. CogniFit preto spolupracuje aj s rôznymi odborníkmi, aby prispôsobovali aj jej terapeutické využitie.

Dostupná je pre Android aj iOS. Základné funkcie sú bezplatné, no plný prístup k všetkým tréningom je spoplatnený.

Brilliant

Interaktívne učenie sa, ak si chcete prehĺbiť svoje znalosti v matematike, fyzike a logike.

Brilliant je vzdelávacia aplikácia, ktorá sa zameriava najmä na oblasť vedy, matematiky, informatiky a logiky. Ponúka menšie interaktívne lekcie, ktoré postupne vedú používateľa k riešeniu komplexných problémov.

Aplikácia je ideálna pre ľudí všetkých vekových kategórií a úrovní. Brilliant vám umožní prejsť od základných matematických konceptov až po pokročilé témy ako kvantová fyzika alebo algoritmy. Jeho silnou stránkou je interaktivita – pri riešení úloh si tak vedomosti nielen lepšie zapamätáte, ale aj pochopíte ich reálne použitie v praxi.

Brilliant ponúka aj bohaté možnosti personalizácie – môžete si vybrať témy, ktoré vás najviac zaujímajú, a postupovať vlastným tempom. Každá lekcia je rozdelená na krátke ľahko pochopiteľné moduly, takže je vhodná aj pre tých, ktorí chcú mať na hranie (učenie sa) obmedzený denný čas. Brilliant ponúka aj pravidelné výzvy, ktoré vás neustále motivujú ďalej sa zlepšovať.

Aplikácia Brilliant je dostupná pre používateľov Androidu aj iOS. Základné lekcie sú k dispozícii zadarmo, no na prístup k plnému obsahu a pokročilým kurzom je potrebné si zakúpiť predplatné.

Máme aj extra – mimoapkový – tip: Ak sa radi vzdelávate a chcete voľný čas využiť zmysluplnejšie, odporúčame výživný vzdelávací YouTube kanál Kurzgesagt.

Kurzgesagt – In a Nutshell

Vizuálne atraktívne a zrozumiteľné vysvetlenia komplexných tém vo videu.

Kanál Kurzgesagt – In a Nutshell je známy pre svoje kvalitné animované videá, ktoré vysvetľujú zložitosti vedy, technológie, filozofie a iných oblastí. Ich obsah sa zameriava na rôzne témy, ako sú vesmír, biológia, ekonomika či etika, pričom každé video je starostlivo pripravené s dôrazom na presnosť a vizuálnu atraktivitu.

Kanál sa vyznačuje jasným a zrozumiteľným rozprávaním, ktoré robí aj náročné témy prístupnými pre široké publikum. Kurzgesagt sa snaží vzbudzovať zvedavosť a povzbudzovať divákov, aby sa zamysleli nad otázkami, ktoré formujú náš svet. S množstvom predplatiteľov a pozitívnymi recenziami sa stal jedným z najpopulárnejších vzdelávacích kanálov na YouTube v dnešnej dobe.

Memorado

Zlepšite si hravým a efektívnym spôsobom pamäť, rýchlosť reakcií, logické myslenie či schopnosť sústrediť sa.

Memorado obsahuje viac ako 720 úrovní v rôznych hrách, ktoré vám pomáhajú rozvíjať mentálne schopnosti v krátkych, no intenzívnych tréningoch. Aplikácia je založená na vedeckom výskume a spolupracuje s odborníkmi z oblasti neurovedy, aby používateľom poskytla efektívny tréning mozgu.

Vďaka personalizovaným tréningom vám Memorado umožňuje vytvoriť si individuálny plán, ktorý sa prispôsobuje vašim silným a slabým stránkam a sleduje váš pokrok na základe pravidelných testov a štatistík. Takýmto spôsobom si môžete presne určiť, v ktorých oblastiach sa potrebujete zlepšiť a postupne na nich pracovať.

Okrem mentálnych tréningov aplikácia ponúka aj relaxačné cvičenia a meditácie, ktoré sú zamerané na zníženie stresu a dosiahnutie duševnej rovnováhy. Tieto cvičenia sú kľúčové pre dlhodobé udržanie kognitívnej výkonnosti.

Memorado si môžete stiahnuť na Android aj iOS. Základné hry sú zdarma, no prémiový obsah je dostupný za predplatné.

Chcete si potrápiť mozog pri pozeraní filmov? Tieto sci-fi budú vo vás rezonovať ešte dlho po pozretí

Slová zázrakov: Krížovka

Dobrá krížovka rozhýbe myseľ a precvičí aj slovnú zásobu.

Čo by to bol za výber apiek, ak by sme doň nezaradili aj obľúbenú a generačne overenú klasiku? Vďaka krížovkám si dokážete dobre precvičiť jazyk aj logické myslenie. Apka je vizuálne atraktívna a využíva výdobytky trendov herného sveta, ktoré bežnú krížovku posúvajú na vyšší level. 

Apka Slová zázrakov obsahuje množstvo tém, takže si môžete precvičovať slovíčka (a vedomosti) z rôznych oblastí, ako sú napríklad príroda, kultúra či veda. Môžete si zvoliť aj úroveň náročnosti, a ak sa zaseknete, máte k dipozícii indície. Krížovka je jednoduchý a efektívny spôsob, ako si užiť čas na mobile a zároveň rozvíjať jazykové a analytické schopnosti.

Táto krížovka je dostupná pre Android aj iOS. Základná verzia je zdarma, nákup v aplikácii odomkne pokročilé úrovne alebo odstráni reklamy.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Psychologička: Ak na sociálnych sieťach zdieľame príspevky kvôli reakciám publika, prehlbujeme si problém chýbajúcej sebahodnoty

Pri lajku sa síce vyplaví do mozgu dopamín, no jeho hodnota je plytká.

Čakáme na autobus, tak si vytiahneme telefón a začneme scrollovať. Podnety, ktoré cez obrázky a videá na sociálnych sieťach dostávame, však posúvajú do mozgu dopamín – okamžitú odmenu, na ktorú si zvykáme prirýchlo. Tento pocit ešte znásobujú reakcie od publika na naše vlastné príspevky, a tak sa nenápadne sťahujeme do online sveta, kde si budujeme klamlivé vzťahy. Realita je však o zážitkoch. Ako sociálnym sieťam lepšie rozumieť a uvedomiť si ich vplyv, sme sa rozprávali so psychologičkou Romanou Mrázovou.

Ako rodičia nemôžeme od 11-ročného dieťaťa čakať, že si samo povie stop pri scrollovaní na sociálnych sieťach, lebo sebakontrola sa vyvíja až v dospelosti

V rozhovore s psychologičkou Romanou Mrázovou sa dočítate aj o tom:

  • prečo nás baví zdieľať a sledovať druhých na sociálnych sieťach, 
  • čo má spoločné Instagram so závislosťou od čokolády alebo alkoholu,
  • prečo náš prirodzený inštinkt skúmať okolie prekračuje online hranice časopriestoru,
  • ako si nedostatok uznania v realite dokážeme nahradiť jedným príspevkom, 
  • prečo sa tak ľahko necháme pohltiť (akože) dobrým pocitom z reakcií nášho publika online a
  • kedy a ako na sebe rozpoznáme, že sociálne siete nadužívame.

Niekde som čítala prirovnanie, že to, čo dokázali kedysi lovci a zberači s pästným klinom, my dnes dokážeme so smartfónmi. Ako to vnímate vy?

Rovnako. Ak by sme vzali Maslowovu pyramídu potrieb, takmer všetky potreby z hierarchie vieme naplniť cez telefón. Na jednej strane je to desivé, no na druhej strane nám to dáva obrovské možnosti.

Náročné je naučiť sa kontrolovať to – a podľa mňa máme veľmi slabé kontrolné mechanizmy.

V mobiloch máme nielen zábavu, ale aj emaily, komunikačné aplikácie, správy. Sme 24/7 zastihnuteľní a pre ľudí, ktorí majú väčší problém oddeliť prácu od súkromného života, je telefón veľkou príťažou. Nevieme vypnúť záťaž, povinnosti, ktoré na nás číhajú, a veľmi ľahko spadáme do chronického stresu. Taktiež vieme ľahko podľahnúť množstvu podnetov či porovnávaniu sa s druhými, ktorých na sociálnych sieťach sledujeme.

Prečo nás vôbec baví sledovať druhých ľudí cez sociálne siete?

Ľudia sú na sociálnych sieťach veľmi otvorení a správajú sa tak, ako by sa v realite nesprávali. V reálnom kontakte sa viac kontrolujeme, no online svet vytvára domnelý pocit bezpečia.

Sedíme doma na gauči vo svojom bezpečnom priestore a sme odvážnejší svoj prejav pustiť do (online) priestoru. Máme aj tendenciu byť dôverčivejší, samozrejme, prejavujeme viac aj negatívne formy správania – vidieť to najmä v komentároch na sociálnych sieťach, kde ľudia vypustia svoje pocity bez akejkoľvek kontroly.

V rámci bežnej komunikácie v realite sa delíme o 40 % svojich pocitov, v online priestore sa to znásobuje až na 80 %. A pre nás je lákavé viac vidieť „do ľudí“ a spoznávať ich z iného uhla.

Na spoznávaní druhých predsa nie je nič zlé, no o sociálnych sieťach sa často hovorí v negatívnej súvislosti. Čo sa teda deje v našom mozgu, keď na nich scrollujeme?

My ľudia máme prirodzenú zvedavosť skúmať prostredie. V digitálnej dobe však nahrádza reálne prostredie online priestor. Keď sa v reálnom svete o nejakej téme diskutuje, máme potrebu hneď brať do ruky mobil a informácie si overovať alebo hľadať ďalšie.

Napĺňame tým spomínanú potrebu skúmania veľmi instantne, vďaka čomu prichádza aj rýchla odmena vo forme dopamínu. Preto je to také lákavé a nutkavé zároveň.

Odmena sa neustále posilňuje, preto máme aj na sieťach stále potrebu scrollovať a hľadať informácie vyvolávajúce emócie, aby sa nám vyplavil dopamín. Dokonca nemusia byť ani príjemné, môžu nás šokovať, vydesiť či inak zaujať.

Treba však podotknúť, že takéto správanie nie je odmenené vždy, no nepravidelná odmena ešte viac zvyšuje našu motiváciu to spraviť znova. Kombinácia náhodného odmeňovania sa dopamínom v súvislosti s naším prirodzeným inštinktom skúmať prostredie je veľmi návyková a tomuto trendu sa prispôsobujú aj vývojári.

Písanie statusov na Facebooku postupne vystriedali fotky s textom, až sme prišli k videám. Tie umožňujú veľmi rýchle striedanie podnetov a vizuálne útočia na všetky zmysly, čo pre mozog predstavuje obrovské množstvo obživy.

Čítala som, že napríklad fastfood vyvoláva v mozgu podobné reakcie ako scrollovanie na sociálnych sieťach. Viete to ešte k niečomu prirovnať?

Budú to takmer všetky veci, ktoré súvisia s nejakou formou odmeny. Možno to nemusí byť len fastfood, ale aj čokoláda, alkohol a iné návykové látky či automaty. Proste všetko, čo nejakým spôsobom veľmi rýchlo zvyšuje hladinu dopamínu a poskytuje rýchlu odmenu.

Ak má používanie sociálnych sietí podobný efekt na mozog ako užívanie drog či iných návykových látok, môžeme sa od nich stať závislými?

Závislosť vzniká, keď niektoré veľmi dôležité potreby nie sú naplnené, pretože to prináša balík negatívnych emócií, ktoré človek nevie spracovať. A tak sa snaží tie nepríjemné pocity nejak potlačiť, prekryť, aby ho neustále nerušili a netrápili.

Drogy sú na to veľmi rýchlym instantným nástrojom. Na to si však aj mozog veľmi rýchlo zvyká, no pri užívaní drog sa dopamín vyplavuje vo veľmi vysokej dávke. Svojím spôsobom sú tomuto princípu sociálne siete veľmi podobné.

Čím viac času budeme investovať do reality, do skutočných vzťahov a mať skutočné zážitky, tým menej budeme mať potrebu utekať do online sveta.

Ako konkrétne?

Ľudia často hľadajú na sieťach útechu. Možno nám to úplne nefunguje v reálnych vzťahoch, tak máme tendenciu utiekať sa do online vzťahov, ktoré však nemajú reálnu podobu.

Na sociálnych sieťach tak nadobúdame pocit, že nám aktuálne veľmi pomôže, keď budeme vidieť, ako druhí pozitívne reagujú na naše príspevky. Nahrádzame si tak svoj vlastný nepríjemný pocit niečím príjemným.

Ak hľadáme na sociálnych sieťach nejakú náplasť na ego, súvisí naše správanie aj so sebahodnotou? Preto sa tak ženieme za zbieraním lajkov, srdiečok a pozitívnych reakcií?

Určite. Ak mám zníženú sebahodnotu, potrebujem naháňať lajky. Potrebujem online zdieľať seba a až extrémne na tom bazírujem. Môžem si tým niečo kompenzovať, lebo v reálnom svete môže byť pre mňa ťažšie dostať uznanie. V online viem veľmi rýchlo odpozorovať správanie, ktoré uznanie vyvoláva, a nejakým spôsobom ho aj kopírovať.

Nenechať sa pohltiť dobrým pocitom, ktorý navyše vieme získať veľmi jednoducho, je výzva pre každého, kto na sociálnych sieťach je. Ako si nastaviť hranicu pri zdieľaní vlastných príspevkov, aby sme to mali stále pod kontrolou a neprevalcovala nás túžba získavania reakcií?

Každý má hranicu inú, rovnako aj v osobnom kontakte. Niekto si viac stráži súkromie v realite a tak si to potrebuje nastaviť aj v online priestore. Iný je viac „zdielny“. Vo všeobecnosti by sme však mali viac uvažovať nad dôsledkami zdieľania a o tom, čo nám to v skutočnosti prináša. Meradlom môže byť naša realita – nič, čo by sme neurobil v realite, nedávajme ani do online sveta.

Je trendom zdieľať svoje pocity, všímam si to o to viac, ak ľudí trápia nejaké psychické problémy – vnímajú to aj ako formu terapie. Dostávame sa však opäť k tomu, že takéto zdieľanie pre nás môže byť lákavé práve preto, že dostaneme reakciu od publika. Podľa mňa sú aj lepšie spôsoby, ako si pomôcť, napríklad sa zdôveriť blízkej osobe, viesť si denník, či vyhľadať odborníka.

Happytarián: Tí najšťastnejší ľudia sú stotožnení sami so sebou a sú si vedomí svojej hodnoty

Je to paradoxné – žijeme v najviac prepojenej dobe, no keď scrollujeme alebo niečo zdieľame, sme v skutočnosti úplne sami. Je to také, ako keby sme sa socializovali, ale osamote.

Presne. Je mi možno otupno, otvorím si Instagram a mám pocit, že nie som sám. Následne však prichádza ešte intenzívnejší pocit samoty. Vzťahy na internete sú veľmi povrchné, nenahradia reálny kontakt. V realite vieme lepšie čítať naše neverbálne prejavy, mimiku, gestá, čo v online prostredí chýba – komunikácia je aj o zážitku, to v online prostredí nedokážete nahradiť ničím, dokonca ani videohovorom.

Mňa veľmi desí aj to, že sa rozvíjajú formy online terapie. Cez obrazovku je veľa distraktorov, ktoré reálny kontakt rušia. Pre mňa je dôležité sedieť tvárou tvár k sebe a vytvárať s klientom vzťah.

Je dokázané, že samota spôsobuje chronický stres. Môže to byť tiež dôsledok (nad)užívania sociálnych sietí?

Svojím spôsobom áno, lebo keď presuniem pozornosť na online svet a zanedbávam svoje reálne sociálne kontakty, tak možno žijem aj v nejakom falošnom svete a nedokážem byť úplne spokojný. Možno mám v realite problém nadväzovať kontakty, ale v online svete sú hranice posunuté, takže to ide oveľa jednoduchšie. Strácam tam však reálne kontakty, tým aj hodnotu vzťahov. Sme sociálne bytosti, a keď sa dostaneme do izolácie, je to pre nás veľký stresor.

Jednoduché kontrolné mechanizmy, ktoré nám pomôžu ustrážiť si hranicu pri užívaní sociálnych sietí

Tipy od psychologičky Romany Mrázovej

Ja mám na mobile nastavený budík na 20.00 hodinu – na obrazovke mi bliká správa ODLOŽ MOBIL. Pre mňa je ôsma riziková hodina, lebo som mama dvoch malých chlapcov. Keď ich večer uspím, som šťastná, že sa začína čas pre mňa.

Paradoxne som sa však prichytila, že namiesto čítania knihy, na čo som si vyčlenila čas, som dokázala prescrollovať celý večer. Musela som nájsť niečo, čo ma vytrhne od scrollovania a vráti naspäť do reality.

Čas je dôležitým aspektom. V online priestore je vnímanie času totiž úplne iné ako v realite, lebo je to neobmedzeý priestor, kde sa ľahko môžeme schovávať za to, že akože hľadáme dôležité informácie, a pritom sme len stratení v časopriestore. Preto je dôležité hľadať hranice na stráženie si času online, lebo je naozaj veľmi ľahké do toho spadnúť a nechať sa tým uniesť.

Vieme si v mobile nastaviť režim lietadlo, pracovný režim, priamo cez nastavenia aplikácie si nastaviť časový limit denného používania. Skúsme obmedziť aj počet notifikácií, ktoré sú lákadlom, aby sme telefón vzali do ruky a zase sa do toho ponorili. Môžeme si sťažiť cestu k telefónu aj fyzicky, dať ho na miesto mimo nášho zorného uhla alebo tam, kde musíme vynaložiť fyzickú námahu, aby sme sa k nemu dostali.

Odporúča sa odložiť mobil 30 – 60 minút pred spaním a vyhnúť sa mu aspoň 30 minút po zobudení na podporu kvalitného spánku a získanie väčšej pohody.

Dokáže na sebe človek vnímať, že už má skutočný problém a vyvinula sa u neho závislosť?

Problém nastáva, keď je už realita pre človeka nudná. To sa deje pri akejkoľvek závislosti, aj od drog či alkoholu – bez nich to už nemá šmrnc. Nikdy nezabudnem na to, ako mi jeden pacient v sanatóriu pre drogovo závislých povedal, že si nevie predstaviť, že by v budúcnosti mal ísť s partnerkou na chatu, zapáliť si oheň v krbe a nedať si k tomu pohár vína.

Predstavu pohody mal tak silno spätú s alkoholom, ktorý dokáže priniesť to rýchle uvoľnenie, dopamín a dobrý pocit, že to jednoducho bez neho nie je ono. Je to pre mňa desivá predstava, ale zdá sa, že k tomu veľmi rýchlo spejeme, že skutočnú realitu nebudeme vedieť oddeliť od intenzívneho prežívania online.

Hranica toho, kedy to už môže byť klasifikované ako choroba, je, keď naozaj vo veľkej miere zanedbávame reálny život – prácu, vzťahy, ktoré nás nejakým spôsobom napĺňali, starostlivosť o domácnosť a pod. Celou pozornosťou sa sťahujeme do online sveta.

Keby som to mala preklopiť do správania závislého od alkoholu, tak sa tomu hovorí škodlivé nadužívanie. To je taká hranica – človek ešte nie je závislý, ale správanie mu už poškodzuje sociálne fungovanie.

Začínajú sa problémy v práci, v partnerskom živote, vo vzťahoch celkovo, prichádzajú prvé upozornenia či vyhodenie z práce. To sú vplyvy nadužívania alkoholu na sociálne fungovanie v reálnom živote. Myslím si, že toto by sa dalo aplikovať aj na závislosť od mobilu či online priestoru.

Ako alebo čím si viem manuálne nahradiť rýchly dopamín zo scrollovania?

Pohybom. Jednak je zdraviu prospešný, zároveň vytvára dopamín a ovplyvňuje fungovanie mozgu. Nie je žiadna novinka, že sa dokonca prepája aj s liečbou psychických porúch.

Podľa mňa sú veľmi dôležité aj sociálne kontakty a vzťahy. Vnímam, že sa začíname izolovať a sme výkonovo samostatné jednotky. Ale my sme stále sociálne tvory a spoločnosť potrebujeme.

Dôkazom je aj to, že stále máme potrebu sa utiekať do online sveta, kde si vytvárame online sociálne vzťahy. No a čím viac sa im budeme venovať v realite a mať reálne zážitky, tým menej budeme mať potrebu utekať do online sveta.


Psychologička Romana Mrázová odporúča na lepšie pochopenie sociálnych sietí prečítať knihu Nebezpečný efekt od autorky Mary Aiken alebo pozrieť dokument The Social Dilemma.

Romana Mrázová

Vyštudovala psychológiu na Filozofickej Fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove. Počas praxe získala skúsenosti v oblasti klinickej a dopravnej psychológie, má ukončené 2 dlhodobé výcviky v kognitívno-behaviorálnej terapii a rodinnej terapii zameranej na vzťahovú väzbu. V súčasnosti pôsobí v Bratislave – mestskej časti Rača a špecializuje sa na individuálnu terapiu detí a dospelých a ich podporu na ceste k lepšiemu životu. Verí v dôležitosť sebaúcty a sebahodnotenia a pomáha klientom objaviť ich vlastnú silu a potenciál. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac