Férová Nadácia O2 otvorila už 3. ročník svojho grantového programu a vyzýva všetkých, ktorých cieľom je pozitívna zmena, či už ide o kritické myslenie, vzdelávanie alebo fungovanie spoločnosti, aby sa zapojili.
Do nového ročníka grantu sa môžu prihlásiť všetky projekty, ktoré sa venujú nasledovným oblastiam:
Vzdelávanie mladých a rozvoj kritického myslenia
Podpora zamestnanosti mladých
Podpora inovácií, kreatívnych nápadov a mladých podnikateľov
Podpora ľudských práv a hodnôt slobody, demokracie, ľudskosti, férovosti a transparentnosti
„V mladých ľuďoch, ktorí chcú sústavne meniť svet k lepšiemu, vidíme veľký potenciál. Sú budúcnosťou našej krajiny a práve oni budú tí, ktorí v nej budú rozhodovať a ktorí v nej budú aj žiť. Je preto naším spoločným cieľom, aby Slovensko bolo lepšie, otvorenejšie, vzdelanejšie, a to aj práve vďaka ich projektom“, hovorí generálny riaditeľ O2 Peter Gažík, ktorý je zároveň predsedom správnej rady Férovej Nadácie.
„Minulý rok sme podporili 16 projektov sumou takmer 127 000 €. Naším cieľom však nie je len finančná podpora týchto projektov, ale aj prípadné usmernenie alebo poskytnutie vlastných skúseností. V žiadnom prípade nechceme byť len donorom, ale o projekt sa zaujímame priebežne celý rok“, vysvetľuje nastavenie šéfka komunikácie O2 Tereza Molnár.
Do vybraných projektov bude osobne investovať svoj čas, energiu a poznatky aj generálny riaditeľ O2. Ten sa zaviazal k tomu, že ak pre Bielu vranu vyzbiera 2 000 €, bude sa minimálne 40 hodín ročne venovať dobrovoľníckej práci.
Všetky prihlásené projekty bude posudzovať správna rada v zložení Peter Gažík, Michal Meško a Juraj Vaculík.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Trojica kamarátov vytvorila službu, ktorá má motivovať mladých ľudí ostať po škole na Slovensku
Nespokojnosť so systémom aj chuť zmeniť veci okolo seba priviedli troch mladých Slovákov k vytvoreniu projektu, ktorý študentom umožňuje nabrať potrebné skúsenosti a prax.
Jozef Gašparík, Martin Lištiak a Tomáš Lištiak vytvorili portál Praxuj.sk, ktorý ponúka široké spektrum stáží reagujúcich na pestrú paletu študijných odborov a potenciálnych zamestnaní. Stretli sme sa s jedným z nich – Martinom Lištiakom, ktorý nám porozprával o ich motivácii a cieľoch projektu.
Na začiatku bola nespokojnosť
Za službou Praxuj.sk, ktorej partnerom je aj Férová Nadácia O2, stojí momentálne pätica mladých ľudí – traja zakladatelia a dvaja stážisti. „S Jozefom sme boli kamaráti už predtým, často sme polemizovali o spoločenských problémoch, napríklad aj o vysokej nezamestnanosti mladých na Slovensku. Práve to nás viedlo k rozhodnutiu, že s tým chceme niečo spraviť, a začali sme nad tým viac rozmýšľať,” hovorí o zrode nápadu Martin, ktorý projekt zakladal aj so svojím bratom.
„Dospeli sme k záveru, že chceme vytvoriť internetovú službu, ktorá by zamestnávateľom poskytla priestor na získanie stážistov. V podstate sa snažíme vytvárať akýsi most medzi študentmi vysokých škôl a zamestnávateľmi,” dodáva.
Za jednu z výhod pri budovaní projektu dnes považujú to, že v čase zrodu nápadu aj oni sami riešili podobné otázky. „Ja som akurát končil strednú školu – gymnázium a vnútorne som riešil otázku, či ísť, alebo neísť na vysokú školu. Nesúhlasil som ale s vzdelávacím systémom, aký na Slovensku máme,” hovorí Martin.
Zároveň dodáva, že napriek odlišným názorom cíti so Slovenskom veľkú spolupatričnosť. „Ani mne, ani chalanom nie je ľahostajné, čo sa deje na Slovensku, preto sme to chceli nejako riešiť,” vysvetľuje.
Chcú, aby študenti vedeli, že uplatniť sa môžu aj doma
Martin pri rozhodovaní o ďalšom štúdiu uvažoval aj o univerzite za hranicami Slovenska. „Rozmýšľal som aj nad školou v zahraničí, ale vždy som chcel žiť na Slovensku. Ak by som išiel študovať do zahraničia, chcel by som sa vrátiť,“ objasňuje. Nakoniec sa však rozhodol na vysokú školu neísť a naplno sa venovať programovaniu, ku ktorému mal vždy blízko.
„Ďalším dôvodom, pre ktorý som nešiel na výšku, bol pocit, že by ma to obmedzovalo v pracovnom rozvoji a zdokonaľovaní sa v odbore,” hovorí.
Cieľom projektu Praxuj.sk je práve do istej miery zabrániť tomu, aby študenti a mladí ľudia utekali z krajiny pre nedostatočné skúsenosti. „Pociťujeme, že mladí ľudia na Slovensku ťažko hľadajú uplatnenie a odchádzajú študovať mimo. Preto chceme vytvoriť príležitosti pre študentov, aby vedeli, že na Slovensku sa niečo deje, a že možnosť uplatniť sa majú aj u nás,” vysvetľuje Martin.
Zamestnávateľom prekáža, že študenti nie sú prakticky pripravení
Svoj nápad na vytvorenie projektu, ktorý sprostredkúva mladým ľuďom odborné stáže, začali podľa slov jedného zo zakladateľov rozvíjať hneď. „Najprv sme prostredníctvom prieskumu zisťovali, či by bol o to vôbec záujem. Zistili sme, že takmer 70 % študentov a absolventov vysokých škôl udalo ako dôvod neprijatia do zamestnania nedostatočnú praktickú prípravu,” opisuje Martin ich zistenia.
„Podľa iného prieskumu sme zistili situáciu aj na opačnej strane – medzi zamestnávateľmi. Prekážalo im najmä to, že študenti nie sú dostatočne prakticky pripravení. Písali sme rôznym firmám, či by mali o takúto službu záujem a zistili sme, že by možnosť zamestnávať stážistov uvítali. Neskôr sme písali priamo recruiterom a rozbehlli marketingovú kampaň na sociálnych sieťach,” približuje začiatky.
Veľké firmy si benefity stážistov uvedomujú, menšie už nie
Martin priznáva, že nie všetky firmy sú s možnosťou stážovania stotožnené. „Pozitívnejšia odovzva bola práve od väčších firiem, ktoré si už benefity zamestnávania stážistov viac uvedomujú. Tí menší a strední zamestnávatelia na to ešte úplne neprišli,” približuje.
Častou otázkou, ktorú v rámci projektu riešia, je aj ohodnotenie stážistu. Podľa Martina to záleží od odboru či dĺžky stáže: „Neplatené stáže sú fajn vo veľmi špecifických odboroch, keď študenti naozaj nemajú kde nazbierať konkrétne skúsenosti. V takomto prípade sú aj zručnosti, ktoré sa tam naučia, samy o sebe také hodnotné, že im zamestnávatelia nemusia platiť. Ak ide ale o nejakú monotónnu prácu, bolo by vhodné, aby zamestnávatelia študentov platili. To isté platí aj v prípade, ak je stáž dlhodobejšia – študent sa v prostredí pohybuje dlhšie a stáva sa z neho plnohodnotný zamestnanec.”
Niektorí študenti sa boja zodpovednosti
Trojica kamarátov sa tak vo veľkom pustila do sprostredkúvania stáži, preto nás zaujímalo aj to, či si ako študenti vyskúšali stáže aj na vlastnej koži. „Ja konkrétne nie, hneď po gymnáziu som išiel pracovať, ale Jozef bol na stážach a máme aj veľa známych, ktorí stážujú, takže máme priamu spätnú väzbu,” objasňuje.
„Mám pocit, že sú dva typy študentov. Jedni si stáže vyhľadávajú, lebo vedia, že sú dôležité a bez nich sa len veľmi ťažko na trhu uplatnia. Druhí sa akoby boja zodpovednosti, majú pocit, že stážovaním sa im skončí študentský život a vyhýbajú sa tomu,” tvrdí Martin.
Mnohí študenti si podľa Martina vôbec neuvedomujú výhody takejto skúsenosti. „Stáže sú super z toho hľadiska, že študenti nemajú veľkú zodpovednosť, ale dostanú sa do prostredia firmy, fungujú v ňom a majú možnosť rozvíjať svoje zručnosti a učiť sa,” hovorí.
Ako služba funguje?
Praxuj.sk funguje približne päť mesiacov, pričom za prvé dva si cez službu poslalo životopis približne 90 študentov, ktorí by radi praxovali vo svojom odbore. „Pracujeme na tom dlhšie, ale v polovici januára sme službu spustili oficiálne. Ja a môj brat Tomáš pracujeme na technickej a dizajnovej časti. Pomáha nám Pavol, ktorý je študentom informatiky na STU. Jozef spolu s ďalším stážistom Marekom sa starajú o komunikáciu so školami, firmami, marketing, PR a všetko okolo toho. Každý má na starosti inú oblasť,” vysvetľuje.
„Momentálne nie je pre uchádzačov o stáž potrebná žiadna registrácia a portál funguje aj pre podnikateľov úplne bezplatne. Študenti si jednoducho môžu pozrieť ponuku a poslať životopis na stáž podľa svojho výberu,” hovorí Martin. Už teraz chalani myslia aj na budúcnosť a postupne plánujú projekt rozšíriť aj o absolventské pracovné pozície.
Služba Praxuj.sk ponúka široké spektrum stáží, ktoré reagujú na pestrú paletu študijných odborov a potenciálnych zamestnaní. Snaží sa tak pomáhať nielen študentom, ale aj samotným zamestnávateľom pri získavaní budúcich zamestnancov. Cieľom projektu je stať sa jednotkou na poli sprostredkovania stáží. Jeho partnerom je Férová Nadácia O2.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
