Chcete niečo zmeniť? Zapojte sa do nového grantu Férovej Nadácie O2

Chcete spustiť zaujímavý projekt na podporu vzdelávanie mladých či rozvoj kritického myslenia? Férová Nadácia O2 spustila novú grantovú výzvu.

Férová Nadácia O2 otvorila už 3. ročník svojho grantového programu a vyzýva všetkých, ktorých cieľom je pozitívna zmena, či už ide o kritické myslenie, vzdelávanie alebo fungovanie spoločnosti, aby sa zapojili.

Do nového ročníka grantu sa môžu prihlásiť všetky projekty, ktoré sa venujú nasledovným oblastiam:

  • Vzdelávanie mladých a rozvoj kritického myslenia
  • Podpora zamestnanosti mladých
  • Podpora inovácií, kreatívnych nápadov a mladých podnikateľov
  • Podpora ľudských práv a hodnôt slobody, demokracie, ľudskosti, férovosti a transparentnosti

„V mladých ľuďoch, ktorí chcú sústavne meniť svet k lepšiemu, vidíme veľký potenciál. Sú budúcnosťou našej krajiny a práve oni budú tí, ktorí v nej budú rozhodovať a ktorí v nej budú aj žiť. Je preto naším spoločným cieľom, aby Slovensko bolo lepšie, otvorenejšie, vzdelanejšie, a to aj práve vďaka ich projektom“, hovorí generálny riaditeľ O2 Peter Gažík,  ktorý je zároveň predsedom správnej rady Férovej Nadácie.

Minulý rok sme podporili 16 projektov sumou takmer 127 000 €. Naším cieľom však nie je len finančná podpora týchto projektov, ale aj prípadné usmernenie alebo poskytnutie vlastných skúseností. V žiadnom prípade nechceme byť len donorom, ale o projekt sa zaujímame priebežne celý rok“, vysvetľuje nastavenie šéfka komunikácie O2 Tereza Molnár.

Do vybraných projektov bude osobne investovať svoj čas, energiu a poznatky aj generálny riaditeľ O2. Ten sa zaviazal k tomu, že ak pre Bielu vranu vyzbiera 2 000 €, bude sa minimálne 40 hodín ročne  venovať dobrovoľníckej práci.

Ako sa prihlásiť do Grantového programu?

Prihlášku do Grantového programu môžete odovzdať prostredníctvom online formulára na webe Férovej Nadácie O2 do 31. mája 2018.

Všetky prihlásené projekty bude posudzovať správna rada v zložení Peter Gažík, Michal Meško a Juraj Vaculík.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Trojica kamarátov vytvorila službu, ktorá má motivovať mladých ľudí ostať po škole na Slovensku

Nespokojnosť so systémom aj chuť zmeniť veci okolo seba priviedli troch mladých Slovákov k vytvoreniu projektu, ktorý študentom umožňuje nabrať potrebné skúsenosti a prax.

Jozef Gašparík, Martin Lištiak a Tomáš Lištiak vytvorili portál Praxuj.sk, ktorý ponúka široké spektrum stáží reagujúcich na pestrú paletu študijných odborov a potenciálnych zamestnaní. Stretli sme sa s jedným z nich – Martinom Lištiakom, ktorý nám porozprával o ich motivácii a cieľoch projektu.

Na začiatku bola nespokojnosť

Za službou Praxuj.sk, ktorej partnerom je aj Férová Nadácia O2, stojí momentálne pätica mladých ľudí – traja zakladatelia a dvaja stážisti. „S Jozefom sme boli kamaráti už predtým, často sme polemizovali o spoločenských problémoch, napríklad aj o vysokej nezamestnanosti mladých na Slovensku. Práve to nás viedlo k rozhodnutiu, že s tým chceme niečo spraviť, a začali sme nad tým viac rozmýšľať,” hovorí o zrode nápadu Martin, ktorý projekt zakladal aj so svojím bratom.

„Dospeli sme k záveru, že chceme vytvoriť internetovú službu, ktorá by zamestnávateľom poskytla priestor na získanie stážistov. V podstate sa snažíme vytvárať akýsi most medzi študentmi vysokých škôl a zamestnávateľmi,” dodáva.

Za jednu z výhod pri budovaní projektu dnes považujú to, že v čase zrodu nápadu aj oni sami riešili podobné otázky. „Ja som akurát končil strednú školu – gymnázium a vnútorne som riešil otázku, či ísť, alebo neísť na vysokú školu. Nesúhlasil som ale s vzdelávacím systémom, aký na Slovensku máme,” hovorí Martin.

Zároveň dodáva, že napriek odlišným názorom cíti so Slovenskom veľkú spolupatričnosť. „Ani mne, ani chalanom nie je ľahostajné, čo sa deje na Slovensku, preto sme to chceli nejako riešiť,” vysvetľuje.

Chcú, aby študenti vedeli, že uplatniť sa môžu aj doma

Martin pri rozhodovaní o ďalšom štúdiu uvažoval aj o univerzite za hranicami Slovenska. „Rozmýšľal som aj nad školou v zahraničí, ale vždy som chcel žiť na Slovensku. Ak by som išiel študovať do zahraničia, chcel by som sa vrátiť,“ objasňuje. Nakoniec sa však rozhodol na vysokú školu neísť a naplno sa venovať programovaniu, ku ktorému mal vždy blízko.

„Ďalším dôvodom, pre ktorý som nešiel na výšku, bol pocit, že by ma to obmedzovalo v pracovnom rozvoji a zdokonaľovaní sa v odbore,” hovorí.

Cieľom projektu Praxuj.sk je práve do istej miery zabrániť tomu, aby študenti a mladí ľudia utekali z krajiny pre nedostatočné skúsenosti. „Pociťujeme, že mladí ľudia na Slovensku ťažko hľadajú uplatnenie a odchádzajú študovať mimo. Preto chceme vytvoriť príležitosti pre študentov, aby vedeli, že na Slovensku sa niečo deje, a že možnosť uplatniť sa majú aj u nás,” vysvetľuje Martin.

Zamestnávateľom prekáža, že študenti nie sú prakticky pripravení

Svoj nápad na vytvorenie projektu, ktorý sprostredkúva mladým ľuďom odborné stáže, začali podľa slov jedného zo zakladateľov rozvíjať hneď. „Najprv sme prostredníctvom prieskumu zisťovali, či by bol o to vôbec záujem. Zistili sme, že takmer 70 % študentov a absolventov vysokých škôl udalo ako dôvod neprijatia do zamestnania nedostatočnú praktickú prípravu,” opisuje Martin ich zistenia.

„Podľa iného prieskumu sme zistili situáciu aj na opačnej strane – medzi zamestnávateľmi. Prekážalo im najmä to, že študenti nie sú dostatočne prakticky pripravení. Písali sme rôznym firmám, či by mali o takúto službu záujem a zistili sme, že by možnosť zamestnávať stážistov uvítali. Neskôr sme písali priamo recruiterom a rozbehlli marketingovú kampaň na sociálnych sieťach,” približuje začiatky.

Veľké firmy si benefity stážistov uvedomujú, menšie už nie

Martin priznáva, že nie všetky firmy sú s možnosťou stážovania stotožnené. „Pozitívnejšia odovzva bola práve od väčších firiem, ktoré si už benefity zamestnávania stážistov viac uvedomujú. Tí menší a strední zamestnávatelia na to ešte úplne neprišli,” približuje.

Častou otázkou, ktorú v rámci projektu riešia, je aj ohodnotenie stážistu. Podľa Martina to záleží od odboru či dĺžky stáže: „Neplatené stáže sú fajn vo veľmi špecifických odboroch, keď študenti naozaj nemajú kde nazbierať konkrétne skúsenosti. V takomto prípade sú aj zručnosti, ktoré sa tam naučia, samy o sebe také hodnotné, že im zamestnávatelia nemusia platiť. Ak ide ale o nejakú monotónnu prácu, bolo by vhodné, aby zamestnávatelia študentov platili. To isté platí aj v prípade, ak je stáž dlhodobejšia – študent sa v prostredí pohybuje dlhšie a stáva sa z neho plnohodnotný zamestnanec.”

Niektorí študenti sa boja zodpovednosti

Trojica kamarátov sa tak vo veľkom pustila do sprostredkúvania stáži, preto nás zaujímalo aj to, či si ako študenti vyskúšali stáže aj na vlastnej koži. „Ja konkrétne nie, hneď po gymnáziu som išiel pracovať, ale Jozef bol na stážach a máme aj veľa známych, ktorí stážujú, takže máme priamu spätnú väzbu,” objasňuje.

„Mám pocit, že sú dva typy študentov. Jedni si stáže vyhľadávajú, lebo vedia, že sú dôležité a bez nich sa len veľmi ťažko na trhu uplatnia. Druhí sa akoby boja zodpovednosti, majú pocit, že stážovaním sa im skončí študentský život a vyhýbajú sa tomu,” tvrdí Martin.

Mnohí študenti si podľa Martina vôbec neuvedomujú výhody takejto skúsenosti. „Stáže sú super z toho hľadiska, že študenti nemajú veľkú zodpovednosť, ale dostanú sa do prostredia firmy, fungujú v ňom a majú možnosť rozvíjať svoje zručnosti a učiť sa,” hovorí.

Ako služba funguje?

Praxuj.sk funguje približne päť mesiacov, pričom za prvé dva si cez službu poslalo životopis približne 90 študentov, ktorí by radi praxovali vo svojom odbore. „Pracujeme na tom dlhšie, ale v polovici januára sme službu spustili oficiálne. Ja a môj brat Tomáš pracujeme na technickej a dizajnovej časti. Pomáha nám Pavol, ktorý je študentom informatiky na STU. Jozef spolu s ďalším stážistom Marekom sa starajú o komunikáciu so školami, firmami, marketing, PR a všetko okolo toho. Každý má na starosti inú oblasť,” vysvetľuje.

„Momentálne nie je pre uchádzačov o stáž potrebná žiadna registrácia a portál funguje aj pre podnikateľov úplne bezplatne. Študenti si jednoducho môžu pozrieť ponuku a poslať životopis na stáž podľa svojho výberu,” hovorí Martin. Už teraz chalani myslia aj na budúcnosť a postupne plánujú projekt rozšíriť aj o absolventské pracovné pozície.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy zameraného na rôzne formy pomoci. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci svojich aktivít podporuje projekty, ktoré zo Slovenska robia vzdelanejšiu a otvorenejšiu krajinu. Viac informácií nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Praxuj.sk

Služba Praxuj.sk ponúka široké spektrum stáží, ktoré reagujú na pestrú paletu študijných odborov a potenciálnych zamestnaní. Snaží sa tak pomáhať nielen študentom, ale aj samotným zamestnávateľom pri získavaní budúcich zamestnancov. Cieľom projektu je stať sa jednotkou na poli sprostredkovania stáží. Jeho partnerom je Férová Nadácia O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako vzdelávať deti doma? Máme pre vás 9 praktických tipov

Učiť deti v domácich podmienkach môže byť výzva. Poradíme vám, ako sa s tým vyrovnať.

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo. Kristína Převrátil Alexy z projektu Ideology, ktorá spolu s manželom vzdeláva svojho syna doma, sa s nami podelila o svoje tipy, ktoré vám môžu domáce vzdelávanie zjednodušiť a spríjemniť.

Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Učíme sa spolu O2 odmeňuje rodičov za vzdelávanie detí. Výzva rovnako platí aj pre učiteľov, ktorí pripravujú pre deti materiály alebo ich vyučujú online. Stačí, ak budete zdieľať fotku.

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to. Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich. Rozhodli sme sa, že budeme dôverovať jemu aj sebe, napriek rôznym radám a názorom, ktoré sa na nás rútili zo všetkých strán.

V jednom momente sme stáli pred voľbou, či budeme nášho syna považovať za problémového, nedostatočného a záťažového (lebo to z neho robilo školské prostredie a obsah vyučovania), alebo za takého, aký je a budeme veriť, že má svoju cestu, ktorou dokáže napredovať.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské. Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba. Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská (v čase pandémie je náš život limitovaný). Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel. Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú (napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna) a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok. My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Nezabúdajte na radosť z učenia sa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu. Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

„Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.“ 

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie. Škola ju často deťom berie a otáča ju na povinnosti, vynucovanie a prekonávanie sa. Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú. Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Veďte deti k tomu, že vzdelávanie je celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu. Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové. Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Aj v domácom prostredí môžete budovať tímového ducha

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou. Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Odfoťte sa pri úlohách so svojimi deťmi alebo počas prípravy na vyučovanie, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova. Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta. Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Naučte sa ovládať svoje emócie

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií. Viem si predstaviť, že rodičia s nákladom, ktorí im „pristál“ v tomto období doma, to nemajú ľahké.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie. Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti – porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci. Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať – vpo nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam. Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí – získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo. alebo Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.

Držte sa toho, čo baví deti aj vás

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne skôr hľadaní súvislostí v informáciách.

„Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.“

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli. Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Netvárte sa, že rozumiete všetkému

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie. Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem.

Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov. Občas spoločne napíšeme e-mail niekomu, kto o danej téme vie viac.

Ako rodičia vedú deti k športu počas karantény? Inšpirujte sa 3 príbehmi

Domnievam sa, že takto získané vedomosti a zručnosti budú trvalé a deti ich v živote naozaj uplatnia. Nebudú sa viazať len na písomku či skúšku, po ktorej im všetko z hlavy odletí.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Pri starších deťoch sa dá vnímať, či sa chcú o témach rozprávať a napredovať v diskusii, alebo sa chcú venovať samostatnej činnosti, čítaniu a zisťovaniu informácií. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné. Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd. Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce. Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas. Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe. Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov. Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel. Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Bonus: Ako môže vyzerať preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte. Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to. Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí. Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť, a za to si ich nesmierne vážim.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal. Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Ak mám byť úprimná, to, ako syn napreduje, by som nikdy nenaplánovala. Vždy je to prekvapivé, témy sú nečakané, skoky vo vývine obrovské, často aj v oblastiach, ktorým sa cielene nevenujeme. Zo začiatku som mala predstavu, že jeho vzdelávanie pôjde v koľajach, ktoré určíme my, z čoho nás syn našťastie vyliečil.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína (napríklad rýchlo napreduje v gramatike), niečo nie (veľa tém a oblastí, ktoré škola vyžaduje v tomto čase, ho bavilo inokedy alebo sa k nim dostal iba okrajovo). Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka. Som rada, že máme túto možnosť, pretože v tejto fáze života sú schopnosti dieťaťa často dané prirodzeným vývinom a ten je u každého dieťaťa iný. Nevidím dôvod trestať dieťa zlou známkou za slabšiu motoriku, napríklad za písanie, len preto, že jeho telo mu to nedovoľuje. Každé dieťa robí, čo vie a môže, keď mu na to vytvoríme vhodné podmienky.


Získajte až 40 GB dát od O2. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.

Kristína Převrátil Alexy

Venuje sa komunikácii, sociológii a neurodiverzite, spolu s manželom Janom podniká v oblasti marketingu a reklamy. Viac o témach, ktoré ich zaujímajú, nájdete v ich podcastoch na Ideology.podbean.com alebo na stránke ideology.sk


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac