7 divov Žilinského kraja, ktoré nemajú páru

Žilinský kraj je tretím najväčším na Slovensku a na jeho území nájdete takmer dokonalý mix prírodných krás, historických pamiatok, kultúrnych atrakcií a rôznych voľnočasových aktivít. Tomu vo výraznej miere vďačí za rázovitosť piatich regiónov, ktoré zastrešuje.

Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava, Turiec sa líšia tradíciami, náturou obyvateľov a tiež prostredím. O program sa teda báť nemusíte. Či už radi zdolávate kopce v národných parkoch, užívate si termálne kúpaliská, alebo navštevujete pamiatky zo zoznamu UNESCO, v Žilinskom kraji si prídete na svoje.

Zaujímavosť: Na území Žilinského kraja sa nachádza viac ako 2 896 km cyklotrás, čo je najviac zo všetkých krajov v SR.

Čičmany

Zdroj: Wikimedia CC 3.0, Autor: Michal Jakubský

Čičmany boli v roku 1977 vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry ako prvé na svete. Prvá zmienka o dedine siaha až do roku 1272. Čarovná geometrická ornamentálna ozdoba na čičmianských dreveniciach, ktorá dedinku tak preslávila, sa však začala používať “len” približne pred dvesto rokmi. Ornamenty, aké sú na domoch dnes, sa definitívne objavili až po roku 1921, kedy zachvátil dedinu ničivý požiar. Obyvatelia vyzdobili svoje drevenice podľa vzorov, ktoré sú vyšité na miestnych krojoch.

Drevený kostol pri svätom Kríži

Zdroj: Wikimedia CC 3.0, Autor: Kristo

Tento kostol patrí k najväčším a najhodnotnejším dreveným stavbám na Slovensku, ba dokonca v celej strednej Európe. Považuje sa za jeden z posledných piatich drevených artikulárnych kostolov na Slovensku, ktoré si zachovali pôvodný vzhľad. Kostol bol pôvodne vybudovaný v obci Paludza, táto obec však bola pri budovaní Liptovskej Mary zatopená. Ešte predtým ho preto rozobrali a preniesli do Svätého Kríža.

Historická lesná železnica vo Vychylovke

Zdroj: Wikimedia CC 3.0, Autor: Nils Öberg

Technická pamiatka, akú by ste široko-ďaleko ťažko hľadali a jedna z hlavných atrakcií Kysúc. To sú hlavné prívlastky historickej úzkorozchodnej železnice, ktorú nájdete v Novej Bystrici – Vychylovke ako súčasť Múzea kysuckej dediny. Jedinečná je najmä časť úvraťového systému, ktorá umožňuje prekonať strmé stúpanie na krátkom úseku. Na svete sú v prevádzke len dve takéto úvraťové železnice. Tá druhá sa nachádza v Peru.

Vlkolínec

Zdroj: Wikimedia CC 3.0, Autor: Thaler Tamas

Malebná podhorská liptovská vieska Vlkolínec (dnes miestna časť Ružomberka) je doslova klenotom ľudovej architektúry a predstavuje najzachovalejšiu pamiatkovú rezerváciu tohto typu na Slovensku. Prekrásne starobylé drevenice dopĺňajú hospodárske budovy a stavby, ako je drevená rumpálová studnička z roku 1860 či historická zrubová zvonica z 18. storočia. V roku 1993 bol zapísaný i do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Oravský hrad

Zdroj: Panoramio, Autor: Vladimír Šifra

Najznámejšia dominanta oravského regiónu a jeden z najkrajších hradov na Slovensku víta každý rok, denne od mája do marca stovky turistov. Hrad sa týči na vysokom vápencovom brale, čo pre stredovekých inžinierov predstavovalo veľkú výzvu a zároveň úspech. Impozantnosť a veľkosť tejto stavby odkazuje na bohatstvo jeho budovateľov, Oravské panstvo a neskôr známych Turzovcov. Práve tento rod sa najviac pričinil o rozvoj hradu.

Turzovci ho získali v 16. storočí, svoju kamennú formu ale získal ešte predtým ako reakciu na turecké vpády. Aj napriek vyhoreniu na začiatku 19. storočia sa hrad podarilo v minulom storočí zrekonštruovať do súčasného stavu. Oravský hrad sa zapísal aj do filmovej histórie – v legendárnom horore Nosferatu z roku 1922 slúžil ako sídlo grófa Orloka.

 

Demänovská jaskyňa slobody

Zdroj: Wikimedia CC 3.0, Autor: Jojo

Kto by nepoznal Demänovskú jaskyňu, považovanú za jednu z najkraších v celej Európe? Vyniká množstvom, estetickou hodnotou a rôznorodosťou foriem kvapľovej výzdoby. Netradičné sú napríklad kvapľové vodopády, jazierka s kvapľovými “leknami” či útvarmi zvanými “rokokové bábiky”. Raritou jaskyne sú inovaťové stalaktity a sintrové perly. To sú guľôčky nachádzajúce sa na dne jazera vo Veľkom dóme – najväčšom sprístupnenom podzemnom priestore na Slovensku.

Slovenský orloj

Slovenský orloj je najväčšou drevenou sochou u nás a bez pochýb patrí medzi najzaujímavejšie atrakcie, čo v Žilinskom kraji nájdete. Celková kompozícia sediacej Madony je návrhom akad. sochára Lovišku, ktorý bol architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo možné vďaka 80 dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja.

Zdroj: Wikimedia CC 3.0, Autor: Lea Loviskova

Stred orloja tvorí tzv. Astroláb – ciferník s astronomickými údajmi. Práve vďaka nemu je orloj v Starej Bystrici prvým a jediným na Slovensku. Tento zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus, navrhla a zostrojila pražská firmu SPEL, priamo pre Slovenský orloj v Starej Bystrici. Astronomické údaje sú totiž špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja. K zadnej časti orloja je sprístupnené schodisko, takže návštevníci majú možnosť vidieť jeho mechanizmy aj zvnútra.

Rýchly internet v Žilinskom kraji

Aj v okolitých mestách Žiliny môžu zákazníci O2 využiť najrýchlejšie mobilné internetové pripojenie na Slovensku. Aby ste si mohli užiť vysokorýchlostný internet od O2 naplno, potrebujete telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu.

Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4GLTE.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac