Víkendové čítanie: Objavte s nami krásu stredného Slovenska

Patríte k ľuďom, ktorí radi cestujú, no pred domovinou uprednostňujete zahraničie? Spoznajte s nami ďalšiu časť našej krajiny.

Neporušená príroda, pamiatky, o ktorých ste možno ani nechyrovali, pohostinní ľudia a mnoho iného. Po víkendovom vydaní venovanom východnému Slovensku sme sa tentoraz rozhodli zamerať sa na ďalšiu časť našej krajiny a viac vám predstaviť stredné Slovensko.

Ukážeme vám, že aj naša domovina ponúka množstvo miest, ktoré sa určite oplatí navštíviť a na ktoré často zabúdame. Pri príprave tohto víkendového vydania sme sa spojili so šikovnými ľuďmi, ktorí v tomto regióne žijú a snažia sa pozdvihnúť a spraviť z neho lepšie a krajšie miesto.

Toto vydanie vzniklo v spolupráci s novou sieťou od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už vyše 94 % obyvateľom Slovenska. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale smartfón s mobilným internetom sa môže stať skvelým pomocníkom pri spoznávaní krás našej krajiny a objavovaní nepoznaných zákutí. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s nastavením 4G siete radi pomôžu.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Michala Hrčku: Pestrá stredozem. Venuje sa obnove historických pamiatok a vďaka tomu pozná stredné Slovensko ako málokto. Vo svojom stĺpčeku zhrnul hrady, kaštiele aj kostoly, ktoré si vás svojou jedinečnou atmosférou určite získajú.

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, znamenitým folklórom a srdečnosťou. Prečítajte si rozhovor so sympatickou ženou, ktorá sa po návrate na Slovensko rozhodla prinášať ľuďom nevšedné zážitky.

O výnimočnosti tohto regiónu sa môžete presvedčiť v článkoch s tipmi na zaujímavé miesta a prevádzky, kde stretnete naozaj milých ľudí. V rámci našich potuliek stredným Slovenskom sme zavítali do Banskej Bystrice, LučencaRimavskej Soboty.

Redakcia Sódy odporúča: Tieto miesta na strednom Slovensku stoja za navštívenie. Plánujete dovolenku alebo len krátky výlet a neviete, ktoré miesta navštíviť? Pripravili sme pre vás výber tých, ktoré si získali nás v redakcii.

Ako dobre poznáte stredné Slovensko? Otestujte sa v našom kvíze. Veľké mestá, ale aj malé dediny majú bohatú históriu a ukrývajú veľa pamiatok a zaujímavostí. Zistite, čo všetko o nich viete.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, folklórom a srdečnosťou

Zakladateľka regionálnej cestovnej kancelárie nám prezradila, prečo sa stredné Slovensko oplatí navštíviť.

Ivana Rešutíková odišla do zahraničia, aby si neskôr uvedomila, aké dôležité je rozvíjať to, čo doma máme. Na Horehroní založila cestovnú agentúru STEY Slovakia, ktorá podporuje rozvoj regiónu, ale aj mnohých šikovných ľudí, o ktorých bežne nepočuť.

Putovať na koni drsnou krajinou Sihlianskej planiny či kúpať sa v kadi hlboko v lesoch s krásnymi výhľadmi na kopce, kam sa bežný turista nedostane. Aj to patrí k nevšedným zážitkom, ktoré jej cestovka ponúka. S Ivanou sme sa porozprávali nielen o nich, ale aj o jej živote, hodnotách a krásach stredného Slovenska.

Počas rozhovoru nás Ivana previedla obcami Sihla, Drábsko a Telgárt, v blízkosti ktorého sa nachádza výnimočný kamenný most Chmarošský viadukt.

Ivana, poznáme ťa ako ženu, ktorá sa snaží zviditeľniť rodný región. Ako by si sa sama opísala?

Cieľavedomý, vytrvalý a aktívny dobrodruh, vorkoholik. Rada si v živote vytváram istoty ako protiváhu svojej temperamentnej povahy.

Po štúdiu v hlavnom meste a živote v Británii si sa rozhodla vrátiť do rodnej krajiny. To neznie príliš ako istota. Neľutuješ to?

Neľutujem. Každé rozhodnutie je niečím podmienené a v danom okamihu sa zdá byť správne. Pre mňa je dôležité zmenu správne nastaviť, aby sa sínusoida v živote výrazne nevychyľovala. Niečoho mám na Slovensku viac ako v Británii, iného menej.

Ak však môžem záujemcom o návrat zo zahraničia poradiť, napriek tomu že sa vraciate domov, kde to poznáte, pripravte sa na kultúrno-spoločenský záchvev. Predsa len každá menšia komunita či národ sa vyvíjajú a časom menia, takže pristátie naspäť „na palube“ môže byť v úvode roztrasené.

Bolo ťažké vrátiť sa domov, resp. čo si v zahraničí opustila?

Nie je ťažké vrátiť sa, ale zotrvať. S odstupom času to vnímam tak, že som časť rodiny, ktorá dlhodobo žije v Británii, vymenila za rodinu doma. A namiesto pobehovania medzi kaviarňami a nákupnými centrami teraz viac obieham cyklotrasy a lesné chodníky.

Nie som oportunista, ale v každej situácii treba hľadať cestu, ktorá vám vyhovuje a určitým spôsobom vás napĺňa. Samozrejme, sú veci, ktoré ma doma občas potrápia a iné ma trápili tam. Základ je, aby si sám sebe rozumel, poznal sa a vytrval v tom, čo chceš.

Čo ti návrat domov priniesol do života?

Ženy sú ako víno. Pobyt vonku mi pomohol dozrieť. Všetky získané skúsenosti, zážitky a poznatky sa snažím skĺbiť s hodnotami, ktoré sú mi na Slovensku blízke.

Určite menej holdujem konzumným neduhom, menej nakupujem. Namiesto nákupných centier si užívam malomestský pokoj, prírodu. Za našou ulicou začínajú lazy, kde sa dá dobre túlať.

Keby si to mala zgeneralizovať, ako by vyzerali plusy a mínusy tvojho súčasného života?

Plusmi na Slovensku sú určite úprimnejší priatelia. V Británii som úprimné priateľstvá získavala iba s cudzincami. Tu mám aj viac prírody a ticha.

Mínusmi tu je obmedzenejšia ponuka práce, skostnatené systémy ako pozostatok socializmu aj súčasnej situácie spoločnosti a s tým spojené aj menej otvorené myslenie domácich.

Určite mi však chýba multikulturalizmus, medzinárodná gastronómia a väčšia etika správania. V Británii sa síce reálne o vaše záležitosti nikto nezaujíma a žijete skôr anonymný život, ale predsa sú vo všeobecnosti distingvovanejší.

„Plusmi na Slovensku sú určite úprimnejší priatelia. V Británii som úprimné priateľstvá získavala iba s cudzincami. Tu mám aj viac prírody a ticha.“

Kedy ti v hlave skrsol nápad začať podnikať v oblasti turizmu a čo ťa k tomu viedlo?

K cestovnému ruchu som vždy inklinovala. Na strednej som dumala, prečo sa nevieme predať, keď máme potenciál. Bola som presvedčená, že my domáci nevieme doceniť niečo také samozrejmé ako to, v čom vyrastáme. Až cestovanie počas pôsobenia v Británii mi naplno otvorilo oči.

Po návrate domov stačilo už len rýchle vyhorenie v korporáte, čo bola mimochodom jedna z najcennejších pracovných skúseností, aby som si uvedomila, že ak tu chcem reálne ostať a dlhodobo pôsobiť, najmotivujúcejšie bude ísť vlastnou cestou.

Keď máš cieľ, presvedčenie a chuť, úvod nie je taký náročný. Problémom dnešných mileniálov je, že hľadáme v živote vyšší zmysel. Chceme prácu, ktorá bude zároveň našou vášňou a naplnením. Peniaze sú v tom už len jedným z atribútov. Chceme aj prispievať do spoločnosti prospešnými aktivitami. Ja som síce v začiatkoch, no STEY je pre mňa symbolom vyššieho zmyslu.

Podnikáš na strednom Slovensku. Čím je podľa teba výnimočné?

Záleží na tom, čo by sme definovali ako stredné Slovensko. Ak do stredného Slovenska rátame regióny Horehronie, Pohronie, Podpoľanie, Liptov, Malohont a časť Gemera, má z hľadiska geografie pre slovenských návštevníkov skvelú strategickú polohu – je dostupné v príjemnej vzdialenosti pre západ aj východ.

„Región je výnimočný rozmanitosťou ponuky. Pýši sa slušnou koncentráciou národných parkov, prírodného potenciálu, kultúrnych pamiatok, ale aj umelo vytvorených atrakcií.“

Región je výnimočný rozmanitosťou ponuky. Pýši sa slušnou koncentráciou národných parkov, prírodného potenciálu, kultúrnych pamiatok, ale aj umelo vytvorených atrakcií. Lietanie z popradského letiska či zo Sliača by nám dalo obrovskú strategickú výhodu pre zahraničné trhy.

Čo máš na tomto regióne najradšej?

Keď si odmyslíme spomienkový optimizmus z detstva na lozenie po stromoch a obité kolená, je to rozmanitosť prírodných krás, znamenitý folklór, patričná hrdosť, úcta a srdečnosť. Okrem konkrétnych miest je to aj o emóciách a atmosfére.

Kde vidíš ako človek, ktorý si región nielen užíva, ale v ňom aj podniká, nedostatky?

Možno vnímam kultúrnu krátkozrakosť, ktorá spôsobuje šírenie extrémistických tendencií a uzavretosť voči iným kultúram. Pre mnohých už Bratislava predstavuje zhluk „slniečkarov“, ktorí nemajú poňatie o tom, aký je život v regiónoch v skutočnosti. Západ zas môže vnímať našich „ortodoxných“ ako netolerantných. Preto je potrebné tieto dva svety prepájať a realizovať konkrétne kroky.

Pod krátkozrakosťou mám tiež na mysli snahy rýchleho obohatenia sa, keď niektoré služby aj v turizme strácajú na kvalite. Určite nám chýba aj ekologickejšie myslenie v zmysle zachovania prírodného bohatstva pre ďalšie generácie a lepšia infraštruktúra. Jednoducho dostať princípy trvalo udržateľného rozvoja do praxe. Všetko však musí pracovať v symbióze, len rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna sama osebe atraktivitu regiónu nezvýši.

„Všetko však musí pracovať v symbióze, len rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna sama osebe atraktivitu regiónu nezvýši.“

V rámci svojho podnikania sa orientuješ na Horehronie. Aký je to kraj?

Rázovitý. Je to kraj národných parkov, neschodených lesov a jaskýň. Aj oficiálny portál slovenského turizmu ho tak opisuje. A skutočne to platí. Prírodné pomery tu ľudí počas storočí zocelili. Je to kraj tvrdý, no srdečný, súčasným jazykom by sme ho mohli označiť za raw.

Odlišuje sa nejakým spôsobom Horehronie od zvyšku stredného Slovenska?

Určite. Prirovnala by som ho k mladšiemu bratovi Liptova s obrovským potenciálom. Stále sa však len vyvíja. Preto je dôležitá koncepcia ďalšieho rozvoja, smer, akým sa uberie, aby sme pozitíva viac vyzdvihli, pracovali na nedostatkoch, no najmä v udržateľnom tempe, aby sme si ho nezničili. Horehronie je čarovný kraj, ktorý ukrýva mnoho nemasových miest, kde zastal čas, čo už je dnes vzácne.

„Horehronie je čarovný kraj, ktorý ukrýva mnoho nemasových miest, kde zastal čas, čo už je dnes vzácne.“

Kvalita služieb sa u nás zlepšuje, ale Slovensko má v porovnaní s inými krajinami stále čo doháňať. Ako je na tom región stredného Slovenska? Priniesla si v rámci svojho podnikania niečo, čo tu dovtedy nebolo bežné?

Treba sa inšpirovať západom, kde sa na služby dbá viac. Trend je pozitívny a v globále sa zlepšujeme. I keď je pravda, že služby v cestovnom ruchu mimo ubytovania a gastra sú pre poskytovateľov málo atraktívne.

Svoj biznis model som postavila na netradičnom koncepte interaktívnych zážitkov, čo tu predtým nebolo až také rozvinuté. O to náročnejšie sa presadzuje u domácej klientely. Niektoré zážitky sú vyslovene vhodné len pre zahraničnú klientelu alebo opačne.

Už si naznačila, že v rámci cestovnej kancelárie ponúkaš nielen ubytovanie, ale aj rôzne nevšedné zážitky. Ako vznikol tento nápad a čo všetko môžu ľudia zažiť?

Na Horehroní žije množstvo veľmi šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sa v malom a neverejne venujú remeslu či folklóru. Sú to činnosti, ktoré nás môžu priblížiť k životu z dávnejších čias a veľa nás naučiť. V dnešnej postindustriálnej a virtuálnej dobe ich možno aj viac oceníme.

Snažím sa hľadať spôsoby, ako týchto šikovných ľudí prepájať so zvedavými ľuďmi, túžiacimi po poznaní. A tiež po zážitkoch v prírode. Putovať na koni drsnou krajinou Sihlianskej planiny či kúpať sa v kadi hlboko v lesoch s luxusnými výhľadmi na kopce, kam sa bežný turista nedostane, to sú naozaj nevšedné zážitky.

V rámci zážitkov tvoja cestovná kancelária ponúka aj tzv. digitálny detox. Akí ľudia ho najčastejšie využívajú?

Zo Slovenska sú to skôr ľudia z mesta, ktorí hľadajú priestor na nerušený oddych, kde môžu čerpať sily do hektických dní. Digitálny detox je práve forma, ktorá vracia duše do offline reality a spája ich. Je to ubytovanie v nerušenej lokalite ďaleko od cesty, v doline lemovanej lesmi s obmedzeným pokrytím mobilného signálu. Či chceš, alebo nie, neskontroluješ tu, čo je nové v online svete.

Horehronský región toho ponúka veľa. Ktoré miesta odporúčaš navštíviť?

Určite by som začala jeho dominantou – Nízkymi Tatrami. Popularita turistiky rozvírila prach na turistických chodníkoch aj u nás, takže tu veľmi s nemasovosťou, najmä od Kráľovej hole po Dereše, nepočítajte. Stále je to však jeden z najkrajších hrebeňov na Slovensku. Pod vrcholmi sa ťahajú malebné doliny, z nich sú moje najobľúbenejšie Lomnistá nad Jasením a Vajskovská s vodopádom.

Naše lesy v minulosti slúžili partizánom ako útočisko, preto sú mnohé lokality späté s legendami. Mojimi srdcovkami sú cyklotrasy v okolí obce Sihla, hobitia krajina okolo meandrov Kamenistého potoka, Sihlička a Zákľuky ponúkajú nádherné panoramatické výhľady na Veporské vrchy. Ďalej Kysuca, živý skanzen ľudovej architektúry, Čierny Balog s unikátnym folklórnym duchom, stále žijúcimi remeslami, drevorubačskou históriou a Čiernohronskou úzkokoľajnou železnicou s parnými lokomotívami.

„Snažím sa hľadať spôsoby, ako týchto šikovných ľudí prepájať so zvedavými ľuďmi, túžiacimi po poznaní. A tiež po zážitkoch v prírode.“

Dediny Horehronu Heľpa, Šumiac, Telgárt, kde veru aj babku v kroji vyštafírovanú na ceste do obchodu stretneš či tradičnuo staviteľstvo uvidíš. Najvyšší cyklobod na Slovensku. Rieka Hron, kde to najmä od Nemeckej nadol žije vodnými atrakciami, od rybárčenia cez splav po paddleboarding. Jarmoky, folklórne festivaly, salaše, zabíjačky, nehovoriac o zimných radovánkach na bežkách a lyžiach. Ponuka je široká, rozmanitá a komplexná.

Ktoré ďalšie časti stredného Slovenska odporúčaš zažiť?

Ako som spomenula, cestovanie je o emóciách a atmosfére, takže ja by som určite odporučila miesta ako Špania dolina, samozrejme, sa to nezaobíde bez príchute Banskej Štiavnice či fatranských Rozsutcov, liptovskej doliny od Prosieku a Kvačian a Hriňovské alebo Kokavské lazy.

Máš nejaké miesto, kam utečieš od všetkého, keď potrebuješ zresetovať hlavu?

Pár minút od domu sa nachádza samota Lúčky. Hrebeň Nízkych Tatier mám ako na podnose a okolie skrýva veľa tichých miest.

Cestuješ po krajine, aby si si oddýchla či nabrala inšpiráciu? Snažíš sa spoznávať Slovensko?

Snažím, ale niekedy toho času nie je toľko, koľko by som vedela využiť na výlety. Najviac však spoznávam Slovensko na motorke. Cesta 66 a 18.

Neláka ťa už zahraničie?

Určite mám veľa cestovateľských snov. Ale žiť a pôsobiť mimo Slovenska by som už nerada. V určitých aspektoch je to náročnejšie ako na západe, ale doma sa cítim tu.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o strednom Slovensku. Partnerom vydania je nová sieť od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už vyše 94 % obyvateľom Slovenska a umožňuje tak spoznávať Slovensko inak a objavovať rôzne nepoznané zákutia. Viac informácií o novej sieti nájdete na www.o2.sk/4g alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s jej nastavením radi pomôžu.

Ivana Rešutíková

Pochádza z Brezna, kam sa po rokoch života vo Veľkej Británii rozhodla vrátiť. V rodnom meste vo svojich 31 rokoch založila regionálnu cestovnú kanceláriu STEY Slovakia, ktorá sa zameriava na Horehronie. V rámci svojich služieb ponúka rôzne nevšedné zážitky a vytvára priestor pre ľudí, ktorí sa venujú remeslu a folklóru. Vo voľnom čase spoznáva krásy Slovenska, najradšej na motorke.

 


Čudné, bizarné, prekvapivé, ale geniálne: 7 originálnych nápadov, ktoré môžu zmeniť svet k lepšiemu

Nápady, ktoré nám pomôžu vytvoriť udržateľnú budúcnosť, sú v súčasnosti potrebné viac ako kedykoľvek predtým. Aj zdanlivo jednoduché myšlienky môžu zmeniť svet k lepšiemu.

Mnoho ľudí má nápady, ktoré môžu svetu naozaj pomôcť, no chýba im podpora. Práve preto vznikla medzinárodná súťaž Chivas VENTURE. Podnikatelia z celého sveta v rámci nej prezentujú svoje podnikateľské aktivity, prostredníctvom ktorých riešia enviromentálne či sociálne problémy. Súťažiaci môžu v súťaži získať podiel z 1 milióna amerických dolárov a osobný koučing.

Do súťaže sa môžu prihlásiť aj slovenské firmy. Stačí, ak vyplnia online prihlášku.

Kým nájdete odvahu prihlásiť sa, pozrite si zatiaľ niektoré šikovné nápady, ktoré na súťaži v minulosti prezentovali podnikatelia z rôznych krajín. Viac nápadov, ktoré menia svet, nájdete na tomto odkaze.

Využívanie kravského hnoja v udržateľnej móde

Intenzívnym chovom hovädzieho dobytka v mnohých krajinách vzniká problém, ako sa zbaviť príliš veľkého množstva hnoja. Ako organické hnojivo je využiteľná iba časť. Zvyšok predstavuje živočíšny odpad, ktorý je potrebné nejakým spôsobom spracovať, aby neznečisťoval podzemné vody či ovzdušie.

Na jedno z možných riešení tohto problému prišla holandská spoločnosť Mestic. Z hmoty dokážu extrahovať celulózu a z nej vyrobiť rôzne ďalšie materiály, ktoré nahradia bežný textil, plast či papier. Svoju metódu si nechali patentovať.

Nahradenie proteínov v strave múkou z cvrčkov

Živočíšna bielkovina v mnohých ohľadoch predčí tu rastlinnú. Chov zvierat je však často spojený s ich utrpením a zároveň je pomerne neekologický, napríklad 1 kg hovädzieho mäsa má na emisie podobný dopad ako 250 km jazda autom.

Česká firma SENS však ponúka zaujímavé riešenie, ako získať živočíšnu bielkovinu bez trápenia zvierat a zároveň pri oveľa menších nárokoch na životné prostredie. Vyrába proteínové tyčinky z hmyzu, presnejšie z cvrčkov. Nahradením hovädzieho cvrčkami doposiaľ ušetrila približne 2 000 t krmiva, 700 000 l vody a skleníkové plyny zodpovedajúce jazde autom okolo celého sveta.

Invalidné vozíky prerobené na elektrické trojkolky

Na svete sú milióny užívateľov invalidných vozíkov, ktorí dennodenne zápasia so zničenými chodníkmi či s nezrovnalosťami v teréne. Aj zdanlivé triviálnosti ako piesok či tráva môžu byť prekážkou, pre ktorú musí vozíčkar hľadať náhradné trasy.

brazílskej firme Livre si povedali, že ľudom odkázaným na vozíček skúsia spríjemniť neľahký život a vnesú im doň viac slobody a sebavedomia. Začali preto s výrobou špeciálnych terénnych vozíkov na troch kolesách poháňaných elektrinou. Trojkolky neslúžia ich majiteľom len ako riešenie ich problému, ale zároveň pre nich predstavujú určitý životný štýl a prinášajú novú komunitu priateľov.

Poznáte niekoho, kto má firmu prospešnú pre spoločnosť? Zazdieľajte mu tento článok.

Výroba tenisiek z odpadkov

Tenisky Xinca vyzerajú ako úplne bežná obuv, v porovnaní si konkurenčnými značkami majú ale jednu zvláštnosť – sú celé z odpadu. Na ich výrobu sa používajú staré pneumatiky a textílie vyvezené na skládku.

Nielenže sa tak nemusí likvidovať guma, ktorá pri spaľovaní uvoľňuje do ovzdušia množstvo škodlivín, obchádza sa tak aj potreba využívať vzácne prírodné zdroje. Argentínska spoločnosť Xinca zároveň zamestnáva bývalých väzňov, čím im pomáha uplatniť sa na trhu práce a zaradiť sa do normálneho života.

Vysádzanie umelých stromov, ktoré čistia vzduch

Nemecká spoločnosť Green City Solutions vyvinula „umelý strom“. Ide o vertikálnu plošinu porastenú rastlinami podobnými machu, ktorá v kombinácii s rôznymi technológiami filtruje prach z ulice, oxidy dusíka a oxid uhličitý. Panel z rastlín takto dokáže nahradiť až 275 mestských stromov,pričom zaberá o 99 % priestoru menej.

Konštrukcia obsahuje snímače, ktoré zhromažďujú enviromentálne a klimatické údaje, kontrolujú a regulujú jednotku a zabezpečujú prežitie rastlín. Vďaka solárnym panelom a systémom na zadržiavanie dažďovej vody zariadenie vyžaduje len niekoľko hodín údržby ročne.

Pomáhanie ľuďom bez domova pomocou kávy

Bezdomovectvo je vážnym problémom najmä veľkých miest. Napríklad v Londýne žije podľa štatistík až 4 000 ľudí, ktorí každý deň prespávajú na ulici. Londýnska firma Change Please si preto povedala, že skúsi pre týchto ľudí doslova uvariť lepšiu budúcnosť a to prostredníctvom kávy.

Ľuďom bez domova ponúka možnosť rekvalifikovať sa na baristov a poskytuje im tak prácu. Počas prvých 10 dní im pomôže nájsť bývanie a vyplatí im slušný plat. Firma všetky zisky opäť investuje do ďalšej pomoci. Okrem toho svoje podnikanie prevádzkuje trvalo udržateľným spôsobom. Všetky poháre sú recyklovateľné a káva pochádza z fariem, ktoré podporujú miestne komunity. Káva tak nielenže dobre chutí, ale dobro aj šíri.

Spolupráca s včelami na čistení životného prostredia

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomiera každý rok 12,6 milióna ľudí v dôsledku toho, že žije alebo pracuje v nezdravom prostredí. To znamená, že jedno zo štyroch úmrtí vo svete súvisí so znečistením.

Spoločnosť Beeodiversity z Belgicka pomáha firmám a miestnym autoritám odhaľovať pôvod znečistenia v ich oblasti a vypracováva konkrétne odporúčania na zlepšenie. Na túto činnosť zamestnáva aj veľmi netradičnú skupinku zamestnancov – včely. Včelie robotnice usilovne zbierajú vzorky z miliárd kvetov, ktoré sa následne dôkladne analyzujú. Na základe výsledkov sa môže nariadiť napríklad špeciálne vysádzanie semien alebo zníženie spotreby pesticídov v určitých oblastiach.

Je váš nápad lepší? Prihláste sa do súťaže Chivas VENTURE

Určite sa aj u nás na Slovensku nájde veľa ľudí s nápadmi, ktoré môžu pomôcť svetu. Ak máte pocit, že je to práve ten váš, medzinárodná súťaž Chivas VENTURE môže byť pre vás to pravé.

Ak vaše podnikanie pomáha ľuďom alebo životnému prostrediu, prihláste sa do 31. októbra 2018 a získajte podiel z finančného balíka vo výške 1 milión amerických dolárov a koučing od svetových mentorov.

Formulár na prihlásenie, podmienky súťaže aj detailné informácie nájdete na tomto mieste: https://www.chivas.com/sk-sk/the-venture/apply


Predobjednajte si nový Huawei Mate 20 Pro. Na prvých 200 záujemcov čakajú 2 hodnotné darčeky

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové