Jedna séria vám určite nebude stačiť. Vybrali sme 7 seriálov, ktoré zhltnete na jedno pozretie
Pripravte si horúci čaj, pohodlnú deku a dajte sa naplno vtiahnuť do skvelých príbehov.
Autorka Laura Bilíková
Foto Max
Dátum
Počuli ste už o „binge-watchingu“? Je to maratón sledovania viacerých epizód naraz za sebou a na zimu je ako stvorený. Ak si chcete pri pozeraní dopriať aj zaslúžený oddych, najlepšou voľbou budú tituly, pri ktorých úplne vypnete. A tak sme vybrali 7 seriálových lahôdok, ktoré vás dojmú aj rozosmejú – no najmä ich nedokážete prestať pozerať.
Talent, ambícia a nečakané spojenectvo – seriál Hacks je ostrou komédiou, ktorá šikovne kombinuje humor a ľudskosť. Rozpráva príbeh stand-up legendy, ktorá je v čase úpadku svojej žiarivej kariéry nútená spojiť sily s mladou scenáristkou Avou. Ani jedna z nich si však nekladie servítku pred ústa, preto je ich spojenie plné dejových zvratov, pre ktoré sa od seriálu neodlepíte.
Počas troch sezón sa seriálu Hacks výborne darí ukázať, ako sa dve diametrálne odlišné generácie učia navzájom spolupracovať, hoci im počas toho neraz uletia štipľavé poznámky. Čakajú na vás nefiltrované emócie, kopa smiechu, no najmä fantastické herecké výkony (herečka Jean Smart zaň získala aj Zlatý glóbus), vďaka ktorým sa seriál stal miláčikom divákov a diváčok po celom svete.
Láska a smrť
Minisérie sú úžasným materiálom na víkendový „binge-watching“ a táto 7-dielna dráma vás vezme do nenápadného texaského mestečka, v ktorom sa v 70. rokoch odohral temný príbeh jednej lásky, nevery a vraždy.
Seriál Love & Death je natočený na motívy skutočného príbehu Candy Montgomery (Elizabeth Olsen), ktorá sa zapletie do milostného trojuholníka s tragickým koncom.Seriálu nechýba strhujúca atmosféra a dej, ktorý nie je len prostou kriminálnou zápletkou, ale ponúka predovšetkým pohľad na emocionálny rozmer zločinu. Ak milujete napínavé psychologické drámy, seriál Love & Death vás pohltí od prvého dielu.
Rozvod
Čo sa stane, keď sa naše „šťastne až naveky“ raz skončí? Seriál Divorce skúma svet rozchodov aj novovzniknuté podmienky po rozpade dlhoročného manželstva, ktoré balansujú medzi odcudzením a niekdajšou intimitou.
Hlavná hrdinka Frances, ktorú stvárňuje ikonická Sarah Jessica Parker, sa okrem rozvodu snaží zvládnuť aj kariéru a materstvo, pričom jej život sprevádzajú mnohé chaotické aj komické situácie.
Táto skvelá dramedy počas troch sérií ponúkne svieži pohľad na náročné situácie spojené s rozpadom vzťahu, no nezabúda ani na mnohé vtipné stránky, ktoré ho sprevádzajú – a to predovšetkým na zábavnej autentickej ceste k nezávislosti hlavnej hrdinky.
Sex v meste
A keď už sme spomenuli Sarah Jessicu Parker, nevynecháme ani seriálovú kultovku, ktorá sa hodí na každú príležitosť. Sex v meste je totiž omnoho viac než len príbeh štyroch kamarátok z New Yorku – je oslavou priateľstva a dobrého vkusu.
Vaše seriálové priateľky Carrie, Samantha, Charlotte a Miranda sú tu pre vás vždy, keď ich potrebujete, a to aj v momentoch, keď máte pocit, že vo vašom živote nič nevychádza – ich milostné eskapády a zamotané vzťahové konštelácie vás totiž aspoň na chvíľu (a možno aj na dlhšie, ak si dáte jednu epizódu za druhou) odtrhnú od vlastných problémov. Sex v meste je jednoducho klasika, ktorá nikdy nezostarne.
Hľadanie
Svieži a energický seriál Looking zas prináša autentické vzťahové príbehy zo srdca kvír komunity v San Franciscu. Sleduje osudy troch gejov, pričom každý z nich denne balansuje medzi vzťahmi, kariérou a nečakanými výzvami. Citlivý a zároveň realistický seriál rozpráva o priateľstve, láske pre všetkých i každodenných výzvach, ktorým musia LGBTI+ ľudia dodnes čeliť.
Ak milujete vzťahové drámy a v seriálovej produkcii vám chýbali kvír príbehy, ste na správnom mieste – seriál Looking totiž oslavuje rôznorodosť a hľadanie vlastnej identity, čo však kombinuje so správnou dávkou humoru i pútavých dejových zvratov.
Sexuálny život vysokoškoláčok
Ak máte chuť na niečo nenáročné a vtipné, nech sa páči – nič nie je zábavnejšie ako dospievanie a sexuálne chúťky čerstvých vysokoškoláčok. Komediálny seriál sleduje osudy štvorice študentiek prestížnej univerzity, ktoré nielenže prežívajú svoje prvé „dospelácke“ skúsenosti, ale neboja sa ich zdieľať so svetom (alebo prinajmenšom so svojimi spolubývajúcimi). A verte nám, trápne situácie sú zaručené.
Seriál počas troch sezón ponúkne vhľad do sveta modernej generácie – ich špecifík, túžob i starostí. Perfektná voľba na chladné zimné večery, ak sa potrebujete zasmiať na ľudských (a veľmi dobre stotožniteľných) situáciách.
Niekto niekde
Nenápadný, no srdcervúci seriál sleduje život Sam z amerického Kansasu, ktorá hľadá zmysel života po strate blízkej osoby. Záchranou je pre ňu spev, v ktorom nachádza útechu. Práve spev ju privedie do skupiny podobne zmýšľajúcich outsiderov, ktorí sa však nikdy nevzdávajú.
Somebody Somewhere je silný seriál, ktorý sa dotýka univerzálnych tém smútku, nádeje či znovuobjavenia radosti v ťažkých časoch a s prenikavým humorom a hereckým výkonom komičky a speváčky Bridget Everett, ktorá stvárnila hlavnú postavu, vás jednoducho chytí za srdce. Pretože aj v najtemnejších chvíľach sa dá nájsť svetlo.
Páčil sa vám článok?
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Psychologička: Ak na sociálnych sieťach zdieľame príspevky kvôli reakciám publika, prehlbujeme si problém chýbajúcej sebahodnoty
Pri lajku sa síce vyplaví do mozgu dopamín, no jeho hodnota je plytká.
Autorka Veronika Šeliga Pilátová
Foto Dominika Behúlová
Dátum
Čakáme na autobus, tak si vytiahneme telefón a začneme scrollovať. Podnety, ktoré cez obrázky a videá na sociálnych sieťach dostávame, však posúvajú do mozgu dopamín – okamžitú odmenu, na ktorú si zvykáme prirýchlo. Tento pocit ešte znásobujú reakcie od publika na naše vlastné príspevky, a tak sa nenápadne sťahujeme do online sveta, kde si budujeme klamlivé vzťahy. Realita je však o zážitkoch. Ako sociálnym sieťam lepšie rozumieť a uvedomiť si ich vplyv, sme sa rozprávali so psychologičkou Romanou Mrázovou.
V rozhovore s psychologičkou Romanou Mrázovou sa dočítate aj o tom:
prečo nás baví zdieľať a sledovať druhých na sociálnych sieťach,
čo má spoločné Instagram so závislosťou od čokolády alebo alkoholu,
prečo náš prirodzený inštinkt skúmať okolie prekračuje online hranice časopriestoru,
ako si nedostatok uznania v realite dokážeme nahradiť jedným príspevkom,
prečo sa tak ľahko necháme pohltiť (akože) dobrým pocitom z reakcií nášho publika online a
kedy a ako na sebe rozpoznáme, že sociálne siete nadužívame.
Niekde som čítala prirovnanie, že to, čo dokázali kedysi lovci a zberači s pästným klinom, my dnes dokážeme so smartfónmi. Ako to vnímate vy?
Rovnako. Ak by sme vzali Maslowovu pyramídu potrieb, takmer všetky potreby z hierarchie vieme naplniť cez telefón. Na jednej strane je to desivé, no na druhej strane nám to dáva obrovské možnosti.
Náročné je naučiť sa kontrolovať to – a podľa mňa máme veľmi slabé kontrolné mechanizmy.
V mobiloch máme nielen zábavu, ale aj emaily, komunikačné aplikácie, správy. Sme 24/7 zastihnuteľní a pre ľudí, ktorí majú väčší problém oddeliť prácu od súkromného života, je telefón veľkou príťažou. Nevieme vypnúť záťaž, povinnosti, ktoré na nás číhajú, a veľmi ľahko spadáme do chronického stresu. Taktiež vieme ľahko podľahnúť množstvu podnetov či porovnávaniu sa s druhými, ktorých na sociálnych sieťach sledujeme.
Prečo nás vôbec baví sledovať druhých ľudí cez sociálne siete?
Ľudia sú na sociálnych sieťach veľmi otvorení a správajú sa tak, ako by sa v realite nesprávali. V reálnom kontakte sa viac kontrolujeme, no online svet vytvára domnelý pocit bezpečia.
Sedíme doma na gauči vo svojom bezpečnom priestore a sme odvážnejší svoj prejav pustiť do (online) priestoru. Máme aj tendenciu byť dôverčivejší, samozrejme, prejavujeme viac aj negatívne formy správania – vidieť to najmä v komentároch na sociálnych sieťach, kde ľudia vypustia svoje pocity bez akejkoľvek kontroly.
V rámci bežnej komunikácie v realite sa delíme o 40 % svojich pocitov, v online priestore sa to znásobuje až na 80 %. A pre nás je lákavé viac vidieť „do ľudí“ a spoznávať ich z iného uhla.
Na spoznávaní druhých predsa nie je nič zlé, no o sociálnych sieťach sa často hovorí v negatívnej súvislosti. Čo sa teda deje v našom mozgu, keď na nich scrollujeme?
My ľudia máme prirodzenú zvedavosť skúmať prostredie. V digitálnej dobe však nahrádza reálne prostredie online priestor. Keď sa v reálnom svete o nejakej téme diskutuje, máme potrebu hneď brať do ruky mobil a informácie si overovať alebo hľadať ďalšie.
Napĺňame tým spomínanú potrebu skúmania veľmi instantne, vďaka čomu prichádza aj rýchla odmena vo forme dopamínu. Preto je to také lákavé a nutkavé zároveň.
Odmena sa neustále posilňuje, preto máme aj na sieťach stále potrebu scrollovať a hľadať informácie vyvolávajúce emócie, aby sa nám vyplavil dopamín. Dokonca nemusia byť ani príjemné, môžu nás šokovať, vydesiť či inak zaujať.
Treba však podotknúť, že takéto správanie nie je odmenené vždy, no nepravidelná odmena ešte viac zvyšuje našu motiváciu to spraviť znova. Kombinácia náhodného odmeňovania sa dopamínom v súvislosti s naším prirodzeným inštinktom skúmať prostredie je veľmi návyková a tomuto trendu sa prispôsobujú aj vývojári.
Písanie statusov na Facebooku postupne vystriedali fotky s textom, až sme prišli k videám. Tie umožňujú veľmi rýchle striedanie podnetov a vizuálne útočia na všetky zmysly, čo pre mozog predstavuje obrovské množstvo obživy.
Čítala som, že napríklad fastfood vyvoláva v mozgu podobné reakcie ako scrollovanie na sociálnych sieťach. Viete to ešte k niečomu prirovnať?
Budú to takmer všetky veci, ktoré súvisia s nejakou formou odmeny. Možno to nemusí byť len fastfood, ale aj čokoláda, alkohol a iné návykové látky či automaty. Proste všetko, čo nejakým spôsobom veľmi rýchlo zvyšuje hladinu dopamínu a poskytuje rýchlu odmenu.
Ak má používanie sociálnych sietí podobný efekt na mozog ako užívanie drog či iných návykových látok, môžeme sa od nich stať závislými?
Závislosť vzniká, keď niektoré veľmi dôležité potreby nie sú naplnené, pretože to prináša balík negatívnych emócií, ktoré človek nevie spracovať. A tak sa snaží tie nepríjemné pocity nejak potlačiť, prekryť, aby ho neustále nerušili a netrápili.
Drogy sú na to veľmi rýchlym instantným nástrojom. Na to si však aj mozog veľmi rýchlo zvyká, no pri užívaní drog sa dopamín vyplavuje vo veľmi vysokej dávke. Svojím spôsobom sú tomuto princípu sociálne siete veľmi podobné.
Čím viac času budeme investovať do reality, do skutočných vzťahov a mať skutočné zážitky, tým menej budeme mať potrebu utekať do online sveta.
Ako konkrétne?
Ľudia často hľadajú na sieťach útechu. Možno nám to úplne nefunguje v reálnych vzťahoch, tak máme tendenciu utiekať sa do online vzťahov, ktoré však nemajú reálnu podobu.
Na sociálnych sieťach tak nadobúdame pocit, že nám aktuálne veľmi pomôže, keď budeme vidieť, ako druhí pozitívne reagujú na naše príspevky. Nahrádzame si tak svoj vlastný nepríjemný pocit niečím príjemným.
Ak hľadáme na sociálnych sieťach nejakú náplasť na ego, súvisí naše správanie aj so sebahodnotou? Preto sa tak ženieme za zbieraním lajkov, srdiečok a pozitívnych reakcií?
Určite. Ak mám zníženú sebahodnotu, potrebujem naháňať lajky. Potrebujem online zdieľať seba a až extrémne na tom bazírujem. Môžem si tým niečo kompenzovať, lebo v reálnom svete môže byť pre mňa ťažšie dostať uznanie. V online viem veľmi rýchlo odpozorovať správanie, ktoré uznanie vyvoláva, a nejakým spôsobom ho aj kopírovať.
Nenechať sa pohltiť dobrým pocitom, ktorý navyše vieme získať veľmi jednoducho, je výzva pre každého, kto na sociálnych sieťach je. Ako si nastaviť hranicu pri zdieľaní vlastných príspevkov, aby sme to mali stále pod kontrolou a neprevalcovala nás túžba získavania reakcií?
Každý má hranicu inú, rovnako aj v osobnom kontakte. Niekto si viac stráži súkromie v realite a tak si to potrebuje nastaviť aj v online priestore. Iný je viac „zdielny“. Vo všeobecnosti by sme však mali viac uvažovať nad dôsledkami zdieľania a o tom, čo nám to v skutočnosti prináša. Meradlom môže byť naša realita – nič, čo by sme neurobil v realite, nedávajme ani do online sveta.
Je trendom zdieľať svoje pocity, všímam si to o to viac, ak ľudí trápia nejaké psychické problémy – vnímajú to aj ako formu terapie. Dostávame sa však opäť k tomu, že takéto zdieľanie pre nás môže byť lákavé práve preto, že dostaneme reakciu od publika. Podľa mňa sú aj lepšie spôsoby, ako si pomôcť, napríklad sa zdôveriť blízkej osobe, viesť si denník, či vyhľadať odborníka.
Je to paradoxné – žijeme v najviac prepojenej dobe, no keď scrollujeme alebo niečo zdieľame, sme v skutočnosti úplne sami. Je to také, ako keby sme sa socializovali, ale osamote.
Presne. Je mi možno otupno, otvorím si Instagram a mám pocit, že nie som sám. Následne však prichádza ešte intenzívnejší pocit samoty. Vzťahy na internete sú veľmi povrchné, nenahradia reálny kontakt. V realite vieme lepšie čítať naše neverbálne prejavy, mimiku, gestá, čo v online prostredí chýba – komunikácia je aj o zážitku, to v online prostredí nedokážete nahradiť ničím, dokonca ani videohovorom.
Mňa veľmi desí aj to, že sa rozvíjajú formy online terapie. Cez obrazovku je veľa distraktorov, ktoré reálny kontakt rušia. Pre mňa je dôležité sedieť tvárou tvár k sebe a vytvárať s klientom vzťah.
Je dokázané, že samota spôsobuje chronický stres. Môže to byť tiež dôsledok (nad)užívania sociálnych sietí?
Svojím spôsobom áno, lebo keď presuniem pozornosť na online svet a zanedbávam svoje reálne sociálne kontakty, tak možno žijem aj v nejakom falošnom svete a nedokážem byť úplne spokojný. Možno mám v realite problém nadväzovať kontakty, ale v online svete sú hranice posunuté, takže to ide oveľa jednoduchšie. Strácam tam však reálne kontakty, tým aj hodnotu vzťahov. Sme sociálne bytosti, a keď sa dostaneme do izolácie, je to pre nás veľký stresor.
Jednoduché kontrolné mechanizmy, ktoré nám pomôžu ustrážiť si hranicu pri užívaní sociálnych sietí
Tipy od psychologičky Romany Mrázovej
Ja mám na mobile nastavený budík na 20.00 hodinu – na obrazovke mi bliká správa ODLOŽ MOBIL. Pre mňa je ôsma riziková hodina, lebo som mama dvoch malých chlapcov. Keď ich večer uspím, som šťastná, že sa začína čas pre mňa.
Paradoxne som sa však prichytila, že namiesto čítania knihy, na čo som si vyčlenila čas, som dokázala prescrollovať celý večer. Musela som nájsť niečo, čo ma vytrhne od scrollovania a vráti naspäť do reality.
Čas je dôležitým aspektom. V online priestore je vnímanie času totiž úplne iné ako v realite, lebo je to neobmedzeý priestor, kde sa ľahko môžeme schovávať za to, že akože hľadáme dôležité informácie, a pritom sme len stratení v časopriestore. Preto je dôležité hľadať hranice na stráženie si času online, lebo je naozaj veľmi ľahké do toho spadnúť a nechať sa tým uniesť.
Vieme si v mobile nastaviť režim lietadlo, pracovný režim, priamo cez nastavenia aplikácie si nastaviť časový limit denného používania. Skúsme obmedziť aj počet notifikácií, ktoré sú lákadlom, aby sme telefón vzali do ruky a zase sa do toho ponorili. Môžeme si sťažiť cestu k telefónu aj fyzicky, dať ho na miesto mimo nášho zorného uhla alebo tam, kde musíme vynaložiť fyzickú námahu, aby sme sa k nemu dostali.
Odporúča sa odložiť mobil 30 – 60 minút pred spaním a vyhnúť sa mu aspoň 30 minút po zobudení na podporu kvalitného spánku a získanie väčšej pohody.
Dokáže na sebe človek vnímať, že už má skutočný problém a vyvinula sa u neho závislosť?
Problém nastáva, keď je už realita pre človeka nudná. To sa deje pri akejkoľvek závislosti, aj od drog či alkoholu – bez nich to už nemá šmrnc. Nikdy nezabudnem na to, ako mi jeden pacient v sanatóriu pre drogovo závislých povedal, že si nevie predstaviť, že by v budúcnosti mal ísť s partnerkou na chatu, zapáliť si oheň v krbe a nedať si k tomu pohár vína.
Predstavu pohody mal tak silno spätú s alkoholom, ktorý dokáže priniesť to rýchle uvoľnenie, dopamín a dobrý pocit, že to jednoducho bez neho nie je ono. Je to pre mňa desivá predstava, ale zdá sa, že k tomu veľmi rýchlo spejeme, že skutočnú realitu nebudeme vedieť oddeliť od intenzívneho prežívania online.
Hranica toho, kedy to už môže byť klasifikované ako choroba, je, keď naozaj vo veľkej miere zanedbávame reálny život – prácu, vzťahy, ktoré nás nejakým spôsobom napĺňali, starostlivosť o domácnosť a pod. Celou pozornosťou sa sťahujeme do online sveta.
Keby som to mala preklopiť do správania závislého od alkoholu, tak sa tomu hovorí škodlivé nadužívanie. To je taká hranica – človek ešte nie je závislý, ale správanie mu už poškodzuje sociálne fungovanie.
Začínajú sa problémy v práci, v partnerskom živote, vo vzťahoch celkovo, prichádzajú prvé upozornenia či vyhodenie z práce. To sú vplyvy nadužívania alkoholu na sociálne fungovanie v reálnom živote. Myslím si, že toto by sa dalo aplikovať aj na závislosť od mobilu či online priestoru.
Ako alebo čím si viem manuálne nahradiť rýchly dopamín zo scrollovania?
Pohybom. Jednak je zdraviu prospešný, zároveň vytvára dopamín a ovplyvňuje fungovanie mozgu. Nie je žiadna novinka, že sa dokonca prepája aj s liečbou psychických porúch.
Podľa mňa sú veľmi dôležité aj sociálne kontakty a vzťahy. Vnímam, že sa začíname izolovať a sme výkonovo samostatné jednotky. Ale my sme stále sociálne tvory a spoločnosť potrebujeme.
Dôkazom je aj to, že stále máme potrebu sa utiekať do online sveta, kde si vytvárame online sociálne vzťahy. No a čím viac sa im budeme venovať v realite a mať reálne zážitky, tým menej budeme mať potrebu utekať do online sveta.
Psychologička Romana Mrázová odporúča na lepšie pochopenie sociálnych sietí prečítať knihu Nebezpečný efekt od autorky Mary Aiken alebo pozrieť dokument The Social Dilemma.
Romana Mrázová
Vyštudovala psychológiu na Filozofickej Fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove. Počas praxe získala skúsenosti v oblasti klinickej a dopravnej psychológie, má ukončené 2 dlhodobé výcviky v kognitívno-behaviorálnej terapii a rodinnej terapii zameranej na vzťahovú väzbu. V súčasnosti pôsobí v Bratislave – mestskej časti Rača a špecializuje sa na individuálnu terapiu detí a dospelých a ich podporu na ceste k lepšiemu životu. Verí v dôležitosť sebaúcty a sebahodnotenia a pomáha klientom objaviť ich vlastnú silu a potenciál.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
