Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Riaditelia O2 Športovej akadémie Mateja Tótha: Chceme, aby každé dieťa dostalo šancu vyhrať olympiádu

S riaditeľkou a metodológom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha sme sa rozprávali o tom, ako zlepšiť športovú prípravu detí na Slovensku a prečo nestačí iba telesná výchova v škole.

Dnešné deti trávia viac času s mobilom v ruke ako športovaním a pohybom. O2 Športová akadémia Mateja Tótha (ďalej len Akadémia) tento rok otvára už svoj štvrtý ročník, aby deťom prvého stupňa základných škôl priniesla vďaka prepracovanej metodike a vyškoleným trénerom dobrý športový základ a vybudovala v nich pozitívny vzťah k pohybu.

S riaditeľkou Akadémie Máriou Bedlekovou a metodológom a športovým riaditeľom projektu Michalom Tóthom sme sa porozprávali o tom:

  • ako Akadémia vznikala a na akých princípoch stojí,
  • prečo nie je vhodné, aby sa už malé deti špecializovali na konkrétny šport,
  • či môže psychologická príprava pomôcť aj pri športe,
  • ako prebieha školenie trénerov.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvite si spolu s nimi podľa O2 Telesnej na doma

O2 Športová akadémia Mateja Tótha je tu už štvrtý rok, prešlo ňou vyše 5 000 detí. Prečo ste sa rozhodli založiť ju? 

Mária: Uvedomujeme si, že na Slovensku máme problém so športovou prípravou. Dostanú sa k nej len vybrané deti a navyše často nemá dostatočnú kvalitu. Veľmi jasne sa to začína ukazovať na výsledkoch vrcholových športovcov.

Máme tu len veľmi málo individuálnych športovcov, ktorí sa presadili na svetovej úrovni. Svoje úspechy dosiahli buď vďaka zapáleniu rodičov, individuálnej snahe, alebo šťastnou náhodou. Ich výsledky, žiaľ, nie sú odrazom systematickej práce v športe – tá nám tu chýba.

Michal: Ako negatívum vnímame aj to, že mentalitu máme nastavenú tak, že detské športové kluby chcú stále vyhrávať. Na to, aby rýchlo dosiahli výsledky, preskakuje sa všeobecná príprava a deti sa veľmi rýchlo špecializujú. To ich neskôr obmedzuje, pretože zanedbané sa v neskoršom veku už nedá dobehnúť.

Naším základným cieľom je motivovať deti k športovaniu a k pohybu. Chceli sme vytvoriť program, v rámci ktorého by nemuseli podávať výkon, ale pripravili by sme ich na optimálny výkon v neskoršej športovej kariére.

Ako vyzerali začiatky Akadémie?

Mária: Na začiatku sme si povedali, že nebudeme plakať nad všetkým, čo na Slovensku nefunguje, ale využijeme to, čo tu funguje. Chceli by sme, aby čo najviac detí dostalo výborný športový základ, pretože to im potom dá šancu stať sa olympijskými víťazmi.

Spojili sme sa so šampiónom v chôdzi Matejom Tóthom, s jeho manažérom Danielom Pastorkom (ten predtým manažoval aj cyklistu Petra Sagana či atlétku Martinu Hrašnovú) a s ďalšími kolegami. Každý z nás svojím know-how prispel k tomu, ako sa Akadémia na začiatku formovala.

Naším základným cieľom je motivovať deti k športovaniu a k pohybu. Chceli sme vytvoriť program, v rámci ktorého by nemuseli podávať výkon, ale pripravili by sme ich na optimálny výkon v neskoršej športovej kariére.

Rozhodli sme sa stavať na infraštruktúre, ktorá u nás už je. Na Slovensku máme skvelých učiteľov telesnej výchovy, ktorí sú pedagogicky schopní, vedia komunikovať s rodičmi, motivovať deti a sú aj telovýchovne vzdelaní. V školách máme športoviská, ktoré sú popoludní na mnohých miestach buď zamknuté, alebo prázdne, a práve to sme sa rozhodli využiť.

Michal: Projekt sme postavili na kvalitnej metodike. Motiváciou pre nás bola aj Matejova zlatá olympijská medaila – nechcel si ju iba odložiť do vitríny, túžil po tom, aby jej odkaz ďalej žil a motivoval malých športovcov.

Bolo nám však jasné, že olympijská sláva pominie. Ak by metodika projektu nebola kvalitná, celý projekt by postupne odišiel do zabudnutia. Dôraz sme kládli na čo najkvalitnejšiu všeobecnú prípravu. Sme tu už štvrtý rok a stále rastieme, čo je dôkaz, že sa to podarilo.

Ako s Akadémiou súvisí O2, ktoré sa objavuje aj v názve, a prečo sa operátor do projektu zapojil?

Mária: Spoločnosť O2 už bola partnerom Mateja Tótha. Prišli sme s projektom Akadémie a s otázkou, či v ňom vidia prepojenie. To, na čom sme sa okamžite zhodli, bola spoločenská zodpovednosť – my aj ľudia v O2 k nej máme veľmi blízko.

Deti síce nie sú zákazníkmi O2, pretože nemajú vlastné SIM karty, ale O2 ako telekomunikačný operátor cíti zodpovednosť za to, ako na ne technológie vplývajú. Šport je výborným vyvážením negatívnych vplyvov technológií a prispieva k zdravému vývoju detí.

Spúšťame už štvrtý ročník a spoluprácu si nesmierne vážime, pretože naši kolegovia v O2 nás ťahajú vpred, neskutočne veľa sa od nich učíme a navyše sú to skvelí, srdcom zapálení ľudia.

Ak by metodika projektu nebola kvalitná, celý projekt by postupne odišiel do zabudnutia. Dôraz sme kládli na čo najkvalitnejšiu všeobecnú prípravu. Sme tu už štvrtý rok a stále rastieme, čo je dôkaz, že sa to podarilo.

Prečo je pre deti všeobecná športová príprava taká dôležitá? Prečo by sa nemali špecializovať už na prvom stupni základnej školy?

Michal: Teória športu hovorí, že deti v mladšom školskom veku by sa na 80 % mali venovať práve všeobecnej príprave. Špecializácia v mladšom veku neznamená veľa, pretože skvelé výsledky v mládežníckych kategóriách ešte nezaručia, že z dieťaťa vyrastie top športovec.

Máme množstvo príkladov slovenských športovcov, ktorí boli v mladšom veku priemerní, dokonca podpriemerní a teraz sú v európskej či dokonca vo svetovej špičke. Niektorí sa dokonca venovali úplne inému športu. Napríklad Ján Volko bol do 15 rokov futbalista a teraz je z neho špičkový európsky šprintér. Marcel Lomnický bol najskôr krasokorčuliar a dnes patrí medzi svetovú kladivársku špičku.

Som kondičný tréner a pracujem aj s deťmi. Často za mnou chodia rodičia 13-14-ročných detí. Chcú deťom pomôcť s tým, že sú pomalé alebo neobratné. Keď sa však na rýchlosti a flexibilite nepracuje v mladšom školskom veku, neskôr je to už veľmi ťažké až nemožné.

Mária: Ak chýba dobrá všeobecná športová príprava, prejaví sa to na viacerých úrovniach. Spolupracujeme so športovými zväzmi aj so špecializovanými trénermi. Hovoria nám, že deti strácajú záujem o športovanie a hlási sa ich čoraz menej. Deťom, ktoré do zväzov prídu, chýbajú solídne základy. Zväzy to musia doháňať a popri tejto práci je pre ne zložité vychovávať špičkových športovcov v danom športe.

Prečo je metodika postavená práve na rozvíjaní pohybových schopností?

Michal: Existujú senzitívne obdobia na rozvoj určitých pohybových schopností, keď sa daná schopnosť najlepšie rozvíja. V mladšom školskom veku sledujeme veľké prírastky vo frekvenčnej rýchlosti, v reakčnej rýchlosti, v rytmickej schopnosti a v rôznych druhoch koordinačných schopností.

V rámci Akadémie sa orientujeme práve na to obdobie a snažíme sa, aby deti natrénovali rýchlosť, obratnosť, koordináciu, vytrvalosť a ohybnosť, teda základné pohybové schopnosti, kondičné aj koordinačné.

Veríme, že šport môže pomôcť prekonávať rozdiely, spájať deti a byť pre ne univerzálnym lepidlom.

Po tomto období už prichádza puberta a nastáva explozívny rast. Všetky schopnosti, ktoré súvisia s centrálnou nervovou sústavou a riadeným pohybom, idú do úzadia. Už ich nevieme rozvíjať, a preto sa v tomto období pracuje väčšinou s rozvojom sily.

Rozvíjanie pohybových schopností prepájame s ďalšími dvoma piliermi našej metodiky – s vývojovou kineziológiou a psychologickou prípravou.

Čo je vývojová kineziológia a prečo je taká dôležitá?

Michal: Vývojová kineziológia je bežná súčasť fyzioterapie a prípravy profesionálnych aj rekreačných športovcov. Metodiku pre tréning detí sme vyvinuli v spolupráci s Denisom Freudenfeldom, fyzioterapeutom Mateja Tótha a Naste Kuzminovej.

Využívame pri nej polohy, ktorými dieťa prechádza od narodenia až po prvý krok. Najskôr leží na chrbte, potom sa prevalí na jednu stranu a následne na druhú, otočí sa na bruško, neskôr ide do drepu a štvornožkuje, postupne sa zdvihne a urobí prvý krok.

Dieťa robí tieto polohy správne, no postupne sa kazí. Najväčší problém nastáva, keď deti prídu do školských lavíc. Veľa sedia a často sedia zle, takže prichádza k poruchám. Deti síce majú v sebe zakódované správne polohy, ale už ich nepoužívajú. My ich k nim opäť vraciame.

Práve týmito polohami vieme správne naladiť fungovanie tela a celkovo pohybu. Efekt vývojovej kineziológie je nepopierateľný. Deti vďaka nej dosahujú výrazne lepšie športové výsledky.

Tretím pilierom vašej metodiky je psychologická príprava. Ako prebieha a v čom môže deťom pomôcť?

Michal: V spolupráci s detskou psychologičkou sme vyvinuli cvičenia na koncentráciu, vizualizáciu a relaxáciu. Nesústredené deti nevedia rýchlo reagovať, ťažko sa sústredia na veci, náročné na centrálnu nervovú sústavu. Aby sme mohli trénovať pohybové schopnosti detí, musia sa v prvom rade skoncentrovať.

Používame jednoduché cvičenia, ktoré si učitelia veľmi pochvaľujú. Využívajú ich aj pred začatím vyučovania, aby deti naštartovali mozgovú činnosť.

Používame jednoduché cvičenia, ktoré si učitelia veľmi pochvaľujú. Využívajú ich aj pred začatím vyučovania, aby deti naštartovali mozgovú činnosť. Keď sa naučia základy vizualizácie, dokážu pohyb oveľa lepšie precítiť. Relaxácia im zase pomáha s upokojením a lepšou regeneráciou.

Mária: Spolupracujeme aj s projektom Chuť žiť, ktorý sa venuje prevencii a pomoci deťom s poruchami príjmu potravy. Dnes má každé piate dieťa na Slovensku nadváhu alebo je obézne. Je dôležité naučiť trénerov, ako s deťmi o tejto citlivej téme komunikovať.

Veľkou témou je pre nás aj inakosť. Naša psychologička je špecialistkou na tému inklúzie a veríme, že šport môže pomôcť prekonávať rozdiely, spájať deti a byť pre ne univerzálnym lepidlom.

Je psychologička k dispozícii trénerom aj počas programu?

Mária: Áno, čoraz častejšie sa tréneri stretávajú s deťmi, ktoré majú poruchy pozornosti či poruchy učenia, hovoria iným jazykom či majú inú farbu pleti. Práca s týmito deťmi a so skupinami si vyžaduje osobitný prístup. Je to na individuálnu konzultáciu a tú tréneri často využívajú.

Máme aj zopár škôl, kde je takmer 100 % rómskych detí. Veľa detí má špeciálne vzdelávacie potreby. Máme aj školy, ktoré fungujú bez štandardnej telocvične. Sme presvedčení, že kde je vôľa, tam je cesta. Robíme všetko preto, aby sme Akadémiu otvorili aj na takýchto miestach.

Nestačí na všeobecnú pohybovú prípravu telesná výchova v škole? Treba športovať aj mimo nej?

Michal: Deti majú dve hodiny telesnej výchovy týždenne. Vyzerá to ako štedrá časová dotácia, no v tomto čase je zahrnutý aj presun do a z telocvične a prezliekanie v šatni. Deti tak málokde cvičia dlhšie ako 30 minút. To je hodina týždenne. Keď si zoberieme, koľko času trávia deti v škole, je toho pohybu veľmi málo.

Čítajte aj: Smart hodinky pre školáka? Poradíme, ako nastaviť pravidlá ich používania

Osnovy telesnej výchovy sú postavené tak, aby sa deti stretli s rôznymi športovými aktivitami a disciplínami. Vyskúšajú si základy atletiky, gymnastiky či loptových hier. Na jednej strane je to výborné, no treba si uvedomiť, že potom zostáva menej času na cielený rozvoj pohybových schopností.

Vaša metodika je pomerne široká. Ako dokážete všetky jej súčasti odovzdať trénerom tak, aby ich dokázali naplno využiť pri práci s deťmi? 

Michal: Tréneri sú nositelia našej metodiky, a preto si dávame veľmi záležať na ich príprave. Metodika je podrobne spracovaná v knižke, ale na to, aby ju tréneri dokázali naplno využiť, potrebujú školenia.

Na Slovensku trošku zabúdame na to, že telesná výchova a pohyb nie sú záležitosťou len telesnej výchovy ako vyučovacieho predmetu. Deťom často hovoríme: Seď, nehýb sa, nerozprávaj. Pritom by bolo prínosné dať deťom viac voľnosti.

Mária: Všetci tréneri preto každý školský rok absolvujú dve školenia – úvodné školenie na začiatku nového roka, bez ktorého sa nedá začať, a teambuildingovo-odborné školenie v máji, kam pozývame napríklad profesorov z FTVŠ alebo ďalších odborníkov, s ktorými nemajú príležitosť bežne sa stretnúť.

Je to prínosné, pretože môžu všetko prebrať v neformálnej atmosfére. Zároveň od trénerov získavame spätnú väzbu na vylepšovanie projektu.

Michal: Na školeniach sa snažíme trénerom nielen odovzdať jednotlivé poznatky, ale chceme, aby ich dokázali s citom prepojiť. Musia získať schopnosť vycítiť, čo potrebuje každé dieťa aj celá skupina. Je to náročné, ale práve vďaka tomu sa človek stane dobrým trénerom.

Vašimi trénermi sú väčšinou učitelia telesnej výchovy v školách, kde Akadémia pôsobí. Dokážu poznatky využiť aj mimo nej?

Michal: Telesný a výkonnostný rozvoj detí je pre nás len jednou časťou skladačky. Druhou je vzdelávanie učiteľskej obce.

Vďaka tomu, že naši tréneri zároveň učia aj telesnú výchovu, môžu metodiku a odborné poznatky využiť aj na bežných hodinách. Z Akadémie tak neprofituje len 20 detí, ktoré navštevujú tréningovú skupinu. Pozitíva projektu cíti aj množstvo ďalších detí, ku ktorým sa poznatky dostanú.

Mária: Na Slovensku trošku zabúdame na to, že telesná výchova a pohyb nie sú záležitosťou len telesnej výchovy ako vyučovacieho predmetu. Deťom často hovoríme: Seď, nehýb sa, nerozprávaj. Pritom by bolo prínosné dať deťom viac voľnosti.

Veľmi pozitívne vnímame, že naši tréneri prenášajú poznatky z Akadémie aj do ďalších predmetov, ktoré učia. Keď sú deti nepozorné, nechajú ich prebehnúť sa, trochu sa pohojdať na fitlopte alebo využijú niektoré cvičenie na koncentráciu a potom pokračujú vo vyučovaní. Deti aj učitelia si tak môžu užiť výhody pohybu každý deň.

V čom bude tento ročník iný ako tie predošlé? Ako Akadémiu ovplyvnila aktuálna situácia?

Mária: Aj z dôvodu aktuálnej situácie sme tento ročník súťaže preložili až na október, keďže situácia bola pomerne nejasná. Školy z celého Slovenska tak môžu od októbra do decembra opäť zabojovať o získanie Akadémie na rok zadarmo.

Myslím si, že v tomto čase, keď sme v rôznych veciach obmedzení, je dobré upozorniť aj na to, že v školách v takýchto situáciách ako prvá odpadá práve telesná výchova a pohybové krúžky.

Na jednej strane je to úplne legitímne, na druhej strane si možno mnohí z nás neuvedomujú, že práve pohyb deti v tomto neistom čase, ktorý má vplyv aj na ich psychiku, trošku odbremení. A možno si trochu vydýchnu aj rodičia, ak sa ich dieťa zapojí do pohybového krúžku.

Práve z tohto dôvodu chystáme druhú sériu hravých videí Telesná na doma, vďaka ktorým sa deti môžu rozhýbať doma, v triede či či v družine.

V rámci noviniek sme tento rok vydali dve nové metodiky, na ktorých sme dlho pracovali. Ide o rozšírené spracovanie dvoch základných pilierov – psychologickej prípravy a vývojovej kineziológie.

Spolu s Ministerstvom školstva SR spúšťame aj pilotnú verziu národného projektu, ktorého cieľom je zlepšenie hodín telesnej a športovej výchovy na 1. stupni základných škôl. Spustiť by sa mal ešte tento kalendárny rok. Sme veľmi radi, že si ministerstvo vybralo práve Akadémiu. Myslím si, že sa nám to podarilo vďaka celonárodnému pôsobeniu a predovšetkým výsledkom, ktoré Akadémia má.


Mária Bedleková

Vyštudovala učiteľstvo biológie a geografie a súčasne manažment v sociálnej práci. V začiatkoch O2 Športovej akadémie Mateja Tótha zodpovedala za vytvorenie a nastavenie všetkých procesov. Posledné tri roky v nej pôsobí ako riaditeľka.

Michal Tóth

Je metodológ a športový riaditeľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Pracuje ako kondičný tréner pre rôzne športy, venuje sa deťom aj dospelým. Je bratom Mateja Tótha, olympijského víťaza v chôdzi na 50 km, po ktorom je Akadémia pomenovaná.


O2 Športová akadémia Mateja Tótha prichádza už s 2. sériou projektu Telesná na doma. Videá, v rámci ktorých deti k pohybu motivujú populárni slovenskí športovci, nájdete na stránke akademia.o2.sk/telesna-na-domana YouTube kanáli O2 Slovakia

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Dýchajte nosom a majte dlhší výdych ako nádych. Tréner Jakub Chudý vysvetľuje, ako sa dostať do duševnej pohody správnym dýchaním

Aj keď si asi myslíme, že dýchať nesprávne ani nie je možné, viac než 80 % ľudí má čo zlepšovať.

Ako často sa dostávate do situácie, ktorú treba „predýchať“? V práci, doma či na sociálnych sieťach – denne nás obklopuje stres, ktorý výrazne ovplyvňuje naše zdravie. Riešenie je pritom okamžite dostupné a jednoduché – stačí spomaliť životné tempo a (dobre) dýchať. O správnom dýchaní, dychových cvičeniach a ich benefitoch sme sa rozprávali s trénerom a odborníkom na dýchanie Jakubom Chudým.

Ako nás môže pravidelná športová aktivita naučiť väčšej trpezlivosti v súkromnom aj pracovnom živote?

Dychový kouč a kondičný tréner z Cvičiska Jakub Chudý nám porozprával o tom:

  • aké dôsledky má nesprávne dýchanie a prečo dýchame nesprávne,
  • prečo sa bojíme spomaliť v živote aj pri dýchaní,
  • prečo je dýchanie nosom pre naše zdravie lepšie ako dýchanie ústami
  • a prečo sa pri cvičení, naopak, odporúča výdych ústami,
  • aké benefity majú dýchacie cvičenia a správne dýchanie pre pracovný aj súkromný život.

Rozprávame sa o dýchaní. Mohlo by sa zdať, že je to taká automatická činnosť, že ju robíme všetci bezchybne. Je to tak?

Veda hovorí, že skoro 80 % ľudí má nejaký prejav dysfunkčného dýchania. Môže to byť nesprávny pohyb trupu alebo hrudného koša pri dýchaní, príliš hlasné dýchanie, vysoká frekvencia dýchania, plytké dýchanie a rôzne ďalšie prejavy nesprávneho alebo nefunkčného dýchania.

No všetko sa dá zlepšiť, aj na dychu sa dá popracovať – niekedy to je práca pomerne jednoduchá, inokedy je to je beh na dlhú trať. Nadýchneme sa a vydýchneme približne dvadsaťtisíckrát za deň, takto silno ukotvený stereotyp sa ťažko rozbíja.

Čo má na naše dýchanie zásadný vplyv?

Naše dýchanie v dnešných časoch najzásadnejšie ovplyvňuje psychika a stres, ktorý zažívame. Keď sme v mentálnej nepohode, máme tendenciu dýchať ústami. Je to naša prirodzená reakcia na stres, lebo ústa ponúkajú rýchlejší prietok vzduchu.

Kedysi slúžil stres ako predpríprava na nejakú akciu, napríklad, keď sme bojovali alebo utekali pred predátorom. Dnes však už nebojujeme, zavaľuje nás nami vytvorený stres, ktorý máme v hlave – teda nepotrebujeme pred ničím reálne utekať.

Ďalej na náš dych vplýva, že trávime veľa času vo vnútri, kde je suchší vzduch. Nos sa nám skôr zapchá, a preto používame na dýchanie ústa.

Prečo je lepšie dýchať nosom?

Nos je akýsi prirodzený filter. Máme v ňom chĺpky, ktoré zachytávajú patogény, baktérie, vírusy, prach a iné častice vo vzduchu. Tieto častice sa znesú na sliznicu s hlienom, pomocou ktorého idú všetky „smeti“ do žalúdka. Tam ich kyselina chlorovodíková zneškodní, čiže zneutralizuje, a kolobeh sa končí. Keď vdychujeme cez ústa, všetko ide rovno do pľúc.

Nos nám nielenže zabezpečuje filtráciu, ale aj zvlhčuje vzduch, ktorý vdychujeme, a naopak, keď vydychujeme, tak nám nos zachytáva vlhkosť a strácame tak menej vody z tela.

Ďalším benefitom je, že na rozdiel od úst má nos užší prieduch, a tak musíme používať viac svalov v bránici. Zaujímavosťou je, že pri dýchaní nosom je naše telo o 10 až 20 % lepšie okysličené. 

No a posledné plus dýchania nosom – nosom dýchame pomalšie.

Takže, ak chceme, aby dýchanie malo čo najväčšie benefity pre naše telo, mali by sme dýchať pomalšie?

Áno, naším cieľom by malo byť „dýchať čo najmenej“. Bežná frekvencia dýchania – teda počet dychových cyklov za minútu – je u bežného človeka 12 až 20 cyklov. Dnes sa domnievame, že by sme sa mohli snažiť znížiť tieto cykly až na 6 za minútu.

Žijeme v dobe, keď máme tisícky stresových podnetov za deň. Všeobecná rada vzhľadom na dobu, ktorú žijeme, je mať výdych trošičku dlhší ako nádych. Nádych nás stimuluje a výdych upokojuje.

Ako si môžeme overiť, či dýchame dobre?

Na takéto overenie sa používa BOLT test, teda z angličtiny body oxygen level test – testovanie kyslíka v tele. Paradoxne však nejde len o kyslík, testujeme citlivosť na oxid uhličitý. Práve oxid uhličitý nám dáva informáciu, že sa máme nadýchnuť. Nedostatok kyslíka necítime, cítime len to, ako sa nám zvyšuje množstvo oxidu uhličitého v krvi – vtedy dostane mozog informáciu, že sa potrebujeme nadýchnuť. Poznáme to ako hrču v hrdle alebo čudný pocit na bránici.

BOLT test prebieha tak, že sa úplne bežne nadýchneme, žiaden silný nádych či výdych, a po prirodzenom výdychu začneme stopovať čas. Ideálne je držať si nos, vtedy nepreniká žiaden vzduch. Čakáme len do prvého pocitu, keď nám to je nepríjemné, nerobíme žiadne osobné rekordy. Hneď, ako budete mať v hlave, že sa potrebujete nadýchnuť, stopnete čas. 

Keď sme na úrovni 30 sekúnd, tak je to skvelé. Ak je to 5 až 20 sekúnd, tak je veľký priestor na sebe popracovať. Od 25 sekúnd je to fajn, no vieme sa zlepšovať až na úroveň do 50-60 sekúnd. Nad 60 je to už extrém a žiaden z extrémov nie je dobrý.

Ako to vieme zlepšiť? 

Musíme vedome začať s cvičeniami, ktoré neskôr budeme robiť už automaticky.

Nesprávne a správne sedenie pri dýchaní

Často si spomínal, že naše dýchanie negatívne ovplyvňuje stres. Funguje to aj naopak, teda dokážeme správnym dýchaním viac kontrolovať stres? 

Keď nás ovplyvňuje nejaký stresor, nedokážeme si sami upraviť srdcový tep, krvný tlak alebo to, ako sa nám v tom momente vylučuje stresový hormón kortizol či adrenalín. No dýchanie je jedna z mála činností, ktorú vieme do veľkej miery kontrolovať stále. Dokážeme ním aj preventívne znižovať stres, čím obmedzíme prejavy reakcie tela na stres, napríklad zvýšený srdcový tep.

Pre viacerých ľudí je spúšťačom stresu práve pracovné prostredie. Vieme si dychom pomôcť aj v práci?

Znie to jednoducho, ale naozaj by stačilo, ak by sme si uvedomovali, kedy sme v strese. Až vtedy s tým budeme vedieť pracovať – napríklad cez dychové cvičenia. Skúste sa zamerať na 4-sekundový nádych a 6-sekundový výdych, vždy dýchajte nosom, nie ústami.

Keď zabudnete na presné čísla nádychu a výdychu, univerzálna rada na upokojenie, ktorú som už spomenul, znie: dýchame nosom a máme dlhší výdych ako nádych.

Výdych by mal byť trošičku dlhší ako nádych. Nádych nás povzbudzuje a výdych zase upokojuje.

Aj to, že sa budete plne sústrediť na dýchanie, je istá forma meditácie a sprítomnenia sa. Zmenia sa vám myšlienky, teda to, čo vás stresuje, bude na pozadí, lebo sa plne sústredíte iba na svoj dych.

Menia sa tieto dýchacie techniky, keď napríklad nevieme zaspať?

Je to podobné, no pred spaním môžeme využiť aj sofistikovanejšu techniku, napríklad cvičenie 4-7-8. Viacerí ju uvádzajú ako tú najlepšiu na upokojenie a pred spaním potrebujeme myseľ úplne spomaliť, aby nám klesol tep.

Hýbme sa tak, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke, radí trénerka

Skúste si stopnúť 4-sekundový nádych, 7 sekúnd zadržať dych a 8 sekúnd vydychovať. Tento interval však nebude vhodný úplne pre každého, pretože niekto dýcha v strese 20-krát za minútu a pri tomto cvičení sa to zníži na 3 dychové cykly, ale každé dychové cvičenie sa dá prispôsobiť. 

Nájde sa teda dychové cvičenie pre každého?

Áno, nájde sa vhodné dychové cvičenie pre všetky vekové kategórie. Často od klientov počujem, že tieto dýchacie cvičenia nie sú pre mňa, pretože sa mi chce po nich spať. A naozaj to tak je – začnú správne dýchať a hneď zívajú. Potom sú z toho frustrovaní, lebo nemajú čas byť unavení, sú zameraní na výkon a v istej dávke stresu žijú nonstop.

Spomalenie je nepríjemné a mňa to vždy prekvapí – ak 5 minút oddychujete a už máte sklenené oči z toho, akí ste unavení, tak to znamená, že vám vaše telo niečo hovorí.

Môžeme správnym dýchaním predchádzať aj iným zdravotným problémom? 

Častým problémom v našej spoločnosti je vysoký krvný tlak. Aj tu pomáha dýchanie nosom. V nose sa produkuje oxid dusnatý, ktorý si kupujeme v doplnkoch výživy a liekoch, no zabúdame, že ho nájdeme aj v nose. Oxid dusnatý rozširuje cievy a znižuje krvný tlak.

Skúste si stopnúť 4-sekundový nádych, 7 sekúnd zadržať dych a 8 sekúnd vydychovať.

Okrem toho, že si odborník na dýchanie, si aj tréner. Ako by sme mali dýchať pri športe? Ja si pamätám, že tréneri a trénerky vo fitnescentrách zvykli radiť, že výdych by mal byť ústami.

Áno, pamätáš si to správne. Keď pozeráte tenis, tak si môžete všimnúť, že tenistky a tenisti pri údere vydýchnu ústami, niekedy aj zakričia. Rovnako pri hokeji vydychujete s úderom do hokejky. Výdych ústami symbolizuje akciu, ústami vydychujeme, keď chceme, aby telo stuhlo a vykonalo presný pohyb.

Platí to len pre vrcholových športovcov a športovkyne?

Využíva sa to aj pri bežnom cvičení. Napríklad, keď robíte drep – smerom nadol je nádych nosom a smerom hore zase dynamický výdych ústami. Ak sa však rozprávame o cvičení pre zdravie, kde nedvíhame nijaké veľké hmotnosti, tak svojim klientom radím dýchať nosom.

A ako učíš svojich klientov lepšie dýchať?

Najskôr sa snažím, aby mechanicky správne pri dýchaní vyzerali – vedeli, kde je bránica (medzi brušnou a hrudnou dutinou), aký pohyb robí bránica (pri správnom dýchaní klesá mierne dole) – a aby mali dobré držanie tela.

Keď zjednotíme telo, tak sa sústredíme na dych pri tréningu a následne ich inšpirujem, aby počas dňa využívali dychové cvičenia.

Ako učiť deti správne dýchať?
Radí trénerka Andrea Ballová:

V O2 Športovej akadémii Mateja Tótha venujeme časť každého tréningu nácviku bránicového dýchania, pretože práve to zabezpečuje aktiváciu hlbokého stabilizačného systému, teda zaistí stabilitu pri rôznych nečakaných pohyboch, pri športe aj pri jednostrannom zaťažení. 

Začnime dýchaním v ľahu na chrbte s pokrčenými kolenami. Ruky si dáme na brucho, aby sme si uvedomili, ako dýchame – vnímame, či sa nám ruky dvíhajú spolu s nádychom.

Snažíme sa nadýchnuť do spodných rebier tak, aby sa nám roztiahli všetkými smermi, no hrudník aj plecia zostanú na mieste. Vzduch prejde do celého brucha, bruško sa naplní a je to aj vidieť aj cítiť na rukách. 

Takýto nádych by ste mali cítiť až vzadu na chrbte. Keď správne dýchame, bránica plní aj opornú funkciu a veľa činností sa vykonáva omnoho jednoduchšie.

Bránicové dýchanie si môžete vyskúšať aj spolu s trénerom Michalom Tóthom: 

Napríklad pri prechádzke dýchajte iba nosom a nadychujte sa cez 4 kroky. Keď zvládnete toto, tak sa skúste nadychovať na 6 krokov a vydychovať na 10 krokov. A tak ďalej postupne.

Stačí, keď si vyčleníte 5-10 minút a prejdete si zopár techník, napríklad 4-6 alebo 4-7-8, ktoré som spomínal. Niekedy sa vieme upokojiť už aj po minúte. Človek si povie, že načo mi je nejaké dýchanie, veď dýcham dobre. Všetko sa však dá zlepšiť a aj pár minút nácviku správneho dýchania vám môže zmeniť kvalitu života.

Jakub Chudý

Kondičný a osobný tréner, ktorý sa popri trénovaní klientov sústredí aj na vzdelávanie v oblasti správneho dýchania. Jakub pôsobí v bratislavskom fitnescentre Cvičisko a na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave úspešne ukončil doktorandské štúdium.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.