Aktuálna situácia zasiahla do života každého. K zraniteľným skupinám patria aj single ľudia, ktorí podstatnú časť posledného roka strávili sami a pocit osamelosti sa u nich prehĺbil. So psychoterapeutkou Petrou Klastovou Pappovou z centra Vejtusan sme sa zhovárali o tom, čo nezadaných ľudí v súčasnosti najviac trápi a prečo je dobré zamerať svoju pozornosť viac na seba.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- ako pracovať s vnútornou frustráciou,
- čo pomáha spoznať samého seba,
- ako rozvíjať sebahodnotu,
- kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc.
Od príchodu pandémie prešiel už rok, mnohí ľudia strávili toto obdobie takmer v úplnej izolácii. Narástol vám počet single klientov, ktorí sa na vás obracajú?
Mám niekoľko single klientov, na ktorých život má súčasná situácia veľký vplyv. Hoci dokážu byť sami, počas pandémie sa častejšie pasujú s osamelosťou. Tá sa dotýka aj single ľudí, ktorí pred pandémiou viedli bohatý spoločenský život a ich status im vyhovoval.
Okrem mladých single ľudí, ktorí momentálne žijú bez partnera, je v našej spoločnosti aj veľa ľudí stredného veku alebo starších ľudí, ktorí sú z rôznych príčin sami. Niektorí sa rozviedli, iní ovdoveli alebo im to tak jednoducho zariadil život. Aj oni sú v súčasnosti veľmi ohrození osamelosťou.
S akými problémami a témami za vami v súčasnosti prichádzajú single ľudia?
Okrem bežných tém ako vzťahové problémy, práca, hľadanie kariérneho smerovania či rôzne formy úzkostí a depresie u nich pribudol aj pocit osamelosti a frustrácia z nemožnosti stretávať sa s ostatnými. Je pre nich oveľa náročnejšie robiť si plány a vytvárať si program.
Psychoterapeutická metóda, ktorú využívam, sa volá existenciálna analýza a zaoberá sa podmienkami dobrého a zmysluplného života. V skratke by sme mohli povedať, že zmysluplne žijeme vtedy, ak môžeme uskutočňovať naše osobné hodnoty.
V súčasnej situácii sú však naše hodnoty ohrozené, čo v nás vyvoláva úzkosť. Mnohé z nich sú teraz pre nás ťažko dostupné a to spôsobuje pocity frustrácie, depresiu i vyčerpanie. Veľa vecí, ktoré nás tešia, sme pred pandémiou brali ako samozrejmosť. Drobnosti ako stretávanie sa s priateľmi na káve, spoločný šport, návšteva galérie alebo iné zážitky sú teraz limitované.
Prečo je sociálny kontakt pre ľudí dôležitý? Čo získavame tým, že sa stretávame s druhými?
Ľudia sa už v dávnych časoch zhromažďovali v tlupách alebo v kmeňoch, aby prežili. Evolučne sa u nás vyvinula forma sociálnej úzkosti. Ak niekoho vylúčili z komunity, bol to preňho najväčší trest. Byť spolu, znamenalo prežiť. Byť sám, často znamenalo smrť. Prežili tí, ktorí sa dokázali prispôsobiť a fungovať v spoločenstve.
V takejto situácii môže pomôcť, ak zameriame svoju pozornosť dovnútra. Pýtať sa seba, čo mám rád, čo ma teší, čo som vždy chcel a nebol na to čas alebo neboli vhodné podmienky.
My ľudia sme sociálne bytosti. Každý z nás potrebuje nejakú spätnú väzbu od okolia. Potrebujeme vedieť, kam patríme, a cítiť, že sme prijatí ostatnými. Začína sa to už vo vzťahu medzi dieťaťom a matkou. Dieťa sa učí o sebe a o svete cez to, čo mu sprostredkujú rodičia. Až na určité výnimky, ktoré to majú inak v dôsledku niektorých duševných porúch, všetci potrebujeme v nejakej forme kontakt s druhými.
Niektorí ľudia potrebujú spätnú väzbu od druhých častejšie, lebo bez nej sa im dobre nedarí. V istom zmysle sú závislí od toho, ako ich prijíma okolie a čo si o nich myslí. Druhí sú lepšie ukotvení v sebe, poznajú svoju cenu a nepotrebujú až tak často potvrdenie od svojho okolia.
Čo môže robiť človek, ak žije sám, nedovidí na koniec súčasnej situácie a je z toho značne frustrovaný?
Jeden z postojov, ktorý môžeme zaujať, je, že sa nebudeme pozerať iba na to, čo nemôžeme, ale aj na to, čo ešte stále môžeme. Vždy niečo môžeme, nech sú naše podmienky akokoľvek zredukované. To, čo dnes všetci zažívame, je obrovská záťaž. Je to niečo, čo väčšina z nás nikdy nezažila a čo sa kumuluje dĺžkou trvania. Čím dlhšie toto obdobie trvá, tým viac nás to tlačí. Pár kvapiek vody neurobí nič, ale tisíc kvapiek môže urobiť aj dieru do skaly.
V takejto situácii môže pomôcť, ak zameriame svoju pozornosť dovnútra. Pýtať sa seba, čo mám rád, čo ma teší, čo som vždy chcel a nebol na to čas alebo neboli vhodné podmienky. To všetko je potrebné kombinovať s prácou alebo nejakou zmysluplnou činnosťou a zameraním sa na zdroje, ktoré máme.
„Niektorí ľudia sa naučili robiť veci podľa toho, ako na to reaguje okolie. Neraz sa porovnávajú s druhými. Nedostatočný kontakt so sebou je základom mnohých psychických porúch.“
Je dobré urobiť si zoznam vecí, ktoré nás niečím obohacujú a tešia. To je veľmi individuálne. Pre niekoho to môže byť joga, pravidelné prechádzky, šport, experimentovanie v kuchyni, literatúra alebo čokoľvek iné.
Aktívny prístup a vedomý postoj k životu je dôležitý. Môžem sa rozhodnúť, na čo chcem zamerať svoju pozornosť a čomu chcem momentálne vo svojom živote vytvoriť priestor. Je dôležité sa poznať a vedieť, čo mi je blízke a čo z toho si môžem zabezpečiť, pretože samo to ku mne v tejto dobe možno nepríde.
Nie každý však pozná sám seba dostatočne. Mnohí ľudia riešia najmä kariéru, boli dlho zameraní na výkon a netrávili toľko času sami so sebou.
Niektorí ľudia sa dnes zamýšľajú, ako žili doteraz a aké to bude, až sa to skončí a či tak chcú žiť aj po pandémii. Mnohí mali problém dostať sa k sebe, pretože na to nemali vytvorené podmienky. Nastúpili na rozbehnutý vlak, pracujú v korporáciách, sú pod sociálnym tlakom, platia hypotéky.
Počas pandémie majú viac priestoru na seba a môžu ho využiť na vlastný rozvoj. Pomôcť môžu aj tieto otázky: Ako to chcem mať? Čo z toho, čo teraz žijem, si chcem ponechať a čo chcem zmeniť? Sú nejaké veci, na ktoré som predtým nemal čas alebo odvahu? Ak áno, ako ich viem realizovať a kto mi s tým vie pomôcť?
Niektorí ľudia sa naučili robiť veci podľa toho, ako na to reaguje okolie. Neraz sa porovnávajú s druhými. Nedostatočný kontakt so sebou je základom mnohých psychických porúch. Ľudia, ktorí prežili traumy, bolesť, zlé zaobchádzanie alebo zažili málo bezpečnej blízkosti v živote, sú vzdialení sami sebe.
Vo vnútri si nesú bolesť, a tak viac žijú na povrchu. Riadia sa tým, čo je vonku a čo od nich očakávajú druhí. Cesty k sebe môžu byť rôzne, napríklad aj cez meditáciu, šport, umenie či rozvíjanie duchovna. Psychoterapia nie je všeliek, ale môže človeku pomôcť spracovať bolestivé skúsenosti a rozvinúť láskyplný a podporujúci vzťah k samému sebe.
Mnohí ľudia, ktorí sú sami, neraz pochybujú o vlastnej hodnote. Stretávate sa s tým v praxi?
Pochybnosť o vlastnej hodnote je veľkou témou nielen pre single ľudí, ale aj pre ostatných. Single ľudia, ktorí sú so svojím stavom nespokojní, si niekedy neúspech vo vzťahoch vzťahujú na vlastnú hodnotu.
Majú pocit, že nie sú dosť atraktívni pre ostatných, že v nich musí byť nejaká chyba, keď si nevedia nájsť partnera. Boja sa, že si ho nikdy nenájdu, že sa im potvrdí, že niečo s nimi nie je v poriadku, alebo že ich život nebude mať bez partnera zmysel.
Ak klient v terapii dokáže precítiť, že jeho život môže byť pekný a zmysluplný aj bez partnera, príde uvoľnenie a upokojenie. Keď sa človek prestane zúfalo zameriavať na to, čo chce a nemá, a dokáže to pustiť, veľakrát to potom prichádza samo.
„Single ľudia, ktorí sú so svojím stavom nespokojní, si niekedy neúspech vo vzťahoch vzťahujú na vlastnú hodnotu. Majú pocit, že nie sú dosť atraktívni pre ostatných, že v nich musí byť nejaká chyba, keď si nevedia nájsť partnera.“
Láskyplný vzťah k sebe je veľmi dôležitý pre dobrý život. Každý z nás žije sám so sebou už od narodenia. Pocit vlastnej hodnoty sa vyvíja už v detstve a posilňuje sa alebo oslabuje počas celého života. Ak k sebe máme dobrý vzťah, vieme z toho veľa čerpať. Takí ľudia vedia, že aj bez partnera sú lásky hodní. Samozrejme, že je potom dôležité, aby sa obklopovali priateľmi, rodinou a dostávali lásku aj z iného zdroja.
Z môjho pohľadu je rozvíjanie láskyplného vzťahu k sebe veľmi dôležité. Môžem byť pre seba dobrým priateľom, spoločníkom, môžem sa povzbudiť, môžem sa o seba s láskou starať. Vo chvíli, keď nemám po boku partnera, ktorý by ma pochválil a trávil so mnou čas, alebo nemám blízko kamarátov, som tu pre seba ja.
Môžem sa sám seba opýtať, ako sa mám, aký som mal deň, čo by som potreboval, či mám chuť na dobré jedlo alebo dobrú knihu, alebo či si potrebujem oddýchnuť. Aj o tom je rozvíjanie láskyplného vzťahu.
Čo by mal človek u seba sledovať, ak sa v súčasnej situácii necíti dobre? Kedy je čas vyhľadať psychológa?
Depresívnu náladu alebo stav úzkosti do istej miery zažívame všetci. Signálom na vyhľadanie pomoci je, keď naše psychické prežívanie výrazne zasahuje do nášho každodenného života a bežného fungovania. Niektorí ľudia majú problém so spánkom, nevedia zaspať alebo sa ráno veľmi skoro budia a v hlave im víria myšlienky. Ak to trvá dlho, vedie to k vyčerpaniu.
Okrem narušeného spánku sa môžu objaviť aj zmeny v chuti do jedla. Človek buď od nervozity nedokáže jesť, alebo sa prejedá a priberá a na nič nemá energiu. Závažným príznakom sú myšlienky na samovraždu. Ak sa nimi človek reálne zaoberá a rozvíja rôzne scenáre, treba urýchlene vyhľadať odborníka.
Pre človeka s depresiou alebo so syndrómom vyhorenia je príznačné, že ho prestanú baviť bežné aktivity a nepomáha mu ani oddych. Žije život s pocitom „musím“. Musím vstať, musím sa sústrediť a musím urobiť veci, aby som mal konečne pokoj.
Pomoc psychoterapeuta v tomto období vyhľadávajú mnohí ľudia. Problémy, ktoré predtým zvládali, sa teraz zvýraznili. Záťaž súvisiaca s týmto obdobím trvá už dlho a dotýka sa nás všetkých.
Aj jednočlenná domácnosť je domácnosť. Zoberte si k svojmu paušálu od O2 na faktúru aj O2 Internet na doma a spoľahlivý pevný internet získate so zľavou. Viac informácií o ponuke O2 Spolu nájdete na tomto mieste.
Loading...
