„Mami, tati, som gay.“ Prečítajte si ako sa rodičia vysporiadali s inou orientáciou svojich detí

8 rodičia nám prezradili, ako prijali orientáciu svojho dieťaťa, aj akým spôsobom to ovplyvnilo vzťahy v rodine.

Povedať o svojej orientácii rodičom je pre mnohých ľudí viac ako náročné. Mnohí sa boja odsúdenia a toho, že si naštrbia inak dobre fungujúce vzťahy. Opýtali sme sa preto rodičov detí s inou orientáciou, ako sa s touto skutočnosťou vysporiadali.

Všetkým rodičom sme položili 3 otázky:

  1. Ako vám vaše dieťa oznámilo, že je inak orientované?
  2. Aká bola vaša reakcia a ako ste sa s tým vysporiadali?
  3. Ovplyvnilo to nejakým spôsobom váš vzťah?

Prečítajte si ich úprimné odpovede.

Pozn. red.: Nie všetci rodičia si priali uviesť svoje celé meno či svoju fotografiu. Ich želanie sme rešpektovali.

Zuzana Žaludková, mama Dušana a Jakuba

1. Bolo to skoro pred piatimi rokmi, ale aj teraz mám ten obraz živo pred očami. Blížili sa Vianoce a po celodennom zhone sme sedeli s Duškom v obývačke, rozprávali sa a mojkali. Opäť ma tak, ako často predtým zaujímalo, či sa v jeho živote ešte neobjavilo nejaké dievča. Pripadalo mi to prirodzené, keďže už bol na vysokej škole. Máme dvoch dospelých chlapcov a túžobne očakávame príchod mladej ženy do našej rodiny. V tom momente som zazrela na jeho tvári zvláštny výraz. Niečo ako úľak. „Nebude to dievča, ale chlapec,“ povedal mi.

2. Odrazu som mala pocit, že prestanem dýchať, že mi príde zle. Bola som červená v tvári, srdce mi bilo ako zvon a nedostával sa ku mne vzduch. Povedala som len: „Zavolám ocka, aby sme to počuli obaja.” Teraz už viem, aké to bolo pre Duška ťažké. Aký nesmierne odvážny a úžasný bol. Prirodzene nasledovali otázky, slzy, výčitky, obviňovanie samej seba ako matky. Vždy som si o sebe myslela, že som tolerantný človek. Ak sa vás však téma homosexuality dotkne osobne, nie je to  také jednoduché. Aspoň pre mňa nebolo. Duško nám dal na všetky otázky odpovede. Svojou orientáciou si už bol absolútne istý. Ubezpečil nás, že nikde sa chyba nestala, že v živote a v samotnej prírode sú tieto veci prítomné, bežné a nie zriedkavé. Jeho otec Dušan to zvládol geniálne. Ťažké životné údely zvláda racionálne a pokojne, za čo ho nesmierne ľúbim. Mne ako mame sa začali premietať rôzne scenáre z filmov, možné nebezpečenstvo a odsúdenie našou neliberálnou spoločnosťou. V noci sme sa držali za ruky a viedli dlhé rozhovory. Keďže doma bol starší syn Jakub, bol pre nás všetkých oporou v zvládnutí tejto novej situácie.

3. Obaja s manželom sme otvorení ľudia a celá situácia iba posilnila našu toleranciu. Inakosť nášho syna nás posunula a ukázala nám, že treba vytvárať priestor na nové rodinné tradície. Uvedomili sme si, ako silno Duško potrebuje našu lásku a uznanie, ktoré inak orientovaní  ľudia v dnešnej konzervatívnej a konzumnej spoločnosti, žiaľ, nedostávajú. A pritom stačí tak málo – otvoriť srdcia a byť čestný. K sebe, svojim blízkym a priateľom. Duško je úžasný syn, študuje v zahraničí a má takmer trojročný vzťah s Jessym. My tento vzťah podporujeme a tešíme sa z neho. Pevne veríme, že našou úprimnou výpoveďou povzbudíme ľudí, aby o sebe rozprávali a nebáli sa odmietnutia. Veď dúha je predsa (pol)kruh. Krásny, farebný a plný pestrofarebného života.

Jozef Belej, otec homosexuálov Martina a Michala

1. Z mosta do prosta (úsmev).

2. Ako som reagoval? Už si poriadne nepamätám, ale pokiaľ viem, nebola to nijaká násilná reakcia (úsmev). Dodnes som sa s tým nevysporiadal, ale láska k dieťaťu je dôležitejšia než nejaké moje pocity.

3. Náš vzťah to ovplyvnilo, aj v dobrom, aj v zlom. Možno sme menej vysmiati, ale o to odolnejší. Dokážeme sa podoprieť viac, ako keby sme mali „normálne“ deti.

Janette Luzárová, mama Nikoly

1. Dcéra mi to oznámila spontánne. Najprv som to brala ako rebelantstvo, ale časom mi došlo, že je to naozaj tak.

2. Moja reakcia bola úplne normálna, vôbec to so mnou nepohlo. Hlavne nech je ona šťastná, to je dôležité.

3. Náš vzťah to vôbec neovplyvnilo, nič sa nezmenilo. Je to moja dcéra a ľúbim ju stále rovnako.

Mama Zuzany Lipatiovej

1. Keďže svoje dieťa milujem, zmenu v jej správaní sme spolu s otcom vycítili aj sami, takže to pre nás nebol žiadny šok ani prekvapenie.

2. Pravdaže trošku ma to mrzelo, každá matka si predstavuje biely závoj a vnúčatá, ale keďže bola šťastná Zuzka, boli sme šťastní spolu s ňou, neriešili sme to.

3. Náš vzájomný vzťah to absolútne  neovplyvnilo. Prežívam spolu s ňou jej lásky i sklamania a na jej živote sa mi nezdá nič nenormálne.

Mama Tomáša Androviča

1. Syn ma pozval na večeru a veľmi slušne a opatrne sa mi priznal k svojej orientácii. Zo začiatku som nechápala, o čo ide alebo skôr som asi nechcela chápať. Až po ďalších synových slovách som si začala uvedomovať, čo mi hovorí.

2. A aká mala byť moja reakcia? Je to môj syn, ale dodnes sa vyrovnávam s tým, že nebudem mať vnúčatá. Keď raz svoje dieťa milujete, tak ho milujete so všetkým dobrým aj zlým a je jedno či je homosexuál, heterosexuál, bisexuál alebo drogovo závislé. A takto by som mohla menovať ďalej. Snažíte sa dieťaťu pomôcť a nie ho znemožniť. Ale vyrovnať sa s tým musí každý rodič sám. Ja som sa s tým vyrovnávala roky a nemôžem povedať, že som s tým už úplne vyrovnaná, ale ako som už napísala, je to môj syn.

3. Ako to ovplyvnilo náš vzťah? Zo začiatku som mala ja problém sama so sebou, ale našťastie mám skvelého manžela, ktorý má chápal, podporoval a pomohol mi stotožniť sa s tým. Keby nie jeho, tak mi to trvá ďaleko dlhšie. Môj vzťah sa k synovi nezmenil, stále ho ľúbim rovnako.

L. J., mama Viktórie

1. Predchádzali tomu udalosti, ktoré pre mňa boli desivé. Zistila som, že sa moja dcérka sebapoškodzuje. Vydesila som sa a pátrala prečo, kde som urobila chybu a čo ju k tomu vedie. Navštívili sme psychológa, snažila som s ňou rozprávať a sama prísť na to, prečo si to robí. Ona stále opakovala, že je zlá, hnusná, že si nezaslúži nič, že sa za ňu máme hanbiť. Bolo hrozné počúvať to od dieťaťa, ktoré bolo vždy šťastné, usmievavé, prítulné a milé. Až z nej vyšlo, že je na dievčatá. Bože, ako mi odľahlo.  „Pre toto si ubližuješ? Veď to mi vôbec nevadí. Mne je jedno, či budeš šťastná s mužom, alebo ženou. Len buď šťastná,” povedala som jej. Bola to úľava pre mňa a aj pre ňu.

2. Nevidím v tom žiadny problém, čo sa nášho vzťahu a mojej lásky k nej týka. Je to moja dcéra, budem pri nej vždy stáť, podporovať ju a chrániť. Viem, že sú ľudia, ktorí jej dajú pocítiť svoj negatívny postoj, no na to musí byť pripravená, musí byť silná a rozumná. Toto bude v jej živote ťažšie, ale má nás.

3. Myslím si, že nás to zblížilo. Som na ňu hrdá, že sa v takom mladom veku odhodlala povedať, čo cíti. Urobila si v hlave jasno a teraz žije slobodne, šťastne a bez pretvárky. Má úžasnú priateľku, ktorá sa pre našu rodinu stala darom. Keď ich spolu pozorujem, priala by som každému taký vzťah. Vzťah plný porozumenia, podpory, lásky. Cítiť z nich šťastie a to je nádherné.

Denisa K., mama Dušana

1. Podľa určitých indícií som to tušila už dávno, asi v 13 – 14 rokoch som sa ho na to priamo spýtala. Poprel to, bál sa mi povedať pravdu. Asi v 16 rokoch mi povedal jednoznačne: „Som gay.“

2. Keďže som to v sebe riešila už roky predtým, ale v kútiku duše si človek stále necháva malú nádej, že snáď nie, poplakala som si, nie jednu noc, ale na druhej strane sa mi uľavilo. Tá neistota ma ničila. Najviac ma trápila obava, že jeho život bude oveľa ťažší, hlavne na Slovensku. Nie samotný fakt, že je gay. Každá normálna matka chce, aby jej dieťa bolo šťastné. Asi hlavne preto som ho od detstva viedla k tomu, aby cestoval a vedel dobre cudzie jazyky, nech si môže vybrať to najlepšie miesto pre slobodný život. Snažila som sa byť nesebecká,  pretože mať dieťa ďaleko od seba, nie je pre matku nič jednoduché. Chce ho mať tu a pre seba, hlavne, keď je jedináčik.

3. Manžel to znášal veľmi zle, došlo ku konfliktom medzi ním a synom a výrazne to ovplyvnilo aj náš vzťah. Dala som mu jednoznačne najavo, že ma nesmie nútiť vybrať si medzi ním a naším jediným synom. Prehral by na plnej čiare a on si to uvedomil. Je z výchovy v rodine plný predsudkov, takže je to ťažké. Už sa s tým ako-tak vyrovnal. Ale o vzťahoch syna nechce, bohužiaľ, nič vedieť. Náš vzťah to ovplyvnilo zásadným spôsobom, ale ustáli sme to. Budúcnosť je vo hviezdach.

Iveta Balocová, mama Romana Samotného

1. Bolo to už dávno, ani si nespomínam, ako mi to vlastne povedal.

2. Určite ma to vtedy zaskočilo, ale prijala som to. Veľa sme sa spolu rozprávali a ja som pochopila, že ho nechcem stratiť.

3.  Ešte viac to upevnilo náš vzťah, takže spolu s láskou riešime naše radosti i starosti.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o inakosti a potrebe tolerancie. Práve o tejto téme sa v uliciach nášho hlavného mesta v týchto dňoch hovorí o čosi viac ako inokedy.  

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Pozerajme sa aj na inakosť rovnakými očami

Hlásime sa k myšlienkam otvorenej spoločnosti, ale zabúdame na to, že slová nie sú činy. Koľkokrát sme sa zastali niektorej menšiny, snažili sa ju pochopiť a vypočuli si, čo potrebuje?

Svet je farebný. Je v ňom množstvo vecí, javov a odlišností, z ktorých si veľa umelcov, vedcov a otvorených ľudí berie inšpiráciu, no mnohí z nás inakosť často nedokážu prijať.

Byť iný nie je ľahké. Mať fyzický či mentálny hendikep, inú farbu pokožky, vyznávať inú vieru či kráčať ruka v ruke s človekom rovnakého pohlavia. Zamysleli sme sa niekedy nad tým? Možno nie. Prvé, čo nám často prebehne mysľou pri pohľade na niekoho „iného“, je to, aké je to odpudzujúce či neprípustné.

K úplnej tolerancii všetkého, čo sa vymyká „normálu“ stanovenému väčšinovou spoločnosťou, máme ešte ďaleko. Nie sme dostatočne vyspelí a pripravení prijať inakosť a považovať ju za našu súčasť, za súčasť spoločnosti, v ktorej spolu žijeme. Máme pred sebou dlhú cestu, a to nielen v otázkach homosexuality.

Toto víkendové vydanie Sódy sme sa rozhodli venovať inakosti a potrebe tolerancie, o ktorej sa v uliciach nášho hlavného mesta v týchto dňoch hovorí o čosi viac ako inokedyAby sa nám u nás dobre žilo, mali by sme sa všetci snažiť nielen o akceptáciu, ale aj o pochopenie všetkých skupín našej spoločnosti.

V tomto vydaní nájdete:

Psychologička Barbora Kuchárová: Chceme od ľudí, aby prijali inakosť, ale oni často nevedia prijať ani sami seba. Naša spoločnosť nie je vychovaná tak, aby na akúkoľvek inakosť nazerala rovnakými očami. Prečo je to tak a čo by sme s tým mohli urobiť? Na tieto a mnohé ďalšie otázky sme hľadali odpovede spolu s uznávanou psychologičkou.

Alex Vlčko: Čím je spoločnosť otvorenejšia, tým menej je izolácie. Marketingový manažér Alex žije na Slovensku so svojím brazílskym priateľom, v jeho rodnej krajine sú manželmi. Prečítajte si príbeh Alexa, ktorý hovorí o tom, s čím všetkým sa stretáva v bežnom živote a čo by inak orientovaným ľuďom u nás naozaj pomohlo.

„Mami, tati, som gay.“ Prečítajte si, ako sa rodičia vysporiadali s inou orientáciou svojich detí. Zdanlivo jednoduchej vete predchádzajú hodiny vnútornej dilemy, sebapoznania a presviedčania, že všetko bude fajn. A po jej vyslovení zase prichádza množstvo otázok rodičov. Každý z nich to zvláda inak, ôsmi nám porozprávali, ako sa s tým vyrovnali oni.

5 známych tvárí, ktorí bojujú za práva ľudí s inou orientáciou. Mienku v spoločnosti výrazným spôsobom ovplyvňujú nielen médiá, ale aj známe tváre, s ktorých názormi sa dokážu mnohí stotožniť. Vybrali sme pre vás päticu ľudí, ktorá sa snaží o zrovnoprávnenie LGBT ľudí.


Nový Note 9 je tu. Predobjednať si ho môžete už dnes

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové