Zachytili ste novinky v daniach a odvodoch? Otestujte si svoje znalosti.
Zdieľať
22. 2. 2019;Autor: Martin Eichler, Foto: Pixabay, Shutterstock
Daňové úrady posilňujú kapacity a predlžujú úradné hodiny, účtovníci znásobujú dávky kofeínu. Trúfnete si odpovedať správne na desiatku otázok, s ktorými sa denne stretávajú?
Na Slovensko prichádza eKasa. Viac informácií o riešení od O2 a výbere vhodného zariadenia pre vašu prevádzku nájdete na ekasa.o2.sk.
Rok 2018 priniesol podnikateľom niekoľko dôležitých zmien. Týkajú sa napríklad dane z príjmov, DPH, zákona o účtovníctve alebo používania elektronickej registračnej pokladne, tzv. eKasy. Veľká zmena zasiahla aj SZČO, ktorí sú povinní podávať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2018 elektronicky. Preverte si znalosti v našom kvíze a zistite, či ste na to pripravení.
1. Do koľkých kalendárnych mesiacov po konci zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) podáva fyzická osoba daňové priznanie k dani z príjmov?
3
4
6
2. Podávaniu daňových priznaní sa nevyhnú ani študenti, ktorých príjmy presiahli určitú výšku. Aká je to suma?
1 915 €
1 915,01 €
1 915,02 €
3. Ktorá daň je špecifická tým, že sa platí za zdaňovacie obdobie dopredu?
Daň z nehnuteľností
Daň z motorových vozidiel
Daň za psa
4. V akom termíne sa mení výška odvodov do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne?
V auguse a vo februári
Obe v januári
V júli a v januári
5. Ktorá novinka pomôže daňovníkom do 35 rokov znížiť daň z príjmu až o 400 €?
Daňový bonus na dieťa
Daňový bonus za zaplatené úroky pri hypotekárnom úvere
Daňový bonus na dochádzanie za prácou
6. Ďalšou zmenou pre podnikateľov v tomto roku je zavedenie eKasy – online napojenie všetkých pokladníc na portál Finančnej správy. Od ktorého dátumu bude táto povinnosť platiť pre všetkých používateľov?
Od 1. apríla 2019
Od 1. júla 2019
Od 1. novembra 2019
7. Ktorý z uvedených parametrov sa nezohľadňuje pri výpočte dane z motorových vozidiel?
Objem valcov motora
Prvá registrácia automobilu
Emisná norma
8. V čej kompetencii je daň z nehnuteľností?
V kompetencii daňovej správy
V kompetencii obce
V kompetencii ministerstva financií
9. Podobne ako v iných krajinách Európskej únie aj na Slovensku tvoria daňovú sústavu priame a nepriame dane. Ktorá z uvedených možností patrí medzi nepriame dane?
Spotrebné dane z minerálneho oleja, vína, piva, liehu a tabakových výrobkov
Daň za užívanie verejného priestranstva
Daň za ubytovanie
10. Množstvo SZČO využíva možnosť znížiť si daňový základ pomocou paušálnych výdavkov. Aká je ich aktuálna výška?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Na Slovensko prichádza eKasa. O2 podnikateľom ponúka komplexné riešenie
Splňte si zákonné povinnosti s moderným a prehľadným systémom od O2.
Zdieľať
15. 2. 2019;Autor a Foto: O2
V apríli 2019 vstúpila do platnosti nová povinnosť pre podnikateľov vo forme eKasy s online pripojením do systému Finančnej správy. Štátu má priniesť zvýšenie transparentnosti výberu daní a podnikateľom zjednodušenie komunikácie so štátom a potenciál pre inovácie.
Viac informácií o O2 eKase, jej možnostiach a výbere vhodného zariadenia pre vašu prevádzku nájdete na ekasa.o2.sk.
Nové riešenia pokladníc okrem online pripojenia majú priniesť mnohé prvky, ktoré podnikateľom môžu uľahčiť život. Všetky bločky z pokladníc budú po novom obsahovať aj QR kód, ktorý jednoduchým spôsobom umožní overiť pravosť a platnosť pokladničného dokladu.
Od apríla pre nových používateľov, od júla pre všetkých
Od 1. apríla 2019 je pripojenie na systém Finančnej správy prostredníctvom eKasy povinné pre všetkých nových používateľov, od 1. júla 2019 sa už bude povinnosť vzťahovať na všetkých.
Podľa údajov Finančnej správy a Slovenskej komory daňových poradcov je v súčasnosti v prevádzke vyše 230 000 elektronických registračných pokladníc. Okolo 90 000 z nich budú podnikatelia prispôsobovať cez aktualizáciu softvéru.
Výhody eKasy vidia aj podnikatelia
Podľa prieskumu agentúry Ipsos o tejto povinnosti síce vie, ale nemá žiadne informácie pätina podnikateľov. Základné informácie má vyše polovica a detailné informácie má 20 %. Systém eKasy, resp. riešenie pripravené na eKasu zatiaľ nemá 75 % opýtaných.
Napriek tomu, že eKasu vnímajú ako novú povinnosť, vidia v nej aj mnohé výhody, ako napríklad zjednodušenie komunikácie so štátnou správou (32 % opýtaných), potenciál pre inovácie (21 %) či jednoduché ovládanie (20 %).
Slovenská komora daňových poradcov vidí prínos pri zavádzaní online pripojenia pokladníc najmä v efektívnejšom výbere daní a poklese manipulácie s pokladnicami.
„Cieľom online napojenia registračných pokladníc na portál Finančnej správy je zabrániť podvodom pri evidovaní tržieb. Kontrolami Finančnej správy sa zistilo, že sa v praxi používajú neautorizované pokladnice, upravujú sa pokladničné výkazy a pokladničné doklady alebo sa poškodzujú dátové úložiská,“ vysvetľuje Mária Sameková, členka prezídia Slovenskej komory daňových poradcov.
V susednom Česku funguje eKasa už dva roky
V Českej republike už systém elektronickej evidencie tržieb (EET), teda eKasy platí od decembra 2016. Zvedenie systému so sebou prinieslo viacero výhod. „České reštaurácie po štarte EET začali výrazne viac prijímať platby kartou,“ povedal výkonný riaditeľ Asociácie prevádzkovateľov mobilných sietí v Česku Jiří Grund.
Nutnosť online pripojenia využili tamojší mobilní operátori, ktorí priniesli ucelené riešenia. „Aj na tomto trhu došlo k liberalizácii, ktorá mala za následok zníženie cien registračných pokladní,“ doplnil Grund. Na systéme elektronickej evidencie funguje už od roku 2013 aj Chorvátsko.
O2 prináša komplexné riešenie eKasy
Systém eKasy založený na skúsenostiach z Českej republiky a rovnako aj Chorvátska prinesie na Slovensko aj spoločnosť O2. Okrem kompletného riešenia pokladne, platobného terminálu a tlačiarne odskúšaného na českom aj chorvátskom trhu vie operátor, samozrejme, poskytnúť aj automatické pripojenie na dátovú sieť.
„Sme pripravení ponúknuť podnikateľom komplexné riešenie eKasy, ktoré zahŕňa nielen pripojenie, ale aj zariadenia spolu s doplnkovou výbavou. Využívame pri tom skúsenosti z Česka a Chorvátska prispôsobené pre rôznych podnikateľov – od drobných živnostníkov až po veľké prevádzky,“ hovorí Tomáš Masár, riaditeľ stratégie O2.
V tomto momente prebieha certifikácia zariadenia finančnou správou a O2 by ho chcelo dať podnikateľom k dispozícii koncom marca, t. j. ešte pred vznikom povinnosti 1. apríla.
Systém pomôže so skladovým hospodárstvom aj s manažmentom stolov
Systém eKasy prinesie podnikateľom mnohé výhody, akými sú kompletné skladové hospodárstvo, štatistiky predaja, synchronizácia udalostí online aj v cloude, manažment stolov pre reštaurácie a kaviarne či vzdialený prístup pre servisné zásahy.
„Pre podnikateľov sa otvára potenciál pre inovácie. Nové eKasy budú prinášať praktické výhody, vďaka ktorým sa podnikateľom môžu odbúrať mnohé administratívne úkony, ako napríklad denná uzávierka a podobne. Keď sa naučia plne využívať všetky benefity, môže to pre nich znamenať nespornú výhodu,“ dopĺňa Masár.
Po skúsenostiach z Českej republiky bude eKasa zohľadňovať špecifikácie pre rôzne segmenty podnikania a bude dostupná v dvoch variantoch podľa potrieb (Komplet a Kompakt). Integrované riešenie platobného terminálu bude zároveň motivujúce pre platby kartou.
Prečo si vybrať práve O2 eKasu?
Dostanete s ňou všetko, čo potrebujete – tlačiareň, platobný terminál aj 4G pripojenie na internet.
Ovláda sa pohodlne a intuitívne cez dotykový displej.
Máte s ňou dokonalý prehľad o vašom podnikaní – prináša kompletnú správa skladu, vzdialený prístup cez eKanceláriu, zálohovanie a synchronizovanie všetkých aktivít a štatistiky predaja
Používajú ju už desaťtisíce spokojných zákazníkov.
Získavate nonstop podporu a servis od veľkého operátora.
Neplatíte úvodnú platbu za zariadenie.
Vyberte si ideálne zariadenie pre váš druh podnikania
V O2 máte možnosť vybrať si z dvoch typov zariadení podľa druhu vášho podnikania:
O2 eKasa Komplet prestavuje kompletné stolové riešenie. Pokladňa disponuje dotykovou obrazovkou s 10,1-palcovou uhlopriečkou, samostatnou mobilnou termotlačiarňou účteniek, ktorá je mimoriadne ľahká a samostatným platobným terminálom, ktorý si poradí so všetkými tipmi platobných kariet.
O2 eKasa Kompakt je zase kompaktné all-in-one riešenie, ktoré je ideálne do menších prevádzok, akými sú napríklad kaderníctva. Súčasťou zariadenia je dotyková 7-palcová obrazovka, integrovaná termotlačiareň účteniek aj zabudovaný platobný terminál, ktorý zvládne všetky tipy platobných kariet.
Obe zariadenie rýchlo pripojíte na rýchly a spoľahlivý internet od O2.
O2 poskytne dáta potrebné na komunikáciu s Finančnou správou zadarmo
„V O2 sme sa rozhodli, že dáta potrebné na komunikáciu s Finančnou správou poskytneme zadarmo aj na iných službách, s cieľom prispieť na vlastné náklady k rozvoju digitalizácie. Naším cieľom je, aby prechod na eKasu bol pre podnikateľov bezproblémový, preto chceme čo najviac vyjsť podnikateľom aj štátu v ústrety a nespoplatňovať prenesené dáta pri komunikácii s finančnou správou,“ vyhlásil riaditeľ stratégie O2.
Podľa prieskumu agentúry Ipsos tretina podnikateľov (35 %) očakáva, že úvodné náklady sa budú pohybovať v intervale 200 až 1 000 €, pričom vyše 20 % si myslí, že náklady budú vyššie ako 300 €.
„Naším cieľom je, aby sme prišli s najvýhodnejším riešením, ktoré podnikateľov nielenže nezaťaží, ale odbremení od rôznych povinností. Tým je aj úvodná platba, ktorá bude predstavovať 2 € a zvyšok umožníme podnikateľovi platiť formou splátok,“ hovorí Masár.
Mesačná platba za eKasu bude 25 €, v čom je zarátaná splátka zariadenia (5 € mesačne) a celková služba eKasy (20 € mesačne – licencia za softvér, chránené úložisko, aktualizácie, technická podpora a pripojenie zariadenia). Cena zariadenia pri platbe v hotovosti je 218 €, ktorú si zákazník môže znížiť ešte o bonus vo výške 96 € pri jej dvojročnom využívaní.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
