Študuje a tvorí v Trnave, venuje sa predovšetkým témam ako je intimita a identita, no nevyhol sa ani spoločensky angažovanej tvorbe. Popri tom už niekoľko rokov dokumentuje subkultúrne prostredia. Nedávno sa začal venovať doktorandskému štúdiu.

Ako si sa dostal k foteniu?

K fotografii som sa dostal cez skateboarding. Vyrastal a dospieval som v mestskom prostredí. Celé dni som s rôzne starými skateboardistami trávil na ulici, alebo v skateparku, neskôr sme začali cestovať po Slovensku. Priťahovalo ma kamerovanie, sledoval som skateboardingové videá, ktorých súčasťou vždy boli rôzne grafické prvky.

Začal som pracovať v grafických programoch a natočený materíál som skúšal rôznymi spôsobmi vizuálne dotvárať. Cez tvorbu videí a grafiku som plynule prešiel do fotografie, ktorej sa primárne venujem. Nebránim sa však presahom do iných médií. Tak ako skateboarding aj fotografia sa stali akousi esenciou môjho bytia.

Aké existujú pre umeleckú tvorbu podmienky v Trnave? Neláka ťa to aspoň do hlavného mesta?

Slovensko je strašne malé, Bratislava je odtiaľto len kúsok. V súčastnosti sa umeniu a kultúre v Trnave darí. S kamarátmi z komunitného centra KUBIK NÁPADOV sme si povedali, že čo nám chýba, to si sami vytvoríme.

Napríklad nedávno sme spustili projekt GALÉRIA VÝKLAD, čím v Trnave vznikol nový alternatívny výstavný priestor zameraný na prezentáciu súčasného umenia vo verejnom priestore. Pretvárame prostredie v ktorom žijeme a myslím že úspešne. Trnava je viac a viac v pohode.

S úspešnou tvorbou dnes súvisí aj jej efektívna prezentácia. Ako sa staviaš k dnešnému trendu sociálnych sietí?

Je taká doba. Človek, ktorý niečo vytvára sa dnes už bez tohto druhu proma nepohne, jednoznačne ho potrebuje. Je už len na ňom, do akej miery a akým spôsobom je ochotný promovať seba alebo aktivity, ktorým sa venuje.

Nedávno som mal výstavu pod názvom Expozícia, ku ktorej sme s grafickým dizajnérom a dobrým priateľom Dávidom Šimom vytvorili takú minikampaň postavenú na rôznych druhoch komunikátov. Super je, že pri takýchto projektoch môže byť propagácia postavená úplne inak, ako je bežné v komerčnej praxi.

Instagram mám, ale celkom rád, tam som osobnejší. Profil tam vnímam ako formu vizuálne denníka, ku ktorej ako fotograf mám veľmi blízko. Nahrávam tam rôzne fotky z mobilu, alebo vreckového foťáku. Rýchlym trendom – odfotiť, upraviť, zverejniť – sa nebránim v prípade ak ide o využite pri online komunikácii.

Celkovo sa však nerád ponáhľam a ani sa asi nemám kam. Na niektorých fotografických séríách pracujem niekoľko rokov a až potom ich publikujem.

Fotíš aj sám seba?

V tvorbe sa dosť venujem autoportrétu, takže áno. Fotím sa aj sám. Keď ma fotí niekto iný, som celkom nesvoj. No sú ľudia, ktorým by som sa odfotiť nechal — kolegovia, s ktorými spolupracujem a ktorým v tomto smere dôverujem. Viem, že ich práca je dobrá.