Víkendové čítanie: Objavte s nami krásu stredného Slovenska
Patríte k ľuďom, ktorí radi cestujú, no pred domovinou uprednostňujete zahraničie? Spoznajte s nami ďalšiu časť našej krajiny.
Zdieľať
7. 9. 2018;Autor: Sóda, Foto: Filip Jurovatý, Zdeno Ziman
Neporušená príroda, pamiatky, o ktorých ste možno ani nechyrovali, pohostinní ľudia a mnoho iného. Po víkendovom vydaní venovanom východnému Slovensku sme sa tentoraz rozhodli zamerať sa na ďalšiu časť našej krajiny a viac vám predstaviť stredné Slovensko.
Ukážeme vám, že aj naša domovina ponúka množstvo miest, ktoré sa určite oplatí navštíviť a na ktoré často zabúdame. Pri príprave tohto víkendového vydania sme sa spojili so šikovnými ľuďmi, ktorí v tomto regióne žijú a snažia sa pozdvihnúť a spraviť z neho lepšie a krajšie miesto.
Toto vydanie vzniklo v spolupráci s novou sieťou od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už vyše 94 % obyvateľom Slovenska. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale smartfón s mobilným internetom sa môže stať skvelým pomocníkom pri spoznávaní krás našej krajiny a objavovaní nepoznaných zákutí. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s nastavením 4G siete radi pomôžu.
V tomto vydaní nájdete:
Stĺpček Michala Hrčku: Pestrá stredozem. Venuje sa obnove historických pamiatok a vďaka tomu pozná stredné Slovensko ako málokto. Vo svojom stĺpčeku zhrnul hrady, kaštiele aj kostoly, ktoré si vás svojou jedinečnou atmosférou určite získajú.
O výnimočnosti tohto regiónu sa môžete presvedčiť v článkoch s tipmi na zaujímavé miesta a prevádzky, kde stretnete naozaj milých ľudí. V rámci našich potuliek stredným Slovenskom sme zavítali do Banskej Bystrice, Lučenca a Rimavskej Soboty.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, folklórom a srdečnosťou
Zakladateľka regionálnej cestovnej kancelárie nám prezradila, prečo sa stredné Slovensko oplatí navštíviť.
Zdieľať
7. 9. 2018;Autor: Veronika Šeliga Pilátová, Foto: Zdeno Ziman
Ivana Rešutíková odišla do zahraničia, aby si neskôr uvedomila, aké dôležité je rozvíjať to, čo doma máme. Na Horehroní založila cestovnú agentúru STEY Slovakia, ktorá podporuje rozvoj regiónu, ale aj mnohých šikovných ľudí, o ktorých bežne nepočuť.
Putovať na koni drsnou krajinou Sihlianskej planiny či kúpať sa v kadi hlboko v lesoch s krásnymi výhľadmi na kopce, kam sa bežný turista nedostane. Aj to patrí k nevšedným zážitkom, ktoré jej cestovka ponúka. S Ivanou sme sa porozprávali nielen o nich, ale aj o jej živote, hodnotách a krásach stredného Slovenska.
Počas rozhovoru nás Ivana previedla obcami Sihla, Drábsko a Telgárt, v blízkosti ktorého sa nachádza výnimočný kamenný most Chmarošský viadukt.
Ivana, poznáme ťa ako ženu, ktorá sa snaží zviditeľniť rodný región. Ako by si sa sama opísala?
Cieľavedomý, vytrvalý a aktívny dobrodruh, vorkoholik. Rada si v živote vytváram istoty ako protiváhu svojej temperamentnej povahy.
Po štúdiu v hlavnom meste a živote v Británii si sa rozhodla vrátiť do rodnej krajiny. To neznie príliš ako istota. Neľutuješ to?
Neľutujem. Každé rozhodnutie je niečím podmienené a v danom okamihu sa zdá byť správne. Pre mňa je dôležité zmenu správne nastaviť, aby sa sínusoida v živote výrazne nevychyľovala. Niečoho mám na Slovensku viac ako v Británii, iného menej.
Ak však môžem záujemcom o návrat zo zahraničia poradiť, napriek tomu že sa vraciate domov, kde to poznáte, pripravte sa na kultúrno-spoločenský záchvev. Predsa len každá menšia komunita či národ sa vyvíjajú a časom menia, takže pristátie naspäť „na palube“ môže byť v úvode roztrasené.
Bolo ťažké vrátiť sa domov, resp. čo si v zahraničí opustila?
Nie je ťažké vrátiť sa, ale zotrvať. S odstupom času to vnímam tak, že som časť rodiny, ktorá dlhodobo žije v Británii, vymenila za rodinu doma. A namiesto pobehovania medzi kaviarňami a nákupnými centrami teraz viac obieham cyklotrasy a lesné chodníky.
Nie som oportunista, ale v každej situácii treba hľadať cestu, ktorá vám vyhovuje a určitým spôsobom vás napĺňa. Samozrejme, sú veci, ktoré ma doma občas potrápia a iné ma trápili tam. Základ je, aby si sám sebe rozumel, poznal sa a vytrval v tom, čo chceš.
Čo ti návrat domov priniesol do života?
Ženy sú ako víno. Pobyt vonku mi pomohol dozrieť. Všetky získané skúsenosti, zážitky a poznatky sa snažím skĺbiť s hodnotami, ktoré sú mi na Slovensku blízke.
Určite menej holdujem konzumným neduhom, menej nakupujem. Namiesto nákupných centier si užívam malomestský pokoj, prírodu. Za našou ulicou začínajú lazy, kde sa dá dobre túlať.
Keby si to mala zgeneralizovať, ako by vyzerali plusy a mínusy tvojho súčasného života?
Plusmi na Slovensku sú určite úprimnejší priatelia. V Británii som úprimné priateľstvá získavala iba s cudzincami. Tu mám aj viac prírody a ticha.
Mínusmi tu je obmedzenejšia ponuka práce, skostnatené systémy ako pozostatok socializmu aj súčasnej situácie spoločnosti a s tým spojené aj menej otvorené myslenie domácich.
Určite mi však chýba multikulturalizmus, medzinárodná gastronómia a väčšia etika správania. V Británii sa síce reálne o vaše záležitosti nikto nezaujíma a žijete skôr anonymný život, ale predsa sú vo všeobecnosti distingvovanejší.
„Plusmi na Slovensku sú určite úprimnejší priatelia. V Británii som úprimné priateľstvá získavala iba s cudzincami. Tu mám aj viac prírody a ticha.“
Kedy ti v hlave skrsol nápad začať podnikať v oblasti turizmu a čo ťa k tomu viedlo?
K cestovnému ruchu som vždy inklinovala. Na strednej som dumala, prečo sa nevieme predať, keď máme potenciál. Bola som presvedčená, že my domáci nevieme doceniť niečo také samozrejmé ako to, v čom vyrastáme. Až cestovanie počas pôsobenia v Británii mi naplno otvorilo oči.
Po návrate domov stačilo už len rýchle vyhorenie v korporáte, čo bola mimochodom jedna z najcennejších pracovných skúseností, aby som si uvedomila, že ak tu chcem reálne ostať a dlhodobo pôsobiť, najmotivujúcejšie bude ísť vlastnou cestou.
Keď máš cieľ, presvedčenie a chuť, úvod nie je taký náročný. Problémom dnešných mileniálov je, že hľadáme v živote vyšší zmysel. Chceme prácu, ktorá bude zároveň našou vášňou a naplnením. Peniaze sú v tom už len jedným z atribútov. Chceme aj prispievať do spoločnosti prospešnými aktivitami. Ja som síce v začiatkoch, no STEY je pre mňa symbolom vyššieho zmyslu.
Podnikáš na strednom Slovensku. Čím je podľa teba výnimočné?
Záleží na tom, čo by sme definovali ako stredné Slovensko. Ak do stredného Slovenska rátame regióny Horehronie, Pohronie, Podpoľanie, Liptov, Malohont a časť Gemera, má z hľadiska geografie pre slovenských návštevníkov skvelú strategickú polohu – je dostupné v príjemnej vzdialenosti pre západ aj východ.
„Región je výnimočný rozmanitosťou ponuky. Pýši sa slušnou koncentráciou národných parkov, prírodného potenciálu, kultúrnych pamiatok, ale aj umelo vytvorených atrakcií.“
Región je výnimočný rozmanitosťou ponuky. Pýši sa slušnou koncentráciou národných parkov, prírodného potenciálu, kultúrnych pamiatok, ale aj umelo vytvorených atrakcií. Lietanie z popradského letiska či zo Sliača by nám dalo obrovskú strategickú výhodu pre zahraničné trhy.
Čo máš na tomto regióne najradšej?
Keď si odmyslíme spomienkový optimizmus z detstva na lozenie po stromoch a obité kolená, je to rozmanitosť prírodných krás, znamenitý folklór, patričná hrdosť, úcta a srdečnosť. Okrem konkrétnych miest je to aj o emóciách a atmosfére.
Kde vidíš ako človek, ktorý si región nielen užíva, ale v ňom aj podniká, nedostatky?
Možno vnímam kultúrnu krátkozrakosť, ktorá spôsobuje šírenie extrémistických tendencií a uzavretosť voči iným kultúram. Pre mnohých už Bratislava predstavuje zhluk „slniečkarov“, ktorí nemajú poňatie o tom, aký je život v regiónoch v skutočnosti. Západ zas môže vnímať našich „ortodoxných“ ako netolerantných. Preto je potrebné tieto dva svety prepájať a realizovať konkrétne kroky.
Pod krátkozrakosťou mám tiež na mysli snahy rýchleho obohatenia sa, keď niektoré služby aj v turizme strácajú na kvalite. Určite nám chýba aj ekologickejšie myslenie v zmysle zachovania prírodného bohatstva pre ďalšie generácie a lepšia infraštruktúra. Jednoducho dostať princípy trvalo udržateľného rozvoja do praxe. Všetko však musí pracovať v symbióze, len rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna sama osebe atraktivitu regiónu nezvýši.
„Všetko však musí pracovať v symbióze, len rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna sama osebe atraktivitu regiónu nezvýši.“
V rámci svojho podnikania sa orientuješ na Horehronie. Aký je to kraj?
Rázovitý. Je to kraj národných parkov, neschodených lesov a jaskýň. Aj oficiálny portál slovenského turizmu ho tak opisuje. A skutočne to platí. Prírodné pomery tu ľudí počas storočí zocelili. Je to kraj tvrdý, no srdečný, súčasným jazykom by sme ho mohli označiť za raw.
Odlišuje sa nejakým spôsobom Horehronie od zvyšku stredného Slovenska?
Určite. Prirovnala by som ho k mladšiemu bratovi Liptova s obrovským potenciálom. Stále sa však len vyvíja. Preto je dôležitá koncepcia ďalšieho rozvoja, smer, akým sa uberie, aby sme pozitíva viac vyzdvihli, pracovali na nedostatkoch, no najmä v udržateľnom tempe, aby sme si ho nezničili. Horehronie je čarovný kraj, ktorý ukrýva mnoho nemasových miest, kde zastal čas, čo už je dnes vzácne.
„Horehronie je čarovný kraj, ktorý ukrýva mnoho nemasových miest, kde zastal čas, čo už je dnes vzácne.“
Kvalita služieb sa u nás zlepšuje, ale Slovensko má v porovnaní s inými krajinami stále čo doháňať. Ako je na tom región stredného Slovenska? Priniesla si v rámci svojho podnikania niečo, čo tu dovtedy nebolo bežné?
Treba sa inšpirovať západom, kde sa na služby dbá viac. Trend je pozitívny a v globále sa zlepšujeme. I keď je pravda, že služby v cestovnom ruchu mimo ubytovania a gastra sú pre poskytovateľov málo atraktívne.
Svoj biznis model som postavila na netradičnom koncepte interaktívnych zážitkov, čo tu predtým nebolo až také rozvinuté. O to náročnejšie sa presadzuje u domácej klientely. Niektoré zážitky sú vyslovene vhodné len pre zahraničnú klientelu alebo opačne.
Už si naznačila, že v rámci cestovnej kancelárie ponúkaš nielen ubytovanie, ale aj rôzne nevšedné zážitky. Ako vznikol tento nápad a čo všetko môžu ľudia zažiť?
Na Horehroní žije množstvo veľmi šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sa v malom a neverejne venujú remeslu či folklóru. Sú to činnosti, ktoré nás môžu priblížiť k životu z dávnejších čias a veľa nás naučiť. V dnešnej postindustriálnej a virtuálnej dobe ich možno aj viac oceníme.
Snažím sa hľadať spôsoby, ako týchto šikovných ľudí prepájať so zvedavými ľuďmi, túžiacimi po poznaní. A tiež po zážitkoch v prírode. Putovať na koni drsnou krajinou Sihlianskej planiny či kúpať sa v kadi hlboko v lesoch s luxusnými výhľadmi na kopce, kam sa bežný turista nedostane, to sú naozaj nevšedné zážitky.
V rámci zážitkov tvoja cestovná kancelária ponúka aj tzv. digitálny detox. Akí ľudia ho najčastejšie využívajú?
Zo Slovenska sú to skôr ľudia z mesta, ktorí hľadajú priestor na nerušený oddych, kde môžu čerpať sily do hektických dní. Digitálny detox je práve forma, ktorá vracia duše do offline reality a spája ich. Je to ubytovanie v nerušenej lokalite ďaleko od cesty, v doline lemovanej lesmi s obmedzeným pokrytím mobilného signálu. Či chceš, alebo nie, neskontroluješ tu, čo je nové v online svete.
Horehronský región toho ponúka veľa. Ktoré miesta odporúčaš navštíviť?
Určite by som začala jeho dominantou – Nízkymi Tatrami. Popularita turistiky rozvírila prach na turistických chodníkoch aj u nás, takže tu veľmi s nemasovosťou, najmä od Kráľovej hole po Dereše, nepočítajte. Stále je to však jeden z najkrajších hrebeňov na Slovensku. Pod vrcholmi sa ťahajú malebné doliny, z nich sú moje najobľúbenejšie Lomnistá nad Jasením a Vajskovská s vodopádom.
Naše lesy v minulosti slúžili partizánom ako útočisko, preto sú mnohé lokality späté s legendami. Mojimi srdcovkami sú cyklotrasy v okolí obce Sihla, hobitia krajina okolo meandrov Kamenistého potoka, Sihlička a Zákľuky ponúkajú nádherné panoramatické výhľady na Veporské vrchy. Ďalej Kysuca, živý skanzen ľudovej architektúry, Čierny Balog s unikátnym folklórnym duchom, stále žijúcimi remeslami, drevorubačskou históriou a Čiernohronskou úzkokoľajnou železnicou s parnými lokomotívami.
„Snažím sa hľadať spôsoby, ako týchto šikovných ľudí prepájať so zvedavými ľuďmi, túžiacimi po poznaní. A tiež po zážitkoch v prírode.“
Dediny Horehronu Heľpa, Šumiac, Telgárt, kde veru aj babku v kroji vyštafírovanú na ceste do obchodu stretneš či tradičnuo staviteľstvo uvidíš. Najvyšší cyklobod na Slovensku. Rieka Hron, kde to najmä od Nemeckej nadol žije vodnými atrakciami, od rybárčenia cez splav po paddleboarding. Jarmoky, folklórne festivaly, salaše, zabíjačky, nehovoriac o zimných radovánkach na bežkách a lyžiach. Ponuka je široká, rozmanitá a komplexná.
Ktoré ďalšie časti stredného Slovenska odporúčaš zažiť?
Ako som spomenula, cestovanie je o emóciách a atmosfére, takže ja by som určite odporučila miesta ako Špania dolina, samozrejme, sa to nezaobíde bez príchute Banskej Štiavnice či fatranských Rozsutcov, liptovskej doliny od Prosieku a Kvačian a Hriňovské alebo Kokavské lazy.
Máš nejaké miesto, kam utečieš od všetkého, keď potrebuješ zresetovať hlavu?
Pár minút od domu sa nachádza samota Lúčky. Hrebeň Nízkych Tatier mám ako na podnose a okolie skrýva veľa tichých miest.
Cestuješ po krajine, aby si si oddýchla či nabrala inšpiráciu? Snažíš sa spoznávať Slovensko?
Snažím, ale niekedy toho času nie je toľko, koľko by som vedela využiť na výlety. Najviac však spoznávam Slovensko na motorke. Cesta 66 a 18.
Neláka ťa už zahraničie?
Určite mám veľa cestovateľských snov. Ale žiť a pôsobiť mimo Slovenska by som už nerada. V určitých aspektoch je to náročnejšie ako na západe, ale doma sa cítim tu.
Chystáte sa v lete konečne lepšie spoznať Slovensko? Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov sa môžete spoľahnúť na rýchly mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o 4G sieti aj mapu dostupnosti služieb nájdete na www.o2.sk.
Ivana Rešutíková
Pochádza z Brezna, kam sa po rokoch života vo Veľkej Británii rozhodla vrátiť. V rodnom meste vo svojich 31 rokoch založila regionálnu cestovnú kanceláriu STEY Slovakia, ktorá sa zameriava na Horehronie. V rámci svojich služieb ponúka rôzne nevšedné zážitky a vytvára priestor pre ľudí, ktorí sa venujú remeslu a folklóru. Vo voľnom čase spoznáva krásy Slovenska, najradšej na motorke.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
