5 skvelých miest na rodinnú lyžovačku, ktoré možno nepoznáte
Lyžovačka s rodinou k zime jednoducho patrí. Ak sa ale vyberiete do najznámejších slovenských stredísk, davom ľudí a preplneným vlekom sa určite nevyhnete. Skúste to preto túto sezónu trochu inak a dajte šancu aj menej známym lyžiarskym strediskám, ktoré ste doteraz ešte nenavštívili.
Vybrali sme pre vás 5 stredísk, z ktorých si vyberú začiatočníci aj skúsení lyžiari.
Králiky pri Banskej Bystrici
Ski Králiky nájdete len 10 km od Banskej Bystrice a z mesta sa do strediska pohodlne dostanete aj skibusovou linkou, ktorá sem počas hlavnej sezóny pravidelne premáva. Stredisko ponúka 4 zjazdovky, z toho 80 % je technicky zasnežovaných.
Foto: Ski Králiky
K dispozícii je pohodlná 4-sedačková lanovka, 2 lyžiarske vleky a detský lanový vlek v lyžiarskej škôlke. Na jednej zo zjazdoviek nájdete aj snowpark s prekážkami a skokmi, začiatočníkov zase poteší škola lyžovania a snowboardingu aj požičovňa lyží a snowboardov.
Košútka v Hriňovej
Lyžiarske stredisko Košútka nájdete len 2,5 km od centra Hriňovej. Využiť tu môžete 3 lyžiarske vleky so zjazdovkami rôznej náročnosti, tým najmenším je k dispozícii detský vlek s lanom.
Foto: Ben Koorengevel/Unsplash
Výhodou hlavnej zjazdovky je večerné osvetlenie v celej jej dĺžke, ako aj snowpark v jej hornej časti.
Opalisko na Liptove
Skicentrum Opalisko sa nachádza priamo v srdci Liptova – v Nízkych Tatrách, len 5 km od Liptovského Mikuláša nad obcou Závažná Poruba. Čaká vás tu 5 umelo zasnežovaných zjazdoviek, rodiny s najmenšími deťmi ocenia sánkarsku dráhu či prírodné klzisko.
Foto: Skicentrum Opalisko
V areáli Opalisko môžete využiť aj lyžiarsku a snowboardovú škola, servis športového vybavenia, požičovňu lyží, snowboardov či snowtubing.
Martinky nad Martinom
Winter park Martinky sa nachádza v pohorí Malá Fatra nad mestom Martin. Na ľahkých a stredne ťažkých zjazdovkách si môžete vychutnať krásny výhľad na Turčiansku kotlinu a okolité pohoria.
Foto: Urban Sanden/Unsplash
Skúsených lyžiarov poteší 6-sedačková lanovka s bublinami a 5 lyžiarskych vlekov, najmenších zase detský areál s lanovým vlekom a lyžiarskou škôlkou. Detský vlek pre deti do 12 rokov je navyše zadarmo.
Zaujímavosťou je, že v stredisku Martinky sa nachádza jeden z najstarších snowparkov na Slovensku. Na zjazdovke pod sedačkovou lanovkou si skúsenejší jazdci užijú niekoľko lyžiarskych prekážok a skokov.
Strednica v Ždiari
Lyžiarske stredisko Strednica leží priamo v obci Ždiar, medzi hrebeňmi Belianskych Tatier a Spišskej Magury. Zjazdovky sú vhodné skôr pre začiatočníkov a mierne pokročilých lyžiarkov, na výber tu ale máte až 9 lyžiarskych vlekov.
Foto: Pixabay
Skúsenejších lyžiarov zase poteší sedačková lanovka, ktorá sprístupňuje 2 stredne náročné zjazdovky. Celková dĺžka zjazdoviek v Strednici je takmer 5 km.
Užite si rýchly internet aj počas lyžovačky
Aj počas lyžovačky na Liptove či pri Banskej Bystrici môžu zákazníci O2 využiť najrýchlejšie mobilné internetové pripojenie na Slovensku.
Aby ste si mohli užiť vysokorýchlostný internet od O2 naplno, potrebujete telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4GLTE.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Aj v Rimavskej Sobote nájdete miesta, kde stretnete milých ľudí
Prinášame vám tipy od čitateľov Sódy na miesta v Rimavskej Sobote, kde stretnete ľudí, ktorí majú svoju prácu radi a svojím vystupovaním a zápalom pre svoje povolanie vám zaručene spríjemnia deň.
Zdieľať
7. 9. 2018;Autor a Foto: Alexandra Galambová
Nie každý si dokáže predstaviť život v mestečku na juhu stredného Slovenska. Spolu s O2 sme sa rozhodli zahodiť zaužívaný stereotyp a vybrali sme miesta, ktoré vás očaria a pomôžu vám zmeniť názor na kvalitu poskytovaných služieb.
Užite si rýchly 4G internet počas svojich ciest po Slovensku vďaka novej sieti od O2. Viac informácií
Preto prichádzame s Rimavskou Sobotou a ľuďmi, ktorí vás presvedčia o tom, že aj v malom meste sa dá žiť spokojný a naplnený život bez toho, aby vám niečo chýbalo.
Hvezdáreň
Kúzelný svet vesmíru, ktorý nemá hranice, vás pohltí hneď pri vstupe do jednej z najznámejších hvezdární na Slovensku. Za výnimočnosťou tohto miesta stoja manželia Rapaví, ktorých život sa s hvezdárňou spája už viac ako 30 rokov. Svoju prácu nadovšetko milujú, čo sa odráža na ich profesionálnom a zároveň ľudskom prístupe.
Sympatická dvojica má za sebou viaceré úspechy vo výskume a patrí medzi najlepších astronómov na Slovensku. Svojmu povolaniu sú oddaní telom aj dušou, čo sa odráža napríklad aj v záhrade, ktorá je súčasťou areálu hvezdárne. Tú vytvorili úplne od základov.
Život Rapavých však nie je len o vesmíre. Pani Daniela sa vo voľnom čase venuje fotografii, ktorá jej priniesla aj úspech na svetovej súťaži. Jej slávnu fotografiu bubliny ste určite zachytili v nejednom slovenskom či zahraničnom médiu. Pán Pavol sa zase zaoberá ekológiou, napríklad nesprávnym osvetlením v mestách. Rovnako ako mesto Rimavská Sobota aj on má vo vesmíre svoju vlastnú certifikovanú planétku.
Mestská galéria Rimavská Sobota
Toto miesto plné lásky k umeniu úspešne funguje aj vďaka skúsenej kurátorke Gabike Garlatyovej, ktorá v priestoroch galérie spolu so svojím manželom, ktorý je taktiež výtvarník a pedagóg, nejaký čas aj bývala.
Pri návšteve nás previedla priestormi galérie, v ktorej momentálne nájdete pestrú výstavu s názvom Bienále maľby VI.?. Zavítali sme aj do jej kancelárie, ktorú využíva aj ako kreatívny ateliér a nevynechali sme ani rezidenčný byt, ktorý umelci s obľubou využívajú najmä v čase, keď v galérii inštalujú svoje výstavy.
Gabika je človek, v ktorého svete neexistuje výraz nedá sa. Spolu s ďalšími externými spolupracovníkmi tak vytvorila kreatívny tím, ktorí v meste usporadúva tvorivé dielne a workshopy pre deti aj dospelých.
Kaviarnička
Útulné miesto v centre mesta, ktoré sa ukrýva v jednom rodinnom dome, naznačuje, že atmosféra tejto prevádzky bude intímnejšia ako v iných kaviarňach. Mnohí Soboťania si Kaviarničku obľúbili práve pre pocit domova a milú obsluhu.
V Kaviarničke nenájdete iný zákusok ako domáci. Všetky produkty pochádzajú z ich vlastnej výroby a pečú sa priamo na mieste. Kávu vám pripravia na retro stroji, ktorý zakúpili práve pre jeho kvalitu. Preferujú taliansky štýl podávania kávy a nikdy vám k nej neprinesú studené mlieko. Ich špecialitou sú palacinky, ktoré si tu rád dá snáď každý.
Pani majiteľka je žena s veľkou energiou a láskou k umeniu. Jej otec bol známy slovenský maliar, ktorý v nej zanechal cit k maľbe a sochárstvu, čo si môžete v interiéri kaviarne hneď všimnúť. V dome, v ktorom má Kaviarnička svoje miesto, býva s dvomi dcérami a mamou. Na konci milej návštevy nás pozdravila s úprimným úsmevom, ktorý sme jej s radosťou opätovali.
Knižnica Mateja Hrebendu
Knižnica Mateja Hrebendu plní v Rimavskej Sobote funkciu mestskej knižnice a zároveň má regionálny význam. Jej budova je jednou z dominánt mesta a osloví vás hneď po príchode na Hlavné námestie. Ak do knižnice vchádzate po prvý raz, milá pani knihovníčka vás za typickej vône kníh zaregistruje a okrem preukazu vám odovzdá aj dávku pozitívnej energie.
Budova knižnice je priestranná a rozdelená na oddelenia, v ktorých si na svoje príde každý. V jednotlivých miestnostiach stretnete ochotné a usmievavé pani knihovníčky, ktoré vám s radosťou poradia.
Okrem klasických výpožičných služieb organizuje knižnica mnoho aktivít, do ktorých sa môžu zapojiť nielen dospelí, ale aj deti. Patria k nim besedy so známymi spisovateľmi, Noc s Andersenom na podporu čítania detí, literárne súťaže, objavovanie mladých talentov alebo tréningy pamäti pre seniorov.
Jedným zo spôsobov, ako knižnicu podporiť, je aj projekt 1 kniha ročne, ktorý umožňuje verejnosti zakúpiť knihu v ľubovoľnej sume, ktorá im chýba. Knižnicu stačí kontaktovať a opýtať sa, akú knihu potrebujú a oni vás už nasmerujú.
PhiBrows Lucia Krajči
Aby sme vám predstavili aj človeka z iného odvetvia, vybrali sme sa za Luciou Krajčiovou, ktorá si prednedávnom otvorila salón na úpravu obočia. Lucka je energická a cieľavedomá žena, ktorá sa nezľakla ani podnikania v malom meste. Medzi ženami si vytvorila vernú klientelu, vďaka ktorej si plní jeden zo svojich snov.
Mnohí by si mysleli, že takouto prácou sa v malom meste nedá uživiť. Tvrdá práca prináša svoje ovocie a Luciin kalendár je čoraz viac zaplnený. A hoci momentálne pôsobí aj vo Viedni a medzi obomi mestami neustále pendluje, priznáva, že zvažuje návrat do rodného mesta.
Lucka pri svojej práci preferuje individuálny prístup, vďaka čomu sa človek v jej útulnom štúdiu cíti naozaj príjemne. Práca v salóne ju naozaj napĺňa a neustále pracuje na vylepšovaní svojej kvalifikácie. V oblasti kozmetiky sa pravidelne vzdeláva, dôkazom čoho je aj niekoľko certifikátov.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
