Spomeniete si na filmy spred 10 rokov? Neuveríte, že boli v kinách tak dávno

Budete prekvapení, ako ten čas letí.

Niektoré filmy si pamätáme aj po mnohých rokoch a vždy si ich radi znovu pozrieme. Vybrali sme pre vás desať, ktoré sú napriek neustále pribúdajúcim novým filmom dodnes obľúbené a známe. Táto desiatka nás zaujala nielen svojím príbehom a hereckým obsadením, no najmä prekvapivým faktom, že ubehlo už 10 rokov, odkedy sme ich videli po prvykrát.

Filmy z domova aj zo sveta si môžete kedykoľvek pozrieť priamo vo svojom mobile prostredníctvom aplikácie O2 TV v mobile.

Iron Man

Filmy z produkcie Marvel Studios sú v posledných rokoch veľmi populárne. Iron Man je jeden z prvých filmov, ktorý odštartoval veľké začiatky Marvel univerza a jeho ďalších filmových príbehov. Hlavnou postavou Iron Mana je Tony Stark (Robert Downey Jr.), geniálny bohatý  vynálezca zbraní. Jedného dňa ho unesie teroristická skupina, ktorá ho chce prinútiť vyrábať zbrane pre ich potreby. Vynaliezavý muž bude musieť vymyslieť niečo úplne nové a vo finále zachrániť nielen seba, ale aj ďalších ľudí.

Wall-E

Wall-E je typickou animovanou rozprávkou štúdia Pixar pre celú rodinu, pri ktorej zažijete veľa vtipných momentov. Milý robot menom Wall-E má jedinú úlohu – očistiť zem od odpadkov. Spoločníka na tejto misii mu robí jeho „parťák“ šváb Hal. Jedného dňa, keď sa Wall-E tradične vydá na svoju misiu, pristane neďaleko lietajúcej robotky menom Eve, ktorá má za úlohu niečo na Zemi nájsť. Wall-E sa do nej zamiluje a začína sa veľké dobrodružstvo.

Milionár z chatrče

Príbeh o chlapcovi Jamalovi Malikovi (Dev Patel), ktorý sa z chudobnej indickej štvrte dostal do televíznej súťaže o 20 miliónov rupií. Musí prejsť dlhú a náročnú cestu, ktorá mu napokon pomôže získať to, vďaka čomu zmení svoju budúcnosť. Dostane sa do nepríjemností s políciou, ktorá sa snaží zistiť, ako sa dieťa zo slumu dostalo tam, kam sa nedostali ani deti z bohatých rodín. A tak chlapec z Bombaja, ktorý sa narodil do sveta bez budúcnosti a ktorý prekonal všetky zábrany, rozpovie svoj príbeh. Film za svoje spracovanie získal 4 Zlaté Glóbusy.

Yes Man

Filmy s Jimom Carreym sú zaručenou dávkou humoru. V tomto si Jim zahral chlapa, ktorý sa stále vyrovnáva s rozchodom a hľadá chuť znovu žiť, no za žiadnu cenu sa mu to nedarí. Na všetko totiž odpovedá slovom „nie‘‘. Až sa raz po návšteve motivačného seminára všetko zmení. Príjme totiž výzvu, že na každú vec, ktorá mu príde do života, bude musieť odpovedať slovom „áno‘‘. Nakoniec zistí, že pointou nie je so všetkým súhlasiť, ale ísť ďalej bez ohľadu na to, aká bola minulosť.

Temný rytier

Christian Bale si v príbehu o Temnom rytierovi zahral známeho Batmana, gothamského bojovníka proti zločinu. Pod maskou Batmana skrýva svoju identitu Bruce Wayne, proti ktorému tentokrát stojí jeho najväčší protivník Joker (Heath Ledger). Wayne, alias Batman, spolupracuje s policajným poručíkom Jamesom Gordonom (Gary Oldman) a spolu sa snažia dolapiť Jokera. Ten si svoje meno vyslúžil podľa toho, že na miestach činu necháva karty s žolíkom.

Marley a ja

Novomanželov Johna a Jenny Groganovcov (Owen Wilson a Jennifer Aniston) už omrzel život v studenom Michigane. Rozhodnú sa preto presťahovať na slnečnú Floridu. Ku všetkým tým veľkým zmenám pridajú ešte jednu malú a rozkošnú. Zaobstarajú si labradora Marleyho, ktorý im obráti život hore nohami. Film zo všetkého najviac pripomína, že život so psom nie sú len samé starosti, ale aj veľká radosť a pekné spomienky.

Mamma Mia!

Mamma Mia! je čarovný letný hit plný zábavy, lásky a neodolateľnej hudby. Krásna Sophie (Amanda Seyfried) má iba 20 rokov, no už teraz sa chce vydať za svojho vysnívaného chlapca. Sophie tiež celý život hľadá informácie o svojom otcovi a teraz ich má priamo v rukách v denníku svojej mamy Donny (Meryl Streep). Akonáhle zistí, kto by mohol byť jej otcom, napíše tri listy a na malebný grécky ostrovček prichádzajú traja šarmantní nominanti.

Pri tomto filme na vás čaká pekné bláznovstvo, odhaľovanie charakterov a množstvo emócií — a to všetko v hudobnom podaní známych hitov.

Gran Torino

Vojnový veterán Walt Kowalsky (Clint Eastwood) má problém vyrovnať sa so súčasným svetom. Susedia, ktorých nemá rád, jeho pribúdajúci vek, samota a neustále predsudky. Život sa mu začína meniť v momente, keď sa mu niekto v noci pokúsi ukradnúť jeho elegantné športové auto Gran Torino. Všetko nasvedčuje tomu, že to bol jeho sused Thao, ktorý si týmto chcel získať rešpekt vo svojej partii. Walt však vďaka Thaovi a jeho milej rodine zisťuje, že jeho predsudky boli nesprávne a dokonca sa začína zdôverovať aj so svojou ťažkou minulosťou.

Súmrak

Moderné príbehy o upíroch už nie sú plné strachu a hrôzy, ale skôr tajnej a zakázanej lásky. Príkladom je film Súmrak. Stredoškoláčka Bella (Kristen Stewart) nijako nevyniká, je skôr samotárka než spoločenský typ. Na škole spoznáva Edwarda Cullena (Robert Pattinson), ktorý ju už od prvého okamihu niečím zaujme. O ňom a o jeho najbližších sa však na škole začínajú šíriť klebety, že nie sú úplne bežná rodina. Bella časom zisťuje, že možno na všetkých tých rečiach niečo bude. To však nijako nemôže ovplyvniť, čo k Edwardovi cíti.

Sex v meste

Film je pokračovaním seriálového príbehu Carrie (Sarah Jessica Parker) a jej najlepších kamarátok Samanthy (Kim Cattrall), Charlotte (Kristin Davis) a Mirandy (Cynthia Nixon). Štyri bláznivé a nezávislé Newyorčanky riešia nové životné výzvy. Ďalej si budujú kariéru a svoje dlhodobé vzťahy, no zároveň sa pripravujú na materstvo, hľadajú nové bývanie či riešia svadbu. Tie najťažšie skúšky a najburlivejšie zážitky však ešte len začínajú.

Pozrite si dobrý film, nech ste kdekoľvek

Máte chuť na dobrý film? Nainštalujte si aplikáciu O2 TV v mobile a vychutnajte si tie najlepšie snímky a program viac ako 30 televíznych kanálov priamo vo svojom smartfóne.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Návod na O2 TV v mobile: Aktivujte si prístup k filmom, dokumentom a športovým prenosom

Chcete si večer pozrieť športový záznam, ktorý išiel počas dňa, dokument zo včera alebo dobrý film? Tu je návod, ako si aktivovať službu O2 TV v mobile.

O2 TV je nová služba od O2, vďaka ktorej máte každý večer k dispozícii čerstvý výber dokumentov, športových prenosov, filmov a televíznych seriálov. Za 5 € mesačne bez viazanosti si viete vo svojom mobile pozrieť program viac ako 30 televíznych kanálov až 7 dní po jeho odvysielaní. Denne tak máte na výber niekoľko stoviek programov, dokumentov a filmov.

Televízne stanice môžete sledovať aj naživo, prípadne si nahrať až 100 hodín programu a pozrieť si ho kedykoľvek počas nasledujúcich 30 dní.

Ako si aktivujem O2 TV v mobile?

Existujú dve možnosti, ako si vo svojom mobile či tablete môžete užiť obľúbené filmy a relácie.

Možnosť 1. je pre tých, ktorí majú od O2 fakturovaný program.

Ak patríte k zákazníkom O2, jednoducho navštívte aplikáciu Moje O2 a po prihlásení si aktivujte službu O2 TV v mobile.

 

Možnosť 2. je pre tých, ktorí od O2 fakturovaný program nemajú.

V tomto prípade navštívte stránku O2 TV a kliknite na tlačidlo „Chcem mať O2 TV v mobile“. Následne si k službe vyberte program, odporúčame vám Strieborný O2 Paušál s O2 TV v mobile.

 

V oboch prípadoch dostanete aktivačnú SMS a e-mail s prihlasovacím PIN-om. Potom si stiahnite appku O2 TV z Google Play, App Store alebo www.o2tv.sk.

Takto vyzerá O2 TV po prihlásení

Vďaka tejto službe máte denne na výber desiatky dokumentov, množstvo športových prenosov, filmovtelevíznych seriálov. Za 5 € mesačne bez viazanosti si viete každý deň vo svojom mobile vychutnať 7-dňové spätné prehrávanie viac ako 30 televíznych kanálov.

Všetky kanály môžete, samozrejme, sledovať aj naživo a 10 z nich v HD kvalite.

Často kladené otázky

Može si službu aktivovať ktokoľvek?

Stačí, ak ste zákazníkom O2. Služba je bez viazanosti a cena programu je len 5 €. Aktivujte si ju na tejto stránke.

Potrebujete pomoc s nastavením O2 TV vo vašom mobile?

Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo
a budeme vás kontaktovať.
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo a zavoláme vám
v priebehu najbližšieho pracovného dňa.
Ďakujeme. Zavoláme vám.

Čo v prípade, ak nie som v O2?

Žiadny problém. Jednoducho si preneste svoje číslo do O2 a v prípade zmluvnej pokuty vám O2 pošle na účet peniaze až do výšky 150 € na jej pokrytie. Podrobné informácie o prenose čísla nájdete na tejto stránke.

Máte záujem o prenos čísla?

Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo
a budeme vás kontaktovať.
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo a zavoláme vám
v priebehu najbližšieho pracovného dňa.
Ďakujeme. Zavoláme vám.
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac