Zakladateľka Bielej noci: Ľudia čakajú diskotéku a tú im nedáme

„Biela noc bola láska na prvý pohľad,“ spomína Zuzana Pacáková, ktorá úspešné podujatie priniesla na Slovensko.

V čase, keď žila v metropole Francúzska, sa Zuzana Pacáková zamilovala nielen do samotného Paríža, ale aj do podujatia Biela noc. Po návrate na Slovensko sa dala na ťažkú cestu a rozhodla sa priniesť tento mestský festival aj k nám. Posledný septembrový a prvý októbrový víkend tak Bratislava a Košice už niekoľko rokov ožívajú umením a inštaláciami, pričom festival navštívi približne 200 000 divákov.

So zakladateľkou a umeleckou riaditeľkou Bielej noci Zuzanou Pacákovou sme sa porozprávali nielen o tom, ako podujatie vzniklo, ale aj o tom, ako sa pripravuje, čo všetko návštevníkov čaká aj o špeciálnej projekcii Oceán, za ktorou stojí spoločnosť O2. Tá je tento rok aj jedným z partnerov podujatia.

Zvažujete, ktoré diela počas Bielej noci navštíviť? Vybrali sme pre vás 10 inštalácií, ktoré treba zažiť. Viac informácií

O pozadí vzniku Bielej noci sa síce hovorí pomerne často, no nie každý ho pozná. Mohli by ste nám ho viac priblížiť?

Študovala som a žila sedem rokov v Paríži, kde som ako návštevník objavila Bielu noc. Bola to láska na prvý pohľad. Kládla som si otázku, či má niečo podobné zmysel robiť aj u nás, pretože pred 15 rokmi tu nebolo veľa festivalov vo verejnom priestore. Keď sme v roku 2010 začali v Košiciach, bol to prvý festival tohto druhu na Slovensku.

Začalo to teda sci-fi myšlienkou, keď študentka, ktorá navštívila veľký festival v Paríži, mala ambície priniesť ho na Slovensko, do svojho rodného mesta, ktoré v rovnakom období získalo titul Európske mesto kultúry.

Festival sa koná vo verejnom priestore. Aký význam má podujatie pre mesto?

Z môjho pohľadu obrovský. Vďaka festivalu sa zviditeľnia rôzne mestské monumenty aj samotné mesto ako destinácia nielen u nás, ale aj v zahraničí, pretože je o neho veľký mediálny záujem. Tento typ festivalov výrazne stimuluje turizmus a rovnako aj ekonomický mechanizmus, pretože v čase eventu sú hotely, kaviarne, reštaurácie aj MHD plné, čo generuje príjmy prostredníctvom daní v rámci mesta a regiónu.

Festival prináša umenie, nielen to svetelné, do verejného priestoru. Kto si ho podľa vás dokáže najviac užiť?

Výhodou a zároveň nevýhodou je to, že na Bielu noc chodia všetci. Nie je to vyhranené publikum, ktoré bežne chodí do múzea či na hudobné festivaly. Od malých detí po starých ľudí, sú tam všetci. Z tohto hľadiska je to výhoda, festival má edukačnú, osvetovú a popularizačnú úlohu. Na druhej strane taká veľká a rôznorodá masa ľudí je pre organizátora veľká výzva.

Esther Stocker – Z budúcnosti, Biela noc 2016 (foto: Welin Nagyová)

Okrem veľkých multimediálnych diel si návštevník pozrie aj konceptuálnejšie diela, ktoré nie sú prvoplánovo pochopiteľné. Ľuďom sa tak otvárajú nové obzory.

Nevýhodou je to, že niekedy majú iné očakávania. Veľakrát čakajú ohňostroje a laser show, a keď prídu, zistia, že nie všetky diela sú o svetelnom efekte, ale majú aj hlbšiu myšlienku. Preto mávame aj negatívny feedback. Ľudia čakajú diskotéku a tú im nedáme.

„Okrem veľkých multimediálnych diel si návštevník pozrie aj konceptuálnejšie diela, ktoré nie sú prvoplánovo pochopiteľné. Ľuďom sa tak otvárajú nové obzory.“

Vidíte posun od úplne prvej Bielej noci? Čo všetko sa zmenilo?

Toto je už štvrtá Biela noc v Bratislave a deviaty ročník v Košiciach. Prvé roky sme bojovali s vandalizmom. Umenie vo verejnom priestore je stále, aj po tých rokoch, niečo nové a ľudia často nevedia, ako sa k nemu majú správať. Keby sme ale nevideli posun vpred, tak to nerobíme.

Luke Jerram – Múzeum mesiaca, Biela noc 2017 (foto: Daniela Benková)

Publikum sa posúva k lepšiemu, no v rozpočtoch, žiaľ, nie je kontinuita. Keď skončí aktuálny ročník, začíname úplne odznova so zháňaním financií a sponzorov. Návštevník si to neuvedomuje, ale je to drahý festival, za ktorým stojí množstvo odborných pracovných síl, ktoré musíme zháňať často až v zahraničí. Pravidlom Bielej noci je, že čím jednoduchšie dielo vyzerá, tým zložitejšie je ho urobiť.

Koľko trvá proces príprava podujatia takýchto rozmerov?

Je to celoročná práca. Niektorých umelcov bookujeme aj dva – tri roky dopredu, hľadáme financie, komunikujeme Bielu noc mediálne. Potom začína dlhé produkčné obdobie, ktoré vrcholí samotnou inštaláciou diel. Mali sme už aj dielo, ktoré sa inštalovalo mesiac, pri inom trvá inštalácia pár hodín. Inštalácia diel väčšinou prebieha v týždeň eventu. Po skončení Bielej noci však nasleduje postprodukcia, ktorá tiež trvá relatívne dlho.

Biela noc 2017 (foto: Jaroslav Novak)
Brown & Garrett – Mrak, Biela noc 2016 (foto: Jaroslav Novak)

Akú najnevšednejšiu projekciu mohli doposiaľ účastníci vidieť?

Neviem, či bolo niečo úplne nevšedné. A možno mám len posunuté hranice (smiech). Všeobecne ťažšie sú brané diela, ktoré nie sú prvoplánovo pekné, ale majú skôr vyvolať nejaký pocit, či už smútok, úzkosť, alebo strach. Všeobecný predpoklad je, že umenie má byť pekné.

Spomínam si ale napríklad na plávajúci dom na jazere, do ktorého sa účastníci museli prečlnkovať. Bolo to narušenie ich komfortu, pretože sa do deja museli zapojiť sami, čo bolo pre niektorých netradičné.

Témou aktuálneho ročníka je abstrakcia. Čím môže byť zaujímavá pre verejnosť?

Nesnažím sa vždy nasilu dávať ročníkom tému, ale keď som si spojila tohtoročné diela, prirodzene mi vyšla abstrakcia. Tento rok nemáme figuratívne diela znázorňujúce niečo konkrétne.

Máme skôr imerzívne prostredia vytvorené prostredníctvom svetelných objektov, do ktorých sa vstupuje, takže návštevníka inštalácia obklopí. Vďaka tomu to bude silne zážitkové, pretože sa nepozeráme len na statickú sochu, ale sme súčasťou diela. Preto abstrakcia.

Na koľko projekcií sa môžeme tešiť tento rok?

Program máme rozdelený na dve časti. V hlavnom programe je vyše 30 inštalácií, ale súčasťou Bielej noci je aj tzv. off program so sprievodnými podujatiami, takže dokopy cez 40 diel. Veľkou novinkou tohto ročníka je BN víkend. Ide o diela, ktoré majú limitovaný počet návštevníkov na jeden vstup, ale možno ich vidieť od piatka do nedele.

Festival prebieha nielen v hlavnom meste, ale aj v Košiciach, kde ste na Slovensku začínali. Aký je vzťah medzi podujatiami v oboch mestách? Máte tendenciu ich prepájať alebo sa skôr snažíte, aby sa každé nejakým spôsobom odlišovalo?

Mestá prepája samotný festival, ale pre mňa je dôležité, aby každé mesto malo zachovanú svoju identitu. Obe mestá sú úplne odlišné infraštruktúrou, architektúrou, urbanizmom a ak sa nájde návštevník, ktorý chce zažiť Bielu noc v oboch mestách, mal by mať z každého iný zážitok.

Peter Vrábeľ – Andromeda, Biela noc 2015

Preto aj v prípade, ak sa niektoré diela opakujú v oboch mestách, hľadáme im iné priestory na prezentáciu, vďaka čomu vyniknú vždy inak a prinesú tak unikátny zážitok.

Dnes sú čoraz populárnejšie rôzne interaktívne projekcie, ktoré priamo zapájajú aj účastníkov. Môžu sa na niečo podobné tešiť aj návštevníci Bielej noci?

Interaktívne umenie je pre ľudí prístupnejšie, lebo sa ho neboja, môžu sa ho dotknúť. Rúcajú sa tým bariéry, že keď to je umenie, tak automaticky musím byť ticho a mať odstup. Len potom si občas myslia, že interaktívne je všetko a vznikajú rôzne vtipné situácie.

Tento rok bude zaujímavá performance Willi Dorner, pretože proces ich tanečných tréningov v teréne miestami vyzerá, že ide o vandalov a stáva sa, že okoloidúci volajú aj políciu, čiže vznikajú humorné situácie.

Willii Dorner – Bodies in urban spacies (foto: Lisa Rastl)

Prvýkrát budeme mať interaktívne bratislavské UFO, ľudia budú môcť pomocou svojej ruky cez panel ovládať lúče priamo na ňom. Zaujímavá bude napríklad svetelná inštalácia, kde budú ľudia môcť maľovať vodou a voda bude následne rozsvecovať svetelné body.

„Interaktívne umenie je pre ľudí prístupnejšie, lebo sa ho neboja, môžu sa ho dotknúť. Rúcajú sa tým bariéry, že keď to je umenie, tak automaticky musím byť ticho a mať odstup.“

Ako prebieha výber jednotlivých diel?

Snažím sa cestovať a vidieť diela aj fyzicky, pretože sa mi v minulosti neraz stalo, že som bookla dielo na základe fotografií a nakoniec som bola sklamaná. Sledujem umelecké dianie vo svete, rôzne ocenenia a vyberám veci podľa toho, čo si myslím, že je zaujímavé pre festival a pre mesto.

Veľa diel nemôžeme realizovať práve preto, že pre ne nemáme vhodný priestor. Aj tento rok sa nám stalo, že sme museli jedno dielo nakoniec zrušiť, pretože nemáme veľké haly  industriálne priestory.

Vznikajú aj diela špeciálne pre festival?

Je pre nás dôležité, aby vznikali tzv. site specific diela, teda diela, ktoré sú vytvorené pre konkrétne miesta lokálnymi umelcami. Niektorým zahraničným umelcom dávame možnosť vytvoriť nové dielo na mieru, čo je pre nich benefitom, pretože sú často unavení z toho, že všetci od nich požadujú rovnaké dielo, ktoré je potom všade.

Braňo Bernár – Oáza

Málokto chce totiž ísť do risku a dať umelcovi voľné ruky niečo vytvoriť. Veľké mestá ako New York alebo Paríž by do toho možno nešli. Ja mám ten risk rada, pretože to má novú energiu, produkujú sa nové veci a myslím si, že takýto festival má byť platformou na to, aby sa experimentovalo a tvorili sa nové diela. Aj za cenu, že to nie vždy dobre vypáli.

Dáva podujatie priestor aj študentom?

Zapojenie študentov je tiež dôležité, pretože sa tak konfrontujú s masou ľudí a ich reakciami. V Košiciach spolupracujeme s Fakultou umení TUKE, v Bratislave sú každoročne na mape VŠMU a VŠVU a často sú to veľmi vydarené veci.

V rámci spoluprác sa tento rok chystá a bratislavskom Hlavnom námestí aj projekcia Oceán, za ktorou stojí O2. Čím je výnimočná?

Je to jedna z tých projekcií, ktoré vyzerajú na pohľad veľmi jednoducho, ale v skutočnosti sú veľmi zložité. Pri tomto diele je použitá úplne nová technológia, špeciálny projektor, ktorý má v sebe mechanizmus zrkadiel a zoomu.

„Toto dielo bude veľmi magické a pokojné. Myslím si, že v srdci mesta, na Hlavnom námestí, vytvorí oázu pokoja.“

Obyčajné projektory bývajú statické, tento je robotický, dokáže si mapovať celý priestor, odsledovať reliéf a vie vyrátať rôzne diaľky a zaostrovať v reálnom čase tak, aby sa projekcia mohla v teréne hýbať. Výsledkom je monumentálny pohyblivý objekt, ktorý bude mať v priestore svoju poetiku.

BN label – Oceán

Kto je autorom tohto projektu?

Autorom je zoskupenie umelcov pod hlavičkou BN label, nadšenci festivalu, ktorí vytvárajú pre festival diela na mieru.

Prečo by si mal návštevník na mape festivalu vybrať dielo Oceán?

Toto dielo bude veľmi magické a pokojné. Myslím si, že v srdci mesta, na Hlavnom námestí, vytvorí oázu pokoja. Dielo komunikuje s priestorom a zaujme všetky vekové kategórie.

Animácia sa bude premietať na troch budovách v centre mesta. Je náročné získať povolenie na takéto využitie budov?

Vždy to závisí od daného priestoru. Tým, že na Hlavnom námestí máme projekcie takmer každý rok, už vieme, kde treba riešiť povolenia. Pri nových lokáciách je to ale ťažší a dlhodobejší proces.

Projekcia sa nezaobišla bez skúšky. Je takáto skúška bežným štandardnom alebo sa často musíte zaobísť aj bez nej?

Niektoré diela sa nedajú vyskúšať, pretože jednorazovo vzniknú a zaniknú. Iné sa vyskúšať musia, dokonca si ich testujeme prostredníctvom malých modelov, ktoré vyrobíme najskôr, pretože nemôžeme hneď postaviť osemmetrovú vec. Iné vznikajú len v počítači.

(foto: Dominik Szombath)
Vincent Leroy Boreal – Halo (foto: Jaroslav Novák)

Vždy je obrovský rozdiel v tom, či ide o animáciu, maping, 3D alebo inú technológiu. Konkrétne Oceán pracuje s 3D, čiže mu predchádzala dosť dlhá predpríprava objektu.

Biela noc je známa tým, že prepája umelcov z celého sveta. Z koľkých krajín sa zídu umelci?

Nemáme to presne spočítané, ale máme zastúpenie z Anglicka, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Poľska, Japonska aj Česka.

Sú pre návštevníkov pripravené aj nejaké novinky? Čo je podľa vás oproti minulým ročníkom lepšie?

Dôležitý je spomínaný BN víkend, v rámci ktorého možno vybrané diela navštíviť od piatka do nedele. Máme dve trasy, ktoré sa na seba napájajú. Historickú, ktorá prechádza pešou zónou a plynule pokračuje vodnou trasou, ktorá ide nábrežím. Po prvýkrát v histórii zastavujeme v rámci Bratislavy na vodnej trase dopravu.

Spomenuli ste dve trasy. Je nevyhnutné dodržiavať ich alebo je zvolená postupnosť na návštevníkovi?

Nachádzame sa vo verejnom priestore, nič nie je povinné, ľudia môžu ísť, ako chcú. Toto sú odporúčané trasy. Ak sa návštevníkovi nechce diela hľadať alebo si nenaštuduje program vopred, čo je mimochodom obrovská škoda, tak stačí nasledovať čísla, ktoré idú geograficky po sebe.

Máme tiež mapy a mobilnú aplikáciu, v ktorej si návštevník bude môcť zostaviť vlastnú trasu. Cez srdiečka si vykliká diela, ktoré chce vidieť a získa tak unikátnu mapu len s dielami, ktoré si vybral. Pre rodiny s deťmi je však oveľa pohodlnejšie vybrať si odporúčanú trasu.

Návštevníci tiež môžu ísť len po exteriérových dielach, ktoré sú zadarmo. So zakúpenou páskou odporúčam ísť do interiérov po desiatej večer, pretože je veľký rozdiel medzi davom o siedmej a po desiatej. V skorších hodinách doprajme interiéry rodičom s deťmi.

Na koho špeciálne sa tešíte konkrétne vy?

Teším sa napríklad na Numen, architektov z Rakúska a Srbska, ktorí vytvorili čiernobielu preliezku nielen pre dospelých. Nie je to svetelné dielo, je skôr o priestore a architektúre.

Numen – For Use (foto: Numen)

Aj spomínaná performance Willi Dorner je zážitková vec, pri ktorej má človek zrazu pocit, že je turistom vo vlastnom meste. V Kunsthalle sa zase teším na výstavu Kariny Smigla-Bobinsky: ADA.

Ale každé dielo je iné, má unikátnu atmosféru a sama odmietam otázky, ktoré dielo je naj dielo ročníka.

Partnerom festivalu Biela noc, ktorý sa v hlavnom meste koná v sobotu 29. septembra, je tento rok aj O2. 

Chystáte sa na Bielu noc a zvažujte, ktoré diela navštíviť? Spolu so Zuzanou Pacákovou sme pre vás vybrali desiatku, ktorú by ste určite mali zažiť. Viac informácií nájdete v tomto článku

Zuzana Pacáková

Pred deviatimi rokmi priniesla po vzore francúzskej metropoly do rodných Košíc medzinárodný umelecký projekt Biela noc. Najväčší festival súčasného umenia u nás sa dnes teší obrovskej návštevnosti nielen v Košiciach, ale aj v Bratislave. Práve v hlavnom meste v súčasnosti Zuzana žije so svojím partnerom Ondrejom a ročným synom Teom, pričom sa aktívne venuje umeleckej scéne.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

10 inštalácií, ktoré by vám počas Bielej noci nemali ujsť

Umelecká riaditeľka festivalu vybrala pre Sódu desiatku diel, ktoré sa určite oplatí zažiť.

Biela noc je najväčším festivalom súčasného umenia na Slovensku. Medzinárodný formát prináša do ulíc Bratislavy a Košíc nielen svetelné umenie, vďaka čomu mestá priam magicky ožívajú. Na mape festivalu, ktorého partnerom je tento rok aj O2, je toho na výber veľa, preto sme pre vás pripravili desať tipov priamo od zakladateľky a umeleckej riaditeľky festivalu Zuzany Pacákovej.

Novinkou tohto ročníka je tzv. BN víkend, v rámci ktorého si môžete vybrané diela pozrieť nielen počas soboty 29. septembra, ale od piatka do nedele.

Poďte sa s nami pozrieť, ktoré diela by ste si v hlavnom meste určite nemali nechať ujsť.

Squidsoup – Submergence

Prestížna medzinárodná umelecká skupina z Anglicka Squidsoup sa na festivale predstaví dielom Submergence, ktoré získalo množstvo ocenení. „Ide o viac ako 5 000 programovateľných guľôčok v 3D priestore, do ktorého môže návštevník vojsť. Je to naozaj vizuálne silné dielo a veľký zážitok,” vysvetľuje zakladateľka.

(foto: Paul Blakemore, Joel Chester Fildes, diephotodesigner)

Miesto: nádvorie Starej radnice – Múzeum mesta Bratislavy, Hlavné námestie 1, vstup z Hlavného námestia

Numen – For use

„To je presne to, čo mám rada. Nie je to však svetelná vec, dielo je vyslovene o architektúre a priestore. Ide o obrovskú nafukovačku, ktorej vnútro tvorí čiernobiele prostredie monumentálnych sietí, kde sa človek môže položiť, prečítať si knižku. Počas festivalu to asi nestihne, ale vďaka programu BN víkend si dielo bude môcť vychutnať aj v trošku menšom dave,” zamýšľa sa Zuzana.

Originálnu inštaláciu For use rakúskych architektov Numen si môžete vychutnať v piatok od 10.00 do 22.00 hod., v sobotu od 10.00 do 02.00 hod. a v nedeľu od 10.00 do 22.00 hod.

Miesto: Zuckermandel

Willi Dorner – Bodies in urban spaces

Táto performancia, vďaka ktorej sa aj Bratislavčania môžu stať turistami vo vlastnom meste, bude mať u nás premiéru. „Choreograf Willi Dorner vytvorí s lokálnymi tanečníkmi netradičnú mestskú prechádzku. Performeri sa budú vkladať do architektúry. Bude to naozaj silný zážitok,” hovorí umelecká riaditeľka festivalu, ktorú tento medzinárodný projekt očaril v Paríži.

(foto: Lisa Rastl)

Počas piatka a soboty sú naplánované tri hodinové prechádzky. Ak teda chcete performanciu stihnúť, treba si dávať pozor na čas. K tanečníkom sa môžete pripojiť v tieto dni o 15.00, 19.00 a 22.00 hod. na Gondovej 2.

Miesto: nová štvrť Eurovea City, začiatok Gondova 2, Filozofická fakulta UK

Braňo Bernár – Oáza

Biela noc je u nás známa aj tým, že vytvára nové diela a pri ich tvorbe pracuje s domácimi umelcami. Jedným z nich je aj Oáza, ktorú vytvorilo zoskupenie viacerých umelcov na čele s Braňom Bernárom.

„Oáza je poetické dielo, ktoré vytvorí magickú atmosféru. Návštevník má vďaka svetelnej inštalácii pocit, akoby ho obklopili svätojánske mušky,“ ozrejmuje umelecká riaditeľka festivalu.

Miesto: Panorama City, Pribinova 19

BN label – Oceán

Centrum hlavného mesta počas Bielej noci ovládne veľkorozmerná  morská manta. Za dielom, ktoré vzniklo pod hlavičkou BN label, stojí O2.

„Toto dielo bude veľmi magické a pokojné. Myslím si, že v srdci mesta, na Hlavnom námestí, vytvorí oázu pokoja. Dielo komunikuje s priestorom a zaujme všetky vekové kategórie. Pri tomto diele je použitá úplne nová technológia, špeciálny projektor, ktorý má v sebe mechanizmus zrkadiel a zoomu,” vysvetľuje Zuzana.

Miesto: Hlavné námestie

Olivier Ratsi – Pêle-Mêle

Prestížny digitálny umelec a zakladateľ skupiny AntiVJ Olivier Ratsi pripravil špeciálne pre Bielu noc audiovizuálnu inštaláciu s názvom Pêle-Mêle.

„Upozorňujem však, že toto dielo bude divácky náročnejšie a je určené pre väčších nadšencov digitálneho umenia. Sú to dva priestorové objekty, ktoré sú namapované – vynárajú sa z tmy a opäť miznú,” upozorňuje Zuzana.

Miesto: Sklad č. 7, Pribinova 8

Karina Smigla-Bobinski – ADA

Karina Smigla-Bobinski je poľská umelkyňa žijúca v Nemecku. Jej dielo ADA je v rámci Bielej noci špecifické tým, že ide o mesačnú výstavu, ktorú organizátori Bielej noci pripravujú s Kunsthalle LAB na Námestí SNP.

(foto: Caitlind R.C. Brown)

„Je to krásna minimalistická vec – héliom naplnený monumentálny balón, ktorý je posiaty uhlíkovými hrotmi. Návštevník si s balónom môže kresliť po stenách, hrať sa, šantiť. Ak počas Bielej noci výstavu nestihnete, nezúfajte, môžete sa tam vrátiť,” hovorí optimisticky.

Miesto: Kunsthalle LAB, Námestie SNP 12

Antonin Fourneau – Waterlight Graffiti

Waterlight Graffiti je dielo Antonina Fourneaua, ktoré pracuje so špeciálnou technológiou, ktorú tento Francúz aj vynašiel.

(foto: Lois Cornulier)
(foto: Adrien Frappat)

„Ide o  maľbu vodou na svietiaci panel. Bežne sa nesmú voda a LED panel dostať do kontaktu. Pri tomto diele sa však voda musí dostať na LED panel, aby sa rozsvietil. Umelec využil kontrast dvoch materiálov a urobil z nich prostriedok na to, aby sa mohlo kresliť. Bude to interaktívna zážitková vec, podľa mňa super aj pre rodiny s deťmi,” približuje Zuzana.

Miesto: Námestie River Park, Dvořákovo nábrežie 8

Yasuhiro Chida – Brocken 5.1.

Yasuhiro Chida je japonský umelec, ktorý do hlavného mesta prinesie kúsok ozajstného Japonska. „Dielo na prvý pohľad predstavuje neatraktívnu škatuľu. Keď však do nej človek vojde, svet okolo neho sa úplne zmení. Predstavte si plechovú búdu, ktorá je prevŕtaná 60 000 ručne robenými dierkami, ktoré prepúšťajú svetlo. Je to naozaj slastná vec pre oči, úplný zen,” približuje.

(foto: Yasuhiro Chida)

Táto inštalácia je tiež súčasťou BN víkendu a pozrieť si ju môžete od piatka do nedele. Zuzana preto odporúča vychutnať si aj toto dielo v pokoji a bez naháňania.

Miesto: Pribinova 8, nábrežie Eurovea

Jakub Pišek & Beáta Kolbašovská – Dancing Machines

Bonbónik. Tak označila inštaláciu Jakuba Pišeka a Beáty Kolbašovskej Dancing Machines umelecká riaditeľka festivalu. „Nejde o headlinerské dielo ani nesľubuje masovú šou, ale podľa mňa je skvelé. Technopárty, disko plastových vrecúšok – to človek musí zažiť. Je to na Dunajskej 1, treba prísť k výkladu a pokojne si aj zatancovať. Netreba k tomu nič viac vysvetľovať,” uzatvára Zuzana desiatku tipov.

Miesto: Dunajská 1

Partnerom Bielej noci, ktorá prinesie svojim návštevníkom naozaj nevídaný zážitok, je tento rok aj O2. Chcete vedieť viac o festivale, jeho začiatkoch aj novinkách, ktoré prináša tento ročník? Prečítajte si aj náš rozhovor s jeho zakladateľkou Zuzanou Pacákovou.

Viac informácií o konkrétnych dielach a presnom programe Bielej noci nájdete na www.bielanoc.sk.


Riaditeľka školy, v ktorej nezvoní: Dajme deťom bezpečný priestor na pohyb

Skúsená pedagogička po dvadsiatich rokoch praxe otvorila základnú školu, o akej vždy snívala. Tento rok v nej prebieha aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá si deti získala.

Súkromná základná škola v Senci je miesto, kde stretnete radostné, zvedavé deti. Učitelia sa v nej snažia nájsť zdravú rovnováhu medzi radosťou z učenia a cieľavedomou prácou na úspechu. Minulý rok táto škola v rámci Bratislavského kraja vyhrala s obrovským náskokom v súťaži o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá spadá pod platformu O2 Dobrá vec. Boli sme sa spýtať, ako sa im to podarilo.

Vyhrajte O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. Viac informácií o podmienkach súťaže nájdete na tomto mieste.

S riaditeľkou školy Ivetou Barkovou sa stretávame v jej kancelárii. Pôsobí skromne, no keď sa rozrozpráva, nevychádzame z úžasu, čo všetko sa jej spolu s kolegami, deťmi a ich rodičmi v tejto nenápadnej malej škole podarilo. V jej podaní to pôsobí jednoducho, akoby to bolo samozrejmé.

Napriek tomu, že je už poobede a väčšina detí je v škole v prírode, na chodbách neutícha pohyb a aj v kancelárii panuje čulý ruch. Vyzváňa telefón, ľudia sa prichádzajú poradiť, vrátiť požičané veci. Pani riaditeľka všetko s prehľadom organizuje a spokojne si vydychuje, aký je tu dnes pokoj oproti bežnému dňu.

Rozprávame sa o tom, ako pred tromi rokmi so školou začínali, ako sa im v škole, kde počas vyučovania nie je počuť typické zvonenie, darí a ako im O2 Športová akadémia Mateja Tótha potvrdzuje, že sny sa plnia.

Ako človek príde k tomu, že sa stane zriaďovateľom a riaditeľom súkromnej základnej školy?

Učím vyše dvadsať rokov, učila som na štátnej základnej škole aj na gymnáziu. Na svojom poslednom pôsobisku v malej vidieckej škole som v zborovni sedela oproti kolegyni, ktorá bola rovnako akčná ako ja. Počas každej voľnej chvíle sme sa rozprávali o tom, ako by mala fungovať škola našich snov.

Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.

Dva roky sme potom spolu s mojou akčnou kolegyňou Jankou Augustovičovou pracovali na príprave takejto školy. Získali sme dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje deti. A pred tromi rokmi sa sen stal skutočnosťou, stala som sa zriaďovateľkou a zároveň riaditeľkou.

V tejto pozícii som sa našla, baví ma to celé organizovať a teším sa z každého úspechu. Práce je veľmi veľa, ale bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života.

Ako vznikol nápad prihlásiť sa do O2 Dobrej veci a zabojovať o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha?

Naša škola nemá žiadneho veľkého sponzora. Tvoríme ju iba my, deti a ich rodičia. Šport je od začiatku súčasťou našej vízie vyváženej školy. Sama som až do maturity denne športovala a chcela by som deťom ukázať, že bežné športovanie môže prinášať radosť a zároveň vytvára návyk na pravidelný pohyb.

„Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.“

Na šport kladieme veľký dôraz, deti absolvujú každý týždeň hodinu telocviku v plavárni v Senci, vo vstupných priestoroch máme pingpongový stôl a práve budujeme predzáhradku s workoutovým náradím.

Keď som na internete zbadala informácie o O2 Športovej akadémii Mateja Tótha a o šanci získať ju pre našu školu prostredníctvom hlasovania na stránke O2 Dobrá vec, veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila a hneď som sa o ňu podelila s rodičmi. Páčilo sa im to, a tak sme školu do súťaže prihlásili.

V Bratislavskom kraji ste s veľkým náskokom zvíťazili. Hoci máte menej ako 200 žiakov, získali ste 5 532 hlasov. Ako sa dá niečo také dosiahnuť?

Začína sa to tým, že sme rodinná škola. Rodičia sú s nami vo všetkom súčinní a pomáhajú nám. Priznám sa však, nečakala som takú obrovskú vlnu nadšenia.

Hlasovaním sme doslova žili všetci – učitelia, rodičia aj žiaci. Neustále sme spolu komunikovali a posielali sme si informácie o stave hlasovania. Rodičia si navzájom radili, ako sa dajú získať bonusové body, napríklad za čítanie článkov na Sóde. Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Do hlasovania sa zapojili celé rodiny. Viem o rodine, kde svoj hlas denne odovzdávalo 16 ľudí. Takisto pre učiteľov sa hlasovanie stalo každodenným rituálom. Zapojili sa ráno, hneď ako zapli počítač. V kuchynke sme si potom dávali kontrolné otázky: „Už si dnes hlasoval?“ Využili sme aj sociálne siete. Pomohli nám hlasy Senčanov, ktorí nás sledujú.

Zo začiatku som nečakala, že to bude mať taký veľký ohlas. No keď hlasy začali pribúdať, už sme sa nechceli vzdať. Vydržali sme do úplného konca, aj keď sme vedeli, že máme veľký náskok.

Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Bola to naša prvá veľká výhra a bolo povzbudzujúce vidieť, že sme to dokázali. Radosť z víťazstva v hlasovaní bola obrovská a záujem medzi deťmi a rodičmi bol niekoľkonásobne vyšší ako naše možnosti.

Podarilo sa vám zvíťaziť vo veľkej konkurencii, získali ste O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha na pôde vašej školy, a v rámci nej vedenie 20-člennej skupiny detí na celý školský rok zadarmo. Podľa čoho ste deti vyberali?

V škole organizujeme krúžkový festival. Rodičia si môžu pozrieť ponuku krúžkov a porozprávať sa s vedúcimi. Keď sme prezentovali O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, bol to úplný ošiaľ. Prihlásilo sa množstvo detí.

Výber urobila trénerka, ktorá vyskladala pestrú, vekovo zmiešanú skupinu. Niektoré deti dostali šancu začať cvičiť a niektoré zase rozvíjať svoj talent na atletiku. Pre ostatné deti ponúkame množstvo iných športových krúžkov.

V mnohých školách vrátane tej vašej odovzdával certifikát o účasti v Akadémii Matej Tóth osobne. Ako to vnímali deti?

Prišlo to celkom narýchlo na začiatku školského roka. Deti sa veľmi tešili. Prišli s myšlienkou, že by samy Mateja Tótha privítali a pripravili preňho program. Zatancovali vlastné choreografie, zasúťažili si s ním v športových disciplínach, zorganizovali improvizovanú tlačovú besedu a autogramiádu.

Atmosféra deti tak strhla, že sa nevedeli rozlúčiť. Matej Tóth zožal obrovský aplauz, každý sa s ním chcel fotiť. Začiatok školského roka tak nabral novú dynamiku.

Ako si deti užívajú tréningy?

Ani ku koncu školského roka nadšenie nepoľavilo a deti sa na tréningy stále veľmi tešia. Majú svoje dresy, vždy pred tréningom sa do nich prezliekajú a vtedy celá chodba ožije. Najlepšie na Akadémii je, že deti si ani neuvedomujú, že pravidelne poctivo trénujú. Vytvárajú si návyky, zažívajú radosť zo športu, z úspechov a z kamarátstva.

Cieľom tréningov je, aby deti nebrali šport ako individualistickú súťaž. Na tréningy chodí zmiešaná skupina od prvákov po štvrtákov, takže vznikajú momenty, keď si musia pomôcť, potiahnuť jeden druhého. Prirodzene sa tak učia spolupracovať aj v náročných situáciách.

Vidno na deťoch pokroky?

Súčasťou programu je testovanie formou hry na začiatku, v polovici a na konci roka. Na deťoch vidíme veľké pokroky v odvetví športu, na ktorý môžu mať pohybové predpoklady. Vidno to aj v tom, že deti sa pohybujú efektívnejšie a naučili sa pohyby robiť technicky správne.

Výhodou je, že dostávajú všestrannú športovú prípravu. Tú môžu potom využiť na druhom stupni, keď sa rozhodnú špecializovať na ktorýkoľvek šport. Pre nás je O2 Športová akadémia Mateja Tótha liahňou budúcich športových talentov.

O O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha súťažia prostredníctvom platformy O2 Dobrá vec školy aj tento rok. Odporúčate školám zapojiť sa?

Určite. A nielen počas roka, keď sme dostali podporu. Pozitíva pre školu sú dlhodobé. Trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je zároveň naša telocvikárka. Prešla školeniami, naučila sa metodiku a niektoré prvky využíva aj na hodinách telesnej výchovy.

Od Akadémie sme dostali veľa športového náradia. Sú medzi ním bežné, ale aj netradičné pomôcky. Tie nám zostanú, aby sme ich mohli používať aj po skončení programu.

Rozprávame sa spolu o pohybe. Majú ho podľa vás dnešné deti dostatok?

Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme. My sme trávili detstvo na uliciach prirodzeným pohybom, dnes majú rodičia oprávnený strach nechať deti na voľno. Je v podstate nemožné vypustiť deti na ulicu a mnohé školské areály sú poobede zatvorené.

„Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme.“

Rodičia nechcú šport zanedbať, a tak deťom organizujú športové aktivity v kluboch a v tréningových centrách. Keďže tréningy sú organizované dospelými, možno dnes nemajú deti k športu taký srdečný vzťah. Niekedy je pre ne záťaž ísť na tréning. Nepociťujú spontánnu radosť, ktorú sme mali my, keď sme mohli vybehnúť von a prirodzene naplniť svoju potrebu hýbať sa.

Čo by deťom pomohlo v tom, aby sa viac hýbali?

V prvom rade by sme im mali zabezpečiť bezpečný priestor na športovanie. To by malo byť prioritou samosprávy každého mestečka alebo dediny. Ak sa pýtate detí, prečo nešportujú, prejdú do oprávnenej ofenzívy: „Kde to máme robiť?“

V meste ako Senec, ktoré je obklopené novými satelitmi, deti často ani nemajú možnosť samy sa dostať k iným deťom. Keď sme robili minulý rok na Deň detí cyklovýlet, museli sme zapojiť do akcie mestskú políciu, aby sme sa cez niekoľko veľkých križovatiek dostali na cyklochodník. Deťom veľmi chýbajú nielen športoviská, ale aj obyčajné chodníky a cyklotrasy.

Ak chceme deti priviesť k pohybu, mali by sme im byť vzorom. Pohyb by mal byť súčasťou rodinného života. Časť víkendov by sme mali tráviť spoločne s deťmi aktívnym pohybom, prechádzkou, bicyklovaním, túrami alebo rôznymi nenáročnými športmi, ktoré nám spestria deň. Aj na zmrzlinu sa dá ísť na bicykli.

Rozhýbte svoje deti prostredníctvom tretieho ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Do 30. júna si o účasť v nej môžu zasúťažiť základné školy na celom Slovensku. Viac informácií o pravidlách súťaže a získaní bonusových bodov za prečítanie člávnkov v sóde získate na stránke www.dobravec.o2.sk.

Dobrá vec

Podporte školu
v projekte O2 Dobrá vec

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Iveta Barková

Vyštudovala slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Na Slovensku učí už viac ako 20 rokov, medzitým päť rokov pôsobila v pražskej agentúre, ktorá organizuje koncerty medzinárodných mládežníckych zborov. Tu okrem iného získala aj poznatky o fungovaní školských systémov v Británii a v USA. Je absolventkou Komenského inštitútu. Inšpiráciou je pre ňu nemecká inovátorka Margret Rasfeld. Pred tromi rokmi založila v Senci Súkromnú základnú školu, v ktorej pôsobí ako riaditeľka. Aktívne a odhodlane zavádza do vyučovacieho procesu inovácie a moderné prvky. Jej ambíciou je inšpirovať ľudí k tomu, že veci sa dajú meniť zdola.


Vybrali sme 10 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Moje O2: Vybavte všetko dôležité z pohodlia svojho domova

Čítaj viac