Víkendové čítanie: Objavte s nami krásu stredného Slovenska

Patríte k ľuďom, ktorí radi cestujú, no pred domovinou uprednostňujete zahraničie? Spoznajte s nami ďalšiu časť našej krajiny.

Neporušená príroda, pamiatky, o ktorých ste možno ani nechyrovali, pohostinní ľudia a mnoho iného. Po víkendovom vydaní venovanom východnému Slovensku sme sa tentoraz rozhodli zamerať sa na ďalšiu časť našej krajiny a viac vám predstaviť stredné Slovensko.

Ukážeme vám, že aj naša domovina ponúka množstvo miest, ktoré sa určite oplatí navštíviť a na ktoré často zabúdame. Pri príprave tohto víkendového vydania sme sa spojili so šikovnými ľuďmi, ktorí v tomto regióne žijú a snažia sa pozdvihnúť a spraviť z neho lepšie a krajšie miesto.

Toto vydanie vzniklo v spolupráci s novou sieťou od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už vyše 94 % obyvateľom Slovenska. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale smartfón s mobilným internetom sa môže stať skvelým pomocníkom pri spoznávaní krás našej krajiny a objavovaní nepoznaných zákutí. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s nastavením 4G siete radi pomôžu.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Michala Hrčku: Pestrá stredozem. Venuje sa obnove historických pamiatok a vďaka tomu pozná stredné Slovensko ako málokto. Vo svojom stĺpčeku zhrnul hrady, kaštiele aj kostoly, ktoré si vás svojou jedinečnou atmosférou určite získajú.

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, znamenitým folklórom a srdečnosťou. Prečítajte si rozhovor so sympatickou ženou, ktorá sa po návrate na Slovensko rozhodla prinášať ľuďom nevšedné zážitky.

O výnimočnosti tohto regiónu sa môžete presvedčiť v článkoch s tipmi na zaujímavé miesta a prevádzky, kde stretnete naozaj milých ľudí. V rámci našich potuliek stredným Slovenskom sme zavítali do Banskej Bystrice, LučencaRimavskej Soboty.

Redakcia Sódy odporúča: Tieto miesta na strednom Slovensku stoja za navštívenie. Plánujete dovolenku alebo len krátky výlet a neviete, ktoré miesta navštíviť? Pripravili sme pre vás výber tých, ktoré si získali nás v redakcii.

Ako dobre poznáte stredné Slovensko? Otestujte sa v našom kvíze. Veľké mestá, ale aj malé dediny majú bohatú históriu a ukrývajú veľa pamiatok a zaujímavostí. Zistite, čo všetko o nich viete.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, folklórom a srdečnosťou

Zakladateľka regionálnej cestovnej kancelárie nám prezradila, prečo sa stredné Slovensko oplatí navštíviť.

Ivana Rešutíková odišla do zahraničia, aby si neskôr uvedomila, aké dôležité je rozvíjať to, čo doma máme. Na Horehroní založila cestovnú agentúru STEY Slovakia, ktorá podporuje rozvoj regiónu, ale aj mnohých šikovných ľudí, o ktorých bežne nepočuť.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania stredného Slovenska vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Putovať na koni drsnou krajinou Sihlianskej planiny či kúpať sa v kadi hlboko v lesoch s krásnymi výhľadmi na kopce, kam sa bežný turista nedostane. Aj to patrí k nevšedným zážitkom, ktoré jej cestovka ponúka. S Ivanou sme sa porozprávali nielen o nich, ale aj o jej živote, hodnotách a krásach stredného Slovenska.

Počas rozhovoru nás Ivana previedla obcami Sihla, Drábsko a Telgárt, v blízkosti ktorého sa nachádza výnimočný kamenný most Chmarošský viadukt.

Ivana, poznáme ťa ako ženu, ktorá sa snaží zviditeľniť rodný región. Ako by si sa sama opísala?

Cieľavedomý, vytrvalý a aktívny dobrodruh, vorkoholik. Rada si v živote vytváram istoty ako protiváhu svojej temperamentnej povahy.

Po štúdiu v hlavnom meste a živote v Británii si sa rozhodla vrátiť do rodnej krajiny. To neznie príliš ako istota. Neľutuješ to?

Neľutujem. Každé rozhodnutie je niečím podmienené a v danom okamihu sa zdá byť správne. Pre mňa je dôležité zmenu správne nastaviť, aby sa sínusoida v živote výrazne nevychyľovala. Niečoho mám na Slovensku viac ako v Británii, iného menej.

Ak však môžem záujemcom o návrat zo zahraničia poradiť, napriek tomu že sa vraciate domov, kde to poznáte, pripravte sa na kultúrno-spoločenský záchvev. Predsa len každá menšia komunita či národ sa vyvíjajú a časom menia, takže pristátie naspäť „na palube“ môže byť v úvode roztrasené.

Bolo ťažké vrátiť sa domov, resp. čo si v zahraničí opustila?

Nie je ťažké vrátiť sa, ale zotrvať. S odstupom času to vnímam tak, že som časť rodiny, ktorá dlhodobo žije v Británii, vymenila za rodinu doma. A namiesto pobehovania medzi kaviarňami a nákupnými centrami teraz viac obieham cyklotrasy a lesné chodníky.

Nie som oportunista, ale v každej situácii treba hľadať cestu, ktorá vám vyhovuje a určitým spôsobom vás napĺňa. Samozrejme, sú veci, ktoré ma doma občas potrápia a iné ma trápili tam. Základ je, aby si sám sebe rozumel, poznal sa a vytrval v tom, čo chceš.

Čo ti návrat domov priniesol do života?

Ženy sú ako víno. Pobyt vonku mi pomohol dozrieť. Všetky získané skúsenosti, zážitky a poznatky sa snažím skĺbiť s hodnotami, ktoré sú mi na Slovensku blízke.

Určite menej holdujem konzumným neduhom, menej nakupujem. Namiesto nákupných centier si užívam malomestský pokoj, prírodu. Za našou ulicou začínajú lazy, kde sa dá dobre túlať.

Keby si to mala zgeneralizovať, ako by vyzerali plusy a mínusy tvojho súčasného života?

Plusmi na Slovensku sú určite úprimnejší priatelia. V Británii som úprimné priateľstvá získavala iba s cudzincami. Tu mám aj viac prírody a ticha.

Mínusmi tu je obmedzenejšia ponuka práce, skostnatené systémy ako pozostatok socializmu aj súčasnej situácie spoločnosti a s tým spojené aj menej otvorené myslenie domácich.

Určite mi však chýba multikulturalizmus, medzinárodná gastronómia a väčšia etika správania. V Británii sa síce reálne o vaše záležitosti nikto nezaujíma a žijete skôr anonymný život, ale predsa sú vo všeobecnosti distingvovanejší.

„Plusmi na Slovensku sú určite úprimnejší priatelia. V Británii som úprimné priateľstvá získavala iba s cudzincami. Tu mám aj viac prírody a ticha.“

Kedy ti v hlave skrsol nápad začať podnikať v oblasti turizmu a čo ťa k tomu viedlo?

K cestovnému ruchu som vždy inklinovala. Na strednej som dumala, prečo sa nevieme predať, keď máme potenciál. Bola som presvedčená, že my domáci nevieme doceniť niečo také samozrejmé ako to, v čom vyrastáme. Až cestovanie počas pôsobenia v Británii mi naplno otvorilo oči.

Po návrate domov stačilo už len rýchle vyhorenie v korporáte, čo bola mimochodom jedna z najcennejších pracovných skúseností, aby som si uvedomila, že ak tu chcem reálne ostať a dlhodobo pôsobiť, najmotivujúcejšie bude ísť vlastnou cestou.

Keď máš cieľ, presvedčenie a chuť, úvod nie je taký náročný. Problémom dnešných mileniálov je, že hľadáme v živote vyšší zmysel. Chceme prácu, ktorá bude zároveň našou vášňou a naplnením. Peniaze sú v tom už len jedným z atribútov. Chceme aj prispievať do spoločnosti prospešnými aktivitami. Ja som síce v začiatkoch, no STEY je pre mňa symbolom vyššieho zmyslu.

Podnikáš na strednom Slovensku. Čím je podľa teba výnimočné?

Záleží na tom, čo by sme definovali ako stredné Slovensko. Ak do stredného Slovenska rátame regióny Horehronie, Pohronie, Podpoľanie, Liptov, Malohont a časť Gemera, má z hľadiska geografie pre slovenských návštevníkov skvelú strategickú polohu – je dostupné v príjemnej vzdialenosti pre západ aj východ.

„Región je výnimočný rozmanitosťou ponuky. Pýši sa slušnou koncentráciou národných parkov, prírodného potenciálu, kultúrnych pamiatok, ale aj umelo vytvorených atrakcií.“

Región je výnimočný rozmanitosťou ponuky. Pýši sa slušnou koncentráciou národných parkov, prírodného potenciálu, kultúrnych pamiatok, ale aj umelo vytvorených atrakcií. Lietanie z popradského letiska či zo Sliača by nám dalo obrovskú strategickú výhodu pre zahraničné trhy.

Čo máš na tomto regióne najradšej?

Keď si odmyslíme spomienkový optimizmus z detstva na lozenie po stromoch a obité kolená, je to rozmanitosť prírodných krás, znamenitý folklór, patričná hrdosť, úcta a srdečnosť. Okrem konkrétnych miest je to aj o emóciách a atmosfére.

Kde vidíš ako človek, ktorý si región nielen užíva, ale v ňom aj podniká, nedostatky?

Možno vnímam kultúrnu krátkozrakosť, ktorá spôsobuje šírenie extrémistických tendencií a uzavretosť voči iným kultúram. Pre mnohých už Bratislava predstavuje zhluk „slniečkarov“, ktorí nemajú poňatie o tom, aký je život v regiónoch v skutočnosti. Západ zas môže vnímať našich „ortodoxných“ ako netolerantných. Preto je potrebné tieto dva svety prepájať a realizovať konkrétne kroky.

Pod krátkozrakosťou mám tiež na mysli snahy rýchleho obohatenia sa, keď niektoré služby aj v turizme strácajú na kvalite. Určite nám chýba aj ekologickejšie myslenie v zmysle zachovania prírodného bohatstva pre ďalšie generácie a lepšia infraštruktúra. Jednoducho dostať princípy trvalo udržateľného rozvoja do praxe. Všetko však musí pracovať v symbióze, len rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna sama osebe atraktivitu regiónu nezvýši.

„Všetko však musí pracovať v symbióze, len rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna sama osebe atraktivitu regiónu nezvýši.“

V rámci svojho podnikania sa orientuješ na Horehronie. Aký je to kraj?

Rázovitý. Je to kraj národných parkov, neschodených lesov a jaskýň. Aj oficiálny portál slovenského turizmu ho tak opisuje. A skutočne to platí. Prírodné pomery tu ľudí počas storočí zocelili. Je to kraj tvrdý, no srdečný, súčasným jazykom by sme ho mohli označiť za raw.

Odlišuje sa nejakým spôsobom Horehronie od zvyšku stredného Slovenska?

Určite. Prirovnala by som ho k mladšiemu bratovi Liptova s obrovským potenciálom. Stále sa však len vyvíja. Preto je dôležitá koncepcia ďalšieho rozvoja, smer, akým sa uberie, aby sme pozitíva viac vyzdvihli, pracovali na nedostatkoch, no najmä v udržateľnom tempe, aby sme si ho nezničili. Horehronie je čarovný kraj, ktorý ukrýva mnoho nemasových miest, kde zastal čas, čo už je dnes vzácne.

„Horehronie je čarovný kraj, ktorý ukrýva mnoho nemasových miest, kde zastal čas, čo už je dnes vzácne.“

Kvalita služieb sa u nás zlepšuje, ale Slovensko má v porovnaní s inými krajinami stále čo doháňať. Ako je na tom región stredného Slovenska? Priniesla si v rámci svojho podnikania niečo, čo tu dovtedy nebolo bežné?

Treba sa inšpirovať západom, kde sa na služby dbá viac. Trend je pozitívny a v globále sa zlepšujeme. I keď je pravda, že služby v cestovnom ruchu mimo ubytovania a gastra sú pre poskytovateľov málo atraktívne.

Svoj biznis model som postavila na netradičnom koncepte interaktívnych zážitkov, čo tu predtým nebolo až také rozvinuté. O to náročnejšie sa presadzuje u domácej klientely. Niektoré zážitky sú vyslovene vhodné len pre zahraničnú klientelu alebo opačne.

Už si naznačila, že v rámci cestovnej kancelárie ponúkaš nielen ubytovanie, ale aj rôzne nevšedné zážitky. Ako vznikol tento nápad a čo všetko môžu ľudia zažiť?

Na Horehroní žije množstvo veľmi šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sa v malom a neverejne venujú remeslu či folklóru. Sú to činnosti, ktoré nás môžu priblížiť k životu z dávnejších čias a veľa nás naučiť. V dnešnej postindustriálnej a virtuálnej dobe ich možno aj viac oceníme.

Snažím sa hľadať spôsoby, ako týchto šikovných ľudí prepájať so zvedavými ľuďmi, túžiacimi po poznaní. A tiež po zážitkoch v prírode. Putovať na koni drsnou krajinou Sihlianskej planiny či kúpať sa v kadi hlboko v lesoch s luxusnými výhľadmi na kopce, kam sa bežný turista nedostane, to sú naozaj nevšedné zážitky.

V rámci zážitkov tvoja cestovná kancelária ponúka aj tzv. digitálny detox. Akí ľudia ho najčastejšie využívajú?

Zo Slovenska sú to skôr ľudia z mesta, ktorí hľadajú priestor na nerušený oddych, kde môžu čerpať sily do hektických dní. Digitálny detox je práve forma, ktorá vracia duše do offline reality a spája ich. Je to ubytovanie v nerušenej lokalite ďaleko od cesty, v doline lemovanej lesmi s obmedzeným pokrytím mobilného signálu. Či chceš, alebo nie, neskontroluješ tu, čo je nové v online svete.

Horehronský región toho ponúka veľa. Ktoré miesta odporúčaš navštíviť?

Určite by som začala jeho dominantou – Nízkymi Tatrami. Popularita turistiky rozvírila prach na turistických chodníkoch aj u nás, takže tu veľmi s nemasovosťou, najmä od Kráľovej hole po Dereše, nepočítajte. Stále je to však jeden z najkrajších hrebeňov na Slovensku. Pod vrcholmi sa ťahajú malebné doliny, z nich sú moje najobľúbenejšie Lomnistá nad Jasením a Vajskovská s vodopádom.

Naše lesy v minulosti slúžili partizánom ako útočisko, preto sú mnohé lokality späté s legendami. Mojimi srdcovkami sú cyklotrasy v okolí obce Sihla, hobitia krajina okolo meandrov Kamenistého potoka, Sihlička a Zákľuky ponúkajú nádherné panoramatické výhľady na Veporské vrchy. Ďalej Kysuca, živý skanzen ľudovej architektúry, Čierny Balog s unikátnym folklórnym duchom, stále žijúcimi remeslami, drevorubačskou históriou a Čiernohronskou úzkokoľajnou železnicou s parnými lokomotívami.

„Snažím sa hľadať spôsoby, ako týchto šikovných ľudí prepájať so zvedavými ľuďmi, túžiacimi po poznaní. A tiež po zážitkoch v prírode.“

Dediny Horehronu Heľpa, Šumiac, Telgárt, kde veru aj babku v kroji vyštafírovanú na ceste do obchodu stretneš či tradičnuo staviteľstvo uvidíš. Najvyšší cyklobod na Slovensku. Rieka Hron, kde to najmä od Nemeckej nadol žije vodnými atrakciami, od rybárčenia cez splav po paddleboarding. Jarmoky, folklórne festivaly, salaše, zabíjačky, nehovoriac o zimných radovánkach na bežkách a lyžiach. Ponuka je široká, rozmanitá a komplexná.

Ktoré ďalšie časti stredného Slovenska odporúčaš zažiť?

Ako som spomenula, cestovanie je o emóciách a atmosfére, takže ja by som určite odporučila miesta ako Špania dolina, samozrejme, sa to nezaobíde bez príchute Banskej Štiavnice či fatranských Rozsutcov, liptovskej doliny od Prosieku a Kvačian a Hriňovské alebo Kokavské lazy.

Máš nejaké miesto, kam utečieš od všetkého, keď potrebuješ zresetovať hlavu?

Pár minút od domu sa nachádza samota Lúčky. Hrebeň Nízkych Tatier mám ako na podnose a okolie skrýva veľa tichých miest.

Cestuješ po krajine, aby si si oddýchla či nabrala inšpiráciu? Snažíš sa spoznávať Slovensko?

Snažím, ale niekedy toho času nie je toľko, koľko by som vedela využiť na výlety. Najviac však spoznávam Slovensko na motorke. Cesta 66 a 18.

Neláka ťa už zahraničie?

Určite mám veľa cestovateľských snov. Ale žiť a pôsobiť mimo Slovenska by som už nerada. V určitých aspektoch je to náročnejšie ako na západe, ale doma sa cítim tu.

Čítajte aj:

Aby ste sa o všetky zážitky z cestovania po strednom Slovensku mohli podeliť s blízkymi alebo na sociálnych sieťach, vyberte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 96 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Ivana Rešutíková

Pochádza z Brezna, kam sa po rokoch života vo Veľkej Británii rozhodla vrátiť. V rodnom meste vo svojich 31 rokoch založila regionálnu cestovnú kanceláriu STEY Slovakia, ktorá sa zameriava na Horehronie. V rámci svojich služieb ponúka rôzne nevšedné zážitky a vytvára priestor pre ľudí, ktorí sa venujú remeslu a folklóru. Vo voľnom čase spoznáva krásy Slovenska, najradšej na motorke.


CEO O2 Slovakia Peter Gažík: Nechcem, aby technológie oberali moje deti o iné skúsenosti

Technológie výrazným spôsobom ovplyvňujú a menia naše životy. Peter Gažík, generálny riaditeľ O2, prezradil, ako ich vníma on.

Ako budovať u detí vzťah k technológiám tak, aby sa nestali stredobodom ich života, ako si zorganizovať svoj pracovný čas tak, aby sme si zachovali pocit vnútornej slobody a ako by sa mala správať spoločensky zodpovedná firma? S generálnym riaditeľom O2 Petrom Gažíkom sa porozprávala Slávka Kubíková, ktorá na jeseň tohto roka vydala svoju druhú knižku o tom, ako by sa mali deti aj dospelí popasovať s technológiami.

Získajte novú knižku Slávky Kubíkovej Krotitelia displejov vďaka O2 Extra výhodám za zvýhodnenú cenu. Viac informácií

O deťoch, technológiách a výchove

Vo svojej knižke Krotitelia dispejov sa venujem rizikám, ktoré prinášajú technológie najmä vo vzťahu k deťom. Ty si rodič dvoch chlapcov, vnímaš riziko, ktoré so sebou technológie prinášajú?

Samozrejme, tomuto riziku sa nedá uniknúť. Otázkou je, akým spôsobom sa k nemu staviame a ako manažujeme vzťah detí k technológiám. Technológie dospelým aj deťom mnohé veci uľahčujú, sú dobrý sluha, ale zlý pán.

Som presvečený, že svet technológií deti určitým spôsobom posúva dopredu, prispieva k lepšej výučbe, k dostupnosti informácií, s ktorými sa dá okamžite ďalej pracovať. Je to úžasné zjednodušenie, vďaka ktorému sa človek posúva ďalej. Ide však o to, aby sme nepodľahli tomu, čo technológie prinášajú.

Naproti tomu aj naozaj malé deti majú v súčasnosti prístup k technológiám. Tvoji synovia majú 6 a 9 rokov. Ako to funguje u vás v rodine?

Riadime sa heslom „menej je viac“. Technológie do ich života vnášame postupne a s jasnými pravidlami, aby boli schopní vnímať, čo vďaka nim môžu získať, ale nemali veľa príležitostí, aby im technológie niečo vzali. Nebojím sa, že by technológie narušili ich vývoj. Ako rodičovi by mi však bolo ľúto, ak by ma deti počas pekného dňa začali presviedčať, že sa chcú hrať doma na mobile.

Nechcem, aby ich technológie oberali o iné skúsenosti a iný pohľad na svet, ktorým som si prešiel aj ja. Chcem, aby bol život mojich detí pestrejší, aby nesedeli v kúte a nezačínali a nekončili deň s mobilom v ruke.

V praxi to funguje aj tak, že tvoj starší syn dostal telefón medzi poslednými v triede a do školy ho takmer vôbec nenosí.

Áno, technológiám sa nedá úplne ubrániť, v istom momente je ich nástup nezvrátiteľný, preto má aj on telefón. Faktom je, že ho naozaj dostal medzi poslednými. Musím však priznať, že odmietam, aby telefón využíval na pasívnu konzumáciu obsahu. Súhlasím však s tým, že ho používa na elektronickú komunikáciu v prípade, ak sa chce spojiť so svojím kamarátom a dohodnúť si s ním program.

„Technológie dospelým aj deťom mnohé veci uľahčujú, sú dobrý sluha, ale zlý pán.“

Ako v praxi riešiš to, aby si na mobile bezbreho nepúšťal nevhodný obsah?

Jeho výchova je postavená na tom, že pravidlá sa dodržiavajú. Naše pravidlo je, že mobil má k dispozícii primárne na telefonovanie, nie na bezcieľne pozeranie obsahu. V telefóne má predplatenú kartu od O2 s určitým objemom dát, keď si ich minie, tak mu ich jednoducho neobnovím.

Technológie možno už v detskom veku využívať aktívne, tvoj syn sa napríklad učí programovať. Ako vznikol tento nápad?

Nechceme ho ochudobňovať, preto sme sa rozhodli, že mu nájdeme iný spôsob, ako bude mať z pohľadu kvantity prístup k technológiám, ako aj hrám, a zároveň to bude prospešné a zmysluplné.

Navštevuje voľnočasový krúžok Gamecraft, v rámci ktorého sa deti učia programovať hry. Spĺňa to teda ten cieľ, že má prístup k technológiám, niečo sa učí a vo finále ho to niekam posúva. Ako výsledok celoročného snaženia priniesol svoju vlastnú hru. Mal som radosť, keď mi ukazoval, ako ju hrá. Bolo to zaslúžené, pretože sa na tom aktívne spolupodieľal, niečo vytvoril a nebol len pasívny konzument.

O vplyve technológií a organizovaní času

A čo ty a technológie? Neovplyvňuje ťa negatívne to množstvo digitálnych informácií, ktorému si vystavovaný?

Nijako zásadne to na sebe nepociťujem. Je len na nás a v prípade detí na rodičoch, aby sme si ustrážili ten svet okolo nás. Často som však konfrontovaný s otázkami, ako si organizujem pracovný čas. Vždy hovorím, že je to o vnútornej slobode, ktorú si človek sám vytvorí, keď si určí priority.

Považujem sa za bežného konzumenta technológií, nie som žiaden geek. Sledujem základné trendy a smer, akým sa uberajú, ale nemám predispozíciu riešiť prostredníctvom technológií viac, než je nevyhnutné. Som nastavený tak, aby som s ľuďmi v ideálnom prípade komunikoval osobne.

Hovoríš o pocite vnútornej slobody, znie to pekne, ako to však docieliš?

Väčšinu dňa mám v telefóne vypnuté zvonenie a z času na čas sa pozriem na obrazovku, aby som zistil, čo sa deje. Mám vypnuté aj push notifikácie, takže nemám potrebu riešiť veci hneď, keď mi niekto napíše. Ak by sa dialo niečo urgentné, tak by kontaktovali moju asistentku alebo by sa daná informácia ku mne dostala iným spôsobom.

Nedá sa to inak, než eliminovať nával informácií cez nejaké bariéry.

Predpokladám, že máš presne vyhradené časy, kedy si pozeráš e-maily.

Sčasti áno, keďže v podstate celý môj pracovný deň väčšinou tvoria rôzne stretnutia, často aj so širším osadenstvom, a nie vždy je potrebná moja 100 % pozornosť, občas si časť stretnutia dokážem „ukradnúť“ aj pre seba. Vtedy sa pozriem, kto sa ma snažil kontaktovať.

Písomnú komunikáciu však v zásade riešim večer, keď prídem domov. Vždy sa sám seba pýtam, či môj e-mail danú vec posunie, či mení alebo nemení danú situáciu. Podľa tohto kľúča človek zistí, že gro vecí môže počkať aj do druhého dňa a nie je nevyhnutné prepadnúť pocitu, že všetku prijatú poštu treba riešiť hneď.

Práci sa teda venuješ aj doma. Máš striktne oddelený čas na rodinu a čas na prácu?

Prácu riešim, až keď deti zaspia. Už keď boli malé, nastavili sme si to s manželkou tak, že chodia spávať medzi ôsmou a pol deviatou, aby sme mali aj nejaký čas pre seba. Negatívom potom je, že deti vstávajú so železnou pravidelnosťou o šiestej vrátane víkendu.

„Chcem, aby bol život mojich detí pestrejší, aby nesedeli v kúte a nezačínali a nekončili deň s mobilom v ruke.“

O zodpovednom podnikaní

O2 je firma, ktorá predáva smartfóny a dáta, čo so sebou prináša aj určitú zodpovednosť. Ako by sa mala správať zodpovedná firma?

Musím povedať, že pre mňa v istom smere niečo ako firma neexistuje. Termín firma sa používa na označenie spoločenstva ľudí, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť s nejakým cieľom, ale firmu ako takú vytvárajú až konkrétni zamestnanci so svojimi predstavami a hodnotami. Pevne verím, že podobnú reflexiu ako ja zažíva každý zamestnanec.

Nie je to o tom, že by sa niekto abstraktne v mene firmy rozhodol, že toto je správne. Ak to má byť uveriteľné z pohľadu CSR aktivít (Corporate social responsibility – spoločenská zodpovednosť firiem, pozn. red.), malo by to vychádzať z vnútra firmy, inak to nedáva zmysel.

Firmy by síce mali produkovať zisk, ale nemali by zneužívať svoje postavenie a ubližovať zákazníkom, čo nie vždy platí. Ako sa na toto pozeráš ty?

Z dlhodobého hľadiska je pre každú firmu dôležité, aby sa nesnažila len prvoplánovo predávať svoje produkty a služby, ale zároveň si so zákazníkmi vytvoriť udržateľný vzťah, ktorý je založený na dôvere, transparentnosti a férovosti.

K tomu logicky patrí to, že O2 sa snaží svojim zákazníkom poskytovať určitú podporu a zároveň ich edukovať, ako technológie využívať zmysluplne.

Zažívame digitálnu revolúciu, máme prístup k množstvu informácií, ešte však nie sú vybudované systémy na reguláciu rizík, ktoré technológie prinášajú. Ako by sa mali nastaviť?

Vidím dva základné prístupy. V rámci prvého prístupu majú firmy niekde vo svojej DNA zakódované, že tieto veci robia ako súčasť svojho biznisu, resp. boli už na začiatku ich podnikateľského zámeru. Napríklad my v O2 chceme byť transparentní a féroví, chceme meniť to, ako ľudia vnímajú operátorov.

„Ako mobilný operátor cítime zodpovednosť nasmerovať deti správnym smerom a svojím podielom prispieť k tomu, aby sme aktívne budovali zdravšiu a aktívnejšiu mladú generáciu.“

Druhý prístup je vecou prežitia. Aj firmy, ktoré nemajú tieto veci zvnútornené, sa k zodpovednosti postupne prepracujú, lebo si uvedomia, že sa z toho stane biznisová nevyhnutnosť. Takouto témou je dnes ekológia.

Automobilky niekedy neriešili emisie, čo sa však mení, niektoré firmy na tom už istým spôsobom postavili svoj biznis, napríklad Tesla. Postupne však vidíme, že sa k tomu prepracúvajú aj tradičné automobilky, lebo to začínajú vnímať ako nevyhnutnosť.

O2 teda podľa teba patrí do tej prvej kategórie. Ako sa tá zodpovednosť prejavuje v praxi?

Najlepšie sa to prejavuje vtedy, keď o tom nemusíme hovoriť a deje sa to prirodzene. Pre mňa je to najmä o tom, akým spôsobom spolu fungujeme, akým spôsobom sa nastavuje zrkadlo toho, čo je vo firme správne alebo nie.

Raz som počul pekný citát: Firemná kultúra je definovaná tým, čo generálny riaditeľ toleruje. Ale nie je to len o tom. Svojím spôsobom je každý vo firme tak trochu CEO a všetci nastavujeme pravidlá fungovania.

V rámci O2 máme veľa pekných príkladov, prostredníctvom ktorých sa snažíme postaviť za správne veci. Veríme, že sloboda je dôležitá hodnota, preto podporujeme odkaz 17. novembra. Ako mobilný operátor kladieme dôraz na to, aby mali ľudia technológie pod kontrolou. Na jar tohto roka sme spustili iniciatívu Dátuj zodpovedne, v rámci ktorej upozorňujeme na nebezpečenstvo používania mobilu za volantom, čo v súčasnosti predstavuje naozaj veľký problém.

Zároveň si plne uvedomujeme, že pre dnešné deti je mobilný telefón veľkým lákadlom, cítime zodpovednosť nasmerovať ich správnym smerom a svojím podielom prispieť k tomu, aby sme aktívne budovali zdravšiu a aktívnejšiu mladú generáciu. Preto sme spolu s Matejom Tóthom rozbehli O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, prostredníctvom ktorej sa snažíme priviesť deti k pohybu a poskytnúť im zmysluplnú alternatívu trávenia voľného času.

Jednou z tých aktivít, resp, iniciatív, je aj podpora vydania knižky Krotitelia displejov. Prečo ste tak urobili?

Záleží nám na tom, aby sme ako firma menili naše okolie a našu spoločnosť k lepšiemu. Podpora knihy, ktorá vysvetľuje, aké vážne riziká so sebou digitálne technológie prinášajú, a zároveň šíri osvetu, akým spôsobom budovať vzťah detí k technológiám tak, aby pred displejmi netrávili všetok svoj voľný čas, je pre nás prirodzeným pokračovaním našich doterajších aktivít.

Zaujala vás táto téma a radi by ste sa o budovaní vzťahu detí k technológiám dozvedeli viac? Knižku Slávky Kubíkovej Krotitelia dispejov môžete vďaka O2 Extra výhodám získať za zvýhodnenú cenu. Viac informácií nájdete na www.extravyhody.o2.sk.

Peter Gažík

Študoval lingvistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na London School of Economics. V rokoch 2011 až 2014 pôsobil v O2 na pozícii Public Affairs Director a následne s O2 spolupracoval ako konzultant v oblasti regulácie a zodpovedal za vzťahy s partnerskými aj štátnymi inštitúciami, ako aj regulátorom. Od júna 2015 je generálnym riaditeľom spoločnosti.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Vyhrajte Playstation 4 alebo robotický vysavač s kartou O2 Voľnosť

Čítaj viac

Ušetrite pri nákupe nového Samsungu. Opäť máte šancu vymeniť starý za nový

Čítaj viac