Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Čím nás postrekujú lietadlá a čo sa skrýva za mesiacom? Vedecké vysvetlenia piatich slávnych hoaxov

Vedátor Samuel Kováčik odhaľuje známe konšpirácie.

Niektoré konšpirácie si žijú vlastným životom už roky aj napriek tomu, že ich vedci a odborníci niekoľkokrát vysvetlili. Možnože je realita v porovnaní so sprisahaneckou fantáziou taká nudná, až nás to núti ignorovať aj jednoduchú matematiku.

Prečítajte si: Obavy sa objavujú pri každej zmene, aj fungovanie lokomotív bolo kedysi mágiou

Teoretického fyzika a autora projektu Vedátor Samuela Kováčika sme poprosili, aby nám odhalil pozadie piatich slávnych konšpirácií a skúsil vysvetliť, ako to naozaj je. Čítajte, kým nezmažú.

Zakrivenie Zeme možno nevidíte, ale plochá rozhodne nie je

Je Zem plochá? Takejto možnosti verí zopár ľudí napriek tomu, že väčšina si z nich robí žarty. Plochozemci argumentujú tým, že predsa žiadnu krivosť Zeme nevidíme. Hociktorým smerom sa pozrieme, vidíme úplne do diaľky rovný horizont. Ako teda Zem môže byť guľatá, keď nevidíme žiadnu guľatosť?

Vysvetlenie záhady je ukryté v číslach. Nebojte sa, nejde o nič zložité. Dôležité je, ako ďaleko dovidíme. To závisí od toho, z akej výšky sa pozeráte a na čo hľadíte. Ak meriate 180 centimetrov a pozeráte sa na rovinu pred sebou, s dobrým ďalekohľadom uvidíte na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Kilometrové kopce uvidíte aj na sto kilometrov, no tam niekde začnete pociťovať limit – veci začnú byť ukryté za horizontom.

Nejde o žiaden optický klam či o ohyb svetla vo vzduchu. Polomer Zeme je približne 6 371 kilometrov, obvod má vyše 40 000 kilometrov. Jej krivosť sa tak naplno prejaví, až keď sa pokúsite dovidieť na nejaký rozumný zlomok týchto hodnôt. Ak by ste chceli dovidieť na vzdialenosť 1 000 kilometrov, museli by ste sa pozerať z výšky úctyhodných 80 kilometrov.

Zem je krivá, len my sme oproti nej ako baktérie na povrchu basketbalovej lopty – ťažko jej krivosť len tak uvidíme. Vďaka za to, že Zem je guľatá – ináč by let z Honolulu do Tokia musel ísť krížom cez celú plochú Zem!

HAARP existuje, ale ovládať počasie ním nedokážeme

Aj v našich končinách sa občas objavia extrémne výkyvy počasia. Oprávnene máme k nim rešpekt. Povodne, búrky, silné vetry, zosuvy pôdy, extrémne suchá a extrémne zimy. Kto za to môže? Odpoveď, že počasie je už raz také, mnohým nestačí.

Internetom kolovali informácie o HAARP – v niektorých príbe-
hoch to je zariadenie, v iných základňa. Možno vás prekvapí, že ide o skutočný vedecký projekt: High Frequency Active Auroral Research Program. Jeho cieľom bolo skúmať, ako horná vrstva atmosféry reaguje na výkyvy slnečného žiarenia.

Opýtali sme sa za vás: Všetko, čo potrebujete vedieť o 5G technológii

Postup bol taký, že HAARP sériou antén ohrial nabité častice v obrovskej výške a následne zachytával ich reakciu. Dôležité je však povedať, akým výkonom operoval. Na štvorcový centimeter oblohy dodával výkon asi 3 mikrowatty – desaťtisícnásobne slabší než slnečné svetlo. Celkový výkon zariadenia sa počítal v megawattoch.

Takáto hodnota je však mizivá napríklad v porovnaní s hocijakou búrkou – jej energia sa rádovo pohybuje v desiatkach až stovkách petajoulov (peta je milión miliárd). Jeden poriadny hurikán spotrebuje rádovo toľko energie, koľko vyprodukuje ľudstvo za celý rok.

Manipulovať s počasím priamo je pre nás absolútne nereálne. Zmôžeme sa tak na to, že posypaním prinútime oblak vypršať sa. Veľky dosah máme len cez skleníkové plyny, ktorými vyvolávame postupnú klimatickú zmenu – v tomto prípade však energia prichádza zo Slnka.

5G siete nešíria koronu ani nezabíjajú vtáky

Vždy, keď príde nová technológia, ľudia sa zľaknú. Nie je to nič nové, báli sme sa áut, vlakov, elektriny či eskalátorov. Novinkou možno je, že sa ľudia boja aj nových generácií technológií, ktoré sú tu s nami už dlhšie a každých pár rokov sa zlepšujú. Áno, reč je o 5G, čiže piatej generácii technológií a protokolov pre mobilnú komunikáciu.

Odhliadnime od očividných nezmyslov, ako napríklad, že 5G šíri koronavírus – elektromagnetické žiarenie nedokáže vytvárať molekulárnu hmotu – alebo, že ovláda myseľ ľudí. Ak by to tak bolo, tak by nám jednoducho zakázali sťažovať sa, nie? Za pozornosť však stoja správy o tom, že po spustení 5G siete došlo napríklad k úhynu vtákov či včiel.

Takéto správy často kolujú medzi ľuďmi, no v mnohých dohľadateľných príkladoch sa ukázalo, že udalosti mali úplne iné vysvetlenie. Pri úhyne vtákov sa napríklad zistilo, že sa otrávili pesticídmi. Ide o mýlenie si korelácie s kauzalitou. Ak 5G spustíte vo veľkej časti Európy, na pár miestach sa udeje niečo zlé – no to by sa udialo aj tak. 5G siete sú, podobne ako iné telekomunikačné technológie, pod veľmi prísnym dohľadom a musia spĺňať prísne limity.

Mesiac nezakrýva vesmírnu flotilu, len sa hýbe

Je Mesiac hologram? Na internete sa objavila fotka mesiaca s touto otázkou. Podobala sa na také, akých ste už videli mnoho: bol na nej detail bledých mesačných plání a kráterov. V jednom detaile sa však líšila – Mesiac sa v jednom rohu vlnil.

Toto bola voda na mlyn konšpirátorov, vraj ide o sprisahanie a snahu niečo utajiť. Čo také? Vraj sa za Mesiacom nachádza vesmírna flotila a hologram Mesiaca nám má brániť vo výhľade na ňu. Prečo by tam niekto namiesto Mesiaca nezobrazil jednoduchú nočnú oblohu? A čo spôsobuje prílivy, ak nie práve Mesiac? Takýmito otázkami sa už konšpirátori nezapodievajú.

Každý môže naletieť hoaxu, dôležité je poučiť sa, tvrdí odborník na informačnú bezpečnosť

Aké bolo skutočné vysvetlenie zvlnenej časti Mesiaca na fotke? Jednoduché. Fotoaparát nesníma celý záber naraz, ale po častiach. Proces je to veľmi rýchly, pri bežných záberoch si to ani nevšimneme. Ak však máte starší mobil, skúste s ním za jazdy pri vyššej rýchlosti odfotiť stromy, značky či lampy, ktoré sú tesne za autom – ak sa vám to pošťastí, tak ich tvar uvidíte zdeformovaný.

A s Mesiacom je to podobne. Zdá sa nám, že sa takmer nehýbe, no ak máte dobrý ďalekohľad a viete zaostriť na nejaký jeho detail, uvedomíte si, že sa hýbe pomerne rýchlo. Okrem toho, atmosféra Zeme sa bežne vlní, čo spôsobuje vrásky na čele mnohých astronómov. Fotka Mesiaca tak bola zvlnená úplne prirodzene.

Lietadlá na nás prášia chemtrails

Za lietadlami často vidíme dlhé biele čiary. Podľa niektorých ide o chemtrails, chemické zlúčeniny, ktoré slúžia napríklad na psychickú manipuláciu ľuďmi. Počas „covidového dovolenkového výpadku“ lietadiel lietalo menej, no ľudia sa na problémy neprestali sťažovať, skôr naopak.

Každý, kto postrekom ošetroval vegetáciu v záhrade, uzná jednu vec – postrek je ťažký. Riadne pokropiť aj plochu malej záhradky dá zabrať. Postrekovať celé krajiny, to by naozaj bola riadna fuška. Postrekovať celú planétu teda nepôsobí ako rozumný nápad. Čo sú teda dlhé biele čiary za lietadlom, ktoré evidentne existujú?

Produktom spaľovania, či už v motoroch, alebo v našom tele, je vodná para. Keď v riadnej zime poriadne vydýchneme, vidíme biely opar. Vodná para v chlade skondenzovala. Ak by ste ju vydýchli (pravdepodobne naposledy) vo výške 10 kilometrov, pri teplote približne -50 ̊C, tak by rovno aj zamrzla a vytvorila malé ľadové kryštály. Takto vznikajú za lietadlami, vďaka splodinám zo spaľovania a vody, dlhé biele čiary, známe aj ako contrails.

Samuel Kováčik

Teoretický fyzik, popularizátor vedy a zakladateľ projektu Vedátor. Dizertáciu získal na FMFI UK, odkiaľ sa pobral na Dublinský Inštitút Pokročilých Štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie. Vo výskume sa zaoberá modifikáciami kvantovej mechaniky, numerickými simuláciami a maticovými modelmi.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

S kolegami sa prezývame aj lovci búrok, smeje sa inžinier sietí Tomáš Kinik

Aj vďaka Tomášovi Kinikovi chytáme najrýchlejší dostupný internet. Ako vyzerá práca inžiniera sietí v praxi?

Každý deň sa stará, aby bol O2 signál dostupný aj tam, kde ho nikto nečaká. Tomáš Kinik, vedúci sieťového tímu, s humorom a nadšením vysvetľuje, čo znamená budovať 5G sieť naprieč Slovenskom – od najvyšších vrchov až po železničné trate. Delí sa o skúsenosti s technológiami, ľudskými obavami a nezabudnuteľnými príhodami z terénu, ktoré jeho prácu robia skutočne výnimočnou.

Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

V rozhovore s “lovcom búrok” Tomášom Kinikom sa dozviete aj: 

  • aké výzvy rieši v teréne, kde príroda nepozná kompromisy, 
  • prečo pri rozširovaní signálu musí riešiť nájomné zmluvy, 
  • ako sa stavajú vysielače na pamiatky, aby nenarušili priestor ani architektúru, 
  • ako pracuje so strachom
  • aj to, prečo

Tomáš, čo rozhoduje o tom, že na niektorých miestach máme výborný signál a inde je slabší?

To závisí od viacerých faktorov. Napríklad od toho, v ako veľmi zaľudnenej oblasti sa práve nachádzame, aký je na mieste terén, a tiež ako ďaleko sme od vysielača. Samozrejme, čím sme bližšie k vysielaču, tým je signál silnejší. 

Najlepšie sa šíri priamo, v otvorenom priestore, keď mu nič nezavadzia. Na plánovanie máme softvéry, no často nás zastaví ľudský faktor – a tak riešime nájomné zmluvy, vzťahy, nevysporiadané pozemky, pamiatkové budovy a chránené oblasti. Ak by sme mali voľnú ruku a mohli postaviť vysielače všade, kde chceme, mali by sme “ideálnu” sieť. V realite to však nie je možné.

Pozrime sa na to bližšie, čo všetko sa deje, keď chcete postaviť nový vysielač? 

Postaviť obrovský železný stožiar v lese je to najmenej. Vysporiadať pozemky alebo dostať  elektrickú prípojku na miesto 5 až 10 km od dediny je niekedy náročné. 

Ak v plánovanom území majetky nie sú naše, je potrebné najskôr nájsť vlastníkov a získať súhlasy – to neraz v praxi znamená aj 1 500 podpisov. Následne všetko detailne pomeráme tak, aby bolo vysielanie funkčné, postavíme vysielač alebo umiestnime anténu na vybrané miesto, skontrolujeme a spustíme do prevádzky. To som povedal len v skratke, ale sú to roky práce.

Ja do toho vstupujem na začiatku a úplne na konci. Vo fáze projektovania vysielača riešim najmä praktické hľadisko, napríklad, či sa tam moji chlapi dostanú. Na záver kontrolujem jeho kvalitu, či spĺňa naše prísne štandardy z technického aj bezpečnostného hľadiska. Vysielač musí zvládnuť vysielať vo všetkých podmienkach, poveternostných aj záťažových.

Hovoril si mi, že v telekomunikáciách si už 17. rok. Ako si začínal?

Za tie roky som si prešiel takmer všetkými časťami celej výstavby, čo vnímam ako obrovskú výhodu. Začínal som hneď po vysokej škole v externej firme, ktorá stavala vysielače pre O2. Zažil som pohľad dodávateľa, papierovačky aj fyzickú montáž. Následne som prešiel do firmy, ktorá v tom čase prevádzkovala O2. Mal som na starosti poruchové služby, boli sme k dispozícii 24/7. Hovorili sme si lovci búrok. V zlom počasí je pochopiteľne najviac porúch a vtedy musíš ísť do terénu. 

Odtiaľ som prešiel priamo do O2 a dnes som na vedúcej pozícii tým chlapcom, ktorí robia prevádzku. Tým, že som to sám predtým robil, mňa len tak neoklamú. (smiech) Ja im však verím, sme dobrý tím.

Tvoja práca je takým ideálnym balansom medzi kanceláriou a terénom.

Preto to mám tak rád. Už mám tú vymoženosť, že sa sám rozhodujem. Ráno sa zobudím a je pekne, idem na stožiar. Prší? Mierim do kanclu. (smiech) 

Samozrejme, keď nás zlé počasie zastihne, robíme ďalej, no už nenaháňam búrky. Kedysi som bol viac v teréne, dnes máme už mnoho vecí zautomatizovaných, moji chlapci mi zasielajú fotky z terénu a mne pribúda administratíva. Montáže mám ale stále rád. Celý deň stráviš v lese, vylezieš na stožiar, máš pri práci obrovský pokoj, nikto ťa neotravuje.

Možno už nehrotíte búrky, ale tvoja práca je asi stále trochu nebezpečnejšia. 

Jasné. Raz som sa tak šmýkal s džípom, že chlapi zhora to už videli na vrtuľník. Bolo mokro, zastal som, aby vystúpili z auta, nech sa otočím, že ďalej už radšej nejdeme. V tom ma začalo šmýkať dolu, stočilo ma, vyplo motor, auto zostalo neovládateľné. Mal som vtedy skratovú reakciu, strašne som sa smial. 

Asi dvakrát som sa prevrátil na snežnom skútri. Ono to na prvý pohľad vyzerá že fasa, snežný skúter, ideme sa zabávať! Ale fasa je to po lúke, nie v ťažko prejazdných terénoch s naloženým kufrom. 

Na štvorkolkách sme zapadli nespočetne veľakrát, raz sme na Bachledke zapadli rovno pod snežným delom. Keď sa nám podarilo konečne vyhrabať, vyzerali sme ako snehuliaci. 

V zime sú extrémy, keď sa celý stožiar obalí ľadom. Musíš si vysekať rebrík, aby si vedel vyjsť do 40-tich metrov a oklepať antény od ľadu. Keby ich necháme tak, znižovalo by nám to kvalitu signálu až sa môže stratiť spojenie.

Prekážky signálu nazývame rádiový tieň – je podobný tomu známemu svetelnému tieňu. Pri plánovaní siete na to máme špecializované softvéry, aby sme vedeli, kde môžeme vysielač umiestniť a aké bude pokrytie.

Živá téma v spoločnosti sú medvede. Ty si v lesoch často, stretávaš zver? 

Medveďa som ešte nestretol, videl som len stopy. Ale diviaky a vysoká zver sú bežné, občas utekajú oproti nám. Keď diviaka vyplašíš, sú len 2 možnosti: buď sa zľakne alebo sa naštve. Zatiaľ sa vždy zľakol. (smiech)

Zvláštne situácie nastávajú vtedy, keď sa na miestach a v časoch, kde a kedy by ste to nečakali, objaví človek. Raz som bol na montáži pri stožiari o 3-tej ráno a z lesa sa vynoril spoza mňa človek. Pozdravil sa: „Dobrý večer,” akoby nič. Mal som husiu kožu. 

Ako pracuješ so strachom? 

Musíš mať takú povahu. Nesmieš sa báť, mať samozrejme platné školenia ako bezpečnosť či horolezectvo a veľakrát sa musíš len zaťať. Už som zažil aj situácie, že vonku lialo, otvorená rozvodňová skriňa, na klávesnici voda, a už sa len modlíš, žeby ten notebook neporazilo, aby som robotu dokončil. (smiech) 

Čo by sa stalo, keby sa to nepodarilo?

Nesmie sa to stať. Sme zo zákona tlačení vysielať kvôli pohotovostným zložkám (112, 158 a 155). Interne máme nastavené, že poruchy riešime do dvoch, štyroch alebo ôsmych hodín podľa dôležitosti porušeného vysielača. 

Akú najhoršiu poruchu si riešil?

Najhoršie nie sú tie fyzicky ťažké, ale tie v našom slangu “duchárčiny”. V noci ťa zobudia na pohotovosť. Predstav si, že ti svieti alarm a kým tam prídeš, zhasne. Urobíš diagnostiku, odchádzaš o jednej ráno s pocitom, že všetko funguje. O tretej ti volajú znova, vraciaš sa naspäť a nevieš prísť na chybu. V prípade vadného dielu meníme kus za kus, máme to modulovo riešené. Niekedy to však nie je o chybnom kuse.

Raz nám blesk trafil do stožiara a odpálil nám komplet všetko. Diely sme našli aj šesť metrov od stožiara, niektoré vôbec, takže sa museli odpáliť. Často sa tiež stáva, že nám kravy poškodia vysielač, traktoristi nám oraním presekávajú káble pod zemou alebo nám stožiare a káble rozoberajú ľudia kvôli železu. 

V takých prípadoch fungujú vysielače na elektrocentrály, kým sa porucha neodstráni, čo je náročné nielen na spotrebu, ale aj na obsluhu. Musí sa tam chodiť dolievať benzín. Neraz som bol odvolaný  k pohotovosti aj na Vianoce či na Silvestra. Porucha si nevyberá. 

Bál si sa niekedy výšok?

Musíš si na to zvyknúť. Je pri tom dôležité nastavenie psychiky, presvedčiť samého seba, že mi výška nevadí, uvedomiť si, že pokiaľ sa dobre zaistím, som v bezpečí. 

Ešte v prvej firme kolega asi v 40-tich metroch dostal taký blok, že sa nevedel pohnúť ani hore ani dole. Museli prísť hasiči, presvedčili ho, aby sa k nim pripol a zlanili ho dole. 

Veľa chodíš do prírody, často na miesta, kde sa len tak bežne turista nevyberie. Dáš nám tipy na pekné miesta?

Určite Kojšovská hoľa. Zaujímavá je najvýchodnejšie položená dedina Nová Sedlica. Vrch Kremenec je trojhraničným bodom, kde sa stretáva Slovensko, Poľsko a Ukrajina. Spravíš tri kroky a prejdeš tri štáty. Rozprestiera sa tu pôvodný zachovaný karpatský prales Stužica, ktorý je zapísaný v zozname Svetového dedičstva UNESCO.

V Beňatine je kameňolom, kde sa ťažil biely kameň, aktuálne je zatopený krásnou azúrovou vodou. Tatry sú samozrejmosťou, z televízneho spotu poznajú diváci zase prostredie Chlebu.

Dokážete sa pri montážach aj stratiť v teréne?

Stáva sa, že chodíme do terénu aj v noci. Kedysi, keď neboli GPS-ky v telefónoch, sme chodili po pamäti a za pomoci papierových máp. Často bývala hmla. Akosi vždy viem, ktorým smerom je vysielač. Stratili sme sa len raz, v zime v noci na Veľkej Frankovej, pomohla nám horská záchranná služba.

Keď sa povie vysielač, väčšinou si predstavíme samostatne stojaci stožiar, niekde ďaleko za mestom. V praxi to však vyzerá inak – môže to byť anténa umiestnená na streche budovy, komíne, veži alebo inom vhodnom mieste, ktoré zabezpečí šírenie signálu. Na akých nevšedných miestach umiestňujete vysielače či antény? 

Vysielač dokážeme dať všade, kde si len predstavíte. Máme vysielač  na veži na Štrbskom plese s výhľadom na Tatry, aj na Kojšovskej holi, na najvyššom kopci košickej kotliny. Na mnohé mesta sa ani autom nedostaneme, napríklad k vysielačom na Chopku či pod Lomnickým štítom sa musíme vyviezť lanovkami. 

Antény sme umiestňovali aj na kostolné veže – na jednom kostole sme dokonca menili okná, aby nebolo viditeľné, že ste tam vložili anténu. Pri umiestňovaní antén na pamiatkach platí, že ju premaľujeme do identickej farby, aby sme nerušili prostredie – ako keby tam ani nebola. A samozrejme, používame aj rôzne druhy a rozmery antén do rôznych prostredí.

Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Ako to vyzerá s pokrytím vysielačov dnes?

O2 má v súčasnosti cez 2 000 vysielačov, aktuálne pokrývame 99,5 obyvateľa. Prioritne zastrešujeme veľké mestá, potom prímestské oblasti a následne dediny. Pred pár rokmi sme pokryli aj tzv. biele miesta, čiže nízko zaľudnené obce s pár obyvateľmi a posledné, čo sme nemali pokryté, boli vlakové koridory – tie aktuálne riešime. 

Kedy sa teda môžeme tešiť na kvalitný internet počas cesty vlakom naprieč Slovenskom?

Predpokladám, že v priebehu budúceho roka. Popri trati máme často vysielače na družstvách, pretože tie využívajú vlakovú dopravu. 

A je to také dôležité, mať najrýchlejšiu 5G sieť – nestačí nám 3G alebo 4G?

Čím rýchlejšie spojenie, tým jednoduchšia, ľahšia a spoľahlivejšia komunikácia so svetom. Niekto chce sťahovať rýchlejšie dáta, niekto potrebuje mať veľmi rýchlu odozvu kvôli práci – no 5G ponúka naozaj novú dimenziu v komunikácii a vzájomnom prepojení. 

Pre predstavu: aktuálne má naša LTE sieť (4G) odozvu 30ms. 5G sieť ponúka odozvu len 1ms, čo je už takmer reálny čas. Rýchle spojenie nie je dôležité len pre bežné denné používanie či zábavu, ale je mimoriadne dôležité napríklad v zdravotníctve pri operáciách, pri vývoji a vede, pre komunikáciu áut, pre firmy… A to je zásadné skvalitnenie života.  

Podľa našich štatistík má zatiaľ 32 % zákazníkov telefón s 5G pripojením.

Existujú v sieťach aj nejaké trendy?

Trendom je, že čas sa stále zrýchľuje, časy odozvy sa spomaľujú a chceme obslúžiť čo najviac zákazníkov. Vďaka 5G dokážeme napríklad pokryť veľké festivaly, to sa nám s nižšou sieťou nedarilo. 

Je už ohlásené aj 6G, má prenášať až 10 GB a viac. Len relatívne nedávno sme mali obyčajnú telku, neskôr prišlo 720 riadkov, potom full HD (1080), teraz je 4K, čo je 4x full HD. To predstavuje enormné dátové toky, ktoré stále stúpajú a z dôvodu potreby zachovať kvalitu sa zvyšujú aj nároky na sieť.

Kto bude využívať 6G? 

Firmy – robotika, autá, virtuálna realita. Pre nás sú to zatiaľ nepredstaviteľné veci, ale čím rýchlejšia sieť, tým viac nám umožňuje komunikovať v reálnom čase. 

Poďme sa to pozrieť z opačnej strany. Čo by sa dialo, ak by nám nefungoval internet?

Bol by to problém. Sieť nepotrebujeme len na naše správy a hovory. 5G nám otvára lepšie možnosti napríklad aj na iot (internet of things), čiže internet vecí. To v praxi znamená, že napríklad elektromer môže byť napojený na našu 5G sieť a hlásiť elektrárňam spotrebu.

Rovnako vďaka tomu dokážu aj plynárne na diaľku regulovať či úplne vypnúť prívod plynu. Sieť sa využíva aj na GPS v autách.

Tomáš Kinik

Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.