Víkendové čítanie: Objavte s nami krásu stredného Slovenska

Patríte k ľuďom, ktorí radi cestujú, no pred domovinou uprednostňujete zahraničie? Spoznajte s nami ďalšiu časť našej krajiny.

Neporušená príroda, pamiatky, o ktorých ste možno ani nechyrovali, pohostinní ľudia a mnoho iného. Po víkendovom vydaní venovanom východnému Slovensku sme sa tentoraz rozhodli zamerať sa na ďalšiu časť našej krajiny a viac vám predstaviť stredné Slovensko.

Ukážeme vám, že aj naša domovina ponúka množstvo miest, ktoré sa určite oplatí navštíviť a na ktoré často zabúdame. Pri príprave tohto víkendového vydania sme sa spojili so šikovnými ľuďmi, ktorí v tomto regióne žijú a snažia sa pozdvihnúť a spraviť z neho lepšie a krajšie miesto.

Toto vydanie vzniklo v spolupráci s novou sieťou od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už vyše 94 % obyvateľom Slovenska. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale smartfón s mobilným internetom sa môže stať skvelým pomocníkom pri spoznávaní krás našej krajiny a objavovaní nepoznaných zákutí. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s nastavením 4G siete radi pomôžu.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Michala Hrčku: Pestrá stredozem. Venuje sa obnove historických pamiatok a vďaka tomu pozná stredné Slovensko ako málokto. Vo svojom stĺpčeku zhrnul hrady, kaštiele aj kostoly, ktoré si vás svojou jedinečnou atmosférou určite získajú.

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, znamenitým folklórom a srdečnosťou. Prečítajte si rozhovor so sympatickou ženou, ktorá sa po návrate na Slovensko rozhodla prinášať ľuďom nevšedné zážitky.

O výnimočnosti tohto regiónu sa môžete presvedčiť v článkoch s tipmi na zaujímavé miesta a prevádzky, kde stretnete naozaj milých ľudí. V rámci našich potuliek stredným Slovenskom sme zavítali do Banskej Bystrice, LučencaRimavskej Soboty.

Redakcia Sódy odporúča: Tieto miesta na strednom Slovensku stoja za navštívenie. Plánujete dovolenku alebo len krátky výlet a neviete, ktoré miesta navštíviť? Pripravili sme pre vás výber tých, ktoré si získali nás v redakcii.

Ako dobre poznáte stredné Slovensko? Otestujte sa v našom kvíze. Veľké mestá, ale aj malé dediny majú bohatú históriu a ukrývajú veľa pamiatok a zaujímavostí. Zistite, čo všetko o nich viete.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, folklórom a srdečnosťou

Zakladateľka regionálnej cestovnej kancelárie nám prezradila, prečo sa stredné Slovensko oplatí navštíviť.

Ivana Rešutíková odišla do zahraničia, aby si neskôr uvedomila, aké dôležité je rozvíjať to, čo doma máme. Na Horehroní založila cestovnú agentúru STEY Slovakia, ktorá podporuje rozvoj regiónu, ale aj mnohých šikovných ľudí, o ktorých bežne nepočuť.

Cestujte lokálne a pustite sa do objavovania svojho okolia. Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov môžete využiť 4G sieť od O2, ktorá je k dispozícii už pre 97 % obyvateľov Slovenska.

Putovať na koni drsnou krajinou Sihlianskej planiny či kúpať sa v kadi hlboko v lesoch s krásnymi výhľadmi na kopce, kam sa bežný turista nedostane. Aj to patrí k nevšedným zážitkom, ktoré jej cestovka ponúka. S Ivanou sme sa porozprávali nielen o nich, ale aj o jej živote, hodnotách a krásach stredného Slovenska.

Počas rozhovoru nás Ivana previedla obcami Sihla, Drábsko a Telgárt, v blízkosti ktorého sa nachádza výnimočný kamenný most Chmarošský viadukt.

Ivana, poznáme ťa ako ženu, ktorá sa snaží zviditeľniť rodný región. Ako by si sa sama opísala?

Cieľavedomý, vytrvalý a aktívny dobrodruh, vorkoholik. Rada si v živote vytváram istoty ako protiváhu svojej temperamentnej povahy.

Po štúdiu v hlavnom meste a živote v Británii si sa rozhodla vrátiť do rodnej krajiny. To neznie príliš ako istota. Neľutuješ to?

Neľutujem. Každé rozhodnutie je niečím podmienené a v danom okamihu sa zdá byť správne. Pre mňa je dôležité zmenu správne nastaviť, aby sa sínusoida v živote výrazne nevychyľovala. Niečoho mám na Slovensku viac ako v Británii, iného menej.

Ak však môžem záujemcom o návrat zo zahraničia poradiť, napriek tomu že sa vraciate domov, kde to poznáte, pripravte sa na kultúrno-spoločenský záchvev. Predsa len každá menšia komunita či národ sa vyvíjajú a časom menia, takže pristátie naspäť „na palube“ môže byť v úvode roztrasené.

Bolo ťažké vrátiť sa domov, resp. čo si v zahraničí opustila?

Nie je ťažké vrátiť sa, ale zotrvať. S odstupom času to vnímam tak, že som časť rodiny, ktorá dlhodobo žije v Británii, vymenila za rodinu doma. A namiesto pobehovania medzi kaviarňami a nákupnými centrami teraz viac obieham cyklotrasy a lesné chodníky.

Nie som oportunista, ale v každej situácii treba hľadať cestu, ktorá vám vyhovuje a určitým spôsobom vás napĺňa. Samozrejme, sú veci, ktoré ma doma občas potrápia a iné ma trápili tam. Základ je, aby si sám sebe rozumel, poznal sa a vytrval v tom, čo chceš.

Čo ti návrat domov priniesol do života?

Ženy sú ako víno. Pobyt vonku mi pomohol dozrieť. Všetky získané skúsenosti, zážitky a poznatky sa snažím skĺbiť s hodnotami, ktoré sú mi na Slovensku blízke.

Určite menej holdujem konzumným neduhom, menej nakupujem. Namiesto nákupných centier si užívam malomestský pokoj, prírodu. Za našou ulicou začínajú lazy, kde sa dá dobre túlať.

Keby si to mala zgeneralizovať, ako by vyzerali plusy a mínusy tvojho súčasného života?

Plusmi na Slovensku sú určite úprimnejší priatelia. V Británii som úprimné priateľstvá získavala iba s cudzincami. Tu mám aj viac prírody a ticha.

Mínusmi tu je obmedzenejšia ponuka práce, skostnatené systémy ako pozostatok socializmu aj súčasnej situácie spoločnosti a s tým spojené aj menej otvorené myslenie domácich.

Určite mi však chýba multikulturalizmus, medzinárodná gastronómia a väčšia etika správania. V Británii sa síce reálne o vaše záležitosti nikto nezaujíma a žijete skôr anonymný život, ale predsa sú vo všeobecnosti distingvovanejší.

„Plusmi na Slovensku sú určite úprimnejší priatelia. V Británii som úprimné priateľstvá získavala iba s cudzincami. Tu mám aj viac prírody a ticha.“

Kedy ti v hlave skrsol nápad začať podnikať v oblasti turizmu a čo ťa k tomu viedlo?

K cestovnému ruchu som vždy inklinovala. Na strednej som dumala, prečo sa nevieme predať, keď máme potenciál. Bola som presvedčená, že my domáci nevieme doceniť niečo také samozrejmé ako to, v čom vyrastáme. Až cestovanie počas pôsobenia v Británii mi naplno otvorilo oči.

Po návrate domov stačilo už len rýchle vyhorenie v korporáte, čo bola mimochodom jedna z najcennejších pracovných skúseností, aby som si uvedomila, že ak tu chcem reálne ostať a dlhodobo pôsobiť, najmotivujúcejšie bude ísť vlastnou cestou.

Keď máš cieľ, presvedčenie a chuť, úvod nie je taký náročný. Problémom dnešných mileniálov je, že hľadáme v živote vyšší zmysel. Chceme prácu, ktorá bude zároveň našou vášňou a naplnením. Peniaze sú v tom už len jedným z atribútov. Chceme aj prispievať do spoločnosti prospešnými aktivitami. Ja som síce v začiatkoch, no STEY je pre mňa symbolom vyššieho zmyslu.

Podnikáš na strednom Slovensku. Čím je podľa teba výnimočné?

Záleží na tom, čo by sme definovali ako stredné Slovensko. Ak do stredného Slovenska rátame regióny Horehronie, Pohronie, Podpoľanie, Liptov, Malohont a časť Gemera, má z hľadiska geografie pre slovenských návštevníkov skvelú strategickú polohu – je dostupné v príjemnej vzdialenosti pre západ aj východ.

„Región je výnimočný rozmanitosťou ponuky. Pýši sa slušnou koncentráciou národných parkov, prírodného potenciálu, kultúrnych pamiatok, ale aj umelo vytvorených atrakcií.“

Región je výnimočný rozmanitosťou ponuky. Pýši sa slušnou koncentráciou národných parkov, prírodného potenciálu, kultúrnych pamiatok, ale aj umelo vytvorených atrakcií. Lietanie z popradského letiska či zo Sliača by nám dalo obrovskú strategickú výhodu pre zahraničné trhy.

Čo máš na tomto regióne najradšej?

Keď si odmyslíme spomienkový optimizmus z detstva na lozenie po stromoch a obité kolená, je to rozmanitosť prírodných krás, znamenitý folklór, patričná hrdosť, úcta a srdečnosť. Okrem konkrétnych miest je to aj o emóciách a atmosfére.

Kde vidíš ako človek, ktorý si región nielen užíva, ale v ňom aj podniká, nedostatky?

Možno vnímam kultúrnu krátkozrakosť, ktorá spôsobuje šírenie extrémistických tendencií a uzavretosť voči iným kultúram. Pre mnohých už Bratislava predstavuje zhluk „slniečkarov“, ktorí nemajú poňatie o tom, aký je život v regiónoch v skutočnosti. Západ zas môže vnímať našich „ortodoxných“ ako netolerantných. Preto je potrebné tieto dva svety prepájať a realizovať konkrétne kroky.

Pod krátkozrakosťou mám tiež na mysli snahy rýchleho obohatenia sa, keď niektoré služby aj v turizme strácajú na kvalite. Určite nám chýba aj ekologickejšie myslenie v zmysle zachovania prírodného bohatstva pre ďalšie generácie a lepšia infraštruktúra. Jednoducho dostať princípy trvalo udržateľného rozvoja do praxe. Všetko však musí pracovať v symbióze, len rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna sama osebe atraktivitu regiónu nezvýši.

„Všetko však musí pracovať v symbióze, len rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna sama osebe atraktivitu regiónu nezvýši.“

V rámci svojho podnikania sa orientuješ na Horehronie. Aký je to kraj?

Rázovitý. Je to kraj národných parkov, neschodených lesov a jaskýň. Aj oficiálny portál slovenského turizmu ho tak opisuje. A skutočne to platí. Prírodné pomery tu ľudí počas storočí zocelili. Je to kraj tvrdý, no srdečný, súčasným jazykom by sme ho mohli označiť za raw.

Odlišuje sa nejakým spôsobom Horehronie od zvyšku stredného Slovenska?

Určite. Prirovnala by som ho k mladšiemu bratovi Liptova s obrovským potenciálom. Stále sa však len vyvíja. Preto je dôležitá koncepcia ďalšieho rozvoja, smer, akým sa uberie, aby sme pozitíva viac vyzdvihli, pracovali na nedostatkoch, no najmä v udržateľnom tempe, aby sme si ho nezničili. Horehronie je čarovný kraj, ktorý ukrýva mnoho nemasových miest, kde zastal čas, čo už je dnes vzácne.

„Horehronie je čarovný kraj, ktorý ukrýva mnoho nemasových miest, kde zastal čas, čo už je dnes vzácne.“

Kvalita služieb sa u nás zlepšuje, ale Slovensko má v porovnaní s inými krajinami stále čo doháňať. Ako je na tom región stredného Slovenska? Priniesla si v rámci svojho podnikania niečo, čo tu dovtedy nebolo bežné?

Treba sa inšpirovať západom, kde sa na služby dbá viac. Trend je pozitívny a v globále sa zlepšujeme. I keď je pravda, že služby v cestovnom ruchu mimo ubytovania a gastra sú pre poskytovateľov málo atraktívne.

Svoj biznis model som postavila na netradičnom koncepte interaktívnych zážitkov, čo tu predtým nebolo až také rozvinuté. O to náročnejšie sa presadzuje u domácej klientely. Niektoré zážitky sú vyslovene vhodné len pre zahraničnú klientelu alebo opačne.

Už si naznačila, že v rámci cestovnej kancelárie ponúkaš nielen ubytovanie, ale aj rôzne nevšedné zážitky. Ako vznikol tento nápad a čo všetko môžu ľudia zažiť?

Na Horehroní žije množstvo veľmi šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sa v malom a neverejne venujú remeslu či folklóru. Sú to činnosti, ktoré nás môžu priblížiť k životu z dávnejších čias a veľa nás naučiť. V dnešnej postindustriálnej a virtuálnej dobe ich možno aj viac oceníme.

Snažím sa hľadať spôsoby, ako týchto šikovných ľudí prepájať so zvedavými ľuďmi, túžiacimi po poznaní. A tiež po zážitkoch v prírode. Putovať na koni drsnou krajinou Sihlianskej planiny či kúpať sa v kadi hlboko v lesoch s luxusnými výhľadmi na kopce, kam sa bežný turista nedostane, to sú naozaj nevšedné zážitky.

V rámci zážitkov tvoja cestovná kancelária ponúka aj tzv. digitálny detox. Akí ľudia ho najčastejšie využívajú?

Zo Slovenska sú to skôr ľudia z mesta, ktorí hľadajú priestor na nerušený oddych, kde môžu čerpať sily do hektických dní. Digitálny detox je práve forma, ktorá vracia duše do offline reality a spája ich. Je to ubytovanie v nerušenej lokalite ďaleko od cesty, v doline lemovanej lesmi s obmedzeným pokrytím mobilného signálu. Či chceš, alebo nie, neskontroluješ tu, čo je nové v online svete.

Horehronský región toho ponúka veľa. Ktoré miesta odporúčaš navštíviť?

Určite by som začala jeho dominantou – Nízkymi Tatrami. Popularita turistiky rozvírila prach na turistických chodníkoch aj u nás, takže tu veľmi s nemasovosťou, najmä od Kráľovej hole po Dereše, nepočítajte. Stále je to však jeden z najkrajších hrebeňov na Slovensku. Pod vrcholmi sa ťahajú malebné doliny, z nich sú moje najobľúbenejšie Lomnistá nad Jasením a Vajskovská s vodopádom.

Naše lesy v minulosti slúžili partizánom ako útočisko, preto sú mnohé lokality späté s legendami. Mojimi srdcovkami sú cyklotrasy v okolí obce Sihla, hobitia krajina okolo meandrov Kamenistého potoka, Sihlička a Zákľuky ponúkajú nádherné panoramatické výhľady na Veporské vrchy. Ďalej Kysuca, živý skanzen ľudovej architektúry, Čierny Balog s unikátnym folklórnym duchom, stále žijúcimi remeslami, drevorubačskou históriou a Čiernohronskou úzkokoľajnou železnicou s parnými lokomotívami.

„Snažím sa hľadať spôsoby, ako týchto šikovných ľudí prepájať so zvedavými ľuďmi, túžiacimi po poznaní. A tiež po zážitkoch v prírode.“

Dediny Horehronu Heľpa, Šumiac, Telgárt, kde veru aj babku v kroji vyštafírovanú na ceste do obchodu stretneš či tradičnuo staviteľstvo uvidíš. Najvyšší cyklobod na Slovensku. Rieka Hron, kde to najmä od Nemeckej nadol žije vodnými atrakciami, od rybárčenia cez splav po paddleboarding. Jarmoky, folklórne festivaly, salaše, zabíjačky, nehovoriac o zimných radovánkach na bežkách a lyžiach. Ponuka je široká, rozmanitá a komplexná.

Ktoré ďalšie časti stredného Slovenska odporúčaš zažiť?

Ako som spomenula, cestovanie je o emóciách a atmosfére, takže ja by som určite odporučila miesta ako Špania dolina, samozrejme, sa to nezaobíde bez príchute Banskej Štiavnice či fatranských Rozsutcov, liptovskej doliny od Prosieku a Kvačian a Hriňovské alebo Kokavské lazy.

Máš nejaké miesto, kam utečieš od všetkého, keď potrebuješ zresetovať hlavu?

Pár minút od domu sa nachádza samota Lúčky. Hrebeň Nízkych Tatier mám ako na podnose a okolie skrýva veľa tichých miest.

Cestuješ po krajine, aby si si oddýchla či nabrala inšpiráciu? Snažíš sa spoznávať Slovensko?

Snažím, ale niekedy toho času nie je toľko, koľko by som vedela využiť na výlety. Najviac však spoznávam Slovensko na motorke. Cesta 66 a 18.

Neláka ťa už zahraničie?

Určite mám veľa cestovateľských snov. Ale žiť a pôsobiť mimo Slovenska by som už nerada. V určitých aspektoch je to náročnejšie ako na západe, ale doma sa cítim tu.

Chystáte sa v lete konečne lepšie spoznať Slovensko? Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov sa môžete spoľahnúť na rýchly mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o 4G sieti aj mapu dostupnosti služieb nájdete na www.o2.sk.

Ivana Rešutíková

Pochádza z Brezna, kam sa po rokoch života vo Veľkej Británii rozhodla vrátiť. V rodnom meste vo svojich 31 rokoch založila regionálnu cestovnú kanceláriu STEY Slovakia, ktorá sa zameriava na Horehronie. V rámci svojich služieb ponúka rôzne nevšedné zážitky a vytvára priestor pre ľudí, ktorí sa venujú remeslu a folklóru. Vo voľnom čase spoznáva krásy Slovenska, najradšej na motorke.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kristína Tormová: Nie som bilbord, ktorý každý deň ponúka inú značku

„Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník,“ hovorí jedna z najznámejších mám na slovenskom Instagrame.

Kristína Tormová je herečka, ktorú si však mnohí v súčasnosti spájajú najmä s jej autorskou značkou a s knižkami, v ktorých hovorí o svojom rodičovstve. Mama troch detí vybudovala aj úspešný profil na Instagrame, plný zážitkov a zamyslení, ktorý má desaťtisíce followerov. Porozprávali sme sa o jej pôsobení na sociálnych sieťach, hejteroch aj o tom, čo si odniesla z obdobia, keď boli mnohí z nás v dobrovoľnej karanténe.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • prečo sa rozhodla otvárať tabuizované témy,
  • ktorým ďalším aktivitám by sa rada venovala,
  • či obmedzuje deťom čas strávený pred displejom,
  • kedy jej dcéry dostanú prvý mobil,
  • ktoré miesto na Slovensku odporúča navštíviť.

Ľudia ťa poznajú zo seriálu Som mama, vďaka knižkám či cez tvoje statusy. Niekto by ťa preto nazval influencerkou. Mnohí toto označenie však vnímajú negatívne. Ako sa na to pozeráš ty?

Je mi asi jedno, či to niekto nazýva influencerom, alebo nie, dôležité je, aký má to „niečo“ obsah. Snažím sa robiť zmysluplný kontent, objavovať múdre a dobré veci, šikovných ľudí, ponúkať zaujímavé témy a zároveň čo najviac vtipkovať a odľahčovať tento nie vždy jednoduchý svet.

Nie som bilbord, ktorý na svojom Instagrame ponúka každý deň inú značku a súťaže s podmienkami daj follow, označ troch, poskáč si na jednej nohe.

View this post on Instagram

#zufaleverse

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník pre ľudí, ktorých vôbec nepoznám. Veľmi zvláštna práca, viem. Od štvrtej triedy na základke som si však písala denník, vydávala som dva školské časopisy, stále som niečo vypisovala a zdieľala.

A tak sa teraz teším a veľmi si vážim, že to mám možnosť robiť takto jednoducho a kedykoľvek. A je úžasné, že sa to toľkým ľuďom páči, že to toľkých inšpiruje a mnohým dokonca pomáha.

Svojou tvorbou dokážeš inšpirovať ženy a rodičov. Myslíš si, že tvoje skúsenosti rodiča sú niečím špecifické alebo zažívaš rovnaké situácie a problémy ako ostatní, akurát ich vieš zaujímavo podať?

Myslím si, že zažívam úplne to isté, čo ostatní rodičia, a že ma jednoducho baví podávať to tak svojsky. Od pocitu absolútneho šťastia po padačky na hubu. Mňa baví, ako sa hovorí, pliesť bič, veď viete z čoho.

View this post on Instagram

Pýtala som sa kamaráta (Tomáš, môžem ťa mať v kategórií kamarátov, hej?), že ako prežil návrat do bežného života. Odpovedal: “Ja som sa nevrátil.” Teda..fyzicky áno, ale viete..psychicky. . Za mňa dokonalá odpoveď. Mám to rovnako. Ťažký návrat. Taká zacyklenosť v čudnom pocite, ktorý neviem definovať. Stali sa z nás trochu sociopati, na druhej strane mi srdce búcha od šťastia, keď poklábosím s ľúbivou bytosťou. Chýbala nám práca, do ktorej treba fyzicky ísť, zároveň mám strašný stres z toho, že niekde treba byť na čas. Aj som si hovorila, že by sa zišli niektoré obchody, no nechodím do nich, lebo raz som bola a bola tam taká fullka na rodinnej prechádzke, že som ušla. Čakala som, že sa niečo zmení? Vrátil sa svet až príliš do starých kolají? Spolupatričnosť zmizla spolu so strachom? Myslela som si, že ľudia si uvedomia, že treba dbať o našu planétu, že nezvláda. Že budeme skromnejší, či pokornejší po tom, ako sme si prešli takým koronovým zážitkom a pochopili sme, že nie nad všetkým máme moc. A už sme aj zabudliiii 🤦🏼‍♀️🤓 . . Veľmi čudné. Nevrátila som sa do pôvodného stavu a dokonca som prestala všetkým odpisovať a prosto lajdáčim, lebo keď nevládzem, tak nevládzem a bodka. Neviem, či je to vyhorením, alebo tým, že som si seba sa viac obľúbila a nechcem sa uštvať! 😂 Visím na vlásku niekde medzi karanténou a bežným životom a neviem sa po zážitku karanténnom rozhodnúť, ktorý je to ten “normálny život”. 🤷🏼‍♀️ (ale akože dobre sa mám, len čudne 😂) Zhodli sme sa s kolegyňou Petričkovou, že aj o tomto asik treba hovoriť. . . Ako to máte s návratom do reality vy?

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

A možno som tých päť rokov dramaturgie neštudovala úplne zbytočne a naučila sa aspoň trochu pracovať s textom.

Dnes sa veľa rozpráva o tom, ako dať deťom čo najlepšiu prípravu do života už v predškolskom veku. Niektoré deti vedia napríklad čítať a písať ešte pred základnou školou, navštevujú množstvo krúžkov. Tvoje dcéry čaká prvý školský rok, čo najdôležitejšie by mali podľa teba rodičia naučiť deti predtým, ako nastúpia do školy? 

Och, to neviem. Nie som matka, ktorá má načítané, čo a ako treba, čo je najlepšie. Som skôr intuitívna, a teda prirodzene robím aj veľa chýb. Ak si s niečím neviem rady, opýtam sa kamarátok, ktoré to načítané majú.

Naše dievčatá sa už čítať naučili, ale naučili sa to samy. Zo zvedavosti. Nemáme telku, u nás sú odjakživa nosičmi príbehov knižky, takže to ich asi motivovalo.

Čo treba deti naučiť? Hovorievam, že sa snažím deti priviesť k zvedavosti a k používaniu zmyslu pre humor. S týmito vlastnosťami sa totiž žije múdrejšie a ľahšie.

„Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.“

A pred nástupom do školy je asi dobré deti uisťovať, že sa nemajú báť byť samy sebou. Toto všetko sme, zdá sa, zvládli, uvidíme však, aké prekvapenia nám škola prinesie. Teším sa na ne. Isto to bude zase veľmi inšpiratívne a isto z toho vzíde nejaký môj blog. Ak ma neporazí.

V rámci svojho Instagramu či blogu sa nebojíš otvárať ani tabuizované témy súvisiace s materstvom. Prišlo to prirodzene alebo ťa k tomu priviedla nejaká konkrétna udalosť?

Prirodzene. Som priamy a úprimný človek, čo prináša aj množstvo problémov, ale na druhej strane aj veľa zaujímavých tém, ktoré niekomu prídu tabuizované, no mne prirodzené.

Nedávno som si uvedomila, že prirodzené témy sa stali tabuizovanými a úplne zbytočne. Prirodzenosť sa stala neprirodzenou, čo zbytočne mnohé mamy stresuje.

O všetkom sa veľa a vážne píše, hodnotí sa, čo je správne a čo nie. Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.

View this post on Instagram

Tak toto je tá materská s jedným dieťaťom? ♥️ . A tak cez prázdniny zažívam to, čo sa volá materská dovolenka s jedným dieťaťom. Vlastne to zažívam tieto prázdniny úplne prvýkrát v živote takto veľadňovo. Ja som predtým vlastne nikdy len jedno dieťa nemala (ak nerátam tú minútu, kým sa k jedináčikovi Matilde, nenarodila po minúte Ela). . Že či je to veľký rozdiel mať dvojičky a jedno dieťa? Je. Obrovský. 1. dvojičky jednoznačne nie sú “dvojitá starosť” ´. Je to úplná blbosť 2. tento týždňojedináčik má všetok luxus sveta (sorry, čajočka Sára od Cifrov, ak sa vezmete, bude asi kus rozmaznaný) 3. s dvojičkami je to naozaj praktickejšie, lebo si to prosto praktickejšie potrebuješ urobiť, aby si prežila 4. s jedným človekom je to oveľa kontaktnejšie a všetkému sa dá vyhovieť, nemusí čakať, môže cucať, môže sa nosiť 5. mám kedy pracovať, dokonca jeden spánok denne spím s človekom malým 6. mať tri deti je občas hardcore a som unavená jak hovädo (som zistila), ale aj tak sa mi to páči najviac na celom svete zo všetkých zážitkov najviac 7. nechávam si všetky tri deti a oddýchla som si ako nikdy 😂♥️ . PS: chápem, že materská dovolenka je náročná aj pre mamy, čo majú jeden kus. Ale teda verte mi, že oné..že je to fakt výrazne iné, ako mať dve deti hneďka šupom naraz. Ak neveríte a cítite sa naprd, šup-šup na dvojičky! ♥️😂 . A znova a znova a znova verejne kričím, že obdivujem každú ženu, ktorá má doma špeciálneho malého človeka. Objímam virtuálne a vždy, keď sa mi chce čo i len trochu mindžovať a sťažovať sa, dám si facku. ♥️

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Slogan šťastná mama, šťastné dieťa nie je úplný nezmysel. Prirodzené je predsa všetko, čo žijeme. Či už sú to menštruácia, mastné vlasy, depresie, obťažovanie, domáce násilie, rodové stereotypy, alebo krásy tohto sveta.

Okrem množstva pozitívnych reakcií určite prichádza aj veľa negatívnych. Dá sa na to zvyknúť a hodiť ich takpovediac za hlavu alebo je to pre teba náročné?

Dá sa na to, samozrejme, zvyknúť, aj keď to dosť dlho trvá. Väčšinou už reagujem mávnutím rukou, niekedy komentár zmažem, inokedy anonymného hejtera zablokujem. V závislosti od periódy. (smiech)

Anonymne vypisujú zrejme frustrovaní či nešťastní ľudia, ktorí sa skrývajú za nejaký vymyslený nick. Inak nerozumiem, kde by zobrali energiu a čas na to, aby vypisovali zákerné správy. S takými ľuďmi nič neurobím, takže sa nimi ani nezaoberám. Nemá to význam.

Počas pandémie si sa zapojila do výzvy O2 Dobré dáta, ktorá motivovala rodičov, aby si doma zacvičili s deťmi. Máte to tak doma bežne? Hýbete sa spolu?

Som pomerne lenivá matka, čo sa týka pohybu. Dlhé prechádzky a bicyklovanie však máme všetci veľmi radi a snažíme sa venovať aj pokusom o nový cirkus, čiže akrobatickým výzvam. Mohli by sme si založiť skupinu neestetického cirkusu, pretože zatiaľ nám to veľmi nejde. Ale zlepšíme sa!

View this post on Instagram

Máme nové rúška. Tak sme sa rozhodli..že urobíme. Prečo? Len preto, aby sme ich o čosi radšej nosili. Lebo si myslíme, že je to fér nosiť rúška. Taká motivácia. Lebo vraj nosiť rúško začína byť zase trápne a hanba..my si myslíme, že nosiť rúška je veľmi dôležité. . “Žijem najzvláštnejšiu dobu, akú som kedy žila. Človek sa niekedy vo februári preľakol, potom sa upokojil a teraz tak voľne plápolá vo vzduchu. . Jedinou istotou z toho, čo bude, je akási zvláštna neistota. A tak postupne zisťujeme, že túto dobu musíme prehryznúť každý sám za seba. Musíme byť zodpovední sami za seba tak, aby sme nemuseli byť zodpovední za nikoho ďalšieho, či dokonca za niečie nešťastie. Ak raz budeme pri podozrení na COVID čakať na výsledky testu, spíšme si zoznam ľudí, s ktorými sme sa stretli. Možno prídeme na to, že tu vôbec nejde o nás, ale o mamu priateľky, ktorá je onkologickou pacientkou, kolegu s dieťaťom so silnou astmou alebo o kamaráta, ktorý sa mal konečne dočkať svojej operácie. . Asi budeme mať chvíľami čo robiť, aby sme, visiac v povetrí, ostali negatívnymi a zároveň boli dennodenne pozitívni.” . Z blogu pre @dennikn . Nové rúško môžete získať alo darček, ak ho VLOŽÍTE DO KOŠÍKA k nákupu nad 25€, alebo si ich môžete normálne kúpiť… Majú odporúčané dve vrstvy, medzi ktoré sa dá v prípade potreby vložiť ešte jedna. Sú na šnúrky, ktoré si samozrejme môžete zaviazať aj z ušami, aby sa vám rýchlejšie nasádzali. Nazdravie. ♥️ . www.kristinatormova.sk . foto @alexkinova

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Veľa ľudí hovorí, že týždne, keď sme boli doma, im ukázali mnohé veci a zmenili pohľad na svet. Stalo sa niečo také u teba? Vnímaš teraz svet inak?

Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.

No zároveň sa zdá, že tie dni s koronou sa nekončia, takže ešte máme možnosť naučiť sa vážiť si maličkosti, zdravie a byť trochu menej egocentrickí. I keď to, čo sa deje vo svete, často vypovedá o opaku.

My máme svoju bublinu a stalo sa nám toho veľa. Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.

„Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.“

Nevýhodou bolo občasné „odpadávanie“ od únavy, keďže spojenie tri deti, home office, nočné dojčenie a to všetko na 35 m2 je miestami náročné. Aj tak sme si s manželom povedali, že to bolo asi najkrajšie obdobie, aké sme dosiaľ zažili. Trošku sa z nás stali sociopati, ale verím, že to zase prejde. V najhoršom nie. (smiech)

V jednom blogu si písala, že v čase pandémie si obmedzila vymýšľanie nových vecí a návrhov, pretože ich realizácia by bola náročná. Ako si na tom teraz?

Máme šťastie, že máme prácu, ktorá sa dá robiť aj z lesa. Je k nej potrebný len dobrý internet a občasný telefonický signál.

S mojím manželom sme sa po niekoľkých hysterických sebaľútostných hádkach stali silným tímom. Veľa vecí sa prečistilo, zmenilo a s odstupom času môžem povedať, že k lepšiemu. Máme veľa nových nápadov, premotivovane sa tešíme a makáme.

Nemôžeme si dovoliť zabaliť to, je to naša práca, ktorá nás navyše veľmi baví. Občasné vyhoreníčko nemôže byť prekážkou.

Podnikáš, si aktívna na Instagrame, píšeš blog pre Denník N, určite teda tráviš veľa času online. Stáva sa ti, že „internetovanie“ ti prerastá cez hlavu?

To je, ako keby ste sa ma opýtali, či mi práca prerastá cez hlavu. Internet je moja práca. Najdôležitejšia súčasť mojej práce je internet a sociálne siete. Pracujem z materskej, na ktorej som vlastne nikdy nebola, a áno, prerastá mi internet cez hlavu. Tak ako by mi prerastala cez hlavu iná práca.

Na Sóde sa pravidelne venujeme zodpovednému používaniu technológií aj vo vzťahu k deťom. Ako je to u vás? Máte nejaké pravidlá alebo obmedzenia na čas strávený pred displejom?

Displeje majú v detstve našich dievčat naozaj mizivú rolu. Vedia však, že displeje sú moja práca.

Samozrejme, pozeráme z času na čas, hlavne v zime,  na počítači rozprávky. Urobíme si pukance, zababušíme sa do deky a spoločne pozeráme, ja väčšinou zaspím. Ale nie je to žiadne pravidlo, dievčatá si obrazovky nepýtajú.

Vedia, samozrejme, telefonovať, tešia sa z videohovorov, vedia na mobil fotiť, dokonca vedia gúgliť. Ale sú to naozaj mikromomenty v ich životoch.

Keď sme boli predminulú jeseň v Londýne, spoločne sme tento výlet pripravovali cez internet. Kam pôjdeme, čo tam bude, čo chceme vidieť, čo je v múzeách, ako tam pôjdeme. Bol to plnohodnotne strávený čas, ktorý nebol „čumením“ do obrazovky.

„Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.“

Keď dlho cestujeme, každá má, počas spánku ich malého brata, chvíľku, keď si môže na Pintereste uložiť nápady, ktoré následne spoločne realizujeme. Displeje vo všeobecnosti nepovažujem za zlé, len ich často nesprávne používame.

V septembri tohto roka sa mnohé deti vrátia do školy po takmer polroku a tvoje dcéry čaká nástup do prvého ročníka. Pre mnohých rodičov je to obdobie, keď začnú riešiť kúpu prvého telefónu, aby sa s deťmi vedeli spojiť. Riešiš to aj ty? Kedy je podľa teba vhodné dať dieťaťu prvý mobil?

Zatiaľ to neriešim. Nemyslím si, že by to bolo teraz potrebné, ale ak bude, isto mobil zabezpečíme. Ale nie na hranie. Obyčajný mobil na to, aby sme sa vedeli spojiť.

Podľa mňa je vhodné dať dieťaťu prvý mobil vtedy, keď si to vyžaduje situácia. A taká situácia musí najprv prísť.

Hovoríš o sebe, že si hyperaktívna a vďaka tomu stíhaš množstvo rôznych aktivít. Je niečo, čo by si medzi ne ešte chcela zaradiť? 

Chcela by som sa naučiť tak ozajstne oddychovať. Učím sa to, nie je to jednoduché a väčšinou sa mi to podarí až pri jemnom vyhorení. To, samozrejme, nie je správne.

Chcela by som sa konečne začať venovať handpoke, ktorý som sa v zime naučila, no musím čakať na skúšky z hygieny a iné dôležité administratívne veci, ktoré s tým, aby človek mohol tetovať, súvisia. A ak by sa mi niekedy podarilo pravidelne jogovať, bola by som na seba veľmi pyšná.

Si mama troch detí, spisovateľka aj dizajnérka, nachádzaš si čas na úniky zo sveta? Ak áno, ako vyzerajú?

Píšem. To je môj únik. Či už krátky post, blog, knižku, čokoľvek. Alebo si kreslím a tvárim sa, že pracujem. Napriek tomu, že kresliť veľmi neviem. Vtedy sa vypínam z tohto sveta a okolie so zamračeným čelom a zdvihnutým ukazovákom upozorňujem, že teraz ma nemôžu rušiť. Občas to dokonca aj pochopia.

A varenie. To je čas pre mňa. Hrám sa, že sa musím strašne sústrediť, no pritom si to užívam, hlavne jedlá, pri ktorých treba veľa krájať na maličké kúsky. (smiech)

View this post on Instagram

#dakujem 🙏🏻🌱 z celého ♥️ . Koniec veľkých prázdnin. Najnádhernejších 7 rokov prázdnin, kedy sa dalo zažiť najviac na svete, kedy bol čas na odvahu a plnenie snov. 7 rokov prázdnin, zážitkov a výletov..takmer kedykoľvek, kdekoľvek, či na pieskovisko, alebo električkou do Rače, no hlavne spolu (aj homeoffice vždy išiel s nami, debko vlezlý! nah ale teda..vďaka aj zaň ❤️❤️❤️)..bez povinnej školskej dochádzky 😩🤷🏼‍♀️😂 . Juj, ale tešíme sa nekonečne na nové zážitky a krásy. Vybrali sme školu, ktorej plne dôverujeme, že naše dievky budú môcť byť samé sebou a budú len láskavo múdrieť. 🙏🏻 Fotila Ela. @mala_foti . #patetickamatka #nostalgickamatka #akomozutakrychlorast #budeočompisat . #sponka

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

V rámci Sódy radi prinášame aj tipy na zaujímavé miesta, ktoré sa v rámci Slovenska oplatí navštíviť. Ktoré miesto si si obľúbila a nemali by sme ho podľa teba vynechať? A kam sa už dlhšie chystáš, no ešte si sa tam nedostala?

Slovensko nemám pochodené, priznávam. Môj druhý domov bol vždy na Liptove. Mám tam veľa obľúbených miest a priateľov, kedysi som tu pomáhala s ochotníckym divadlom. Chodím tam vždy, keď sa dá, a keby som mala tú možnosť, tak tam pokojne ostanem žiť. Možno na dôchodku.

Nech sa na Liptov vyberiete kamkoľvek, bude vám krásne. O tom niet pochýb. A negúglite nič dopredu. Len choďte a obzerajte sa, tak objavíte toho oveľa viac. Čoskoro budeme spoznávať strednú časť Slovenska, tak potom dám vedieť, či sa dá zamilovať aj tam.

Kristína Tormová

Je herečka, moderátorka, spisovateľka, dizajnérka a trojnásobná mama. Založila úspešnú značku Koláčová, v rámci ktorej navrhuje tričká a kryty na mobily. Je autorkou knižiek, v ktorých rozpráva o svojom materstve, o svojich dvojičkách a tehotenstve s tretím dieťaťom. O zážitkoch s deťmi pravidelne píše na svojom blogu aj na Instagrame, kde má viac ako 125 000 sledovateľov.


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac