„Mami, tati, som gay.“ Prečítajte si ako sa rodičia vysporiadali s inou orientáciou svojich detí

8 rodičia nám prezradili, ako prijali orientáciu svojho dieťaťa, aj akým spôsobom to ovplyvnilo vzťahy v rodine.

Povedať o svojej orientácii rodičom je pre mnohých ľudí viac ako náročné. Mnohí sa boja odsúdenia a toho, že si naštrbia inak dobre fungujúce vzťahy. Opýtali sme sa preto rodičov detí s inou orientáciou, ako sa s touto skutočnosťou vysporiadali.

Všetkým rodičom sme položili 3 otázky:

  1. Ako vám vaše dieťa oznámilo, že je inak orientované?
  2. Aká bola vaša reakcia a ako ste sa s tým vysporiadali?
  3. Ovplyvnilo to nejakým spôsobom váš vzťah?

Prečítajte si ich úprimné odpovede.

Pozn. red.: Nie všetci rodičia si priali uviesť svoje celé meno či svoju fotografiu. Ich želanie sme rešpektovali.

Zuzana Žaludková, mama Dušana a Jakuba

1. Bolo to skoro pred piatimi rokmi, ale aj teraz mám ten obraz živo pred očami. Blížili sa Vianoce a po celodennom zhone sme sedeli s Duškom v obývačke, rozprávali sa a mojkali. Opäť ma tak, ako často predtým zaujímalo, či sa v jeho živote ešte neobjavilo nejaké dievča. Pripadalo mi to prirodzené, keďže už bol na vysokej škole. Máme dvoch dospelých chlapcov a túžobne očakávame príchod mladej ženy do našej rodiny. V tom momente som zazrela na jeho tvári zvláštny výraz. Niečo ako úľak. „Nebude to dievča, ale chlapec,“ povedal mi.

2. Odrazu som mala pocit, že prestanem dýchať, že mi príde zle. Bola som červená v tvári, srdce mi bilo ako zvon a nedostával sa ku mne vzduch. Povedala som len: „Zavolám ocka, aby sme to počuli obaja.” Teraz už viem, aké to bolo pre Duška ťažké. Aký nesmierne odvážny a úžasný bol. Prirodzene nasledovali otázky, slzy, výčitky, obviňovanie samej seba ako matky. Vždy som si o sebe myslela, že som tolerantný človek. Ak sa vás však téma homosexuality dotkne osobne, nie je to  také jednoduché. Aspoň pre mňa nebolo. Duško nám dal na všetky otázky odpovede. Svojou orientáciou si už bol absolútne istý. Ubezpečil nás, že nikde sa chyba nestala, že v živote a v samotnej prírode sú tieto veci prítomné, bežné a nie zriedkavé. Jeho otec Dušan to zvládol geniálne. Ťažké životné údely zvláda racionálne a pokojne, za čo ho nesmierne ľúbim. Mne ako mame sa začali premietať rôzne scenáre z filmov, možné nebezpečenstvo a odsúdenie našou neliberálnou spoločnosťou. V noci sme sa držali za ruky a viedli dlhé rozhovory. Keďže doma bol starší syn Jakub, bol pre nás všetkých oporou v zvládnutí tejto novej situácie.

3. Obaja s manželom sme otvorení ľudia a celá situácia iba posilnila našu toleranciu. Inakosť nášho syna nás posunula a ukázala nám, že treba vytvárať priestor na nové rodinné tradície. Uvedomili sme si, ako silno Duško potrebuje našu lásku a uznanie, ktoré inak orientovaní  ľudia v dnešnej konzervatívnej a konzumnej spoločnosti, žiaľ, nedostávajú. A pritom stačí tak málo – otvoriť srdcia a byť čestný. K sebe, svojim blízkym a priateľom. Duško je úžasný syn, študuje v zahraničí a má takmer trojročný vzťah s Jessym. My tento vzťah podporujeme a tešíme sa z neho. Pevne veríme, že našou úprimnou výpoveďou povzbudíme ľudí, aby o sebe rozprávali a nebáli sa odmietnutia. Veď dúha je predsa (pol)kruh. Krásny, farebný a plný pestrofarebného života.

Jozef Belej, otec homosexuálov Martina a Michala

1. Z mosta do prosta (úsmev).

2. Ako som reagoval? Už si poriadne nepamätám, ale pokiaľ viem, nebola to nijaká násilná reakcia (úsmev). Dodnes som sa s tým nevysporiadal, ale láska k dieťaťu je dôležitejšia než nejaké moje pocity.

3. Náš vzťah to ovplyvnilo, aj v dobrom, aj v zlom. Možno sme menej vysmiati, ale o to odolnejší. Dokážeme sa podoprieť viac, ako keby sme mali „normálne“ deti.

Janette Luzárová, mama Nikoly

1. Dcéra mi to oznámila spontánne. Najprv som to brala ako rebelantstvo, ale časom mi došlo, že je to naozaj tak.

2. Moja reakcia bola úplne normálna, vôbec to so mnou nepohlo. Hlavne nech je ona šťastná, to je dôležité.

3. Náš vzťah to vôbec neovplyvnilo, nič sa nezmenilo. Je to moja dcéra a ľúbim ju stále rovnako.

Mama Zuzany Lipatiovej

1. Keďže svoje dieťa milujem, zmenu v jej správaní sme spolu s otcom vycítili aj sami, takže to pre nás nebol žiadny šok ani prekvapenie.

2. Pravdaže trošku ma to mrzelo, každá matka si predstavuje biely závoj a vnúčatá, ale keďže bola šťastná Zuzka, boli sme šťastní spolu s ňou, neriešili sme to.

3. Náš vzájomný vzťah to absolútne  neovplyvnilo. Prežívam spolu s ňou jej lásky i sklamania a na jej živote sa mi nezdá nič nenormálne.

Mama Tomáša Androviča

1. Syn ma pozval na večeru a veľmi slušne a opatrne sa mi priznal k svojej orientácii. Zo začiatku som nechápala, o čo ide alebo skôr som asi nechcela chápať. Až po ďalších synových slovách som si začala uvedomovať, čo mi hovorí.

2. A aká mala byť moja reakcia? Je to môj syn, ale dodnes sa vyrovnávam s tým, že nebudem mať vnúčatá. Keď raz svoje dieťa milujete, tak ho milujete so všetkým dobrým aj zlým a je jedno či je homosexuál, heterosexuál, bisexuál alebo drogovo závislé. A takto by som mohla menovať ďalej. Snažíte sa dieťaťu pomôcť a nie ho znemožniť. Ale vyrovnať sa s tým musí každý rodič sám. Ja som sa s tým vyrovnávala roky a nemôžem povedať, že som s tým už úplne vyrovnaná, ale ako som už napísala, je to môj syn.

3. Ako to ovplyvnilo náš vzťah? Zo začiatku som mala ja problém sama so sebou, ale našťastie mám skvelého manžela, ktorý má chápal, podporoval a pomohol mi stotožniť sa s tým. Keby nie jeho, tak mi to trvá ďaleko dlhšie. Môj vzťah sa k synovi nezmenil, stále ho ľúbim rovnako.

L. J., mama Viktórie

1. Predchádzali tomu udalosti, ktoré pre mňa boli desivé. Zistila som, že sa moja dcérka sebapoškodzuje. Vydesila som sa a pátrala prečo, kde som urobila chybu a čo ju k tomu vedie. Navštívili sme psychológa, snažila som s ňou rozprávať a sama prísť na to, prečo si to robí. Ona stále opakovala, že je zlá, hnusná, že si nezaslúži nič, že sa za ňu máme hanbiť. Bolo hrozné počúvať to od dieťaťa, ktoré bolo vždy šťastné, usmievavé, prítulné a milé. Až z nej vyšlo, že je na dievčatá. Bože, ako mi odľahlo.  „Pre toto si ubližuješ? Veď to mi vôbec nevadí. Mne je jedno, či budeš šťastná s mužom, alebo ženou. Len buď šťastná,” povedala som jej. Bola to úľava pre mňa a aj pre ňu.

2. Nevidím v tom žiadny problém, čo sa nášho vzťahu a mojej lásky k nej týka. Je to moja dcéra, budem pri nej vždy stáť, podporovať ju a chrániť. Viem, že sú ľudia, ktorí jej dajú pocítiť svoj negatívny postoj, no na to musí byť pripravená, musí byť silná a rozumná. Toto bude v jej živote ťažšie, ale má nás.

3. Myslím si, že nás to zblížilo. Som na ňu hrdá, že sa v takom mladom veku odhodlala povedať, čo cíti. Urobila si v hlave jasno a teraz žije slobodne, šťastne a bez pretvárky. Má úžasnú priateľku, ktorá sa pre našu rodinu stala darom. Keď ich spolu pozorujem, priala by som každému taký vzťah. Vzťah plný porozumenia, podpory, lásky. Cítiť z nich šťastie a to je nádherné.

Denisa K., mama Dušana

1. Podľa určitých indícií som to tušila už dávno, asi v 13 – 14 rokoch som sa ho na to priamo spýtala. Poprel to, bál sa mi povedať pravdu. Asi v 16 rokoch mi povedal jednoznačne: „Som gay.“

2. Keďže som to v sebe riešila už roky predtým, ale v kútiku duše si človek stále necháva malú nádej, že snáď nie, poplakala som si, nie jednu noc, ale na druhej strane sa mi uľavilo. Tá neistota ma ničila. Najviac ma trápila obava, že jeho život bude oveľa ťažší, hlavne na Slovensku. Nie samotný fakt, že je gay. Každá normálna matka chce, aby jej dieťa bolo šťastné. Asi hlavne preto som ho od detstva viedla k tomu, aby cestoval a vedel dobre cudzie jazyky, nech si môže vybrať to najlepšie miesto pre slobodný život. Snažila som sa byť nesebecká,  pretože mať dieťa ďaleko od seba, nie je pre matku nič jednoduché. Chce ho mať tu a pre seba, hlavne, keď je jedináčik.

3. Manžel to znášal veľmi zle, došlo ku konfliktom medzi ním a synom a výrazne to ovplyvnilo aj náš vzťah. Dala som mu jednoznačne najavo, že ma nesmie nútiť vybrať si medzi ním a naším jediným synom. Prehral by na plnej čiare a on si to uvedomil. Je z výchovy v rodine plný predsudkov, takže je to ťažké. Už sa s tým ako-tak vyrovnal. Ale o vzťahoch syna nechce, bohužiaľ, nič vedieť. Náš vzťah to ovplyvnilo zásadným spôsobom, ale ustáli sme to. Budúcnosť je vo hviezdach.

Iveta Balocová, mama Romana Samotného

1. Bolo to už dávno, ani si nespomínam, ako mi to vlastne povedal.

2. Určite ma to vtedy zaskočilo, ale prijala som to. Veľa sme sa spolu rozprávali a ja som pochopila, že ho nechcem stratiť.

3.  Ešte viac to upevnilo náš vzťah, takže spolu s láskou riešime naše radosti i starosti.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o inakosti a potrebe tolerancie. Práve o tejto téme sa v uliciach nášho hlavného mesta v týchto dňoch hovorí o čosi viac ako inokedy. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Pozerajme sa aj na inakosť rovnakými očami

Hlásime sa k myšlienkam otvorenej spoločnosti, ale zabúdame na to, že slová nie sú činy. Koľkokrát sme sa zastali niektorej menšiny, snažili sa ju pochopiť a vypočuli si, čo potrebuje?

Svet je farebný. Je v ňom množstvo vecí, javov a odlišností, z ktorých si veľa umelcov, vedcov a otvorených ľudí berie inšpiráciu, no mnohí z nás inakosť často nedokážu prijať.

Byť iný nie je ľahké. Mať fyzický či mentálny hendikep, inú farbu pokožky, vyznávať inú vieru či kráčať ruka v ruke s človekom rovnakého pohlavia. Zamysleli sme sa niekedy nad tým? Možno nie. Prvé, čo nám často prebehne mysľou pri pohľade na niekoho „iného“, je to, aké je to odpudzujúce či neprípustné.

K úplnej tolerancii všetkého, čo sa vymyká „normálu“ stanovenému väčšinovou spoločnosťou, máme ešte ďaleko. Nie sme dostatočne vyspelí a pripravení prijať inakosť a považovať ju za našu súčasť, za súčasť spoločnosti, v ktorej spolu žijeme. Máme pred sebou dlhú cestu, a to nielen v otázkach homosexuality.

Toto víkendové vydanie Sódy sme sa rozhodli venovať inakosti a potrebe tolerancie, o ktorej sa v uliciach nášho hlavného mesta v týchto dňoch hovorí o čosi viac ako inokedyAby sa nám u nás dobre žilo, mali by sme sa všetci snažiť nielen o akceptáciu, ale aj o pochopenie všetkých skupín našej spoločnosti.

V tomto vydaní nájdete:

Psychologička Barbora Kuchárová: Chceme od ľudí, aby prijali inakosť, ale oni často nevedia prijať ani sami seba. Naša spoločnosť nie je vychovaná tak, aby na akúkoľvek inakosť nazerala rovnakými očami. Prečo je to tak a čo by sme s tým mohli urobiť? Na tieto a mnohé ďalšie otázky sme hľadali odpovede spolu s uznávanou psychologičkou.

Alex Vlčko: Čím je spoločnosť otvorenejšia, tým menej je izolácie. Marketingový manažér Alex žije na Slovensku so svojím brazílskym priateľom, v jeho rodnej krajine sú manželmi. Prečítajte si príbeh Alexa, ktorý hovorí o tom, s čím všetkým sa stretáva v bežnom živote a čo by inak orientovaným ľuďom u nás naozaj pomohlo.

„Mami, tati, som gay.“ Prečítajte si, ako sa rodičia vysporiadali s inou orientáciou svojich detí. Zdanlivo jednoduchej vete predchádzajú hodiny vnútornej dilemy, sebapoznania a presviedčania, že všetko bude fajn. A po jej vyslovení zase prichádza množstvo otázok rodičov. Každý z nich to zvláda inak, ôsmi nám porozprávali, ako sa s tým vyrovnali oni.

5 známych tvárí, ktorí bojujú za práva ľudí s inou orientáciou. Mienku v spoločnosti výrazným spôsobom ovplyvňujú nielen médiá, ale aj známe tváre, s ktorých názormi sa dokážu mnohí stotožniť. Vybrali sme pre vás päticu ľudí, ktorá sa snaží o zrovnoprávnenie LGBT ľudí.


CEO O2 Slovakia Peter Gažík: Nechcem, aby technológie oberali moje deti o iné skúsenosti

Technológie výrazným spôsobom ovplyvňujú a menia naše životy. Peter Gažík, generálny riaditeľ O2, prezradil, ako ich vníma on.

Ako budovať u detí vzťah k technológiám tak, aby sa nestali stredobodom ich života, ako si zorganizovať svoj pracovný čas tak, aby sme si zachovali pocit vnútornej slobody a ako by sa mala správať spoločensky zodpovedná firma? S generálnym riaditeľom O2 Petrom Gažíkom sa porozprávala Slávka Kubíková, ktorá na jeseň tohto roka vydala svoju druhú knižku o tom, ako by sa mali deti aj dospelí popasovať s technológiami.

Získajte novú knižku Slávky Kubíkovej Krotitelia displejov vďaka O2 Extra výhodám za zvýhodnenú cenu. Viac informácií

O deťoch, technológiách a výchove

Vo svojej knižke Krotitelia dispejov sa venujem rizikám, ktoré prinášajú technológie najmä vo vzťahu k deťom. Ty si rodič dvoch chlapcov, vnímaš riziko, ktoré so sebou technológie prinášajú?

Samozrejme, tomuto riziku sa nedá uniknúť. Otázkou je, akým spôsobom sa k nemu staviame a ako manažujeme vzťah detí k technológiám. Technológie dospelým aj deťom mnohé veci uľahčujú, sú dobrý sluha, ale zlý pán.

Som presvečený, že svet technológií deti určitým spôsobom posúva dopredu, prispieva k lepšej výučbe, k dostupnosti informácií, s ktorými sa dá okamžite ďalej pracovať. Je to úžasné zjednodušenie, vďaka ktorému sa človek posúva ďalej. Ide však o to, aby sme nepodľahli tomu, čo technológie prinášajú.

Naproti tomu aj naozaj malé deti majú v súčasnosti prístup k technológiám. Tvoji synovia majú 6 a 9 rokov. Ako to funguje u vás v rodine?

Riadime sa heslom „menej je viac“. Technológie do ich života vnášame postupne a s jasnými pravidlami, aby boli schopní vnímať, čo vďaka nim môžu získať, ale nemali veľa príležitostí, aby im technológie niečo vzali. Nebojím sa, že by technológie narušili ich vývoj. Ako rodičovi by mi však bolo ľúto, ak by ma deti počas pekného dňa začali presviedčať, že sa chcú hrať doma na mobile.

Nechcem, aby ich technológie oberali o iné skúsenosti a iný pohľad na svet, ktorým som si prešiel aj ja. Chcem, aby bol život mojich detí pestrejší, aby nesedeli v kúte a nezačínali a nekončili deň s mobilom v ruke.

V praxi to funguje aj tak, že tvoj starší syn dostal telefón medzi poslednými v triede a do školy ho takmer vôbec nenosí.

Áno, technológiám sa nedá úplne ubrániť, v istom momente je ich nástup nezvrátiteľný, preto má aj on telefón. Faktom je, že ho naozaj dostal medzi poslednými. Musím však priznať, že odmietam, aby telefón využíval na pasívnu konzumáciu obsahu. Súhlasím však s tým, že ho používa na elektronickú komunikáciu v prípade, ak sa chce spojiť so svojím kamarátom a dohodnúť si s ním program.

„Technológie dospelým aj deťom mnohé veci uľahčujú, sú dobrý sluha, ale zlý pán.“

Ako v praxi riešiš to, aby si na mobile bezbreho nepúšťal nevhodný obsah?

Jeho výchova je postavená na tom, že pravidlá sa dodržiavajú. Naše pravidlo je, že mobil má k dispozícii primárne na telefonovanie, nie na bezcieľne pozeranie obsahu. V telefóne má predplatenú kartu od O2 s určitým objemom dát, keď si ich minie, tak mu ich jednoducho neobnovím.

Technológie možno už v detskom veku využívať aktívne, tvoj syn sa napríklad učí programovať. Ako vznikol tento nápad?

Nechceme ho ochudobňovať, preto sme sa rozhodli, že mu nájdeme iný spôsob, ako bude mať z pohľadu kvantity prístup k technológiám, ako aj hrám, a zároveň to bude prospešné a zmysluplné.

Navštevuje voľnočasový krúžok Gamecraft, v rámci ktorého sa deti učia programovať hry. Spĺňa to teda ten cieľ, že má prístup k technológiám, niečo sa učí a vo finále ho to niekam posúva. Ako výsledok celoročného snaženia priniesol svoju vlastnú hru. Mal som radosť, keď mi ukazoval, ako ju hrá. Bolo to zaslúžené, pretože sa na tom aktívne spolupodieľal, niečo vytvoril a nebol len pasívny konzument.

O vplyve technológií a organizovaní času

A čo ty a technológie? Neovplyvňuje ťa negatívne to množstvo digitálnych informácií, ktorému si vystavovaný?

Nijako zásadne to na sebe nepociťujem. Je len na nás a v prípade detí na rodičoch, aby sme si ustrážili ten svet okolo nás. Často som však konfrontovaný s otázkami, ako si organizujem pracovný čas. Vždy hovorím, že je to o vnútornej slobode, ktorú si človek sám vytvorí, keď si určí priority.

Považujem sa za bežného konzumenta technológií, nie som žiaden geek. Sledujem základné trendy a smer, akým sa uberajú, ale nemám predispozíciu riešiť prostredníctvom technológií viac, než je nevyhnutné. Som nastavený tak, aby som s ľuďmi v ideálnom prípade komunikoval osobne.

Hovoríš o pocite vnútornej slobody, znie to pekne, ako to však docieliš?

Väčšinu dňa mám v telefóne vypnuté zvonenie a z času na čas sa pozriem na obrazovku, aby som zistil, čo sa deje. Mám vypnuté aj push notifikácie, takže nemám potrebu riešiť veci hneď, keď mi niekto napíše. Ak by sa dialo niečo urgentné, tak by kontaktovali moju asistentku alebo by sa daná informácia ku mne dostala iným spôsobom.

Nedá sa to inak, než eliminovať nával informácií cez nejaké bariéry.

Predpokladám, že máš presne vyhradené časy, kedy si pozeráš e-maily.

Sčasti áno, keďže v podstate celý môj pracovný deň väčšinou tvoria rôzne stretnutia, často aj so širším osadenstvom, a nie vždy je potrebná moja 100 % pozornosť, občas si časť stretnutia dokážem „ukradnúť“ aj pre seba. Vtedy sa pozriem, kto sa ma snažil kontaktovať.

Písomnú komunikáciu však v zásade riešim večer, keď prídem domov. Vždy sa sám seba pýtam, či môj e-mail danú vec posunie, či mení alebo nemení danú situáciu. Podľa tohto kľúča človek zistí, že gro vecí môže počkať aj do druhého dňa a nie je nevyhnutné prepadnúť pocitu, že všetku prijatú poštu treba riešiť hneď.

Práci sa teda venuješ aj doma. Máš striktne oddelený čas na rodinu a čas na prácu?

Prácu riešim, až keď deti zaspia. Už keď boli malé, nastavili sme si to s manželkou tak, že chodia spávať medzi ôsmou a pol deviatou, aby sme mali aj nejaký čas pre seba. Negatívom potom je, že deti vstávajú so železnou pravidelnosťou o šiestej vrátane víkendu.

„Chcem, aby bol život mojich detí pestrejší, aby nesedeli v kúte a nezačínali a nekončili deň s mobilom v ruke.“

O zodpovednom podnikaní

O2 je firma, ktorá predáva smartfóny a dáta, čo so sebou prináša aj určitú zodpovednosť. Ako by sa mala správať zodpovedná firma?

Musím povedať, že pre mňa v istom smere niečo ako firma neexistuje. Termín firma sa používa na označenie spoločenstva ľudí, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť s nejakým cieľom, ale firmu ako takú vytvárajú až konkrétni zamestnanci so svojimi predstavami a hodnotami. Pevne verím, že podobnú reflexiu ako ja zažíva každý zamestnanec.

Nie je to o tom, že by sa niekto abstraktne v mene firmy rozhodol, že toto je správne. Ak to má byť uveriteľné z pohľadu CSR aktivít (Corporate social responsibility – spoločenská zodpovednosť firiem, pozn. red.), malo by to vychádzať z vnútra firmy, inak to nedáva zmysel.

Firmy by síce mali produkovať zisk, ale nemali by zneužívať svoje postavenie a ubližovať zákazníkom, čo nie vždy platí. Ako sa na toto pozeráš ty?

Z dlhodobého hľadiska je pre každú firmu dôležité, aby sa nesnažila len prvoplánovo predávať svoje produkty a služby, ale zároveň si so zákazníkmi vytvoriť udržateľný vzťah, ktorý je založený na dôvere, transparentnosti a férovosti.

K tomu logicky patrí to, že O2 sa snaží svojim zákazníkom poskytovať určitú podporu a zároveň ich edukovať, ako technológie využívať zmysluplne.

Zažívame digitálnu revolúciu, máme prístup k množstvu informácií, ešte však nie sú vybudované systémy na reguláciu rizík, ktoré technológie prinášajú. Ako by sa mali nastaviť?

Vidím dva základné prístupy. V rámci prvého prístupu majú firmy niekde vo svojej DNA zakódované, že tieto veci robia ako súčasť svojho biznisu, resp. boli už na začiatku ich podnikateľského zámeru. Napríklad my v O2 chceme byť transparentní a féroví, chceme meniť to, ako ľudia vnímajú operátorov.

„Ako mobilný operátor cítime zodpovednosť nasmerovať deti správnym smerom a svojím podielom prispieť k tomu, aby sme aktívne budovali zdravšiu a aktívnejšiu mladú generáciu.“

Druhý prístup je vecou prežitia. Aj firmy, ktoré nemajú tieto veci zvnútornené, sa k zodpovednosti postupne prepracujú, lebo si uvedomia, že sa z toho stane biznisová nevyhnutnosť. Takouto témou je dnes ekológia.

Automobilky niekedy neriešili emisie, čo sa však mení, niektoré firmy na tom už istým spôsobom postavili svoj biznis, napríklad Tesla. Postupne však vidíme, že sa k tomu prepracúvajú aj tradičné automobilky, lebo to začínajú vnímať ako nevyhnutnosť.

O2 teda podľa teba patrí do tej prvej kategórie. Ako sa tá zodpovednosť prejavuje v praxi?

Najlepšie sa to prejavuje vtedy, keď o tom nemusíme hovoriť a deje sa to prirodzene. Pre mňa je to najmä o tom, akým spôsobom spolu fungujeme, akým spôsobom sa nastavuje zrkadlo toho, čo je vo firme správne alebo nie.

Raz som počul pekný citát: Firemná kultúra je definovaná tým, čo generálny riaditeľ toleruje. Ale nie je to len o tom. Svojím spôsobom je každý vo firme tak trochu CEO a všetci nastavujeme pravidlá fungovania.

V rámci O2 máme veľa pekných príkladov, prostredníctvom ktorých sa snažíme postaviť za správne veci. Veríme, že sloboda je dôležitá hodnota, preto podporujeme odkaz 17. novembra. Ako mobilný operátor kladieme dôraz na to, aby mali ľudia technológie pod kontrolou. Na jar tohto roka sme spustili iniciatívu Dátuj zodpovedne, v rámci ktorej upozorňujeme na nebezpečenstvo používania mobilu za volantom, čo v súčasnosti predstavuje naozaj veľký problém.

Zároveň si plne uvedomujeme, že pre dnešné deti je mobilný telefón veľkým lákadlom, cítime zodpovednosť nasmerovať ich správnym smerom a svojím podielom prispieť k tomu, aby sme aktívne budovali zdravšiu a aktívnejšiu mladú generáciu. Preto sme spolu s Matejom Tóthom rozbehli O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, prostredníctvom ktorej sa snažíme priviesť deti k pohybu a poskytnúť im zmysluplnú alternatívu trávenia voľného času.

Jednou z tých aktivít, resp, iniciatív, je aj podpora vydania knižky Krotitelia displejov. Prečo ste tak urobili?

Záleží nám na tom, aby sme ako firma menili naše okolie a našu spoločnosť k lepšiemu. Podpora knihy, ktorá vysvetľuje, aké vážne riziká so sebou digitálne technológie prinášajú, a zároveň šíri osvetu, akým spôsobom budovať vzťah detí k technológiám tak, aby pred displejmi netrávili všetok svoj voľný čas, je pre nás prirodzeným pokračovaním našich doterajších aktivít.

Zaujala vás táto téma a radi by ste sa o budovaní vzťahu detí k technológiám dozvedeli viac? Knižku Slávky Kubíkovej Krotitelia dispejov môžete vďaka O2 Extra výhodám získať za zvýhodnenú cenu. Viac informácií nájdete na www.extravyhody.o2.sk.

Peter Gažík

Študoval lingvistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na London School of Economics. V rokoch 2011 až 2014 pôsobil v O2 na pozícii Public Affairs Director a následne s O2 spolupracoval ako konzultant v oblasti regulácie a zodpovedal za vzťahy s partnerskými aj štátnymi inštitúciami, ako aj regulátorom. Od júna 2015 je generálnym riaditeľom spoločnosti.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Vyhrajte Playstation 4 alebo robotický vysavač s kartou O2 Voľnosť

Čítaj viac

Ušetrite pri nákupe nového Samsungu. Opäť máte šancu vymeniť starý za nový

Čítaj viac