Ako sa naozaj žije v Martine? Odpovedala nám miestna lokálpatriotka Janica

„Najradšej mám bezprostrednú blízkosť mestského života a zelene zároveň,“ hovorí zakladateľka projektu Jem iné.

Vrátiť sa po rokoch naspäť do rodného mesta môže byť pomerne náročné. Spolu s O2 sme zašli za Janicou Lacovou, ktorá stojí za projektom Jem iné a na jeseň minulého roka sa rozhodla presťahovať z hlavného mesta naspäť do Martina.

Rýchly mobilný internet 4G LTE si môže vďaka novej sieti od O2 naplno vychutnať už viac ako 93 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií

Čo má na svojom meste najradšej, a ktoré oblasti by si podľa nej zaslúžili viac pozornosti? Prečítajte si jej úprimné odpovede.

1. Ak by ste mali mesto charakterizovať tromi prívlastkami, aké by to boli?

Hornato-listnaté, domovinou voňajúce, dejiny píšuce.

2. Čo vaše mesto podľa vás odlišuje od iných a čím by sa od neho mohli inšpirovať iné?

Martin je kolískou kultúry, rodiskom viacerých známych osobností a dejiskom dôležitých udalostí. Vznikla tu Slovenská sporiteľňa aj Tatrabanka. Mesto je tiež známe vďaka svojej významnej úlohe v dejinách slovenského národa – Memorandového zhromaždenia. Vznikla tu Matica slovenská a inicioval sa vznik prvých 3 slovenských gymnázií.

Môžem pokračovať Slovenským národným múzeom, Muzeálnom slovenskou spoločnosťou, Spevokolom, Slovenskou národnou galériou či Kníhtlačiarenským spolkom.

Foto: Filip Jurovatý

S mestom sa spájajú aj mená mnohých dejateľov a umelov, akými sú Svetozár Hurban-Vajanský, Andrej Kmeť, Janko Jesenský, Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Országh-Hviezdoslav, Jozef Gregor-Tajovský, Martin Kukučín, Ján Smrek, František Hečko, Štefan Krčméry, Ľudo Mistrík-Ondrejov, Jozef Cíger-Hronský, Mária Rázusová-Martáková, Martin Rázus, Martin Benka, Ľudovít Fulla a ďalší. Myslím, že v Martine máme byť na čo hrdí (úsmev).

3. Čo máte na svojom meste najradšej a čo zase najmenej?

Najradšej mám bezprostrednú blízkosť mestského života a zelene zároveň. Nemám rada názor tých miestnych, ktorí nikdy nič iné neskúsili, ale majú veľa rečí o tom, ako sa tu zle žije.

4. Na čo počujete od miestnych najviac sťažností a čo si, naopak, najviac pochvaľujú?

Sú to bežné sťažnosti všetkých, ktorí žijú v malých mestách – ako sa tu nedá nič robiť a je tu nuda. Ja som sa do Martina vrátila po takmer 15-tich rokoch z Bratislavy a za posledné 4 mesiace som sa ešte ani raz nenudila. Pochvaľujem si to, čo tí ostatní – krásnu prírodu a pokoj.

5. Keby ste mali hodinu na to, aby ste turistovi ukázali iba jedno miesto, kam by ste ho vzali?

Záviselo by od toho, či je to človek naklonený skôr prírode alebo kultúre. Ak kultúre, tak určite do Múzea slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch. Ak je to turista, tak môže rovno odtiaľ peši prekráčať celú našu Fatru. Je nádherná (úsmev).

Foto: Filip Jurovatý

6. Je nejaké vychytené miesto, kde sa ľudia radi zhromažďujú a stretávajú?

Múzeum slovenskej dediny, kde sa okrem iného natáčala aj Perinbaba, pravidelne organizuje kultúrne podujatia pre verejnosť. Je to celoročná prehliadka slovenských zvykov spojená s tradičným jarmokom a prezentácia zvyklostí.

Podujatie sa koná niekoľkokrát do roka a je vždy sezónne – viaže sa na fašiangy, veľkonočné sviatky, slávnosti jari, ľanovú nedeľu, Mikuláša a Vianoce. Je to veľmi obľúbené miesto, ktoré navštevujú niekoľkokrát do roka nielen Martinčania.

7. Chceli  by ste vo svojom meste niečo z iného slovenského mesta?

Niekedy mi chýba dynamika hlavného mesta. Ale iba niekedy (úsmev).

8. Nazývate niektorú časť alebo miesto inak, než sa oficiálne volá?

Slovenské národné múzeum aj Slovenská národná knižnica stoja vedľa seba na kopci nad mestom. A tak to tam aj zvykneme volať „na kopci”. Dokonca aj podujatia, ktoré sa tam organizujú, sa nazývajú Kultúra na kopci.

Foto: Filip Jurovatý

9. Ktorú osobnosť mesta si najviac vážite (žijúcu alebo nežijúcu)?

Prvú slovenskú botaničku a aktivistku ženského hnutia, Izabelu Textorisovú. Mala veľmi blízky vzťah k prírode, venovala sa hvezdárstvu a mineralógii, ovládala latinčinu, nemčinu, francúzštinu, ruštinu aj taliančinu. Žila veľmi skromne, a keďže v tých časoch nebol v Blatnici zavedený ani elektrickú prúd, pracovala pri petrolejovej lampe.

Počas svojho života popísala viac ako 100 rastlín v regióne Turiec a hoci nemala odborné vzdelanie, stala sa uznávanou odborníčkou, ktorú si váži celá botanická obec.

10. Ktorý stereotyp kolujúci o svojom meste nemáte radi?

Všetci si myslia, že my v Martine rozprávame extrémne mäkko a dávame mäkčene aj tam, kam nepatria. A my pritom rozprávame len tak, ako sa má.

11. Existujú slová, ktoré sa používajú len vo vašom meste?

Slovíčko „fest”. Pozná a používa ho celé Slovensko, ale údajne pochádza od nás.

Foto: Filip Jurovatý

12. Existuje u vás nejaký zaužívaný zvyk, ktorý je pre mesto charakteristický?

Myslím si, že v našom regióne sa všeobecne veľmi silno dodržiavajú slovenské tradície a zvyky od fašiangov po Vianoce. Niekoľkokrát ročne sa tu konajú tradičné podujatia, ktoré tieto staré zvyky pripomínajú. To sa mi na Martine páči.

13. Ak by ste v meste mali začať nejaký biznis, čo by tu malo najväčší potenciál?

Turizmus a priemyselná výroba. Martin bol v minulosti významných strediskom ťažkého a zbrojárskeho strojárstva. Príchod nových investorov na túto históriu nadviazal a dnes tu majú sídlo a výrobu pomerne veľké spoločnosti ako Viena International, Volkswagen Slovakia, Robotec, či Lombardini.

14. Čo z mesta by vám najviac chýbalo, keby ste sa odsťahovali?

Rodina a príroda.

Foto: Filip Jurovatý

15. Čo by si v meste zaslúžilo obnovu alebo viac pozornosti?

Viac pozornosti a obnovu si určite zaslúži zeleň v meste. Bývalá vzácna botanická záhrada za Slovenským národným múzeom je v zúfalom stave, vďaka zanedbaniu tam „padajú” vzácne stromy a dreviny. Verím, že čoskoro tiež dôjde k revitalizáciu mestského parku Malá Hora v centre mesta.

Extra: Existuje nejaká „mestská legenda” o Martine?

Neviem, či je to úplne legenda, ale hovorí sa, že voda, ktorá vyviera na viacerých miestach v Turci, dosahuje kvalitu najvzácnejších vôd na svete a je mimoriadne liečivá. V minulosti sa používala aj pri liečbe chronicky chorých pacientov v nemocniciach.

Užite si rýchly internet vďaka novej sieti O2

Ani v Martine nemusíte bojovať so slabým pripojením a môžete si vďaka novej sieti od O2 naplno užívať rýchly mobilný internet 4G LTE, ktorú môže využívať viac ako 93 % Slovákov.

Aby ste si mohli vysokorýchlostný internet užiť naplno, potrebujete telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/novasiet.

 

S týmto dotazníkom oslovujeme lokálpatriotov, aktivistov a ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú do diania v slovenských mestách a ich blízkom aj menej blízkom okolí.

Ak je mesto, v ktorom žijete, zároveň vašou srdcovou záležitosťou, budeme radi, ak sa nám ozvete.

Janica Lacová

Svoj život zasvätila kulinárskemu umeniu. Založila projekt Jem iné, ktorý sa špecializuje na vzdelávanie v oblasti výživy. Pochádza z Martina a hoci dlhé roky žila v hlavnom meste, rozhodla sa do svojho rodiska opäť vrátiť.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Mobilný internet nemusí byť pomalý. Už viac ako 93 % z vás má prístup k rýchlej 4G LTE sieti

Vďaka 4G LTE môže byť vaše pripojenie až 7 300-krát rýchlejšie, ako bolo v sieti 2G. Neprichádzajte o túto možnosť zbytočne.

Technici O2 dva roky pracovali na tom, aby vybudovali po celej krajine novú sieť. Vďaka ich usilovnosti môže 93,56 % Slovákov využívať rýchly mobilný internet 4G LTE od O2. Pritom nemusíte platiť k akémukoľvek programu nič navyše. Stačí mať SIM kartu a smartfón s podporou 4G LTE.


Overte si, či máte SIM kartutelefón, ktoré podporujú 4G LTE.

Čo je 4G LTE sieť?

Technológia 4G vznikla, aby ešte viac urýchlila prácu s mobilnými dátami a internetom. V súčasnosti je to jeden z najrýchlejších možných spôsobov, ako pripojiť váš telefón na mobilný internet a užiť si rýchle surfovanie.

O2 ponúka najširšiu 4G sieť na Slovensku

Rýchly 4G LTE internet už môže využívať 5 miliónov obyvateľov vo viac ako 2 000 obciach po celom Slovensku.

Porovnanie rýchlostí internetu v 2G, 3G a 4G

Tak ako všetky technológie, aj mobilná komunikácia sa vyvíja. Digitálny prenos hlasu a dát odštartovala technológia 2G v 90. rokoch. Novšie a novšie generácie sietí – 3G a 4G LTE prinášali stále kvalitnejšie telekomunikačné služby a vyššie rýchlosti mobilného internetu.

Vďaka 4G LTE môže byť vaše pripojenie až 7 300-krát rýchlejšie, ako bolo pred 20 rokmi v sieti 2G. Pre lepšiu predstavu: rozdiel medzi rýchlosťami sietí približne zodpovedá pomerom veľkostí perly (2G), delfína (3G) a vráskavca ozrutného (4G).

Odozva internetu v 2G, 3G a 4G

Nová sieť so sebou prináša rýchlu a stabilnú odozvu – nízky počet milisekúnd potrebných na spojenie so serverom sa postará o väčší pôžitok zo surfovania. Sieť 4G LTE sa svojou kvalitou, odozvou a rýchlosťou vyrovnáva pevným pripojeniam.

Chcete získať rýchly mobilný internet, ktorý si dnes naplno môže užívať až 93,56 % obyvateľov Slovenska alebo si overiť, či ho už využíváte? Viac informácií, ako na to, nájdete na tomto mieste.


Čudné, bizarné, prekvapivé, ale geniálne: 7 originálnych nápadov, ktoré môžu zmeniť svet k lepšiemu

Nápady, ktoré nám pomôžu vytvoriť udržateľnú budúcnosť, sú v súčasnosti potrebné viac ako kedykoľvek predtým. Aj zdanlivo jednoduché myšlienky môžu zmeniť svet k lepšiemu.

Mnoho ľudí má nápady, ktoré môžu svetu naozaj pomôcť, no chýba im podpora. Práve preto vznikla medzinárodná súťaž Chivas VENTURE. Podnikatelia z celého sveta v rámci nej prezentujú svoje podnikateľské aktivity, prostredníctvom ktorých riešia enviromentálne či sociálne problémy. Súťažiaci môžu v súťaži získať podiel z 1 milióna amerických dolárov a osobný koučing.

Do súťaže sa môžu prihlásiť aj slovenské firmy. Stačí, ak vyplnia online prihlášku.

Kým nájdete odvahu prihlásiť sa, pozrite si zatiaľ niektoré šikovné nápady, ktoré na súťaži v minulosti prezentovali podnikatelia z rôznych krajín. Viac nápadov, ktoré menia svet, nájdete na tomto odkaze.

Využívanie kravského hnoja v udržateľnej móde

Intenzívnym chovom hovädzieho dobytka v mnohých krajinách vzniká problém, ako sa zbaviť príliš veľkého množstva hnoja. Ako organické hnojivo je využiteľná iba časť. Zvyšok predstavuje živočíšny odpad, ktorý je potrebné nejakým spôsobom spracovať, aby neznečisťoval podzemné vody či ovzdušie.

Na jedno z možných riešení tohto problému prišla holandská spoločnosť Mestic. Z hmoty dokážu extrahovať celulózu a z nej vyrobiť rôzne ďalšie materiály, ktoré nahradia bežný textil, plast či papier. Svoju metódu si nechali patentovať.

Nahradenie proteínov v strave múkou z cvrčkov

Živočíšna bielkovina v mnohých ohľadoch predčí tu rastlinnú. Chov zvierat je však často spojený s ich utrpením a zároveň je pomerne neekologický, napríklad 1 kg hovädzieho mäsa má na emisie podobný dopad ako 250 km jazda autom.

Česká firma SENS však ponúka zaujímavé riešenie, ako získať živočíšnu bielkovinu bez trápenia zvierat a zároveň pri oveľa menších nárokoch na životné prostredie. Vyrába proteínové tyčinky z hmyzu, presnejšie z cvrčkov. Nahradením hovädzieho cvrčkami doposiaľ ušetrila približne 2 000 t krmiva, 700 000 l vody a skleníkové plyny zodpovedajúce jazde autom okolo celého sveta.

Invalidné vozíky prerobené na elektrické trojkolky

Na svete sú milióny užívateľov invalidných vozíkov, ktorí dennodenne zápasia so zničenými chodníkmi či s nezrovnalosťami v teréne. Aj zdanlivé triviálnosti ako piesok či tráva môžu byť prekážkou, pre ktorú musí vozíčkar hľadať náhradné trasy.

brazílskej firme Livre si povedali, že ľudom odkázaným na vozíček skúsia spríjemniť neľahký život a vnesú im doň viac slobody a sebavedomia. Začali preto s výrobou špeciálnych terénnych vozíkov na troch kolesách poháňaných elektrinou. Trojkolky neslúžia ich majiteľom len ako riešenie ich problému, ale zároveň pre nich predstavujú určitý životný štýl a prinášajú novú komunitu priateľov.

Poznáte niekoho, kto má firmu prospešnú pre spoločnosť? Zazdieľajte mu tento článok.

Výroba tenisiek z odpadkov

Tenisky Xinca vyzerajú ako úplne bežná obuv, v porovnaní si konkurenčnými značkami majú ale jednu zvláštnosť – sú celé z odpadu. Na ich výrobu sa používajú staré pneumatiky a textílie vyvezené na skládku.

Nielenže sa tak nemusí likvidovať guma, ktorá pri spaľovaní uvoľňuje do ovzdušia množstvo škodlivín, obchádza sa tak aj potreba využívať vzácne prírodné zdroje. Argentínska spoločnosť Xinca zároveň zamestnáva bývalých väzňov, čím im pomáha uplatniť sa na trhu práce a zaradiť sa do normálneho života.

Vysádzanie umelých stromov, ktoré čistia vzduch

Nemecká spoločnosť Green City Solutions vyvinula „umelý strom“. Ide o vertikálnu plošinu porastenú rastlinami podobnými machu, ktorá v kombinácii s rôznymi technológiami filtruje prach z ulice, oxidy dusíka a oxid uhličitý. Panel z rastlín takto dokáže nahradiť až 275 mestských stromov,pričom zaberá o 99 % priestoru menej.

Konštrukcia obsahuje snímače, ktoré zhromažďujú enviromentálne a klimatické údaje, kontrolujú a regulujú jednotku a zabezpečujú prežitie rastlín. Vďaka solárnym panelom a systémom na zadržiavanie dažďovej vody zariadenie vyžaduje len niekoľko hodín údržby ročne.

Pomáhanie ľuďom bez domova pomocou kávy

Bezdomovectvo je vážnym problémom najmä veľkých miest. Napríklad v Londýne žije podľa štatistík až 4 000 ľudí, ktorí každý deň prespávajú na ulici. Londýnska firma Change Please si preto povedala, že skúsi pre týchto ľudí doslova uvariť lepšiu budúcnosť a to prostredníctvom kávy.

Ľuďom bez domova ponúka možnosť rekvalifikovať sa na baristov a poskytuje im tak prácu. Počas prvých 10 dní im pomôže nájsť bývanie a vyplatí im slušný plat. Firma všetky zisky opäť investuje do ďalšej pomoci. Okrem toho svoje podnikanie prevádzkuje trvalo udržateľným spôsobom. Všetky poháre sú recyklovateľné a káva pochádza z fariem, ktoré podporujú miestne komunity. Káva tak nielenže dobre chutí, ale dobro aj šíri.

Spolupráca s včelami na čistení životného prostredia

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomiera každý rok 12,6 milióna ľudí v dôsledku toho, že žije alebo pracuje v nezdravom prostredí. To znamená, že jedno zo štyroch úmrtí vo svete súvisí so znečistením.

Spoločnosť Beeodiversity z Belgicka pomáha firmám a miestnym autoritám odhaľovať pôvod znečistenia v ich oblasti a vypracováva konkrétne odporúčania na zlepšenie. Na túto činnosť zamestnáva aj veľmi netradičnú skupinku zamestnancov – včely. Včelie robotnice usilovne zbierajú vzorky z miliárd kvetov, ktoré sa následne dôkladne analyzujú. Na základe výsledkov sa môže nariadiť napríklad špeciálne vysádzanie semien alebo zníženie spotreby pesticídov v určitých oblastiach.

Je váš nápad lepší? Prihláste sa do súťaže Chivas VENTURE

Určite sa aj u nás na Slovensku nájde veľa ľudí s nápadmi, ktoré môžu pomôcť svetu. Ak máte pocit, že je to práve ten váš, medzinárodná súťaž Chivas VENTURE môže byť pre vás to pravé.

Ak vaše podnikanie pomáha ľuďom alebo životnému prostrediu, prihláste sa do 31. októbra 2018 a získajte podiel z finančného balíka vo výške 1 milión amerických dolárov a koučing od svetových mentorov.

Formulár na prihlásenie, podmienky súťaže aj detailné informácie nájdete na tomto mieste: https://www.chivas.com/sk-sk/the-venture/apply


96 hodín s Huawei: Získajte vybrané modely s veľkou zľavou

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové