Trojica kamarátov vytvorila službu, ktorá má motivovať mladých ľudí ostať po škole na Slovensku

Nespokojnosť so systémom aj chuť zmeniť veci okolo seba priviedli troch mladých Slovákov k vytvoreniu projektu, ktorý študentom umožňuje nabrať potrebné skúsenosti a prax.

Jozef Gašparík, Martin Lištiak a Tomáš Lištiak vytvorili portál Praxuj.sk, ktorý ponúka široké spektrum stáží reagujúcich na pestrú paletu študijných odborov a potenciálnych zamestnaní. Stretli sme sa s jedným z nich – Martinom Lištiakom, ktorý nám porozprával o ich motivácii a cieľoch projektu.

Na začiatku bola nespokojnosť

Za službou Praxuj.sk, ktorej partnerom je aj Férová Nadácia O2, stojí momentálne pätica mladých ľudí – traja zakladatelia a dvaja stážisti. „S Jozefom sme boli kamaráti už predtým, často sme polemizovali o spoločenských problémoch, napríklad aj o vysokej nezamestnanosti mladých na Slovensku. Práve to nás viedlo k rozhodnutiu, že s tým chceme niečo spraviť, a začali sme nad tým viac rozmýšľať,” hovorí o zrode nápadu Martin, ktorý projekt zakladal aj so svojím bratom.

„Dospeli sme k záveru, že chceme vytvoriť internetovú službu, ktorá by zamestnávateľom poskytla priestor na získanie stážistov. V podstate sa snažíme vytvárať akýsi most medzi študentmi vysokých škôl a zamestnávateľmi,” dodáva.

Za jednu z výhod pri budovaní projektu dnes považujú to, že v čase zrodu nápadu aj oni sami riešili podobné otázky. „Ja som akurát končil strednú školu – gymnázium a vnútorne som riešil otázku, či ísť, alebo neísť na vysokú školu. Nesúhlasil som ale s vzdelávacím systémom, aký na Slovensku máme,” hovorí Martin.

Zároveň dodáva, že napriek odlišným názorom cíti so Slovenskom veľkú spolupatričnosť. „Ani mne, ani chalanom nie je ľahostajné, čo sa deje na Slovensku, preto sme to chceli nejako riešiť,” vysvetľuje.

Chcú, aby študenti vedeli, že uplatniť sa môžu aj doma

Martin pri rozhodovaní o ďalšom štúdiu uvažoval aj o univerzite za hranicami Slovenska. „Rozmýšľal som aj nad školou v zahraničí, ale vždy som chcel žiť na Slovensku. Ak by som išiel študovať do zahraničia, chcel by som sa vrátiť,“ objasňuje. Nakoniec sa však rozhodol na vysokú školu neísť a naplno sa venovať programovaniu, ku ktorému mal vždy blízko.

„Ďalším dôvodom, pre ktorý som nešiel na výšku, bol pocit, že by ma to obmedzovalo v pracovnom rozvoji a zdokonaľovaní sa v odbore,” hovorí.

Cieľom projektu Praxuj.sk je práve do istej miery zabrániť tomu, aby študenti a mladí ľudia utekali z krajiny pre nedostatočné skúsenosti. „Pociťujeme, že mladí ľudia na Slovensku ťažko hľadajú uplatnenie a odchádzajú študovať mimo. Preto chceme vytvoriť príležitosti pre študentov, aby vedeli, že na Slovensku sa niečo deje, a že možnosť uplatniť sa majú aj u nás,” vysvetľuje Martin.

Zamestnávateľom prekáža, že študenti nie sú prakticky pripravení

Svoj nápad na vytvorenie projektu, ktorý sprostredkúva mladým ľuďom odborné stáže, začali podľa slov jedného zo zakladateľov rozvíjať hneď. „Najprv sme prostredníctvom prieskumu zisťovali, či by bol o to vôbec záujem. Zistili sme, že takmer 70 % študentov a absolventov vysokých škôl udalo ako dôvod neprijatia do zamestnania nedostatočnú praktickú prípravu,” opisuje Martin ich zistenia.

„Podľa iného prieskumu sme zistili situáciu aj na opačnej strane – medzi zamestnávateľmi. Prekážalo im najmä to, že študenti nie sú dostatočne prakticky pripravení. Písali sme rôznym firmám, či by mali o takúto službu záujem a zistili sme, že by možnosť zamestnávať stážistov uvítali. Neskôr sme písali priamo recruiterom a rozbehlli marketingovú kampaň na sociálnych sieťach,” približuje začiatky.

Veľké firmy si benefity stážistov uvedomujú, menšie už nie

Martin priznáva, že nie všetky firmy sú s možnosťou stážovania stotožnené. „Pozitívnejšia odovzva bola práve od väčších firiem, ktoré si už benefity zamestnávania stážistov viac uvedomujú. Tí menší a strední zamestnávatelia na to ešte úplne neprišli,” približuje.

Častou otázkou, ktorú v rámci projektu riešia, je aj ohodnotenie stážistu. Podľa Martina to záleží od odboru či dĺžky stáže: „Neplatené stáže sú fajn vo veľmi špecifických odboroch, keď študenti naozaj nemajú kde nazbierať konkrétne skúsenosti. V takomto prípade sú aj zručnosti, ktoré sa tam naučia, samy o sebe také hodnotné, že im zamestnávatelia nemusia platiť. Ak ide ale o nejakú monotónnu prácu, bolo by vhodné, aby zamestnávatelia študentov platili. To isté platí aj v prípade, ak je stáž dlhodobejšia – študent sa v prostredí pohybuje dlhšie a stáva sa z neho plnohodnotný zamestnanec.”

Niektorí študenti sa boja zodpovednosti

Trojica kamarátov sa tak vo veľkom pustila do sprostredkúvania stáži, preto nás zaujímalo aj to, či si ako študenti vyskúšali stáže aj na vlastnej koži. „Ja konkrétne nie, hneď po gymnáziu som išiel pracovať, ale Jozef bol na stážach a máme aj veľa známych, ktorí stážujú, takže máme priamu spätnú väzbu,” objasňuje.

„Mám pocit, že sú dva typy študentov. Jedni si stáže vyhľadávajú, lebo vedia, že sú dôležité a bez nich sa len veľmi ťažko na trhu uplatnia. Druhí sa akoby boja zodpovednosti, majú pocit, že stážovaním sa im skončí študentský život a vyhýbajú sa tomu,” tvrdí Martin.

Mnohí študenti si podľa Martina vôbec neuvedomujú výhody takejto skúsenosti. „Stáže sú super z toho hľadiska, že študenti nemajú veľkú zodpovednosť, ale dostanú sa do prostredia firmy, fungujú v ňom a majú možnosť rozvíjať svoje zručnosti a učiť sa,” hovorí.

Ako služba funguje?

Praxuj.sk funguje približne päť mesiacov, pričom za prvé dva si cez službu poslalo životopis približne 90 študentov, ktorí by radi praxovali vo svojom odbore. „Pracujeme na tom dlhšie, ale v polovici januára sme službu spustili oficiálne. Ja a môj brat Tomáš pracujeme na technickej a dizajnovej časti. Pomáha nám Pavol, ktorý je študentom informatiky na STU. Jozef spolu s ďalším stážistom Marekom sa starajú o komunikáciu so školami, firmami, marketing, PR a všetko okolo toho. Každý má na starosti inú oblasť,” vysvetľuje.

„Momentálne nie je pre uchádzačov o stáž potrebná žiadna registrácia a portál funguje aj pre podnikateľov úplne bezplatne. Študenti si jednoducho môžu pozrieť ponuku a poslať životopis na stáž podľa svojho výberu,” hovorí Martin. Už teraz chalani myslia aj na budúcnosť a postupne plánujú projekt rozšíriť aj o absolventské pracovné pozície.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy zameraného na rôzne formy pomoci. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci svojich aktivít podporuje projekty, ktoré zo Slovenska robia vzdelanejšiu a otvorenejšiu krajinu. Viac informácií nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Praxuj.sk

Služba Praxuj.sk ponúka široké spektrum stáží, ktoré reagujú na pestrú paletu študijných odborov a potenciálnych zamestnaní. Snaží sa tak pomáhať nielen študentom, ale aj samotným zamestnávateľom pri získavaní budúcich zamestnancov. Cieľom projektu je stať sa jednotkou na poli sprostredkovania stáží. Jeho partnerom je Férová Nadácia O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Pomôcť môže každý

Aj drobná pomoc môže vyvolať veľký efekt. Stačí nezostať ľahostajný.

Určite ste už niekedy počuli niekoho zo svojho okolia, ako povedal, že by rád pomáhal, ale nemá na to peniaze ani čas. Aby človek naozaj pomohol však často netreba horibilné sumy ani dlhé hodiny. Aj zopár eur, ktoré pošlete zaujímavému projektu, alebo hodina či dve, ktoré raz za čas venujete dobrovoľníckej činnosti, totiž dokážu v konečnom dôsledku veľa a výrazne pomôžu nielen jednotlivcom, ale aj veľkým organizáciám.

Je dôležité uvedomiť si, že pomôcť môže naozaj každý a akákoľvek na prvý pohľad drobná pomoc môže priniesť vo výsledku veľký efekt, stačí nezostať ľahostajný. Ak by ste sa rozhodli upratať svoje sídlisko sám/sama, zabralo by to možno niekoľko dní, no ak sa spojí celé susedstvo, môžete okolie svojho domova zveľadiť za niekoľko hodín a spojiť tak ľudí za dobrú vec. A rovnako je to aj v prípade finančnej či materiálnej pomoci.

Ďalšie víkendové vydanie Sódy sme sa preto rozhodli zamerať práve na rôzne formy pomoci, nielen vo forme podpory charitatívnych programov či rôznej finančnej a materiálnej pomoci, ale aj na dobrovoľníctvo, vzdelávanie a mentoring. Partnerom tohto vydania sa stala Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít zameriava na vzdelávanie mladých či podporu ľudských práv a demokracie.

Stĺpček Juraja Hipša: 5 pravidiel, ako (ne)konať dobro. Zakladateľ Sokratovho inštitútu sa zamýšľa nad dobrom a prináša inšpiráciu pre tých, ktorí chcú konať dobré skutky.

Andreja a Michala spojil detský domov. Vďaka programu BUDDY medzi nimi vzniklo súrodenecké puto. Prečítajte si príbeh dvoch mužov, ktorých spojil dobrovoľnícky program BUDDY. Ten prispieva k tomu, aby sa deti z detských domovov dokázali dôstojne začleniť do spoločnosti.

Trojica kamarátov vytvorila službu, ktorá má motivovať mladých ľudí ostať po škole na Slovensku. Pomáhať sa dá naozaj rôzne, napríklad aj vytvorením špecializovaného portálu Praxuj.sk, ktorý umožňuje študentom nájsť si stáž v odbore.

Chýba vám partia na futbal či iný šport? Aplikácia Sportender vám ju umožní nájsť. Matúš Čarnogurský získal za svoj nápad Študentskú podnikateľskú cenu. Aplikácia uľahčí život nielen športovcom, ale aj prevádzkovateľom športovísk.

10 organizácií, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť. Chceli by ste podporiť zaujímavý projekt alebo sa radi zapojili do dobrovoľníckeho programu? Vybrali sme pre vás tie, ktoré určite stoja za povšimnutie.

Viete, ako pomôcť nevidiacemu či človeku, ktorý je pod vplyvom drog? Občas sa každý z nás dostane do situácie, keď by chcel pomôcť, no často nevie, čo robiť. Ako v takýchto momentoch zareagovať, sme sa opýtali odborníkov.

Férová Nadácia O2 aj v roku 2018 podporí zaujímavé projekty, ktoré zo Slovenska môžu spraviť vzdelanejšiu a otvorenejšiu krajinu. Do grantu sa tento rok prihlásilo 180 projektov, tie víťazné budú zverejnené 31. júla 2018.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac