Nie všetky rozhovory, s ktorými sa stretávame, sú príjemné. V práci potrebujeme občas vyjednávať s nadriadeným, inokedy obhájiť svoj spôsob riešenia či konania, aj keď nám druhá strana oponuje. Môžeme zastávať iný názor, no aj tak nemusíme v debate prejsť do kriku ani hádky.
Riaditeľovi Slovenskej debatnej asociácie Ondrejovi Schützovi sme predstavili 7 situácií zo súkromného aj z pracovného prostredia, ktoré môžu byť náročnejšie na komunikáciu, aby nám vysvetlil, ako v nich viesť rozhovor efektívne aj slušne.
Ešte predtým, ako sa spolu začneme rozprávať…
„Pred debatou by sme si mali ujasniť, aký cieľ má rozhovor – môžeme si pomôcť a odpovedať na otázku, prečo vchádzame do komunikácie s nejakou osobou. Iný cieľ má rozhovor s kamarátom a iný rozhovor so šéfom.
Do rozhovoru by sme mali vstupovať s otvorenou mysľou – veľmi dôležité je chcieť pochopiť a počúvať druhú stranu. Počúvanie je nielen prejavom rešpektu, ale ak naozaj počúvame a pýtame sa aj doplňujúce otázky, lepšie dokážeme pochopiť iný pohľad na vec.
Ak totiž vstúpime do rozhovoru s presvedčením, že len naše zmýšľanie je správne, dobre sa neporozprávame,“ vysvetľuje Ondrej.
Ako čo najlepšie zvládnuť náročné rozhovory v práci a v súkromí?
V práci vznikol problém – mojou úlohou je navrhnúť riešenie. O navrhovanom riešení informujem nadriadeného, ktorý však presadzuje vlastné riešenie.
V tejto situácii platia základné zásady komunikácie, ktoré sa začínajú úprimnosťou a otvoreným kladením otázok, počúvaním, dopytovaním sa, pochopením a v ideálnom prípade nasleduje prínosný rozhovor o plusoch a mínusoch jednotlivých riešení. Treba však myslieť aj na možnosť, že riešenie nadriadeného je v skutočnosti vhodnejšie, takže aj v tejto situácii je potrebná otvorenosť návrhom opačnej strany.
V práci mám aktuálne pred sebou veľa úloh a nadriadený mi pridelí ďalšie, aj keď niektorí kolegovia majú práce menej a možno by ich zvládli lepšie. Mám pocit, že to voči mne nie je fér. Ako komunikovať takéto osobné pocity s chladnou hlavou?
V prvom rade nepredpokladať zlý úmysel a otvorene sa pýtať, prečo som nové úlohy dostal ja. Znie to veľmi banálne, ale v otvorenom rozhovore môžete jeden druhému poskytnúť nové informácie. Napríklad si nadriadený nemusí uvedomovať, koľko úloh máte pred sebou, a po komunikovaní vášho problému si môže uvedomiť, že nie je možné splniť ich v stanovenom termíne.
Chcem požiadať o zvýšenie platu. Ako sa môžem na takýto rozhovor pripraviť?
Veľmi záleží na konkrétnom povolaní a situácii, ale všeobecne platí, že v tejto situácii je dobré vopred si pripraviť argumenty. Teda konkrétne dôvody, prečo si zvýšenie platu zaslúžim.
Argumentovať môžete napríklad kvalitou práce, ktorú odvádzate, objektívnymi podmienkami (napríklad inflácia) a podmienkami iných kolegov v práci. V tomto prípade nie je argumentovanie podmienkami kolegov v práci útokom na ich osoby, ale relevantnou poznámkou. (Môžete mať napríklad viac projektov alebo nesiete objektívne väčšiu zodpovednosť.)
Je teda potrebné uvažovať nad svojou situáciou čo najobjektívnejšie a na rozhovor sa vopred dobre pripraviť.
Je osem hodín večer a skladám nový nábytok – pre pracovnú vyťaženosť nemám inú možnosť. Suseda príde za mnou, že ju to vyrušuje, hoci nočný pokoj sa začína o desiatej. Ako mám v tejto situácii s nahnevanou susedou komunikovať?
V tejto situácii nie je suseda v práve, ale je namieste zamyslieť sa nad tým, či by som jej nemohol vyhovieť. Treba sa opýtať sám seba, prečo prišla susedka nervózna. Možno je to pani, ktorá pravidelne vyvoláva hádky, ale možno je to susedka, ktorá nikdy neotravuje, a práve dnes sa deje niečo, prečo jej to prekáža.
Netreba teda predpokladať zlý úmysel a treba počúvať, v ideálnom prípade je možné nájsť kompromis. V rozumnej komunikácii by ste mali vycítiť, ako veľmi na tom susedke záleží, a aj na základe toho vedieť zareagovať, teda odhadnúť, či má význam hľadať kompromis.
Ako zareagovať v situácii, keď napríklad rodičia alebo partner/-ka ukončia diskusiu o dôležitej téme slovami: „Nebudem sa s tebou o tom už ďalej baviť?“
Ak je to dôležitý rozhovor a je nutné riešiť ho okamžite, je potrebné rátať so zníženou racionalitou na opačnej strane, ktorú prevalcovali emócie, keďže v rozhovore nechce pokračovať. V takejto situácii evidentne druhej osobe nie je jasné, že je pre mňa táto téma dôležitá.
Preto by som sa v prvom rade nerozprával o pointe pôvodného rozhovoru, ale o tom, prečo je pre mňa táto téma dôležitá, aby druhá strana pochopila dôležitosť rozhovoru.
Ako reagovať, keď nám niekto argumentuje neoveriteľnými informáciami? Ako argument môže používať napríklad svoju skúsenosť.
Všetko, čo sme sami zažili alebo sa stalo našim blízkym, je pre nás omnoho reálnejšie ako fakty, ktoré si prečítame v novinách či počujeme v televízii.
Na takéto tvrdenie preto nemá zmysel reagovať číslami či štatistikami, lebo tie neprekonajú presvedčenie založené na skúsenosti. Skúsil by som reagovať tvrdeniami z vlastného uhla pohľadu a vlastnej skúsenosti – tie môžu pomôcť nájsť spoločnú reč.
Ľudia, ktorí s nami nesúhlasia, nie sú hlúpi, často iba triedia dôveryhodné a nedôveryhodné informácie inak ako my.
V období okolo volieb sa v debate môžeme stretnúť s otázkou, koho budeš voliť, čo nás môže automaticky zaradiť do iného názorového spektra a rozprúdiť silné emócie až hádku.
Keď viem, kam môže debata smerovať, odporučil by som nehovoriť svoju voľbu ako jednoznačnú a jasnú, aj keď v nej mám jasno.
Napríklad, keď som presvedčený, že idem voliť XY, ale viem, že druhou stranou to nemusí byť prijaté, tak nepodám svoju odpoveď jasne – zaobalím ju inak, napríklad: Dlho som nad tým rozmýšľal a nakoniec som sa rozhodol voliť XY. Namiesto toho, aby som povedal: Ja budem voliť XY, vždy ich volím. Je to deeskalácia situácie.
Aj Férová nadácia O2 sa stará o to, aby sme vedeli znovu nájsť spoločnú reč. Finančne podporila projekty a iniciatívy, ktoré sa snažia o spojenie rozdelenej spoločnosti, aby sme si lepšie rozumeli. Jedným z podporených projektov bola aj Olympiáda kritického myslenia pre učiteľov a žiakov od Slovenskej debatnej asociácie.
Loading...
