Andreja a Michala spojil detský domov. Vďaka programu BUDDY medzi nimi vzniklo súrodenecké puto

Michal hľadal spôsob, ako zmysluplne využiť voľný čas. Rozhodol sa pomáhať Andrejovi, s ktorým sa stretol v detskom domove.

Pomáhať sa dá rôznymi spôsobmi, napríklad aj trávením času s človekom, ktorý to potrebuje a ocení. Práve na spoločne trávený čas a budovanie kvalitného vzťahu sa zameriava dobrovoľnícky program BUDDY, ktorý prispieva k tomu, aby sa deti z detských domovov dôstojne začlenili do spoločnosti.

Program však funguje nielen počas rokov, ktoré deti strávia v detskom domove, ale aj neskôr – v dospelosti, keď domov opustia. Prečítajte si príbeh Andreja, ktorého program spojil s dobrovoľníkom Michalom práve v dospelosti. Dvaja muži, ktorých delí desaťročný vekový rozdiel, v sebe navzájom našli bratov.

Mali sme sa stretnúť na Zelený štvrtok. Deň predtým nikto z dvojice nedvíhal telefón. Nevedela som, či to vôbec vyjde, možno si to rozmysleli. Niečo pred jedenástou večer sa ozval Michal, že sa ospravedlňuje, ale bol v kostýme zabávať deti na detskej onkológii a vybil sa mu mobil. Zajtra teda všetko platí. Dá sa na toto vôbec hnevať?

Na prvý raz spolu strávili hneď týždeň

„A ty si normálne novinárka?” pýta sa ma mladší z dvojice Andrej. Debata začala zvesela. Dvadsaťtriročný chlapec začal svoje rozprávanie tým, ako stretol svojho BUDDYHO Michala. Bolo to na tzv. víkendovke, ktorú organizuje Provida, občianske združenie zastrešujúce aj program BUDDY, a ktorej partnerom je aj Férová Nadácia O2. Andrej na nej sprevádzal svoju vtedajšiu priateľku, ktorá tiež bola z detského domova a do programu už bola zapojená.

Ich stretnutie však nebolo úplne náhodné, program BUDDY totiž robí na základe niekoľkých sedení a školení predvýber vhodných adeptov. Keďže koordinátorky programu deti z domovov dobre poznajú, snažia sa každému nájsť ideálneho dobrovoľníka – kamaráta, ktorý bude ochotný so svojím zverencom zdieľať nielen veselé chvíle, ale aj ťažšie.

Keď sa Andrej s Michalom stretli prvý raz, strávili spolu teda hneď celý víkend. Rozlúčili sa však len na krátko – už o päť dní neskôr spolu išli na výlet do Viedne. „Bolo to pred Vianocami, ja som išiel s priateľkou a Mišo s manželkou. Vo Viedni som bol prvýkrát a bolo to pekné,” spomína Andrej.

Už v tom čase bola Andrejova priateľka Ľubka tehotná, ich syn Mathias sa narodil v marci 2017, no narodenie dieťaťa vzťah Andreja a Michala neovplyvnilo. Andrej skôr vníma zmenu vo svojom živote. „Bol to taký dobrý pocit. Keď sa malý narodil, boli sme šťastní,“ opisuje.

V čase, keď sa narodil Mathias, pomohla Provida páru aj so sociálnym bytom. Mladý pár sa však pre vzájomné nezhody rozišiel. V byte zostala Andrejova priateľka a on sa presťahoval.

O ľuďoch, ktorí pochádzajú z neúplných rodín alebo detských domovov, koluje predsudok, že je pre nich ťažké založiť si vlastnú rodinu, pretože majú pokrivené vzory. Andrej to však až tak utopicky nevníma: „Vždy som chcel rodinu. Starí rodičia mi zomreli skoro a nemám ani súrodencov, chýbalo mi to,” hovorí.

„Vždy som chcel rodinu. Starí rodičia mi zomreli skoro a nemám ani súrodencov, chýbalo mi to.”

Po rozchode si s priateľkou rozdelili čas trávený s malým. Cez víkendy či počas voľných popoludní sa o neho stará Andrej, ktorému nerobí problém vziať si ho aj na celý víkend. „S malým je to super. Vždy, keď prídem, tak sa usmeje. Má rád ľudí a na každého sa smeje. Pomaly začína sám chodiť,” usmieva sa.

Neustále sťahovania, z krízového centra v osemnástich do decáku

Andrejova životná cesta nebola vôbec jednoduchá, a hoci zvyčajne veľa nerozpráva, počas nášho stretnutia sa rozhovoril. Niektoré informácie boli novinkou aj pre Michala. „Keď som bol malý, stále sme sa sťahovali. Mama mi zomrela skoro a otca som spoznal až na osemnástku. Vychovávali ma starí rodičia v rodinnom dome v Bratislave, no obaja zomreli. Krstní rodičia dom predali a išli sme bývať na dedinu. Tam som si dokončil deviaty ročník, hrával som futbal a v šestnástich som šiel do krízového centra, lebo krstní rodičia sa rozviedli,” hovorí.

Po rozvode svojich krstných rodičov mal možnosť voľby a napriek tomu, že si viac rozumel s krstnou mamou, ktorá sa o neho starala, kým jej manžel neustále pracoval a chodil po diskotékach, vybral si život s krstným. Nechcel totiž odísť z okolia Bratislavy a krstná sa po rozvode vracala do rodnej Brezovej pod Bradlom, kde neskôr zomrela. Krstný ho však „odložil“ do krízaku, ako krízovému centru Andrej hovorí a v súčasnosti nie sú v kontakte. „Mišo je pre mňa v podstate cudzia osoba a pomáha mi viac ako môj krstný,” opisuje ich vzájomný vzťah.

V osemnástich odišiel Andrej z krízového centra do detského domova v Modre, čo je naozaj neštandardná situácia. Súd udelil Andrejovi starostlivosť až do devätnástich. V domove môže byť dieťa dovtedy, kým chodí do školy. Kým býval doma, učil sa za čašníka. Býval však nervózny z ľudí, čo nešlo ruka v ruke s jeho odborom. Neskôr mu riaditeľ poradil cukrárstvo. Mal už aj výučný list, bol na nadstavbe, ale jeden rok mu nevyšiel.

„V tom čase som už bol v domove, riaditeľka mi povedala, že som sa na to vykašľal, tak ma vyhodili. Vtedy som už mal aj papier, že ma znovu prijali. Väčšinou je to totiž tak, že keď majú možnosť vyhodiť dospelých, tak to urobia. Je to škoda, lebo som mohol mať už aj maturitu. Ale aj bez maturity dobre zarábam,” hovorí Andrej, ktorý pracuje vo firme vyrábajúcej autokoberce.

„Keď sa od dvanástich človek stará sám o seba, je to všetko inak.”

Mnoho ľudí nezažije ani za celý svoj život toľko ako Andrej za krátky čas. Tieto skúsenosti však vníma ako prínos. Hovorí, že sa aspoň rýchlejšie osamostatnil: „Keď sa od dvanástich človek stará sám o seba, je to všetko inak. Iné decká húlia a fetujú. Mama na to zomrela, bola závislá. Ja ani nefajčím, ani moc nepijem, čo som rád.” Podľa neho pomohlo aj to, že sa odsťahovali na dedinu. V meste by ho možno skôr partia stiahla, na dedine sa venoval najmä futbalu.

Michal hľadal spôsob, ako využiť svoj čas, s Andrejom sa stretáva už rok a pol

Tridsaťtriročný Michal pracuje v dopravno-špedičných službách. Firmám, ktoré potrebujú niečo prepraviť, poskytujú dopravu. S manželkou žijú v Stupave, vlastné deti ešte nemajú. Do BUDDY mentoringu sa rozhodol ísť preto, lebo mal viac voľného času, ktorý chcel zmysluplne vyplniť. „Väčšina mojich kamarátov má už rodiny a ja som poobedia nemal veľmi čo robiť. Hľadal som, komu by som mohol pomôcť a natrafil som na BUDDYho. Povedal som si, že skúsim šťastie a uvidím. A vyšlo to,” usmieva sa.

Už rok a pol, od decembra 2016, tak trávia Andrej s Michalom voľný čas spolu. Hoci ich delí desaťročný vekový rozdiel, starší Michal Andreja neberie ako dieťa. Je pre neho dospelý a inteligentný natoľko, aby sa rozhodoval sám za seba. „A zatiaľ nejaké extrémne zlé rozhodnutie ešte nespravil,” dodáva Michal. „Našťastie,” skáče mu do reči Andrej. „Ja sa radšej vždy spýtam Miša,” smeje sa.

Michal sa vďaka programu BUDDY snaží nielen pomôcť iným, ale mnohé veci si aj sám uvedomil. „Problémy, ktoré často riešime, sú úplné banality oproti tomu, čo riešia decká, ktoré sú z detských domovov. Keď raz budem mať vlastné dieťa, tak si môžem brať z Andreja príklad. V tomto nemá konkurenciu,” hovorí hrdo.

„Problémy, ktoré často riešime, sú úplné banality oproti tomu, čo riešia decká, ktoré sú z detských domovov.”

Vzťah založený na skutočnej dôvere

V ich vzťahu panuje skutočná dôvera, no napriek tomu, že spolu pravidelne komunikujú, ani Michal nevie úplne všetko o tom, čím si Andrej prešiel. „Stopercentne sa do človeka nikdy nevieš vžiť. Nedá sa to, pokiaľ si to nezažiješ. Aj v minulosti som mal osobné skúsenosti s deťmi, ktoré mali podobné problémy, niekto ich napríklad týral, čo však nie je Andrejov prípad, ale zhruba viem, o čom to je,” vysvetľuje Michal.

Za najťažšie obdobie ich vzťahu Michal vníma to, keď sa Andrej s priateľkou veľmi hádali. „Vtedy sme to intenzívne riešili a snažili sa dať veci do poriadku. Prišiel som k nim domov a rozprávali sme sa. Chcel som, aby zostali spolu, aj kvôli malému. Ale aj sám vidím, že je to teraz možno trošku lepšie, odkedy spolu nežijú. My dvaja sme medzi sebou konflikt nikdy nemali,” hovorí Michal.

Hoci sa v súčasnosti pre pracovné povinnosti stretávajú menej, Andrej cíti, že Michal je tu stále pre neho. „S Mišom teraz nie sme veľa spolu, skôr cez víkendy, keď nie sme v robote. Ale píšeme si stále, aj keď potrebujem s niečím poradiť. On je taký môj starší brat,” dodáva Andrej.

„S Mišom teraz nie sme veľa spolu, skôr cez víkendy, keď nie sme v robote. Ale píšeme si stále, aj keď potrebujem s niečím poradiť. On je taký môj starší brat.”

Dvojica spoločne rieši nielen bežné témy či vzťahové problémy, ale aj otázky úverov a lízingov. „Robím si vodičák a chcel by som si kúpiť auto, tak sa na to Miša radšej pýtam. Ukázal som mu viaceré autá a zatiaľ so žiadnym nesúhlasil. Mne sa vždy páčili Mustangy,” smeje sa Andrej a Michal s ním.

A či, naopak, Michal využil niekedy Andrejove rady? „To sa zatiaľ nestalo, ale určite aj na to príde, napríklad keď budem mať aj ja dieťa,” smeje sa.

Andrej sa podľa neho za ten rok zmenil. „Dospel a odkedy sa mu minulý rok narodilo dieťa, už to nie je o tom, že každý mesiac myslí na seba. Aj dlhy si vyplatil, sám od seba, nikto ho do toho nemusel nútiť. Klobúk dole,” pozerá sa Michal hrdo na svojho zverenca.

Ak sa chcete stať BUDDY dobrovoľníkom aj vy, program aktuálne hľadá dobrovoľníkov vo viacerých slovenských mestách. V prípade, že nemáte čas pomáhať ako BUDDY, program môžete podporiť finančne. Pre viac informácií navštívte www.tvojbuddy.sk/chcem-pomoct.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy zameraného na rôzne formy pomoci. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci svojich aktivít podporuje projekty, ktoré zo Slovenska robia vzdelanejšiu a otvorenejšiu krajinu. Viac informácií nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Program BUDDY

Už viac ako 10 rokov spája deti z detských domovov s dospelými dobrovoľníkmi, ktorí sú im oporou, bútľavou vŕbou a kamarátom. Do programu BUDDY sa zapájajú deti staršie ako 12 rokov, aby sa na dospelého nenaviazali ako na rodiča. Dobrovoľníci prechádzajú školením a svoje skúsenosti pravidelne konzultujú s odborníkmi, aby dieťaťu naozaj rozumeli. Partnerom programu BUDDY je aj Férová Nadácia O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Pomôcť môže každý

Aj drobná pomoc môže vyvolať veľký efekt. Stačí nezostať ľahostajný.

Určite ste už niekedy počuli niekoho zo svojho okolia, ako povedal, že by rád pomáhal, ale nemá na to peniaze ani čas. Aby človek naozaj pomohol však často netreba horibilné sumy ani dlhé hodiny. Aj zopár eur, ktoré pošlete zaujímavému projektu, alebo hodina či dve, ktoré raz za čas venujete dobrovoľníckej činnosti, totiž dokážu v konečnom dôsledku veľa a výrazne pomôžu nielen jednotlivcom, ale aj veľkým organizáciám.

Je dôležité uvedomiť si, že pomôcť môže naozaj každý a akákoľvek na prvý pohľad drobná pomoc môže priniesť vo výsledku veľký efekt, stačí nezostať ľahostajný. Ak by ste sa rozhodli upratať svoje sídlisko sám/sama, zabralo by to možno niekoľko dní, no ak sa spojí celé susedstvo, môžete okolie svojho domova zveľadiť za niekoľko hodín a spojiť tak ľudí za dobrú vec. A rovnako je to aj v prípade finančnej či materiálnej pomoci.

Ďalšie víkendové vydanie Sódy sme sa preto rozhodli zamerať práve na rôzne formy pomoci, nielen vo forme podpory charitatívnych programov či rôznej finančnej a materiálnej pomoci, ale aj na dobrovoľníctvo, vzdelávanie a mentoring. Partnerom tohto vydania sa stala Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít zameriava na vzdelávanie mladých či podporu ľudských práv a demokracie.

Stĺpček Juraja Hipša: 5 pravidiel, ako (ne)konať dobro. Zakladateľ Sokratovho inštitútu sa zamýšľa nad dobrom a prináša inšpiráciu pre tých, ktorí chcú konať dobré skutky.

Andreja a Michala spojil detský domov. Vďaka programu BUDDY medzi nimi vzniklo súrodenecké puto. Prečítajte si príbeh dvoch mužov, ktorých spojil dobrovoľnícky program BUDDY. Ten prispieva k tomu, aby sa deti z detských domovov dokázali dôstojne začleniť do spoločnosti.

Trojica kamarátov vytvorila službu, ktorá má motivovať mladých ľudí ostať po škole na Slovensku. Pomáhať sa dá naozaj rôzne, napríklad aj vytvorením špecializovaného portálu Praxuj.sk, ktorý umožňuje študentom nájsť si stáž v odbore.

Chýba vám partia na futbal či iný šport? Aplikácia Sportender vám ju umožní nájsť. Matúš Čarnogurský získal za svoj nápad Študentskú podnikateľskú cenu. Aplikácia uľahčí život nielen športovcom, ale aj prevádzkovateľom športovísk.

10 organizácií, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť. Chceli by ste podporiť zaujímavý projekt alebo sa radi zapojili do dobrovoľníckeho programu? Vybrali sme pre vás tie, ktoré určite stoja za povšimnutie.

Viete, ako pomôcť nevidiacemu či človeku, ktorý je pod vplyvom drog? Občas sa každý z nás dostane do situácie, keď by chcel pomôcť, no často nevie, čo robiť. Ako v takýchto momentoch zareagovať, sme sa opýtali odborníkov.

Férová Nadácia O2 aj v roku 2018 podporí zaujímavé projekty, ktoré zo Slovenska môžu spraviť vzdelanejšiu a otvorenejšiu krajinu. Do grantu sa tento rok prihlásilo 180 projektov, tie víťazné budú zverejnené 31. júla 2018.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Bezdrôtové slúchadlá sú perfektným doplnkom vášho smartfónu pri práci, pri športe aj relaxe.

Slúchadlá boli vždy verným pomocníkom smartfónov, no dnes už získavajú status nevyhnutného doplnku každého inteligentného telefónu. Funkcie a schopnosti bezdrôtových slúchadiel sa neustále rozširujú a čoraz väčší zmysel dávajú aj tým, ktorí cez svoj smartfón hudbu nepočúvajú. 

S novými slúchadlami si užijete pozeranie obľúbeného seriálu či filmu na smartfóne kdekoľvek budete. O to viac, ak máte Netflix v cene vášho O2 Paušálu

Telefonovať bez nutnosti mať smartfón bezprostredne pri sebe, vyťahovať ho z vrecka či kabelky, ovládať hlasového asistenta, prepínať hudbu v playliste alebo sa sústrediť na prácu potlačením hluku okolitého sveta. Kombo slúchadlá + smartfón toho dnes dokáže naozaj veľa, preto sme si pre vás pripravili niekoľko rád, ktoré vám pomôžu vybrať si ideálne slúchadlá pre vaše potreby.

Zvuk nie je jediné kritérium

Vybrať si perfektne vyhovujúce slúchadlá môže byť rovnako zložité ako nájsť dokonalý smartfón. Aj v tomto prípade ide o otázku osobných preferencií a kompromisov. Je však zopár vecí, ktoré by ste pred výberom mali vedieť.

Prirodzene a logicky sa núka, že najdôležitejšou charakteristikou slúchadiel je zvuk. Povedzme si však úprimne, hľadať slúchadlá s hi-fi zvukom ako doplnok k smartfónu je úplne zbytočné. Dokonalý zvuk si totiž najlepšie vychutnáte v pohodlí, keď sa naň sústredíte a máte samotné skladby v dostatočnej kvalite. Obmedzenie kvality pre vás neplatí, ak máte ako súčasť svojho O2 Paušálu predplatné na TIDAL, službu, cez ktorú môžete streamovať hudbu v nekomprimovanom formáte FLAC.

Uniformita má logický dôvod

Samozrejme, rozdiel v kvalite zvuku medzi 30- a 180-eurovými slúchadlami budete počuť, no nebude až taký zásadný. A to aj z toho dôvodu, že výrobcovia dnes vedia veľa vecí vyladiť softvérovo.

Dôvod, prečo sú takmer všetky slúchadlá ladené do prebasovaného zvuku, ktorý dokáže vytiahnuť každý jeden detail skladby, je ten, že takýto zvuk je pomerne univerzálny v mainstreamovej hudbe a najmä funkčný. Cez slúchadlá totiž čoraz viac telefonujeme, ovládame nimi smartfón a počúvame hovorené slovo v podcastoch.

Aj preto pri smartfónových slúchadlách argumentovať v prospech lepšieho zvuku pripojením cez 3,5 mm jack konektor nie je práve presné. Najmä ak máte k dispozícii pripojenie Bluetooth 5.0 a viac. Možnosť použiť kábel na pripojenie slúchadiel k smartfónu sa vám však hodí, ak na smartfóne hráte hry, veľa cestujete, pozeráte filmy, prípadne striháte videá.

Výdrž batérie bezdrôtových slúchadiel na úrovni 6 a viac hodín môže pôsobiť postačujúco, no nie je to vždy tak. Samozrejme, záleží najmä na tom, či aj váš smartfón má ešte možnosť pripojiť slúchadlá cez 3,5 mm jack.

Pri práci nepodceňujte kvalitný mikrofón

Buďme však konkrétnejší. Ste manažér, pre ktorého je smartfón v prvom rade pracovný nástroj? Potom je pre vás dôležité, aby ste mohli mať slúchadlá pohodlne nasadené v ušiach aj celý deň bez toho, aby vás obťažovali.

Presne pre takéto použitie sú vhodné štuple. Či sa rozhodnete pre tie s nožičkou, ako majú napríklad Xiaomi FlipBuds Pro, alebo bez nožičky, ako napríklad Samsung Galaxy Buds2, je len vecou osobnej preferencie.

Dôležité pre vás je, aby mali slúchadlá dostatočne dlhú výdrž batérie na jedno nabitie, prípadne ponúkali puzdro, ktoré ich dokáže nabiť. Ako napríklad Apple AirPods (2022), ktoré vďaka puzdru bez nabíjacieho kábla vydržia okolo 30 hodín počúvania hudby a 24 hodín telefonovania.

Pre podnikateľov, študentov či manažérov je dôležitý parameter ANC, teda aktívne potláčanie okolitého ruchu, čo je veľmi užitočné, keď sa treba sústrediť. Preto sa zamerajte na to, aby výrobca kládol dôraz aj na zapracovanie kvalitných mikrofónov. Užitočnou funkciou je aj schopnosť slúchadiel automaticky sa prepnúť z jedného zariadenia na druhé. Napríklad po príchode do kancelárie zo smartfónu na notebook.

Hľadáte niečo univerzálne?

Nemáte na slúchadlá špeciálne požiadavky? V tom prípade bude výber o niečo jednoduchší a aj lacnejší. Dnes už vyložene zlé a nekvalitné slúchadlá kúpite, len ak sa rozhodne pre nejakú úplne neznámu značku v niektorom z čínskych online marketov. 

Konkurenčný boj je čoraz intenzívnejší, a preto aj známe značky dnes dokážu za pár desiatok eur pripraviť zaujímavú ponuku. Jedným z veľmi milých prekvapení sú nové bezdrôtové slúchadlá O2 pods.

Za skutočne priaznivú cenu ponúkajú výbavu, o ktorej by ste v dostupnej kategórii ani len nesnívali. O2 pods majú dobrý zvuk, na telefonovanie sú priam ideálne. Okrem integrovaného mikrofónu aj pre pohodlné dotykové ovládanie.

Párovanie so zariadením – smartfónom, tabletom alebo notebookom – je viac ako spoľahlivé a rýchle. Prirodzene si slúchadlá rozumejú ako s operačným systémom Android, tak s iOS a aj Windows či MacOS. 

Nabíjacie puzdro sa postará o 20-hodinovú výdrž na jediné nabitie, vybavené je aj technológiou na bezdrôtové nabíjanie. Inak je k dispozícii aj USB-C konektor.

Ak preferujete skôr klasickú konštrukciu slúchadiel a nie „štuple“, zaujímavou voľbou sú bezdrôtové slúchadlá Music Hero s mäkkými náušníkmi, zabudovaným mikrofónom a multifunkčnými tlačidlami na ovládanie hudby a vybavovanie telefonických hovorov.

Sú štuple vhodné pre športovcov?

Napriek tomu, že výrobcovia často tvrdia, že bežné štupľové slúchadlá sú vhodné aj na šport, poobzerajte sa radšej po tých s prívlastkom športové. Líšia sa konštrukciou, na štupľoch sú napríklad malé ramienka, ktoré lepšie držia. Aktívne potláčanie hluku je v tomto prípade skôr zbytočné, možno až nebezpečné. Ak behávate v meste popri ceste, je určite lepšie, ak môžete vnímať svoje okolie.

Pre športovcov nemusí byť vždy ideálne ovládanie dotykom na štupli. Keď máte dotykovú plochu vlhkú od potu, nemusí správne reagovať, preto je praktickejšie ovládanie na šnúrkach na krku. Zaujímavým tipom na športovanie sú napríklad flexibilné a mäkké Sony WIC200.

Pre milovníkov dizajnu

Ak je pre vás dôležitý dizajn a väčšiu dôveru máte skôr k tradičným výrobcom zvukovej techniky, nebojte sa vyskúšať niektorú z overených značiek, ako je napríklad Bang & Olufsen. Aj firmy z hi-fi sveta totiž vidia potenciál v praktických štupľoch.

S dobrými slúchadlami a šikovnými apkami budú tréningy ľahšie. Tréneri a trénerky odporúčajú tieto smart aplikácie

Pravda však je, že aj v prípade smartfónových slúchadiel sa sústredia primárne na zvuk, preto môžu ponúkať o generáciu starší Bluetooth alebo nemajú aktívne potláčanie hluku.

Nie je to však prípad dizajnových SONY LinkBuds, ktorých netradičný dizajn dopĺňajú 12 mm meniče, Bluetooth 5.2 alebo 17,5-hodinová výdrž batérie, samozrejme, v spojení s puzdrom. Nechýbajú ani kodeky SBC a AA.

Ani klasiky nie sú krokom vedľa

Dôvodov, prečo vám nemusia vyhovovať štuple a radšej siahnete po klasických slúchadlách, je veľa a všetky sú legitímne. Aj tu ide o vec osobných preferencií. Klasické slúchadlá sú väčšie, prekryjú ucho, čím môžu do určitej miery suplovať funkciu potláčania hluku a pasívne ucho izolovať od okolitých ruchov a zvukov.

Pre mnohých ľudí sú pohodlnejšie na nosenie, ale nie na dlhé hodiny. S veľkými slúchadlami vám môže byť teplo a sú oproti štupľom ťažšie.

Klasické veľké slúchadlá ocenia skôr hráči, pre ktorých sú dôležité rôzne zvukové kodeky. Samozrejme, spokojnejší budú aj milovníci hudby, keďže pri takýchto slúchadlách sa so zvukom už pracuje inak, dôkazom čoho sú napríklad aj slúchadlá  SONY WHCH510, ktoré okrem kvalitného zvuku ponúkajú výdrž batérie na jedno nabitie 35 hodín.


Bohatú ponuku bezdrôtových slúchadiel na rôzne účely nájdete aj v e-shope O2.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac