Peter Lančarič: Zo skateboardistu fotografom

S Huawei P9 sme sa boli porozprávať s jedným z predstaviteľov našej najmladšej fotografickej generácie.

Študuje a tvorí v Trnave, venuje sa predovšetkým témam ako je intimita a identita, no nevyhol sa ani spoločensky angažovanej tvorbe. Popri tom už niekoľko rokov dokumentuje subkultúrne prostredia. Nedávno sa začal venovať doktorandskému štúdiu.

Ako si sa dostal k foteniu?

K fotografii som sa dostal cez skateboarding. Vyrastal a dospieval som v mestskom prostredí. Celé dni som s rôzne starými skateboardistami trávil na ulici, alebo v skateparku, neskôr sme začali cestovať po Slovensku. Priťahovalo ma kamerovanie, sledoval som skateboardingové videá, ktorých súčasťou vždy boli rôzne grafické prvky.

Začal som pracovať v grafických programoch a natočený materíál som skúšal rôznymi spôsobmi vizuálne dotvárať. Cez tvorbu videí a grafiku som plynule prešiel do fotografie, ktorej sa primárne venujem. Nebránim sa však presahom do iných médií. Tak ako skateboarding aj fotografia sa stali akousi esenciou môjho bytia.

Aké existujú pre umeleckú tvorbu podmienky v Trnave? Neláka ťa to aspoň do hlavného mesta?

Slovensko je strašne malé, Bratislava je odtiaľto len kúsok. V súčastnosti sa umeniu a kultúre v Trnave darí. S kamarátmi z komunitného centra KUBIK NÁPADOV sme si povedali, že čo nám chýba, to si sami vytvoríme.

Napríklad nedávno sme spustili projekt GALÉRIA VÝKLAD, čím v Trnave vznikol nový alternatívny výstavný priestor zameraný na prezentáciu súčasného umenia vo verejnom priestore. Pretvárame prostredie v ktorom žijeme a myslím že úspešne. Trnava je viac a viac v pohode.

Peter Lančarič
holuby z látky
Peter Lančarič
občiansky preukaz Petra Lančariča

S úspešnou tvorbou dnes súvisí aj jej efektívna prezentácia. Ako sa staviaš k dnešnému trendu sociálnych sietí?

Je taká doba. Človek, ktorý niečo vytvára sa dnes už bez tohto druhu proma nepohne, jednoznačne ho potrebuje. Je už len na ňom, do akej miery a akým spôsobom je ochotný promovať seba alebo aktivity, ktorým sa venuje.

Nedávno som mal výstavu pod názvom Expozícia, ku ktorej sme s grafickým dizajnérom a dobrým priateľom Dávidom Šimom vytvorili takú minikampaň postavenú na rôznych druhoch komunikátov. Super je, že pri takýchto projektoch môže byť propagácia postavená úplne inak, ako je bežné v komerčnej praxi.

Instagram mám, ale celkom rád, tam som osobnejší. Profil tam vnímam ako formu vizuálne denníka, ku ktorej ako fotograf mám veľmi blízko. Nahrávam tam rôzne fotky z mobilu, alebo vreckového foťáku. Rýchlym trendom – odfotiť, upraviť, zverejniť – sa nebránim v prípade ak ide o využite pri online komunikácii.

Celkovo sa však nerád ponáhľam a ani sa asi nemám kam. Na niektorých fotografických séríách pracujem niekoľko rokov a až potom ich publikujem.

Fotíš aj sám seba?

V tvorbe sa dosť venujem autoportrétu, takže áno. Fotím sa aj sám. Keď ma fotí niekto iný, som celkom nesvoj. No sú ľudia, ktorým by som sa odfotiť nechal — kolegovia, s ktorými spolupracujem a ktorým v tomto smere dôverujem. Viem, že ich práca je dobrá.

Peter Lančarič je fotograf, kultúrny aktivista a postgraduálny študent masmediálnej komunikácie v Trnave. Venuje sa predovšetkým výtvarnej fotografii, ale aj sociálnokritickému dokumentu. Je spoluzakladatelom sociálno-kultúrneho priestoru Kubik nápadov, ktoré spája na jednom mieste kreatívnych ľudí, umelcov a spoločenských aktivistov. Spolu tak organizujú kultúrne podujatia a pretvárajú verejný priestor.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Jarné radosti, ktoré si najviac užijete na vidieku

Drobné práce, z ktorých budete mať veľku radosť.

Sú to drobné práce, pri ktorých rýchlo ubehne čas. Kým zubaté slniečko rozjarí myseľ a prehreje stuhnuté telo, z každej kratochvíle je príjemný úžitok, ktorý robí radosť. Život na vidieku má svoje osobité čaro, ktoré sa neriadi iba tradíciami našich otcov a dedov.

1. Sladká voda

Čo majú spoločné breza a javor? Keď ich lykom začne prúdiť miazga aj z najmenšieho poranenia začne kvapkať jemná, sladkastá voda. Vyvŕtate do kmeňa dierku, zasuniete tenký kolíček a do podloženej nádobky vám začne kvapkať osviežujúci mok.

Ak sa po hodinovom túlaní po okolí osviežite nazbieraným lahodným nápojom, máte pred sebou jedinú povinnosť. Zamazať otvor štepárskym voskom alebo živicou.

2. Zrod života

Nielen pod kvočkou, ale aj v drevenej debničke s vykurovaním a vetraním sa rodí život. Jarné liahnutie je dobrodružstvom, pri ktorom máte nadlho o zábavu postarané. Najprv presvecujete vajíčka, aby ste hľadali zárodky života.

Potom sledujete, ako si čerstvo vyďobané kuriatka rovnajú mokré páperie a keď začnete mať jasno v tom, koľko kohútikov a sliepočiek vám šťastena nadelila, s úzkostlivou starostlivosťou napredujete k úžitku.

3. Zelené hostiny

Rozpražená biela slaninka, podusené mladé výhony žihľavy a žltučké vajíčka z vlastného dvora. Táto predjarná dobrota po celé storočia nestratila ani kúska pôvabu. Vždy osloví jemnou korenistou chuťou so surovou nespútanosťou zelených lístkov.

Hoci táto oslava prichádzajúcej jari patrí aj všetkým zverencom vo dvore – od sliepočiek až po králiky – predsa len je tu jeden bonus naviac. Dajte do mixéra žihľavové listy, med, citrónovú dužinu a vodu. S takýmto smoothie je deň hneď o čosi veselší.

4. Jarné vypletačky

Ovisnuté prútiky vŕb nie sú iba zelenými závesmi nad rybárskymi štáciami, ale aj šikovným prírodným materiálom na jarné vypletačky. Kým ohybné letorasty ožijú zelenými lístkami, nastrihať si môžete dostatok materiálu na tvorivé práce.

Košíky na prvý pohľad vyzerajú byť kratochvíľou pre tých najzručnejších, vedzte však že jednoduchšie vypletačky zvládnete i vy.

5. Čistenie studničiek

Je to najpríjemnejší spôsob hasenia smädu. Načriete hrnčekom vodu zo studničky a mrazivý chlad vám prebehne od vyprahnutých pier až k tlčúcemu srdcu. Na jar však každá studnička žiada starostlivú opateru.

Odhrnúť lístie, prečistiť motyčkou ústie a upraviť odtokový kanálik je prácou, ktorú bude vidno opäť po celú sezónu. Spojte to s prvou jarnou opekačkou a budete mať pocit z dobre vykonanej práce.

6. Domčeky pre vtáčiky

Niet väčšej radosti pri oddychu vo dvore, ako pri sledovaní usilovných vtáčích rodičov, ktorí prinášajú všakovaké mušky, pavúky a húsenice svojim ratolestiam. Kým dovolenkári priletia z teplých krajov späť domov, nové búdky už musia visieť na stromoch.

Vezmite i vy kladivo, pílku a starú dosku, aby ste spravili novú búdku pre radosť a úžitok.

7. Ako stroj času

Jar možno vítať skôr ako príde do dvorov a záhrad. Stačí, ak narežete rovné prúty s púčikmi a vložíte ich do vázy vo vykúrenej izbe. Zlatý dážď, čerešňa, slivka či kalina zakvitnú vábnym kvetom, ktorý nie je o nič menej sladký ako ten, ktorý už čochvíľa bude zdobiť náš vidiecky kraj.

Kalendár nech sa cíti zmätene. Veď my chceme vítať jar. On nech počíta plynutie dní.

8. Živá zem priesad

Zvyčajne sa na neho hneváme, keď nám rozryje hriadky v záhradke. Ak však krtko narobí vo včasnej jari kôpky zeminy na lúkach, rumoviskách a brehoch riek, je to požehnanie pre jarné výsevy.

V jemnej nakyprenej zemi rýchlo vyklíčia pevné priesady zelenín a mocné rastlinky letničiek. Ak niekto tlačí prázdny fúrik dole ulicou, nechystá sa na preteky ale ide po kyprú zem.

9. Drevobranie

Po zime drevárne zívajú prázdnotou a lesní hospodári na sklonku zimy vyznačili v lese, čo patrí do ťažby a čo nie. Je preto správny čas na prípravu palivového dreva, jeho spracovanie a neraz i priblíženie do dvorov.

Listnatý les možno vyzerá v tomto čase pusto a smutne. Pravdou však je, že predjarné zásahy vyrušujú lesný život najmenej zo všetkých.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Športová akadémia Mateja Tótha podporená O2 funguje už na prvých 24 školách

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové