Huawei Mate 10 Pro: Prvý smartfón s vlastným rozumom
Doposiaľ najlepší telefón výrobcu Huawei prináša na trh po prvýkrát procesor s umelou inteligenciou. Pripočítajte si k tomu veľký výkon, jeden z najlepších dostupných fotoaparátov aj veľmi rozumnú cenu a máte pred sebou horúceho kandidáta na najvýhodnejšiu kúpu týchto Vianoc.
Zdieľať
29. 11. 2017;Autor: Sóda, Foto: Huawei
Šancu urobiť dobrý prvý dojem dizajnéri a konštruktéri tohto telefónu využili naplno. Vďaka 6-palcovému displeju s minimálnymi okrajmi pôsobí smartfón naozaj veľkolepo. Prepojenie kovového tela so špeciálnym tvrdeným sklom na zadnej strane krytu telefónu sleduje súčasné trendy vlajkových lodí zvučných značiek.
Vďaka použitému sklu je navyše táto novinka o 12 g ľahšia ako predchádzajúci model z dielne Huawei. S pomerom strán 18:9, OLED technológiou a rozlíšením FHD+ (1 080 ×2 160 px) vám jeho používanie zabezpečí skutočný zážitok.
Jeden z najrýchlejších na trhu
Huawei Mate 10 Pro nerobí kompromisy ani vo výkone. Ide o prvý smartfón s integrovanou umelou inteligenciou, ktorá na základe vášho správania vylaďuje tento telefón čo najefektívnejšie.
Pod elegantným tvrdeným sklom sa ukrýva 8-jadrový procesor Kirin 970 (4 x 2.4 GHz Cortex-A73 a 4 x 1.8 GHz Cortex-A53) a RAM s kapaitou 6 GB. Táto vražedná kombinácia vám zabezpečí plynulosť, rýchlosť a bezproblémové používanie telefónu aj v tých najnáročnejších momentoch. Telefón tak vďaka svojim parametrom patrí k najrýchlejším na trhu. S internou pamäťou až 128 GB sa rozhodne nemusíte obávať nedostatku úložného priestoru nielen pre svoju prácu, ale aj na voľný čas a hry.
Bez tradičného jacka
Tento telefón v univerzálnej sivej farbe má podporu 2 Nano SIM kariet. Prekvapivé je riešenie slúchadiel, ktoré sú zakončené USB-C konektorom. Tradičný 3,5 mm jack audio konektor tak na telefóne už nenájdete.
Konštruktéri sa pre túto zmenu rozhodli najmä z dôvodu unikátneho dizajnu smartfónu, ktorý charakterizuje odolnosť proti vode podľa certifikátu IP67.
Stereo zvuk
Kvalita reproduktorov je vynikajúca, počúvanie hudby, pozeranie videí či samotné telefonovanie vás ohromí. Na získanie stereo reprodukcie využíva zariadenie hlavný reproduktor a slúchadlo na hovory.
Kým hlavný reproduktor má na starosti hĺbky, slúchadlo zabezpečuje vysoké tóny. Táto kombinácia poskytuje nadštandardne dobrý zvuk.
Vytrvalostný bežec
Huawei Mate 10 Pro nesklame ani výdržou batérie. Tá má kapacitu 4 000 mAh a disponuje inteligentným systémom, ktorý využíva energiu v závislosti od spotreby. Vďaka tomuto systému bude mať batéria aj po 48 hodinách používania približne 20 % kapacity. Funkcia rýchleho nabíjania zabezpečuje, že telefón už po 30 minútach v sieti vydrží fungovať celý deň.
Optikou predčí konkurenciu
Ak patríte medzi náročnejších užívateľov, ktorí prahnú po špičkovom zariadení so skvelým fotoaparátom, ste na správnom mieste. V hodnotení spoločnosti DxO porazil Huawei Mate 10 Pro aj svojich konkurentov a jeho fotoaparát získal celkovú známku 97 bodov.
Zariadenie disponuje dvojicou snímačov s vysokými svetelnosťami f/1.6 a optickou stabilizáciou obrazu. Kým prvý snímač má rozlíšenie 12 Mpx a zaznamenáva farebnú scénu, druhý senzor disponuje až 20 Mpx a sníma v čiernobielej rovine. Oba obrazy následne spojí a tým vznikne mimoriadne kvalitná fotografia.
Fotoaparát rozpozná vášho psíka
Zariadenie využíva umelú inteligenciu, takže fotoaparát dokáže rozpoznať objekty, na ktoré sa zameriate, napríklad jedlo, ľudskú tvár, vášho domáceho miláčika či nočnú oblohu. Podmienky nastavenia fotoaparátu sa automaticky upravia tak, aby ste vyhotovili čo najdokonalejšiu snímku.
Vysoko kvalitný obraz si môžete užiť aj pri natáčaní videí s Ultra HD rozlíšením. Odteraz už nebudete musieť pred každým záberom nastavovať podmienky pre dokonalý záber, telefón to urobí automaticky za vás a na rozdiel od iných automatických nastavení veľmi kvalitne.
S akýmkoľvek O2 paušálom môžete tento smartfón na začiatok získať len za 2 €.
HUAWEI
Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Od najužšieho kaňonu na Slovensku po majestátny hrad. Týchto 5 miest v Trenčianskom kraji sa určite oplatí navštíviť
Trenčiansky kraj je jedným z najmenších na Slovensku, no napriek tomu ponúka množstvo miest, ktoré rozhodne stoja za pozornosť. Tie najkrajšie z nich sme preskúmali za vás s telefónom Huawei Mate 10 Pro a 360-stupňovou kamerou Huawei EnVizion.
Zdieľať
6. 12. 2017;Autor: Sóda, Foto: Roman Šeliga
Keď sa povie Trenčiansky kraj, ihneď sa nám pred očami vybaví Trenčiansky hrad, Bojnický zámok, Súľovské vrchy či Beckov. Vedeli ste však, že tu nájdete aj najužší kaňon na Slovensku a môžete si zalyžovať jednou nohou na Slovensku a druhou v Česku? Vybrali sme pre 5 výnimočných miest, ktoré by ste pri návšteve tohto regiónu určite nemali vynechať.
Veľký výkon, jeden z najlepších telefónov na trhu a umelá inteligencia patria k najväčším devízam telefónu Huawei Mate 10 Pro. Viac informácií
Na potulky stredným Považím sme sa vybrali na sklonku jesene a zimy, a mrazivé krásy tohto kraja sme pre vás zachytili telefónom Huawei Mate 10 Pro a 360-stupňovou kamerou Huawei EnVizion.
Vršatské bradlá
Nad obcou Vršatecké Podhradie sa na vápencových útesoch vynímajú Vršatské bradlá, ktoré sa vďaka svojej výške (897 m n. m.) a majestátnosti môžu pýšiť prívlastkom koruna Bielych Karpát. Súčasťou Vršatských bradiel je aj ruina hradu Vršatec z 13. storočia, ktorý je najvyššie položeným hradom na vápencovom brale u nás.
Výstup na vrchol bradiel je nenáročný a netrvá dlho, no pohľad z najvyššieho miesta určite stojí zato. Priamo oproti sa totiž nachádza hrebeň Strážovských vrchov s najvyššou horou Strážov, skalnatý Vápeč, zalesnená pyramída Homôlky a o kúsok ďalej za Strážovom vidno typický skalný zub Kľaku, ktorý už leží v Malej Fatre.
V prípade priaznivého počasia môžete z Vršateckých bradiel dovidieť až na Martinské hole, a ak sa vám pošťastí, môžete na skalách zazrieť aj muflóna, ktorý tu voľne žije.
Ak by vám bol krátky výstup na Vršatské bralá málo, vyberte sa ďalej po modrej značke peknou turistickou trasou v smere Vršatec – Červenokamenské bradlo – hrad Lednica.
Pacho, hybský zbojník či Jánošík sú filmy, ktoré pozná snáď každý. Niekoľko scén v oboch z nich sa odohrávalo práve v najužšom kaňone na Slovensku, ktorý nesie názov Manínska tiesňava. Táto národná prírodná rezervácia s rozlohou 117,63 ha sa nachádza v Súľovských vrchoch neďaleko mesta Považská Bystrica. Manínska tiesňava vznikla tak, že kedysi spojené Manínske bradlo rozdelil potok na dve časti – Malý a Veľký Manín.
Toto miesto predstavuje obľúbenú lokalitu na únik z mesta či rekreáciu nielen miestnych obyvateľov, ale vďaka lezeckým cestám aj horolezcov z celého Slovenska. Vyznačuje sa bizarnými skalnými útvarmi, ako aj vzácnou faunou a flórou.
Steny, ktoré úzku dolinu zvierajú, sú miestami vysoké až 400 m a šírka jej najužších stien sotva stačí na prechod autobusu. V dôsledku ostrých skalných útesov je preto tento úsek rizikový obzvlášť v zime. Keď napadne veľa snehu, lavína zapchá priechod a odreže okolité obce od sveta.
Nech okolo Trenčína prechádzate akoukoľvek cestou, vždy z nej vidieť Trenčiansky hrad, ktorý sa pyšne týči nad mestom. Dominanta Trenčína i celého Považia vznikla v 11. storočí ako pohraničná pevnosť a kedysi bola súčasťou obchodných ciest spájajúcich stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou.
V súčasnosti stráži Trenčín, nazývaný aj mesto módy, ktorý sa pod hradom postupne rozrástol. Kedysi hradu panovali Matúš Čák Trenčiansky, Žigmund Luxemburský či Štefan Zápoľský, dnes sa v jeho priestoroch nachádzajú výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea.
Okrem zaujímavého interiéru, ktorý verne zobrazuje dávne časy, si tu môžete vychutnať aj pekné výhľady na Vršatské bradlá v Bielych Karpatoch či na Žľab nad Drietomou. Strmý pohľad nadol odhaľuje mestskú architektúru, ktorá zaujímavo kontrastuje s pokojným prostredím mestského parku Lesopark Brezina.
Kopec Kohútka leží v blízkosti slovensko-českej štátnej hranice. Je rázcestím, z ktorého vás chodníčky povedú po hrebeňoch Javorníkov a prekvapia vás pekným výhľadom na Moravskoslezské Beskydy, Jeseníky, Martinské hole a Kysuce. Priamo z Kohútky môžete pokračovať aj na najvyšší vrch Javorníkov – Veľký Javorník.
Kohútka predstavuje vďaka svojej polohe a atmosfére vďačné miesto v každom ročnom období. V jej okolí nájdete množstvo drevených chatiek, v ktorých sa môžete ubytovať. Na jar a v lete je ideálnou medzizastávkou pri dlhšej túre, v zime si tu môžete zalyžovať.
Kedykoľvek toto miesto navštívite, určite nevynechajte parené buchty v horskom hoteli Kohútka, kde vás s radosťou obslúži česky hovoriaci personál. Ak sa na Kohútku nevyberiete po vlastných, prístup do strediska je možný z dvoch smerov – z Púchova (29 km) a českého Vsetína (27 km).
Toto malé mestečko leží v údolí Bielej vody a Váhu, na pomedzí Javorníkov, Bielych Karpát a Strážovských vrchov. Púchov sa viac ráz umiestnil na popredných priečkach v ankete o najkrajšie mesto u nás a v roku 2013 rebríčku aj kraľoval.
Mesto je známe nielen vďaka módnemu a gumárenskému priemyslu, ale aj prívetivo pôsobiacemu centru s malými kaviarničkami, parkom a lesom, ktoré ho obkolesujú. Preto je ideálnym miestom na oddych a načerpanie nových síl.
Púchov je domovom viacerých hudobných kapiel, ochotníckych divadiel a divadelných súborov. Prvá písomná zmienka o činnosti ochotníckeho divadla v tomto meste sa spája už s rokom 1862. Dnes môžu jeho členovia skúšať v novom mestskom divadle, ktoré je po Bratislave jediným mestským divadlom na Slovensku, postaveným po revolúcii.
Všetky zábery sme fotili s telefónom Huawei Mate 10 Pro a kamerou Huawei EnVizion 360, ktorú jednoducho pripojíte cez USB-C port.
S akýmkoľvek O2 paušálom získate na začiatok telefón Huawei Mate 10 Pro len za 2 €.
Chcete vedieť o novinke z portfólia Huawei viac? Prečítajte si tento článok.
Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
