Víkendové čítanie: Východné Slovensko má čo ponúknuť

Jeden zlý bonmot hovorí, že Slovensko sa končí Tatrami.

Krajina za nimi je však plná prírodných krás, historických pamiatok a šikovných ľudí hrdých na región, v ktorom žijú či z ktorého pochádzajú, no mnohí z nás ju vôbec nepoznajú.

Kým školský výlet žiakov z Košíc do hlavného mesta je takmer povinnosť, v opačnom smere to často úplne nefunguje. Pred jedinečnými miestami východného Slovenska pri výbere výletných a dovolenkových destinácií uprednostňujeme známe európske metropoly či exotické diaľavy a o svojej domovine vieme často pramálo, resp. ju nepovažujeme za dostatočne atraktívnu.

V rámci nášho magazínu sme sa preto rozhodli bližšie pozrieť na východné Slovensko a priniesť vám pútavé čítanie, ktoré vám spríjemní nadchádzajúci víkend aj ďalšie dni a ukáže, že tento región Slovenska má určite čo ponúknuť.

Hrdý Košičan Mišo Hudák, ktorý stojí za organizáciou Východné pobrežie, vo svojom stĺpčeku priblížil, čím je východné Slovensko výnimočné, aj aké projekty tu s úspechom fungujú.

Prečítajte si rozhovor s Filipom Jurovatým, ktorý prešiel prakticky celú krajinu a o východnom Slovensku vydal knihu plnú dobrých tipov na výlety.

Spolu s Filipom Jurovatým sme zostavili výber viac i menej známych miest, ktoré v tejto časti Slovenska určite stoja za pozornosť.

Plánujete výlety po východnom Slovensku alebo by ste o tejto časti krajiny radi vedeli viac? Zapojte sa do našej súťaže o knihu Kam po východnom Slovensku.

O výnimočnosti tohto regiónu sa môžete presvedčiť v článkoch s tipmi na zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí vidieť pri návšteve Košického kraja, Zemplína či Pienin, a nechýba ani dôkaz, že tu stretnete naozaj milých ľudí.

Myslíte si, že o tejto časti Slovenska viete všetko a nič vás len tak neprekvapí? Otestujte si svoje znalosti v našom kvíze.

Máte nápad, ktorý môže mladým ľuďom v regiónoch pomôcť s rozbehnutím podnikania, venuje sa vzdelávaniu alebo boju s nezamestnanosťou? Nechajte nám svoj kontakt a Férová Nadácia O2 vás bude informovať o otvorení novej grantovej výzvy.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Stĺpček Miša Hudáka: Slovo Východ používate nesprávne

A rovnako tak jeho odvodeniny. Správne je východné, nie východniarske.

Spájať tak dohromady sociálne, kultúrne, ekonomicky, historicky či jazykovo odlišné regióny je prejavom neznalosti až ignorancie. Niekdajší Východoslovenský kraj tvoria historické územia Gemer, Abov, Zemplín, Šariš a Spiš, ktoré sa ďalej delia na regióny a mikroregióny, Zamagurie, Medzibodrožie, Tokaj, Borolo či Pod Soroškou.

V starších územných celkoch regióny rešpektovali prirodzenú topografiu hôr, kopcov a riek, mnohé z nich dodnes zostávajú rozdelené hranicami štátov, ktoré v tomto priestore v poslednom storočí vznikali, zanikali a menili svoje hranice.

Relatívne drobný kus zeme, z východu na západ merajúci možno 200 a z juhu na sever približne 100 km, v sebe kumuluje množstvo drobných krajín, ktoré väčšinou spája príslušnosť k územnej celistvosti Slovenskej republiky. Nemecký Spiš, maďarský Dolný Zemplín, rusínsky Horný Zemplín či severná polovica Gemera plná rodných domov slovenských národných  buditeľov sú zdrojom nekončiacej sa rôznorodosti a heterogenity ľudí, rečí, jedál, zvykov, domov i náboženstiev. V tej časti krajiny, ktorú voláte Východ, je všetko.

Nechajme na chvíľu bokom notoricky známe miesta ako Vysoké Tatry, Spišský hrad, Tokaj alebo veľké mestá, akými sú Košice a Prešov. Skúsme sa pozrieť na Zemplínske Hámre, mladú dedinu pri Snine, ktorá kedysi bývala skôr hutou ako obcou. Jej banský a ostatný priemysel je dnes reprezentovaný špičkovým Hámorským náučným chodníkom, ktorého súčasťou sú zrekonštruované pôvodné objekty a novopostavené repliky zničených technických pamiatok pripomínajúcich železiarenskú minulosť miesta.

Zatiaľ čo Zemplínske Hámre sú blízko rozhrania Dolného a Horného Zemplína, dedinky ako Zatín či Boťany sa nachádzajú v blízkosti maďarských a ukrajinských hraníc. Lužné lesy v podobe prírodných rezervácií Zatínsky a Botiansky luh patria k posledným takýmto miestam v celej krajine. Organizácia SOS Birdlife tu spravuje a monitoruje Chránené vtáčie územie Medzibodrožie. Trpezlivou prácou prinavracia do krajiny živočíšne druhy, ktoré sa odtiaľto odsťahovali pri intenzívnom poľnohospodárskom spravovaní krajiny v 2. polovici 20. Storočia.

Šariš je posiaty hradmi, akoby sa tam niekomu pred storočiami rozsypala krabica so stavebnicou. Niektoré už len kopírujú tvary terénu, niektoré sú romantickými ruinami. A hrad vo Veľkom Šariši je pilotným dobrodružstvom obnovy hradov na Slovensku. Miestni obyvatelia sezónu čo sezónu dostávajú prácu pri konzervovaní hradu a jeho rekonštrukcii do konkrétnej dobovej podoby. Obrovské stavby dlho slúžili ako pevnosti na ochranu obchodných ciest, v 20. storočí ako zdroj kvalitného stavebného materiálu a dnes ako možnosť na znovuvybudovanie miestnej a regionálnej identity a vzťahu k vlastnej zemi. Šarišský hrad je jeden z prvých, na ktorom sa začala obnova a je na ňom vidieť množstvo práce. Na sever od neho prechádzajú znovuzrodením aj ďalšie stavby a rôzne stupne obnovy môžete vidieť na hradoch v Kamenici, Plavči či Zborove.

Centrom Spiša je Spišská Nová Ves, v ktorej sídli nečakane progresívna Galéria umelcov Spiša. Ak ste si zvykli na zaspaté kultúrne inštitúcie z malých miest, tak na ne okamžite zabudnite. Pamäťová inštitúcia systematicky pracuje nielen s objavovaním miestnych regionálnych umelcov, ale aj s témou gotickej cesty. A to všetko s moderným dizajnom a grafikou.

Na dolnom Spiši sa nachádza banské mesto Gelnica, pri ktorého prvej návšteve si určite poviete, že ste v Banskej Štiavnici. Gelnica je, samozrejme, ešte o niečo lepšia. Banská minulosť mesta je neodškriepiteľná, v posledných sezónach sa v meste vytvoril niekoľko stoviek metrov dlhý prístup do štôlne Jozef blízko Thurzovho jazera, ktoré slúžilo ako tajch a neskôr ako kúpeľné miesto. Priamo v meste sa nachádza hradný vrch zničeného Gelnického hradu s krásnym parkom a na rieke Hnilec technická pamiatka v podobe kamenného mostu. V septembri minulého roka mesto ožilo festivalom svetla Gelnické iluminácie, ktoré pripomenuli rodinné začiatky Bielej Noci.

Región za regiónom, mesto za mestom, kopec za kopcom. Krajina sa mení každú chvíľu. Zvlnené kopce Gemera striedajú ostré hrany hornatého Spiša zakončeného štítmi Tatier. Rovinatý Dolný Zemplín s regulovanými riekami, po ktorých divokých korytách ostali dnes odrezané ramená, je v protiklade s jeho ťažšie priechodnou hornou polovicou, ktorej dominuje Vihorlat a lesy. Väčšina Abova a niekdajšej Turnianskej župy v súčasnosti leží v Maďarsku, drobný kus Užskej župy zase pokračuje na Ukrajinu. Východné Slovensko má čo ponúknuť. Nestačí si len vybrať, treba sa naozaj vybrať. Osobne.

Mišo Hudák

Je hrdý Košičan a zakladateľ organizácie Východné pobrežie, ktorá obnovuje a udržiava mestský charakter miest a sídel. Je autorom kníh KSC a KSC Kód/Code – neformálnych sprievodcov mestom Košice v 21. storočí.


Čudné, bizarné, prekvapivé, ale geniálne: 7 originálnych nápadov, ktoré môžu zmeniť svet k lepšiemu

Nápady, ktoré nám pomôžu vytvoriť udržateľnú budúcnosť, sú v súčasnosti potrebné viac ako kedykoľvek predtým. Aj zdanlivo jednoduché myšlienky môžu zmeniť svet k lepšiemu.

Mnoho ľudí má nápady, ktoré môžu svetu naozaj pomôcť, no chýba im podpora. Práve preto vznikla medzinárodná súťaž Chivas VENTURE. Podnikatelia z celého sveta v rámci nej prezentujú svoje podnikateľské aktivity, prostredníctvom ktorých riešia enviromentálne či sociálne problémy. Súťažiaci môžu v súťaži získať podiel z 1 milióna amerických dolárov a osobný koučing.

Do súťaže sa môžu prihlásiť aj slovenské firmy. Stačí, ak vyplnia online prihlášku.

Kým nájdete odvahu prihlásiť sa, pozrite si zatiaľ niektoré šikovné nápady, ktoré na súťaži v minulosti prezentovali podnikatelia z rôznych krajín. Viac nápadov, ktoré menia svet, nájdete na tomto odkaze.

Využívanie kravského hnoja v udržateľnej móde

Intenzívnym chovom hovädzieho dobytka v mnohých krajinách vzniká problém, ako sa zbaviť príliš veľkého množstva hnoja. Ako organické hnojivo je využiteľná iba časť. Zvyšok predstavuje živočíšny odpad, ktorý je potrebné nejakým spôsobom spracovať, aby neznečisťoval podzemné vody či ovzdušie.

Na jedno z možných riešení tohto problému prišla holandská spoločnosť Mestic. Z hmoty dokážu extrahovať celulózu a z nej vyrobiť rôzne ďalšie materiály, ktoré nahradia bežný textil, plast či papier. Svoju metódu si nechali patentovať.

Nahradenie proteínov v strave múkou z cvrčkov

Živočíšna bielkovina v mnohých ohľadoch predčí tu rastlinnú. Chov zvierat je však často spojený s ich utrpením a zároveň je pomerne neekologický, napríklad 1 kg hovädzieho mäsa má na emisie podobný dopad ako 250 km jazda autom.

Česká firma SENS však ponúka zaujímavé riešenie, ako získať živočíšnu bielkovinu bez trápenia zvierat a zároveň pri oveľa menších nárokoch na životné prostredie. Vyrába proteínové tyčinky z hmyzu, presnejšie z cvrčkov. Nahradením hovädzieho cvrčkami doposiaľ ušetrila približne 2 000 t krmiva, 700 000 l vody a skleníkové plyny zodpovedajúce jazde autom okolo celého sveta.

Invalidné vozíky prerobené na elektrické trojkolky

Na svete sú milióny užívateľov invalidných vozíkov, ktorí dennodenne zápasia so zničenými chodníkmi či s nezrovnalosťami v teréne. Aj zdanlivé triviálnosti ako piesok či tráva môžu byť prekážkou, pre ktorú musí vozíčkar hľadať náhradné trasy.

brazílskej firme Livre si povedali, že ľudom odkázaným na vozíček skúsia spríjemniť neľahký život a vnesú im doň viac slobody a sebavedomia. Začali preto s výrobou špeciálnych terénnych vozíkov na troch kolesách poháňaných elektrinou. Trojkolky neslúžia ich majiteľom len ako riešenie ich problému, ale zároveň pre nich predstavujú určitý životný štýl a prinášajú novú komunitu priateľov.

Poznáte niekoho, kto má firmu prospešnú pre spoločnosť? Zazdieľajte mu tento článok.

Výroba tenisiek z odpadkov

Tenisky Xinca vyzerajú ako úplne bežná obuv, v porovnaní si konkurenčnými značkami majú ale jednu zvláštnosť – sú celé z odpadu. Na ich výrobu sa používajú staré pneumatiky a textílie vyvezené na skládku.

Nielenže sa tak nemusí likvidovať guma, ktorá pri spaľovaní uvoľňuje do ovzdušia množstvo škodlivín, obchádza sa tak aj potreba využívať vzácne prírodné zdroje. Argentínska spoločnosť Xinca zároveň zamestnáva bývalých väzňov, čím im pomáha uplatniť sa na trhu práce a zaradiť sa do normálneho života.

Vysádzanie umelých stromov, ktoré čistia vzduch

Nemecká spoločnosť Green City Solutions vyvinula „umelý strom“. Ide o vertikálnu plošinu porastenú rastlinami podobnými machu, ktorá v kombinácii s rôznymi technológiami filtruje prach z ulice, oxidy dusíka a oxid uhličitý. Panel z rastlín takto dokáže nahradiť až 275 mestských stromov,pričom zaberá o 99 % priestoru menej.

Konštrukcia obsahuje snímače, ktoré zhromažďujú enviromentálne a klimatické údaje, kontrolujú a regulujú jednotku a zabezpečujú prežitie rastlín. Vďaka solárnym panelom a systémom na zadržiavanie dažďovej vody zariadenie vyžaduje len niekoľko hodín údržby ročne.

Pomáhanie ľuďom bez domova pomocou kávy

Bezdomovectvo je vážnym problémom najmä veľkých miest. Napríklad v Londýne žije podľa štatistík až 4 000 ľudí, ktorí každý deň prespávajú na ulici. Londýnska firma Change Please si preto povedala, že skúsi pre týchto ľudí doslova uvariť lepšiu budúcnosť a to prostredníctvom kávy.

Ľuďom bez domova ponúka možnosť rekvalifikovať sa na baristov a poskytuje im tak prácu. Počas prvých 10 dní im pomôže nájsť bývanie a vyplatí im slušný plat. Firma všetky zisky opäť investuje do ďalšej pomoci. Okrem toho svoje podnikanie prevádzkuje trvalo udržateľným spôsobom. Všetky poháre sú recyklovateľné a káva pochádza z fariem, ktoré podporujú miestne komunity. Káva tak nielenže dobre chutí, ale dobro aj šíri.

Spolupráca s včelami na čistení životného prostredia

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomiera každý rok 12,6 milióna ľudí v dôsledku toho, že žije alebo pracuje v nezdravom prostredí. To znamená, že jedno zo štyroch úmrtí vo svete súvisí so znečistením.

Spoločnosť Beeodiversity z Belgicka pomáha firmám a miestnym autoritám odhaľovať pôvod znečistenia v ich oblasti a vypracováva konkrétne odporúčania na zlepšenie. Na túto činnosť zamestnáva aj veľmi netradičnú skupinku zamestnancov – včely. Včelie robotnice usilovne zbierajú vzorky z miliárd kvetov, ktoré sa následne dôkladne analyzujú. Na základe výsledkov sa môže nariadiť napríklad špeciálne vysádzanie semien alebo zníženie spotreby pesticídov v určitých oblastiach.

Je váš nápad lepší? Prihláste sa do súťaže Chivas VENTURE

Určite sa aj u nás na Slovensku nájde veľa ľudí s nápadmi, ktoré môžu pomôcť svetu. Ak máte pocit, že je to práve ten váš, medzinárodná súťaž Chivas VENTURE môže byť pre vás to pravé.

Ak vaše podnikanie pomáha ľuďom alebo životnému prostrediu, prihláste sa do 31. októbra 2018 a získajte podiel z finančného balíka vo výške 1 milión amerických dolárov a koučing od svetových mentorov.

Formulár na prihlásenie, podmienky súťaže aj detailné informácie nájdete na tomto mieste: https://www.chivas.com/sk-sk/the-venture/apply


Predobjednajte si nový Huawei Mate 20 Pro. Na prvých 200 záujemcov čakajú 2 hodnotné darčeky

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové