„Mami, tati, som gay.“ Prečítajte si ako sa rodičia vysporiadali s inou orientáciou svojich detí

8 rodičia nám prezradili, ako prijali orientáciu svojho dieťaťa, aj akým spôsobom to ovplyvnilo vzťahy v rodine.

Povedať o svojej orientácii rodičom je pre mnohých ľudí viac ako náročné. Mnohí sa boja odsúdenia a toho, že si naštrbia inak dobre fungujúce vzťahy. Opýtali sme sa preto rodičov detí s inou orientáciou, ako sa s touto skutočnosťou vysporiadali.

Všetkým rodičom sme položili 3 otázky:

  1. Ako vám vaše dieťa oznámilo, že je inak orientované?
  2. Aká bola vaša reakcia a ako ste sa s tým vysporiadali?
  3. Ovplyvnilo to nejakým spôsobom váš vzťah?

Prečítajte si ich úprimné odpovede.

Pozn. red.: Nie všetci rodičia si priali uviesť svoje celé meno či svoju fotografiu. Ich želanie sme rešpektovali.

Zuzana Žaludková, mama Dušana a Jakuba

1. Bolo to skoro pred piatimi rokmi, ale aj teraz mám ten obraz živo pred očami. Blížili sa Vianoce a po celodennom zhone sme sedeli s Duškom v obývačke, rozprávali sa a mojkali. Opäť ma tak, ako často predtým zaujímalo, či sa v jeho živote ešte neobjavilo nejaké dievča. Pripadalo mi to prirodzené, keďže už bol na vysokej škole. Máme dvoch dospelých chlapcov a túžobne očakávame príchod mladej ženy do našej rodiny. V tom momente som zazrela na jeho tvári zvláštny výraz. Niečo ako úľak. „Nebude to dievča, ale chlapec,“ povedal mi.

2. Odrazu som mala pocit, že prestanem dýchať, že mi príde zle. Bola som červená v tvári, srdce mi bilo ako zvon a nedostával sa ku mne vzduch. Povedala som len: „Zavolám ocka, aby sme to počuli obaja.” Teraz už viem, aké to bolo pre Duška ťažké. Aký nesmierne odvážny a úžasný bol. Prirodzene nasledovali otázky, slzy, výčitky, obviňovanie samej seba ako matky. Vždy som si o sebe myslela, že som tolerantný človek. Ak sa vás však téma homosexuality dotkne osobne, nie je to  také jednoduché. Aspoň pre mňa nebolo. Duško nám dal na všetky otázky odpovede. Svojou orientáciou si už bol absolútne istý. Ubezpečil nás, že nikde sa chyba nestala, že v živote a v samotnej prírode sú tieto veci prítomné, bežné a nie zriedkavé. Jeho otec Dušan to zvládol geniálne. Ťažké životné údely zvláda racionálne a pokojne, za čo ho nesmierne ľúbim. Mne ako mame sa začali premietať rôzne scenáre z filmov, možné nebezpečenstvo a odsúdenie našou neliberálnou spoločnosťou. V noci sme sa držali za ruky a viedli dlhé rozhovory. Keďže doma bol starší syn Jakub, bol pre nás všetkých oporou v zvládnutí tejto novej situácie.

3. Obaja s manželom sme otvorení ľudia a celá situácia iba posilnila našu toleranciu. Inakosť nášho syna nás posunula a ukázala nám, že treba vytvárať priestor na nové rodinné tradície. Uvedomili sme si, ako silno Duško potrebuje našu lásku a uznanie, ktoré inak orientovaní  ľudia v dnešnej konzervatívnej a konzumnej spoločnosti, žiaľ, nedostávajú. A pritom stačí tak málo – otvoriť srdcia a byť čestný. K sebe, svojim blízkym a priateľom. Duško je úžasný syn, študuje v zahraničí a má takmer trojročný vzťah s Jessym. My tento vzťah podporujeme a tešíme sa z neho. Pevne veríme, že našou úprimnou výpoveďou povzbudíme ľudí, aby o sebe rozprávali a nebáli sa odmietnutia. Veď dúha je predsa (pol)kruh. Krásny, farebný a plný pestrofarebného života.

Jozef Belej, otec homosexuálov Martina a Michala

1. Z mosta do prosta (úsmev).

2. Ako som reagoval? Už si poriadne nepamätám, ale pokiaľ viem, nebola to nijaká násilná reakcia (úsmev). Dodnes som sa s tým nevysporiadal, ale láska k dieťaťu je dôležitejšia než nejaké moje pocity.

3. Náš vzťah to ovplyvnilo, aj v dobrom, aj v zlom. Možno sme menej vysmiati, ale o to odolnejší. Dokážeme sa podoprieť viac, ako keby sme mali „normálne“ deti.

Janette Luzárová, mama Nikoly

1. Dcéra mi to oznámila spontánne. Najprv som to brala ako rebelantstvo, ale časom mi došlo, že je to naozaj tak.

2. Moja reakcia bola úplne normálna, vôbec to so mnou nepohlo. Hlavne nech je ona šťastná, to je dôležité.

3. Náš vzťah to vôbec neovplyvnilo, nič sa nezmenilo. Je to moja dcéra a ľúbim ju stále rovnako.

Mama Zuzany Lipatiovej

1. Keďže svoje dieťa milujem, zmenu v jej správaní sme spolu s otcom vycítili aj sami, takže to pre nás nebol žiadny šok ani prekvapenie.

2. Pravdaže trošku ma to mrzelo, každá matka si predstavuje biely závoj a vnúčatá, ale keďže bola šťastná Zuzka, boli sme šťastní spolu s ňou, neriešili sme to.

3. Náš vzájomný vzťah to absolútne  neovplyvnilo. Prežívam spolu s ňou jej lásky i sklamania a na jej živote sa mi nezdá nič nenormálne.

Mama Tomáša Androviča

1. Syn ma pozval na večeru a veľmi slušne a opatrne sa mi priznal k svojej orientácii. Zo začiatku som nechápala, o čo ide alebo skôr som asi nechcela chápať. Až po ďalších synových slovách som si začala uvedomovať, čo mi hovorí.

2. A aká mala byť moja reakcia? Je to môj syn, ale dodnes sa vyrovnávam s tým, že nebudem mať vnúčatá. Keď raz svoje dieťa milujete, tak ho milujete so všetkým dobrým aj zlým a je jedno či je homosexuál, heterosexuál, bisexuál alebo drogovo závislé. A takto by som mohla menovať ďalej. Snažíte sa dieťaťu pomôcť a nie ho znemožniť. Ale vyrovnať sa s tým musí každý rodič sám. Ja som sa s tým vyrovnávala roky a nemôžem povedať, že som s tým už úplne vyrovnaná, ale ako som už napísala, je to môj syn.

3. Ako to ovplyvnilo náš vzťah? Zo začiatku som mala ja problém sama so sebou, ale našťastie mám skvelého manžela, ktorý má chápal, podporoval a pomohol mi stotožniť sa s tým. Keby nie jeho, tak mi to trvá ďaleko dlhšie. Môj vzťah sa k synovi nezmenil, stále ho ľúbim rovnako.

L. J., mama Viktórie

1. Predchádzali tomu udalosti, ktoré pre mňa boli desivé. Zistila som, že sa moja dcérka sebapoškodzuje. Vydesila som sa a pátrala prečo, kde som urobila chybu a čo ju k tomu vedie. Navštívili sme psychológa, snažila som s ňou rozprávať a sama prísť na to, prečo si to robí. Ona stále opakovala, že je zlá, hnusná, že si nezaslúži nič, že sa za ňu máme hanbiť. Bolo hrozné počúvať to od dieťaťa, ktoré bolo vždy šťastné, usmievavé, prítulné a milé. Až z nej vyšlo, že je na dievčatá. Bože, ako mi odľahlo.  „Pre toto si ubližuješ? Veď to mi vôbec nevadí. Mne je jedno, či budeš šťastná s mužom, alebo ženou. Len buď šťastná,” povedala som jej. Bola to úľava pre mňa a aj pre ňu.

2. Nevidím v tom žiadny problém, čo sa nášho vzťahu a mojej lásky k nej týka. Je to moja dcéra, budem pri nej vždy stáť, podporovať ju a chrániť. Viem, že sú ľudia, ktorí jej dajú pocítiť svoj negatívny postoj, no na to musí byť pripravená, musí byť silná a rozumná. Toto bude v jej živote ťažšie, ale má nás.

3. Myslím si, že nás to zblížilo. Som na ňu hrdá, že sa v takom mladom veku odhodlala povedať, čo cíti. Urobila si v hlave jasno a teraz žije slobodne, šťastne a bez pretvárky. Má úžasnú priateľku, ktorá sa pre našu rodinu stala darom. Keď ich spolu pozorujem, priala by som každému taký vzťah. Vzťah plný porozumenia, podpory, lásky. Cítiť z nich šťastie a to je nádherné.

Denisa K., mama Dušana

1. Podľa určitých indícií som to tušila už dávno, asi v 13 – 14 rokoch som sa ho na to priamo spýtala. Poprel to, bál sa mi povedať pravdu. Asi v 16 rokoch mi povedal jednoznačne: „Som gay.“

2. Keďže som to v sebe riešila už roky predtým, ale v kútiku duše si človek stále necháva malú nádej, že snáď nie, poplakala som si, nie jednu noc, ale na druhej strane sa mi uľavilo. Tá neistota ma ničila. Najviac ma trápila obava, že jeho život bude oveľa ťažší, hlavne na Slovensku. Nie samotný fakt, že je gay. Každá normálna matka chce, aby jej dieťa bolo šťastné. Asi hlavne preto som ho od detstva viedla k tomu, aby cestoval a vedel dobre cudzie jazyky, nech si môže vybrať to najlepšie miesto pre slobodný život. Snažila som sa byť nesebecká,  pretože mať dieťa ďaleko od seba, nie je pre matku nič jednoduché. Chce ho mať tu a pre seba, hlavne, keď je jedináčik.

3. Manžel to znášal veľmi zle, došlo ku konfliktom medzi ním a synom a výrazne to ovplyvnilo aj náš vzťah. Dala som mu jednoznačne najavo, že ma nesmie nútiť vybrať si medzi ním a naším jediným synom. Prehral by na plnej čiare a on si to uvedomil. Je z výchovy v rodine plný predsudkov, takže je to ťažké. Už sa s tým ako-tak vyrovnal. Ale o vzťahoch syna nechce, bohužiaľ, nič vedieť. Náš vzťah to ovplyvnilo zásadným spôsobom, ale ustáli sme to. Budúcnosť je vo hviezdach.

Iveta Balocová, mama Romana Samotného

1. Bolo to už dávno, ani si nespomínam, ako mi to vlastne povedal.

2. Určite ma to vtedy zaskočilo, ale prijala som to. Veľa sme sa spolu rozprávali a ja som pochopila, že ho nechcem stratiť.

3.  Ešte viac to upevnilo náš vzťah, takže spolu s láskou riešime naše radosti i starosti.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o inakosti a potrebe tolerancie. Práve o tejto téme sa v uliciach nášho hlavného mesta v týchto dňoch hovorí o čosi viac ako inokedy. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Pozerajme sa aj na inakosť rovnakými očami

Hlásime sa k myšlienkam otvorenej spoločnosti, ale zabúdame na to, že slová nie sú činy. Koľkokrát sme sa zastali niektorej menšiny, snažili sa ju pochopiť a vypočuli si, čo potrebuje?

Svet je farebný. Je v ňom množstvo vecí, javov a odlišností, z ktorých si veľa umelcov, vedcov a otvorených ľudí berie inšpiráciu, no mnohí z nás inakosť často nedokážu prijať.

Byť iný nie je ľahké. Mať fyzický či mentálny hendikep, inú farbu pokožky, vyznávať inú vieru či kráčať ruka v ruke s človekom rovnakého pohlavia. Zamysleli sme sa niekedy nad tým? Možno nie. Prvé, čo nám často prebehne mysľou pri pohľade na niekoho „iného“, je to, aké je to odpudzujúce či neprípustné.

K úplnej tolerancii všetkého, čo sa vymyká „normálu“ stanovenému väčšinovou spoločnosťou, máme ešte ďaleko. Nie sme dostatočne vyspelí a pripravení prijať inakosť a považovať ju za našu súčasť, za súčasť spoločnosti, v ktorej spolu žijeme. Máme pred sebou dlhú cestu, a to nielen v otázkach homosexuality.

Toto víkendové vydanie Sódy sme sa rozhodli venovať inakosti a potrebe tolerancie, o ktorej sa v uliciach nášho hlavného mesta v týchto dňoch hovorí o čosi viac ako inokedyAby sa nám u nás dobre žilo, mali by sme sa všetci snažiť nielen o akceptáciu, ale aj o pochopenie všetkých skupín našej spoločnosti.

V tomto vydaní nájdete:

Psychologička Barbora Kuchárová: Chceme od ľudí, aby prijali inakosť, ale oni často nevedia prijať ani sami seba. Naša spoločnosť nie je vychovaná tak, aby na akúkoľvek inakosť nazerala rovnakými očami. Prečo je to tak a čo by sme s tým mohli urobiť? Na tieto a mnohé ďalšie otázky sme hľadali odpovede spolu s uznávanou psychologičkou.

Alex Vlčko: Čím je spoločnosť otvorenejšia, tým menej je izolácie. Marketingový manažér Alex žije na Slovensku so svojím brazílskym priateľom, v jeho rodnej krajine sú manželmi. Prečítajte si príbeh Alexa, ktorý hovorí o tom, s čím všetkým sa stretáva v bežnom živote a čo by inak orientovaným ľuďom u nás naozaj pomohlo.

„Mami, tati, som gay.“ Prečítajte si, ako sa rodičia vysporiadali s inou orientáciou svojich detí. Zdanlivo jednoduchej vete predchádzajú hodiny vnútornej dilemy, sebapoznania a presviedčania, že všetko bude fajn. A po jej vyslovení zase prichádza množstvo otázok rodičov. Každý z nich to zvláda inak, ôsmi nám porozprávali, ako sa s tým vyrovnali oni.

5 známych tvárí, ktorí bojujú za práva ľudí s inou orientáciou. Mienku v spoločnosti výrazným spôsobom ovplyvňujú nielen médiá, ale aj známe tváre, s ktorých názormi sa dokážu mnohí stotožniť. Vybrali sme pre vás päticu ľudí, ktorá sa snaží o zrovnoprávnenie LGBT ľudí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Sandra z Dejepis Inak: Dejiny 20. storočia by mali byť samostatný predmet

S youtuberkou Sandrou Svitekovou sme sa rozprávali o vzdelávaní, vyučovaní dejepisu, tvorbe aj o obľúbených historických osobnostiach.

Sandra Sviteková patrí k youtuberom, ktorých tvorba zabáva aj vzdeláva. V rámci svojho kanálu Dejepis Inak sa okrem historických tém venuje aj spoločenským a filozofickým temam a ukazuje, že dejepis nemusí byť nuda. S vyštudovanou učiteľkou sme sa rozprávali nielen o vzdelávaní, ale aj o výbere tém a o platforme YouTube ako takej.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore sa dozviete:

  • či by dala päťku žiakovi, ktorý si nepamätá dátumy,
  • prečo sa v školách nekladie dôraz na učenie súvislostí,
  • koľko jej trvá pripraviť jedno video,
  • prečo YouTube algoritmus nerozumie kontextu,
  • s ktorou historickou osobnosťou by si asi rozumela.

Začnem krátkym príbehom. Na strednej škole som si počas odpovede z dejepisu ako roztržitý puberťák nevedel spomenúť na dátum príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a na rok, kedy sa odohrala bitka pri Moháči. Dostal som vtedy dve päťky. Dala by si mi ich tiež?

A ja že sa ideš opýtať, či by som ti vedela tie roky povedať ja 😂.

A vieš?

Cyril a Metod prišli v roku 863 a bitka pri Moháči sa odohrala v roku 1526.

Aj ja si to odvtedy pamätám.

Tak to bolo na niečo dobré 🙂.

A dala by si mi tie päťky?

Určite nie. Nemyslím si, že dejepis má byť o tomto. Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.

Aj ja som mala na základnej škole rok učiteľku, ktorá dejepis redukovala na kto, kde, kedy, a preto som ho vtedy nenávidela. Z tohto dôvodu by som ti tie päťky nedala a radšej by som od teba chcela súvislosti.

Dôraz na memorovanie faktov býva častá výčitka aj pri iných predmetoch ako dejepis. Spôsobuje to nedostatok času na vysvetlenie učiva?

Nedostatok času je jednou z príčin, ale podľa mňa ide aj o zjednodušenie práce. Zredukovať učivo na fakty je to najjednoduchšie, čo môže učiteľ spraviť. Možno je to aj tým, že sme na takýto spôsob boli naučení zo socializmu. Totalitné režimy totiž nenechajú ľudí rozmýšľať o veciach do hĺbky.

Pri spoločenských vedách sa používali rovnaké metodiky ako pri prírodných, čo nie je správne. Na matematike funguje, keď sa naučíš vzorce, pri spoločenských vedách už nie.

Nie je to jeden z dôvodov, prečo dnes ľudia veria konšpiráciám? Keď niekto dostane len fakty a potom objaví zdroj, kde si niekto fakty pospájal do vymyslených súvislostí, môže byť náchylnejší im veriť?

Určite áno, ale je to len jeden z faktorov. Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.

V školách mi preto chýba samostatný predmet, ktorý by sa venoval kritickému mysleniu, zahŕňal by logiku a mediálnu výchovu. Ak si takto vychováme celú generáciu, bude úplne jedno, aké hlúposti sa budú šíriť na internete, lebo ľudia budú kompetentní rozoznať ich od pravdy.

„Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.“

Zo školy si o 1. svetovej vojne pamätám, že sa viedla zákopová vojna. Ale až keď som začal sledovať YouTube kanál CrashCourse, uvedomil som si jej príčiny. Zistil som, že išlo o zlyhanie stratégie nemeckej armády, ktorá chcela rýchlo poraziť Francúzov a potom sa presunúť na východný front, kým sa Rusi stihnú zmobilizovať. A zákopy vznikli až po tom, ako im to nevyšlo.

Áno, bol to takzvaný beh k moru. Nemci sa pôvodne sústredili na jeden bod, a keď to nevyšlo, tak sa obe strany snažili tú druhú odtrhnúť takzvaným hákovitým oblúkom a napadnúť odzadu. Tým, že sa to nepodarilo, vznikla línia zákopov od mora až po Švajčiarsko. To ste sa v škole neučili?

Nepamätám si, ale až vďaka tomu videu sa mi pospájali súvislosti medzi faktmi. Tiež som sa dozvedel, že atentát na Františka Ferdinanda d’Este nebol príčinou 1. svetovej vojny, ako sme sa učili, ale vyústením situácie, ktorá v Európe vrela desiatky rokov. 

Existuje krásna karikatúra, kde európske mocnosti sedia na kotle, ktorý buble a o chvíľku vyvrie. Gavrilo Princip nebol príčinou vojny, ale len akousi čerešničkou na torte. Je ťažké vnímať tieto veci v miestnosti, kde sedí 30 ďalších ľudí a učiteľ nemá technické vymoženosti, maximálne mapu alebo projektor s prezentáciou.

Celá 1. svetová vojna sa preberá 2 až 3 hodiny, ale človek ju vníma úplne inak, ak si pustí video od CrashCourse, ktoré je spracované dokumentárne a gro témy ti odovzdá za 10 minút. Aj ja sa snažím ísť touto cestou, pretože to ľudí baví viac. V škole som s tým mala dobrú skúsenosť a verím, že na Slovensku sú učitelia, ktorí sa snažia ísť po príčinách.

Predstav si, že by si sa stala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu a môžeš spraviť tri zmeny. Ktoré by to boli?

Keďže som vyštudovala dejepis, tak by som mu určite dopriala väčšiu časovú dotáciu. A oddelila by som dejiny 20. storočia až po súčasnosť do samostatného predmetu, ktorý by išiel oveľa viac do hĺbky.

Tieto dejiny by som sa snažila kombinovať aj s ďalšími predmetmi, možno s politikou a dejinami diplomacie.

„Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.“

A tretia vec je, že by som sa navždy vymenovala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu 😂.

V škole vždy chválili deti, ktoré vedeli pred nástupom na základnú školu čítať a písať. Čo je podľa teba dôležité, aby sa naučili predtým, ako idú do školy?

Mám mladšiu sestru a myslím si, že jej rovesníci si nevážia peniaze a nemajú predstavu, koľko čo stojí a čo musí mama s otcom spraviť, aby jej mohli niečo kúpiť.

Malé deti by mali vedieť veci z bežného života, ktoré rozvíjajú ich jemnú motoriku. Nech pomáhajú v domácnosti, vedia si natrieť chlieb a majú elementárnu finančnú gramotnosť.

Zmení sa niečo v spôsobe výučby po tohtoročnej skúsenosti s učením z domu?

Myslím si, že sa nezmení nič. Rodičia si však možno uvedomili, že byť učiteľom nie je jednoduché. Očakávam teda, že učitelia získajú väčšie sociálne ohodnotenie a nebude sa o nich už uvažovať ako o ľuďoch, čo majú veľa voľna, robia od ôsmej do druhej a fajront.

Byť učiteľom je 24-hodinová šichta, pretože aj po vyučovaní sa musia pripravovať, opravovať písomky a premýšľať, ako deťom vyučovanie spestria. Tým, že rodičia nahliadli do vyučovania, možno si mnohí uvedomili, že deti sa učia aj nepodstatné veci a postupne príde aj k ich okresaniu. Načo máme vedieť, kedy bola bitka pri Rozhanovciach?

Minulý rok si vydala reakčné video na film V sieti, ktorý upozorňuje na sexuálne zneužívanie detí na internete. Založila si si na sociálnej sieti profil ako 13-ročné dievča a neskôr si zverejnila správy, ktoré ti posielali starší muži. Mali by sme deti viac viesť k zodpovednému používaniu technológií?

Nemôžeme zo všetkého spraviť samostatný vyučovací predmet, ale mediálna gramotnosť by určite mala byť súčasťou predmetu, ktorý som spomínala. Bola by som rada, keby táto téma išla v médiách viac do popredia a keby sa jej viac venovali umelci a tretí sektor.

Tvoje videá sú nielen náučné, ale aj výchovné. Vyhranila si sa v nich voči neonacistom, nabádaš ľudí, aby išli voliť. Vychádza tento prístup z tvojho pedagogického „ja“ alebo cítiš ako tvorca zodpovednosť?

Vychádza to čisto z mojej osobnosti. Učiteľ by nemal podsúvať študentom svoje hodnotiace súdy. Aj ja sa tomu snažím vyhýbať a väčšina mojich videí je založená na faktoch. Dávam si však záležať, aby si ľudia na záver videa aj pri takejto téme uvedomovali, že nás všetkých spájajú hodnoty slobody, solidarity a humanizmu.

Som veľmi humanistický a tolerantný človek. Aj keď často nechcem niečo do videa dať, aby ľudia nemali pocit, že je v tom nejaký ideologický podtext, nedá mi to. Humanizmus a solidarita by mali byť vlastné každému bez ohľadu na to, v akom tábore sa ideologicky nachádza.

Tvoje videá sú postavené na podrobných rešeršoch. Ako dlho ti trvá pripraviť jedno video? Odkiaľ čerpáš informácie a fotky? 

Keďže si všetko robím sama, jedno video mi trvá asi týždeň. Zber dát a písanie scenára mi zaberú najviac času, jeden deň potrebujem na nahratie a strih. Na fotky a ilustračný materiál sa snažím používať bezplatné knižnice ako Pexels, Pixabay a Unsplash. Úžasný archív je aj na YouTube. Volá sa British Pathé a dá sa tam nájsť aj veľa materiálu z európskych dejín.

Pri obsahu je to rôzne, väčšinou sú anglické a nemecké online zdroje a články a mám, samozrejme, aj kopu svojich kníh a poznámok zo strednej. Ako východiskový zdroj vie niekedy poslúžiť anglická Wikipedia, kde sa dajú pod čiarou nájsť relevantné zdroje. Slovenskú nepoužívam, keďže nad ňou nie je až taká poctivá kontrola.

Podľa čoho si vyberáš témy? Máš plán na nejaké obdobie dopredu?

Väčšinou mám plán na týždeň až dva dopredu a viem, čomu sa chcem venovať v najbližších troch či štyroch videách. Niekedy sa však stane, že si video pripravím a nevydám ho, pretože mi napadne niečo lepšie alebo sa objaví aktuálna téma, na ktorú chcem reagovať. Aktuálne premýšľam, či vydať video o plagiátorstve.

Čítajte aj: 5 YouTube tvorcov, ktorých videá si rada pozerá Sandra z Dejepis Inak

Občas mi aj ľudia píšu, čo by ich zaujímalo, no snažím sa spracovávať najmä témy, ktoré sa preberajú v škole, a potom dejiny hygieny a každodenného života. Zaujíma ma, ako ľudia robili veci kedysi a ako vznikli javy, ktoré nás obklopujú.

Na YouTube máš v čase nášho rozhovoru približne 100-tisíc odberateľov. Dá sa už pri tomto počte zarobiť si tvorbou YouTube alebo ti v tom najviac pomáhajú spolupráce a tvoji podporovatelia cez platformu Patreon?

YouTube je približne polovica môjho zárobku a Patreon druhá. Nedávno som však dala výpoveď v práci a rozhodla som sa viac venovať svojej tvorbe, takže môžem vydávať namiesto jedného videa dve videá týždenne.

„Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu.“

Ako som začala vydávať viac obsahu, tak YouTube začal prevyšovať a dá sa z toho vyžiť, ale je to stále menej, ako som zarobila v potravinách. Najväčším zárobkom sú pre mňa spolupráce, pretože jedna až dve mi dokážu priniesť mesačný príjem, ktorý som mala v práci, do ktorej som chodila 25 hodín týždenne.

Nemáš pri videách na citlivé témy problém s demonetizáciou? (demonetizované video na YouTube nemôže generovať príjmy z reklamy, pozn. red.) 

Minulý rok mi demonetizovali kanál, lebo som na náhľadové obrázky používala nesprávne obrázky, už je to opravené a ja som opatrnejšia. Niektoré moje videá síce nie sú demonetizované, ale majú symbol žltého dolára. To znamená, že nemajú takmer žiadne reklamy, pretože sa venujú téme, ktorá by sa inzerentovi nemusela pozdávať.

Tie videá často súvisia s vojenskými konfliktmi. Len čo použiješ slová ako smrť, konflikt či vojna, dostaneš žltý dolár, pretože YouTube algoritmus nerozlišuje kontext, v ktorom slová zaznejú.

Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu. Algoritmus nepozná iróniu ani sarkazmus, nechápe, že keď robím video o izraelsko-palestínskom konflikte, tak ho robím ako výučbovú hodinu.

Problém so žltým dolárom pri novom videu je ten, že v ten deň zarobím rovnako ako v deň, keď video nevydám a nové video sa nedostáva ani do odporúčaní. Môj kanál potom stráca na popularite, pretože klesá miera prekliknutí.

Na záver mám tri trochu klišé otázky, ktoré sa objavujú v rôznych anketách, ale ako dejepisárky sa ťa ich musím opýtať. Ak by si mohla navštíviť nejaké historické obdobie, ktoré by to bolo?

Na vysokej škole som sa venovala tudorovskému Anglicku a to ma aj najviac bavilo. Naozaj by som však chcela ísť do starovekého Grécka. Asi by som musela byť mužom, ale chcela by som zažiť scénu ako z obrazu Aténska škola od Rafaela, sedieť niekde na schodoch a filozofovať s velikánmi ako Platón a Aristoteles.

Ktorej historickej osobnosti sa podľa teba nevenuje toľko pozornosti, ako by si zaslúžila?

Myslím si, že málo pozornosti venujeme našim národným dejinám a dejinám Uhorska. A viac by sme sa mali venovať našim velikánom ako Štefánik a Masaryk, na ktorých si spomenieme len pri okrúhlych výročiach.

S ktorou historickou osobnosťou by si si asi rozumela? 

S Tomášom Garriguom Masarykom. Keby existoval nejaký paralelný vesmír, tak by som sa doňho asi aj zamilovala. On bol veľmi nadčasový človek, ale mám šťastie, že mám po boku veľmi podobného muža.


Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. V grantovom programe O2 Digitálna škola uspelo 16 projektov zameraných na vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl, ich učiteľov, ale aj na rozvoj detí v predškolskom veku. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Sandra Sviteková

Vyštudovaná učiteľka založila populárny YouTube kanál Dejepis Inak, v ktorom podáva historické, spoločenské aj filozofické témy zábavnou formou s dôrazom na súvislosti. Pre slabé finančné ohodnotenie učiteľov sa zamestnala v rakúskych potravinách, dnes sa naplno venuje tvorbe videí na YouTube. Sledovať ju môžete aj na Instagrame


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac