Naše správanie do veľkej miery ovplyvňuje motivácia – dáva mu smerovanie. Je kľúčová aj pri napĺňaní nových cieľov. Prečo máme občas problém ich (s)plniť? Psychologička Simona Belovičová z podcastu Potulky psychológiou vysvetľuje, ako funguje motivácia a ako si ju udržiavať, ale aj to, prečo sa niekedy cítime demotivovaní a ako to prekonať.
„Motivácia je psychická sila, ktorá nás poháňa vpred – ako potrebuje auto benzín, tak my potrebujeme motiváciu. Je to naše hnacie palivo k vykonávaniu činností a k dosahovaniu cieľov. Motiváciu potrebuje každý, je nevyhnutná pre štúdium, prácu, výchovu detí, vzťahy i pre riešenie konfliktov.
Ak má byť motivácia trvalá, musí vychádzať z hĺbky našej psychiky. Keď napríklad hovoríme o motivácii pre celoživotný vzťah, tak závisí od hĺbky rozhodnutia, ktoré jeden pre druhého učinil. Predstavme si to takto – ak sa pre seba manželia rozhodnú, ich vnútorná motivácia je silnejšia ako aktuálne nezhody. Sú motivovaní v drobnejších každodenných úkonoch, viac sa o seba navzájom zaujímajú a riešia nezhody, pretože majú na zreteli konštantnú motiváciu – zotrvať vo vzťahu.“
Vnútorná a vonkajšia motivácia
„Keď rodičia podporujú dieťa v tom, čo ho baví a na čo má talent, naučia ho tak robiť veci pre vnútorný zisk. Pod vnútornou motiváciou sa nachádzajú všetky veci, ktoré nás bavia a dávajú nám zmysel. Naopak, vonkajšia motivácia je vykonávanie vecí len pre (vonkajšiu) odmenu. Napríklad keď niekto robí svoju prácu len pre výplatu.
Raz som mala klienta, ktorý mi potvrdil, že ho po čase takto vykonávaná práca, hoci aj s vysokou plácou, prestala napĺňať. Ideálne je teda byť motivovaný vnútorne. Vonkajšia motivácia, napríklad vo forme uznania od ostatných, je len čerešničkou na torte.“
Dôraz na vzťahy a záľuby
„Častým problémom je, že ľudia stavia všetko na jednu kartu – idú tvrdo za kariérou, záľuby alebo vzťahy nechajú bokom a trpia nedostatkom rôznorodých podnetov. Chýba im stretávanie s priateľmi, pestovanie záľub, pri ktorých sa uvoľnia.
Ak niekto potrebuje namotivovať, odporúčam porozprávať sa so psychológom. Mala som klienta, ktorý stratil motiváciu do štúdia, ale napokon ju v našom poradenskom procese obnovil väčším dôrazom na kvalitné vzťahy a záľuby. Podľa výskumov je na zachovanie motivácie ideálny pohyb, či už vo forme športu, alebo prechádzok a tanca, alebo aj práce v záhrade, či čítanie beletrie.“
Neodkladajte to na neskôr
„Netreba čakať, či má na to človek chuť – vezmite knihu a čítajte, po chvíli sa začítate. Netreba myslieť na to, že sa nám nechce športovať – treba urobiť prvý cvik a už to ide. Tento proces funguje pri problémoch s motiváciou u väčšiny ľudí.
Ak však tento postup nestačí, môže ísť o prípad ťažkého vyhorenia, ktoré by ste mali riešiť s klinickým psychológom, prípadne psychiatrom.“
Oddych je kľúčový aj pri motivácii
„Americký psychológ Abraham Harold Maslow vytvoril hierarchiu potrieb, v ktorých je predpokladom naplnenia vyšších potrieb naplnenie tých nižších. V praxi to funguje takto: musíme mať dostatok spánku (nižšia potreba), aby sme vedeli podať pracovný výkon (vyššia potreba).
Do nižších potrieb patrí aj oddych, ktorý je predpokladom efektívneho fungovania vo vzťahoch i v práci. Pravidelný relax je základnou prevenciou vyhorenia. Kto vyhorí, stráca motiváciu aj do činností, z ktorých bol predtým nadšený. Naopak, kto myslí na svoju regeneráciu, zostáva stále prospešný.“
Keď sa predsavzatia nedarí plniť
„Aj predsavzatia môžu stroskotať na nedostatočnej motivácii. Ideálne je preto nastaviť si čo najkonkrétnejšie predsavzatie. Cieľ schudnúť alebo naučiť sa cudzí jazyk je príliš všeobecný. Môže človeka držať prvé týždne, ale ľahko upadne do zabudnutia.
Treba ho formulovať konkrétne, napríklad že schudnem každý týždeň kilo alebo prečítam denne 2 strany v cudzom jazyku a podobne. Odporúčam aj to, aby ste o tomto predsavzatí povedali blízkemu, ktorému budete referovať, ako sa vám darí. Trénujeme si tak aj emočnú inteligenciu.“
„Mnohí sa stretávajú s pocitom, že ich zasiahne ‚nulová‘ motivácia – to je stav, keď ich nič nebaví a idú ‚na zotrvačnosť‘. V takomto prípade je zrejme problém v tom, že motivácia bola skôr vonkajšia. Skúste sa opýtať samého seba v rámci reflexie: Študujem preto, že ma to baví, alebo preto, aby som splnil sny rodičov?Pracujem preto, aby som niečo priniesol spoločnosti, alebo preto, aby som zarobil?
Potom je tu aj druhá možnosť. Ak cítime, že sa nám nechce, ide o normálny stav regenerácie organizmu. To má iba jediné riešenie, treba si oddýchnuť. Aj 15 minút správneho oddychu môže doplniť energiu na niekoľko hodín. Okrem spomínaného pohybu a čítania odporúčam aj pobyt na čerstvom vzduchu, ideálne v prírode. Môžeme si tiež pustiť obľúbenú hudbu alebo sa s niekým porozprávať.“
Všetkého veľa škodí
„PodľaYerksovho-Dodsonovho zákona je motivácia prínosná iba do istej miery. Je vedecky dokázané, že ak je človek premotivovaný, jeho výkon klesá. Náš výkon je najvyšší, ak je motivácia optimálna a udržateľná.
Keď si spomeniete na svoj cieľ, nemalo by vás to deprimovať alebo stresovať. Ak ste sa rozhodli športovať, stačí si dať na začiatok menšiu frekvenciu, ak ju udržíte, postupne ju zvyšujte. Vraví sa, že pomaly ďalej zájdeš, a platí to aj pri dosahovaní cieľov, lebo primeraný cieľ vás motivuje sám osebe.“
Pravidlo 80/20
„Menej je niekedy viac. Ak budete v práci alebo v rodine (toxicky) motivovaní na 120 %, nenecháte priestor ostatným. Pri motivácii aplikujem Paretovo pravidlo 80/20, ktoré hovorí o tom, že väčšinu vecí, ako je napríklad varenie, upratovanie, šport či aj diakritika v mailoch, je psychologicky správne robiť ‚len‘ na 80 %.“
Simona Belovičová
Psychológiu študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde získala magisterský titul z klinickej a poradenskej psychológie a doktorát z pedagogickej, školskej a poradenskej psychológie. Pôsobila na viacerých univerzitách, dnes pracuje v ambulancii klinickej psychológie a tvorí vlastný podcast Potulky psychológiou.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Po lockdownových časoch, keď home office už nie je povinnosť, ale možnosť, ho mnohí z nás stále s obľubou využívajú. No v takomto pracovnom móde môže pozornosť aj motivácia pracovať klesať. Vyrušujú nás rôzne podnety z okolia, o to viac teraz pri prechode z voľnejšieho letného režimu do zimného, plného nasadenia. Svoju produktivitu môžete zefektívniť aj pomocou technologických zariadení, doplnkov a aplikácií, na ktoré ani neminiete celú výplatu.
Ešte pred tým, ako si vyberiete technologické „fičúrky“, zanalyzujte najskôr svoje pracovné prostredie. Váš domáci pracovný kútik by mal vyzerať približne takto:
Potrebujete dostatočne priestranný stôl. Ideálne s nastaviteľnou výškou, uprataný a bez zbytočností.
Komfortné a ergonomické sedenie, teda správne kreslo či stolička, sa postará o zdravú chrbticu, a tak vás v práci nebude vyrušovať ani bolesť a koncentrácia na prácu bude lepšia.
Rovnako na efektívnu prácu potrebujete aj dostatok svetla.
Ak vám to vyhovuje, okolie pracovného stola vám môžu spríjemniť kvety. Zlepšia náladu a prispejú ku kvalitnejšiemu vzduchu.
Obraz so zelenou plochou dokáže upokojiť oči po dlhom pozeraní do monitora.
Monitor je základ
Nezáleží na tom, či používate desktopový počítač alebo notebook, dobrý monitor je povinnou výbavou home officeu. Monitor nie je ani pri notebookoch žiaden luxus, ale, naopak, veľký komfort. Čím je zobrazovacia plocha väčšia, tým menej trápite svoje oči. Netreba to však preháňať – pripojiť notebook k televízoru a sedieť pri ňom ako pri bežnom monitore má presne opačný efekt.
Výber monitora závisí od špecifík vašej práce, no v každom prípade sa zamerajte na to, aby mal čo najväčšiu obnovovaciu frekvenciu, teda aby vedel za sekundu zobraziť čo najviac obrázkov. Tento údaj sa udáva v hertzoch a má skratku Hz.
Monitory s nízkym počtom hertzov blikajú – aj keď toto blikanie nevidíte, vnímate ho. Unavuje oči a ovplyvňuje vaše sústredenie. Dobrou voľbou je napríklad monitor od Samsungu so 114 Hz alebo od Huawei s obnovovacou frekvenciou až 165 Hz. Blikanie eliminuje aj technológia DC Dimming (stmievanie), keď sa jas monitora upravuje automaticky podľa svetla.
Smartfón na veľkej obrazovke
Neustále kontrolovanie smartfónu počas dňa môže veľmi výrazne ovplyvniť sústredenie. Pozriete si len správy od kolegov a netreba veľa, aby ste odbehli na nejaké sociálne siete. Riešením by mohlo byť prepojenie telefónu s počítačom, keď od počítača nebudete musieť odbiehať za smartfónom a prepínať medzi dvoma technológiami.
Na smartfóne si môžete nastaviť pracovný režim a zároveň máte okamžitý prístup k dátam a môžete využívať aplikácie, ktoré vám merajú odpracovaný čas bez toho, aby ste sa rozptyľovali odomykaním smartfónu.
Veľká zobrazovacia plocha monitora je pri takomto nastavení plusom aj pre vaše oči. Dnes totiž nie je problém zrkadliť displej smartfónu na displeji počítača – pracujú tak napríklad aj smartfóny Samsung Galaxy – mobil môžete ovládať priamo cez počítač.
Ak máte Windows 10 a smartfón s operačným systémom Android, nemala by vám ujsť appka Phone Link, ktorá spojí váš počítač či notebook so smartfónom na úrovni plnohodnotného používania smartfónu cez počítač.
Zavrite sa do zvukotesnej bubliny
Prepojenie smartfónu s počítačom si priam pýta ďalšiu vychytávku na zlepšenie produktivity počas home officeu – slúchadlá. ANC, teda aktívne potlačenie okolitých ruchov, už dokáže skutočné zázraky aj v dostupných cenových kategóriách.
ANC je technológia, ktorá dokáže eliminovať okolitý hluk a v podstate vás „uzavrie do príjemnej zvukotesnej bublinky“. Vŕtanie u susedov, hrmotanie na stavbe či premávka na ulici už pre vás nemusia byť rozptyľujúcim faktorom.
Slúchadlá s ANC dnes už ponúkajú všetky značky. Xiaomi má tradične veľmi príjemné ceny, Huawei je stávka na istotu a Samsung kombinuje prvotriedne technológie s elegantným dizajnom. Navyše bezdrôtové slúchadlá dnes už bežne ponúkajú funkciu spárovania s viacerými zariadeniami naraz, môžete ich teda mať naraz pripojené k smartfónu aj počítaču a ďalším zariadeniam.
Ak počúvate na notebooku hudbu a zazvoní vám telefón, hovor môžete prijať jediným dotykom na slúchadle bez toho, aby ste museli čokoľvek prepínať alebo vyťahovať slúchadlá z uší.
S tabletom si trénujeme mozog
Slúchadlá môžete prepojiť aj s tabletom. Táto technologická vychytávka sa najčastejšie spája s kreatívnymi zamestnaniami, no vašej produktivite na home office môže pomôcť, aj keď sa venujete účtovníctvu. Napríklad k tabletom TCL TAB 10S a Samsung Galaxy Tab S8 máte rovno v balení aj stylus, teda pero.
Vpisovanie poznámok do existujúcich dokumentov,najmä do PDF súborov, je oveľa jednoduchšie a rýchlejšie s tabletom. Okrem toho písanie rukou aj v takejto digitálnej podobe prináša hneď niekoľko benefitov:
Zlepšuje logické a kritické myslenie, pretože je náročnejšie ako písanie na klávesnici.
Keďže je náročnejšie ako písanie na klávesnici, vyžaduje viac sústredenia. Nielen na samotné písanie, ale aj na formuláciu myšlienok.
Písanie rukou je cvičenie pre mozog.
Ak potrebujete spomaliť alebo sa upokojiť, píšte perom, resp. stylom. Náročnosť takéhoto písania nás jednoducho núti ubrať, čo pomáha sústredeniu a produktivite.
Inteligentná domácnosť znamená dokonalé domáce pracovisko
Preferujete home office pred kancelárskou prácou práve preto, že vás nikto neruší a nespomaľuje otázkami? Pri práci z domu vás však môže spomaliť nestabilné pripojenie na internet. Ťažko sa dobre sústreďuje, keď váš pracovný flow každú chvíľu preruší počítač v dôsledku pomalého pripojenia na sieť.
Multifunkčným riešením môže byť smart box. Primárne slúži na zosilnenie a stabilizovanie signálu z wi-fi routera, no dokáže aj manažovať pripojenie jednotlivých zariadení do rôznych frekvencií a jeho výsledkom je stabilnejšie pripojenie na wi-fi.
Smart box je zároveň „mozgom“ inteligentnej domácnosti a prepojí napríklad teplomer s vlhkomerom a vaším smartfónom. Ak je teplota alebo vlhkosť v domácnosti nevyhovujúca, upozorní vás. Nezdá sa to, ale teplota je zásadný faktor, ktorý ovplyvňuje vaše sústredenie a výkon. Veď aj zo Zákonníka práce vyplýva zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť zamestnancom teplotne vhodné prostredie.
Teplota v miestnosti vášho domáceho pracoviska by mala byť v priemere okolo 23 °C, závisí však od ročného obdobia aj osobných preferencií. Vlhkosť by mala byť v rozmedzí od 40 do 60 %. Nesprávna vlhkosť má vplyv na dýchacie cesty, pokožku a dokonca spôsobuje aj bolesť hlavy.
Ak si hovoríte, že je to milá informácia, no sledovanie teploty a vlhkosti vás môže opäť len rozptyľovať, nemusí to tak byť. Ak si domácnosť vybavíte smart ohrievačom alebo inteligentnou termohlavicou na radiátor, či zvlhčovačom a všetko nastavíte v aplikácii, o nič sa starať nemusíte. Napríklad po prepojení smart boxu a termohlavice Danfoss Z-Wave+ si v aplikácii môžete nastaviť automatické upravovanie teploty.
Svetlo hrá hlavnú úlohu
Najlepšie svetlo v každom (home) office je to prirodzené, no umiestnenie stola pod oknom môže byť z rôznych dôvodov problém. Opäť vám môže pomôcť inteligentná domácnosť, resp. inteligentné osvetlenie. Základným pravidlom je, že modré svetlo ako jedna zo zložiek svetla (nie umelo sfarbené namodro) dáva telu signál, že je deň a vy ste bdelí.
Počas práce si tak doprajte dostatok modrého svetla – v skutočnosti čistobiele svietenie, aby ste neboli ospalí. Mimo pracovného času si zase nastavte teplé žlté svetlo, aby ste navodili atmosféru pohody po práci. Môžete skúsiť aj tip pre lepší spánok – hodinu a pol pred spaním vypnite všetky monitory a inteligentné osvetlenie „prefarbite“ načerveno. Podporíte tým tvorbu melatonínu a kvalitnejšie sa vyspíte.
Pracovný režim
Žiadna z našich rád neprinesie žiadaný účinok, pokiaľ nespravíte jednu zásadnú vec: na svojom smartfóne si na požadovaný čas nastavte pracovný režim – teda režim, počas ktorého vás nebudú vyrušovať žiadne mimopracovné záležitosti. Ak sa potrebujete sústrediť ešte intenzívnejšie, skúste si na daný čas zapnúť letový režim, aby ste sa doslova odstrihli od všetkých.
Ak používate iPhone, preskúmajte nastavenie Môj čas, v ktorom je samostatná časť Práca. Môžete si v nej nastaviť, ktoré aplikácie môžu posielať notifikácie, kto vám môže volať alebo písať. Môj čas nájdete v nastaveniach telefónu.
Efektivita s Pomodorom
Náš mozog potrebuje približne po 40 minútach oddych, inak je jeho výkon neefektívny. Preto je dobré dopriať mu krátku 10-minútovú prestávku. Tento spôsob sústredenej práce sa nazýva Pomodoro a pomôže vám s ním napríklad aplikácia PomoDone.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
