Matej Tóth radí: 8 tipov pre zdravý a pohodový život

Dobrá rada je nad zlato. Najrýchlejší chodec planéty pre vás vybral tie, ktoré si môžete zobrať k srdcu okamžite.

Nielen tvrdým tréningom, ale aj životným postojom a životosprávou sa možno prebojovať k naozaj spokojnému životu. V spolupráci so zakladateľom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, ktorej generálnym partnerom je modrý operátor, sme si pre vás pripravili niekoľko tipov, ktorými sa riadi aj on sám.

Myslite pozitívne

Podľa Mateja Tótha je najdôležitejšie byť pozitívne naladený. „To, že budete ľutovať, čo nemáte alebo snívať o niečom, čo je nedosiahnuteľné, vás šťastnými neurobí. Vážme si, čo máme a užívajme si každý deň,” radí známy športovec.

Hýbte sa

Súčasťou zdravého života by mal byť aj pohyb. Úspešný chodec hovorí, že to nemusí byť hneď plnohodnotný tréning, ktorý so sebou prináša spotené oblečenie a výkony na hranici možností, i keď ani to nie je na škodu.

„Úplne stačí využívať svoje telo a jeho energiu na presuny a činnosti, ktoré sme v minulosti bežne robili. Skúste sa sem-tam do obchodu alebo práce prejsť, vyskúšať bicykel, použiť schody namiesto výťahu a uvidíte, že sa budete cítiť lepšie,” odporúča.

Nezabúdajte na kvalitnú stravu

Olympijský víťaz zdôrazňuje, že človek by nemal zabúdať ani na kvalitnú stravu. „Nie som zástanca prísnych diét. Radšej si nastavte režim, ktorý ste schopný dodržiavať dlhodobo, postupne vynechávať nezdravé jedlá. Pestrá a vyvážená strava je základ zdravia. Dôležité je nastaviť si na zmenu hlavu a mať pevnú vôľu,” približuje svoj postoj.

Nebuďte v tom sám

Slovenský atlét zdôrazňuje, že pri každej zmene je dobré mať svojho sparring partnera. „Či už pri zvyšovaní množstva pohybu, alebo zmene stravy, spolu sa to ťahá lepšie. Zdôverte sa niekomu so svojím plánom. Bude to pre vás určitá kontrola a zároveň podpora,” hovorí.

Nestaňte sa otrokmi jedla

„Myslieť na obed od raňajok a už 11:30 byť prvý na obede vám určite nepomôže. Nechajte vaše telo, nech si hospodári s energiou a nedovoľte mu riadiť vaše myšlienky.” Tým sa vo svojom živote riadi reprezentant Slovenska v chôdzi na 50 km a odporúča to aj ostatným.

Naplánujte si jedálniček

Ak chcete upraviť svoje stravovanie, je dobré plánovať si ho. „Hlavne zo začiatku je dobré naplánovať si denný jedálniček a snažiť sa ho dodržať až do večera. Bez ďalšieho mlsania či vyjedania chladničky,” prizvukuje olympijský víťaz.

Objavte svoju motiváciu

Aby človek dokázal ísť za svojím, je potrebné mať na každú aktivitu motiváciu. „Tú si každý musí nájsť sám, ale aj podpora rodiny a blízkych výrazne pomôže,” objasňuje úspešný športovec.

Choďte príkladom

Nezabúdajte na to, že aj vy ste pre niekoho príkladom. Či už pre svoje deti, alebo svojich rodičov. „Ak nechcete, aby vaše deti mali vo svojom životnom štýle rôzne zlozvyky, ukážte im, že čas sa dá tráviť aj inak ako ležaním pred telkou a jedením fast foodu,” uzatvára osmičku svojich rád Matej Tóth.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Matej Tóth: Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky

Vrcholový športovec, reprezentant Slovenska, zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, manžel, otec dvoch dcér a úprimný človek. Tak možno charakterizovať chodca Mateja Tótha.

Pripravili sme si pre vás rozhovor, v ktorom sa dozviete viac nielen o jeho knižke Odchýlka, ale aj o tom, ako dopingová kauza pozitívne ovplyvnila jeho život.

Prečítajte si ukážku z autobiografie Odchýlka.

Dozviete sa, čo robí, keď netrénuje a na čom mu v živote najviac záleží.

Vyšla vám knižka s názvom Odchýlka. Ako vôbec vznikol nápad napísať ju už teraz? Dlho ste hovorili, že sa do nej pustíte až po skončení kariéry.

Presne tak, po olympiáde som odmietol zopár ponúk s tým, že na knihu mám ešte čas. Ale po udalostiach, ktoré som si prežil v roku 2017, som si povedal, že sa s tým chcem s ľuďmi podeliť.

Čo vás primárne motivovalo?

Prostredníctvom vlastného príkladu som chcel ľudí motivovať, aby dokázali prekonať aj zdanlivo neriešiteľné problémy. Aby sa nevzdávali. Príde mi úžasné, že vďaka tejto knihe môžem pozitívne ovplyvniť životy. Aj keby to malo pomôcť len zopár čitateľom, tak to stojí za to.

S prípravou knižky, ktorá je písaná prevažne v prvej osobe, vám pomohol športový reportér Denníka N Michal Červený. Ako vznikla táto spolupráca?

Michal ma oslovil ako prvý, ponuka prišla ešte pred doriešením prípadu. S Michalom som mal dobré skúsenosti a pritom sme vtedy ešte neboli veľkí kamaráti. Vykali sme si, bol to čisto profesionálny vzťah. A to mi prišlo lepšie, ako to písať s niekým, kto by bol subjektívny. Navyše, sám som sa do toho púšťať nechcel. To by asi bolo nad moje možnosti. Michal je profesionál a počas našej spolupráce to viackrát potvrdil. Rozprávanie a myšlienky sú moje, ale on tomu dal aj správnu formu, aby sa to dobre a ľahko čítalo.

Ako dlho trvala príprava knižky?

Príprava, tvorba a finalizácia trvala de facto osem mesiacov. Čisto obsah sme zvládli relatívne rýchlo. Michal pricestoval za mnou na sústredenie do Juhoafrickej republiky na prelome februára a marca a počas jedného týždňa som všetok voľný čas trávil s ním pri rozhovoroch. V podstate som mu porozprával celý svoj príbeh. Myslím si, že to bolo takmer 20 hodín audiozáznamu.

Čo ste o sebe počas prípravy knižky zistili? Prekvapilo vás niečo?

Prekvapilo ma veľa vecí. Hlavne niektoré udalosti z minulosti mi už takmer vyprchali z hlavy, ale vďaka knihe a mojim starým tréningovým denníkom som si spomenul na množstvo krásnych zážitkov. Prekvapilo ma aj to, ako Michal prišiel na názov knihy. Odchýlkou je primárne myslená tá v biologickom pase, ktorá mi spôsobila toľko problémov, ale aj odchýlka v zmysle, že som taký konformný a taký normálny, že je to až odchýlka od bežných ľudí.

„Nemám sa prečo báť. Nič zlé som neurobil, vždy som hral fér a ľudia mi verili.“

V knižke spomínate, že v športe ste spočiatku nevynikali, no išli vám dlhé behy. Kedy ste si prvý raz uvedomili, že by šport mohol byť pevnou súčasťou vášho života?

Túžil som po tom od prvých atletických tréningov, ale bol to skôr sen. Ako som však začal trénovať chôdzu a prišli prvé výrazné výsledky, tak aj napriek tomu, že ma čakala ešte dlhá cesta, vedel som, že chcem byť profesionálny športovec.

Knižka je vašou osobnou spoveďou a vo veľkej miere sa sústreďuje aj na obvinenie z dopingu. Nebáli ste sa ísť doslova s kožou na trh?

Nemám sa prečo báť. Nič zlé som neurobil, vždy som hral fér a ľudia mi verili. Táto kniha je aj odmena a moje veľké ďakujem pre nich a dôkaz toho, že pred nimi naozaj nemám čo skrývať.

Okrem iného ste sa v knižke vyjadrili, že ste rád, že sa ten prípad udial. Prečo?

Ťažko sa to vysvetľuje v jednej odpovedi, ale trvám na tom. Samozrejme, hlavne vďaka tomu, že to dobre dopadlo. Ale keď sa obzriem spätne, aj napriek tomu, že ma to stálo osem mesiacov športového života a veľa peňazí, prinieslo mi to oveľa viac pozitív. Za všetky spomeniem len ten najsilnejší moment. Vďaka tomu prípadu som si uvedomil, akú mám úžasnú podporu a dôveru v ľuďoch. To mi dodalo toľko sily a energie, že nad obdobím z minulého roka sa už len pousmejem.

Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky a tak, ako som už spomínal, svojím príbehom dokážem pomôcť aj ostatným.

Športu, resp. chôdzi sa venujete už 22 rokov a nadmieru úspešne. V rámci knihy však opisujete pomerne náročné začiatky aj naozaj náročnú prípravu, ktorú so sebou dráha vrcholového športovca prináša. Nikdy ste nemali chuť vzdať to?

Nikdy. Teda, ak si odmyslím obdobie tesne po prevalení mojej kauzy. Vtedy som bol presvedčený, že s vrcholovým športom som skončil. Ale drina ani neúspechy ma nikdy nedemotivovali, skôr naopak.

Ktoré momenty vo svojom živote považujete za zlomové?

V živote sú trochu iné ako v športovej kariére. V kariére bol dôležitý prechod do Dukly Banská Bystrica, zmena trate z 20 km na 50 km, v poslednom období zmena trénera a spolupráca s Maťom Spišiakom. V živote aj v kariére bolo dôležité moje stretnutie s mojím švagrom, bývalým kolegom a terajším atletickým šéfom Peťom Korčokom. Vďaka nemu som sa veľa naučil o športe i o živote a spoznal som sj svoju manželku, jeho sestru Lenku, s ktorou máme dve krásne a zdravé dcérky.

Čo je vaša najväčšia motivácia, ťahúň aj v tých najťažších chvíľach (nielen v kariére, ale aj v súkromí)?

Jednoznačne moja rodina. Oni sú moja inšpirácia, motivácia aj opora. Bez nich by to celé nemalo zmysel. V poslednom období sa k tomu pridala aj už spomínaná podpora a dôvera obyčajných ľudí na celom Slovensku. Tá ma ženie ďalej a ďalej.

Je úplne jasné, že svoju rodinu milujete a otvorene o tom rozprávate. Ako sa ale dá skĺbiť život profesionálneho športovca a súkromný život?

Chce to veľkú porciu tolerancie hlavne zo strany mojej manželky. Lenka je úžasná v tom, ako zvláda odlúčenia, postarať sa o domácnosť, deti, svoju prácu. Ja sa jej a deťom snažím vždy, keď som s nimi, venovať naplno. Všetok svoj voľný čas venujem len a len im.

Jednu časť knižky tvorí aj rozprávanie vašich blízkych, často pomerne osobné. Bolo náročné prehovoriť ich, aby sa na túto úlohu podujali?

Myslím si, že ani nie. Radi sa o svoje pocity podelili. Jediný problém bol presvedčiť moju manželku. Ona sa nerada prezentuje na verejnosti a aj pri mojej knihe zastávala názor, že kniha je o mne. Aj keď bola mojím prvým recenzentom, priamo v knihe sa k tomu priamo vyjadrovať nechcela.

„Ako športovec musíte mať v sebe odhodlanie, nepoddať sa a vydržať aj tie najťažšie tréningy, sústredenia či preteky.“

V očiach mnohých ľudí ste pre to, ako ste zvládli obdobie, keď ste boli obvinený z dopingu, odvážnym človekom. Máte v sebe túto danosť, prípadne, ako sa vám ju podarilo získať?

Neviem, či je to odvaha. Skôr odhodlanie, resp. snaha bojovať za pravdu. Ako športovec musíte mať v sebe odhodlanie, nepoddať sa a vydržať aj tie najťažšie tréningy, sústredenia či preteky. Keď som si našiel paralelu medzi prípravou na preteky a mojou kauzou, ako keby sa niečo vo mne preplo a vedel som, že to nemôže dopadnúť zle, a že budem bojovať až do konca – tak ako aj v Riu.

Pohyb je dôležitou súčasťou vášho života. Viete si predstaviť, že by ste nešportovali? Čo pre vás pohyb znamená?

Počas tej kauzy som si to vyskúšal a bez pohybu som sa cítil strašne. Na druhej strane som si vyskúšal, že život bez vrcholového športu zvládnem. Ale som presvedčený o tom, že aj po kariére budem športovať. Samozrejme, z pasie a pre dobrý pocit, nie kvôli výkonom.

Vašou osobnou výzvou je snaha rozhýbať Slovensko, najmä deti. Spolu so svojím bratom stojíte za projektom O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Ako vznikla táto myšlienka? Čo pre vás tento projekt znamená?

Myšlienka sa zrodila po olympiáde. Chcel som svoj úspech z olympiády a svoju popularitu využiť na niečo vznešenejšie a stále. A čo môže byť vznešenejšie a potrebnejšie ako motivovať deti k športu a k pohybu? Keď sa k tomu pridal brat a vypracoval skvelú a jedinečnú metodiku, vedel som, že tento projekt môže výrazne ovplyvniť možno aj celú generáciu detí na Slovensku.

Matej Tóth

Vďaka množstvu úspechov sa váš život stal verejný. Zvykli ste si na to, resp. dá sa na to vôbec zvyknúť?

Zvykol som si a nepokladám to za nič hrozné. Určite je to hlavne vďaka tomu, že sa nemusím na nič hrať. Žijem si rovnaký život ako predtým. Mojej manželke a mojim dcéram je jedno, či som olympijský víťaz. Oni potrebujú doma milujúceho manžela a otca. A tak sa snažím aj žiť. Absolvujem s nimi všetky aktivity, starosti a hlavne radosti. A je mi jedno, či si niekto pri tom povie, že to bol Matej Tóth.

„Pre moju manželku a dcéry je jedno či som olympijský víťaz. Oni potrebujú doma milujúceho manžela a otca“

Pre podozrenie z dopingu ste sa často objavovali aj na stránkach bulváru. Ako sa s ním dá vysporiadať?

Až na pár vymyslených článkov a údajov v nich sa v podstate bulvár ani nemal čoho chytiť. Nemalo význam na mňa číhať. Stačilo mi zavolať a nemal som problém vysvetliť, odpovedať na všetko, na čo som mohol. A tým, že som hral s médiami fér, tak aj oni sa ku mne správali slušne.

Ako trávite voľné dni, teda tie mimo tréningov na súťaže a priamo na súťažiach?

Voľných dní mám veľmi málo. Hlavne teraz v lete sa ale snažím trénovať skoro ráno, často, keď deti ešte spia. Keď sa zobudia, tak s nimi fungujem celý deň tak, akoby som mal dovolenku. Vtedy sa snažím splniť im ich plány alebo túžby. Ísť na kúpalisko, stavať puzzle, prechádzať sa so psom, ísť sa bicyklovať, stavať si lego. Je to na nich a s manželkou sa im radi prispôsobíme.

Máte nejaké svoje „prehrešky”, resp. dni, keď zabudnete na prísny režim a životosprávu a doprajete si?

Moja životospráva mi je úplne prirodzená, takže nepotrebujem zhrešiť. Môj život nie je askéza. Keď mám chuť na pivo, tak si dám, keď je grilovačka, tiež netrpím hladom. Pre moju životosprávu je dôležité, aby to nebolo často a v nevhodnom čase blízko pretekov alebo dôležitých tréningov.

Ak by ste sa mali odosobniť od všetkých predošlých rozhovorov či definícií na Wikipédii, ako by ste sám seba predstavili úplne cudziemu človeku?

Asi by záležalo komu a pri akej príležitosti by to bolo. Ale čitateľom Sódy by som sa predstavil ako šťastný človek, ktorý má v živote veľa radosti, šťastia a lásky, skvelú rodinu, prácu, ktorá ho baví a napĺňa a prináša radosť aj iným.

Matej Tóth

V roku 2015 sa stal majstrom sveta v chôdzi na 50 km, o rok neskôr zvíťazil v rovnakej disciplíne aj na olympiáde v Riu de Janeiro. V roku 2016 rozbehol v spolupráci s modrým operátorom O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá má za cieľ priviesť deti k pohybu a odhaliť, na aký šport majú talent. Pred rokom bol obvinený z dopingu, po doriešení prípadu vydal nielen o tejto kauze v spolupráci s novinárom Michalom Červeným knižku Odchýlka.


Vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii: Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti

Aby priblížila udalosti Novembra 89 mladým ľuďom, pustila sa do vydania komiksovej série Nežný komiks.

Jana H. Hoffstädter založila malé vydavateľstvo, v ktorom vydáva knihy pre deti a mladých ľudí. Spracúva aj témy, o ktorých sa často nedokážu rozprávať ani dospelí. Porozprávali sme sa s ňou, prečo sa rozhodla vydať sériu komiksov Nežný komiks, ktorých vydanie podporila aj spoločnosť O2.

Sympatická vydavateľka nám prezradila, ako tento projekt vznikal aj ako si ona spomína na novembrové udalosti.

Podporte Nežný komiks prostredníctvom crowdfundingovej kampane.

V rámci tvojho vydavateľstva vznikajú aj knižky o zložitých témach ako smrť, cesta na svet, tolerancia k inakosti a teraz aj Nežná revolúcia. Prečo si sa pustila práve do týchto tém?

Nie je to môj špecifický zámer, témy ku mne jednoducho prichádzajú samy. Sú to pre mňa úplne prirodzené veci, o ktorých sa chcem baviť pravdivo, ale zároveň citlivým jazykom. Hnevá ma, keď to ľudia nerobia. Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.

Od malička som sa točila okolo knižiek, a tak pre mňa bolo prirodzené, že som ich postupne začala prekladať, písať a neskôr aj vydávať.

Ako prvú som preložila knižku Tri životy Maxi, ktorá je mojou srdcovkou z detstva. Venuje sa téme identity, a keď som bola dieťa, veľmi ma zasiahla. Moja autorská knižka Cesta na svet zase vznikla, keď sa ma začal môj syn vypytovať, ako sa narodil. Hľadali sme niečo, čím by sme si pri odpovedaní na jeho otázky pomohli, no na trhu nebola žiadna kniha, ktorá by sa nám páčila.

Ďalšia knižka Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? vznikla z mojej vlastnej zvedavosti. Chcela som vedieť viac o tom, ako s deťmi hovoriť o inakosti a o rozmanitosti. Kamarátka ma poslala za odborníčkou, ktorá sa tejto téme vedecky venuje. Po dlhom rozhovore so Soňou Lutherovou sme sa dohodli, že ona napíše knihu a ja ju vydám.

„Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.“

Motivácie na robenie kníh sú teda rôzne, ale v popredí vždy stojí túžba vydať pekné knižky, ktoré by mali ľudí baviť.

Ako vznikol nápad vydať sériu kníh o Nežnej revolúcii?

Zaujíma ma spoločenská situácia. Mám dieťa a chcem, aby žilo v dobrej spoločnosti. Ak k tomu viem prispieť tým, že budem vydávať knihy, tak idem do toho.

Donedávna som učila nemčinu a mávala som v skupinách aj mladých ľudí. Keď som sa s nimi rozprávala o roku 1989, vyšlo najavo, že sú medzi nimi aj takí, ktorí o Novembri 89 vedia len veľmi málo alebo nič. Súčasnosť nie je až taká krásna, aby sme si mohli dovoliť mlčať o minulosti.

Určitá symbolika sa pre mňa ukrýva v tom, že na najväčšom proteste po smrti novinára Jána Kuciaka mal môj syn 9 rokov a ja 37. V čase Nežnej revolúcie som mala 9 rokov ja a 37 moja mama, a tiež ma zobrala na námestie.

Vzadu na predsádke prvého komiksu o Novembri 89 je text Aby sa nezabudlo. Zdá sa mi, že je to naozaj veľmi dôležité. Možno to znie ako klišé, ako nuda, ale pre spoločnosť je dôležité, aby spomienka zostala, pretože história sa vždy nejakým spôsobom opakuje.

Prečo by si sa nechcela vrátiť do obdobia pred Nežnou revolúciou?

Viem, že pred 30 rokmi nemali moji rodičia príležitosť slobodne cestovať, nemohli hovoriť nahlas, čo si myslia, nemali dostatok pravdivých informácií, boli neustále v strehu. Mňa sa to ako dieťa na prvý pohľad nedotklo, žila som v obyčajnej rodine, rodičia nás chránili, ale chtiac-nechtiac sme v tom vyrástli.

„Je toho veľa, prečo by som nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá.“

Moji rodičia boli režimom ovplyvnení napriek tomu, že mu nikdy nepodľahli. A to sa odrážalo aj na ich výchove. Viem to však povedať až spätne. Vidím, že generácia tzv. Husákových detí (deti narodené v rokoch 1970 až 1985, pozn. red.) si toho so sebou nesie dosť. Ja teda určite. Je toho veľa, prečo by som sa nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá.

Ako si pamätáš Nežnú revolúciu?

Nežnú revolúciu si pamätám celkom živo, chodili sme na námestia i na vášnivé stretnutia mojich rodičov s kamarátmi. Ešte lepšie si však pamätám na čas po revolúcii, keď som v druhej polovici 90. rokov začala chodiť do školy do Rakúska. Rakúšania práve vstúpili do Európskej únie a nám sa o nej ešte ani nesnívalo. Na hraniciach boli stále tvrdé kontroly, nebolo to nič príjemné. Do autobusu napríklad púšťali policajného psa, brávali nám tašky a hrabali sa v nich.

Pamätám si scénu, ako mladý colník držal v gumených rukaviciach moju lyžičku na jogurt. Pozorne si ju prezeral a ja som pritom len chcela ísť do školy. Pýtala som sa samej seba, prečo musím zažívať takúto tieseň napriek tomu, že už žijem v slobodnom svete. Ten pocit vo mne zostal a je jedným z dôvodov, prečo vydávam knihy o tomto období.

Pre koho sú knihy zo série Nežný komiks určené?

Prvou skupinou, ktorú chceme osloviť, sú mladí ľudia. Neviem sa do nich úplne vžiť a predstaviť si, aké to je, keď môžeš všetko. Neviem, či si prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si, že sú niekde zavretí, nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o tom rozprávali.

Keď si mladí ľudia prečítajú naše knižky, nedozvedia sa o Nežnej revolúcii všetko. Verím však, že sa vnoria do témy, aby sa o nej potom mohli rozprávať s dospelými. Už máme otestované, že to naozaj funguje.

Druhou skupinou sú ich rodičia a starí rodičia, ktorí udalosti prežili na vlastnej koži. Príbehy by mohli baviť aj dospelých, môžu si zaspomínať a sami prísť s témou na rozhovor.

Prečo majú knihy komiksovú formu? 

Od začiatku som chcela vydávať aj komiksy. Hoci na Slovensku komiks nemá silnú tradíciu, postupne sa rozbieha aj u nás. Je to pekná forma, ako sprostredkovať rôzne témy a príbehy, obzvlášť mladým ľuďom.

Komiks je médium výborné na vyrozprávanie historických udalostí alebo životov osobností. Obrázok dokonale sprostredkuje atmosféru, samotného textu je menej, vďaka čomu čitateľ dokáže rýchlo nasať informácie.

Ako séria vznikala?

O projekte som sa najskôr začala rozprávať s kamarátmi. Rozmýšľala som, koho osloviť a ako to celé urobiť. Na začiatku sme plánovali urobiť jednu hrubú komiksovú knihu, no potom sme prišli na to, že by bola škoda, keby sme neporozprávali viac príbehov.

„Neviem, či si mladí ľudia prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si že nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o tom rozprávali.“

Štyri komiksové knižky, to je osem autorov, kopa ďalších spolupracovníkov a obrovské množstvo práce. Takýto projekt má veľký rozpočet a bez našich partnerov, ktorí nás podporili, by sme komiksy nedokázali vydať.

Spoločnosť O2 vložila dôveru do projektu ako prvá. Dlhodobo podporuje hodnoty slobody a demokracie a o Novembri 89 šíri povedomie už niekoľko rokov. Evidovala som ich aktivity a naše spojenie mi prišlo úplne prirodzené.

Postupne sme začali oslovovať píšucich autorov, najväčšia otázka však bola, kto bude jednotlivé príbehy kresliť. Výborných ilustrátorov je na Slovensku veľa, no nie každý dokáže nakresliť komiks.

Je to naozaj veľmi veľa práce. Každý náš komiks má 32 strán, na každej strane je niekoľko políčok a každé políčko predstavuje samostatnú ilustráciu. Ilustrátor, resp. kreslič tiež musí vedieť rozmýšľať vo filmovom formáte. V komikse totiž výborne fungujú časové skratky, posuny do minulosti. Tento formát preto často robia animátori alebo ľudia, ktorí sa mu vyslovene venujú.

Postupne sme našli štyroch slovenských komiksových ilustrátorov a spárovali sme ich s autormi textu. Jednotlivé autorské dvojice nám následne poslali návrhy príbehov a dramaturg Ján Púček s nimi ďalej pracoval, aby celá séria dobre fungovala. Autori potom rozpracovali návrhy do podrobných scenárov, ktoré vyzerajú takmer ako filmové, a začali tvoriť.

Vonku je zatiaľ prvý komiks Čierna oslava, ďalšie dva komiksy vyjdú koncom októbra. Knižky sú naozaj veľmi pekne spracované. Podľa čoho ste zvolili formát a celkový dizajn?

Formát vychádza z klasického amerického a francúzskeho albumového komiksu. Pôvodne sme chceli urobiť zošitovú sériu. Keďže však máme výpravnú produkciu a chceme predstaviť aj našich autorov, rozhodli sme sa, že si projekt zaslúži patričnú formu – tvrdé dosky, kvalitný papier. Prvá kniha zo série Nežný komiks Čierna oslava však napokon bude mať aj zošitovú verziu, pretože je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Denníka N.

O čom presne je Čierna oslava?

V Čiernej oslave je najviac faktov o Nežnej revolúcii. Príbeh je veľmi civilný a inšpirovaný reálnymi udalosťami. Odohráva sa na pozadí málo známej bratislavskej demonštrácie zo 16. novembra 1989. Atmosféra toho obdobia je vykreslená na motívy hľadania vlastnej identity, rebélie voči rodičom a príslušnosti k subkultúre. A je tam aj láska.

Autorom príbehu je Michal Hvorecký, ktorý si Nežnú revolúciu dobre pamätá, mal vtedy 13 rokov. Sám sa v tom čase často pohyboval neďaleko vtedajšieho Mierového námestia (dnešné Hodžovo námestie), kde sa spomínaný pochod začal, a bol fanúšikom skupiny Depeche Mode, ktorú si obľúbili aj postavy komiksu.

Na aké knihy sa ešte môžeme tešiť v rámci tejto série?

Príbeh ďalšej knihy sa bude odohrávať v Martine, na sídlisku v jednej bežnej rodine, a tak trochu aj v martinskom divadle. Tretí komiks sa svojím príbehom vracia späť do Bratislavy, keď sa 22. novembra 1989 konala prvá masová demonštrácia. Obsahuje surreálne prvky a dotýka sa témy samizdatu.

Posledná kniha v rámci série bude tak trochu horor, ktorý sa odohráva na dedine. Je o emigrácii – o deťoch, ktoré počas komunizmu zo dňa na deň zmizli a ich spolužiaci sa nedozvedeli, kam sa podeli.

„Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.“

Všetky príbehy spája časové obdobie okolo Nežnej revolúcie. Keďže na seba priamo nenadväzujú, budú sa dať čítať v ľubovoľnom poradí. Na konci každého príbehu sa rovnako ako v prípade Čiernej oslavy bude nachádzať jednostranové zhrnutie s informáciami o reálnych udalostiach, ktoré sa v danej knihe spomínajú.

Aká je práca vydavateľa kníh na Slovensku?

Pre mňa veľmi inšpirujúca. Baví ma pracovať s ilustrátormi, autormi, prekladateľmi, editormi či dizajnérmi. Sú to všetko ľudia zo sveta, ktorý sa mi páči. Prácu s textom milujem, kresliť ani dizajnovať však neviem, tak sa tým aspoň obklopujem.

Zároveň musím dodať, že prevádzkovať vydavateľstvo je finančne veľmi náročné. Ešte som nezarobila žiadne peniaze. Všetky hneď použijem na produkciu ďalších kníh a mám aj pôžičku. Milujem tvoriť knihy, ale tá neistota, ako čo dopadne, nie je vždy ľahká. Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.

Ako môžeme podporiť tento vydavateľský počin?

V crowdfundingovej kampani môžu záujemcovia pomôcť komiksom tak, že si ich objednajú po jednom alebo aj všetky naraz v limitovanej edícii.

Hoci sú knihy na slovenské pomery dosť drahé, ich cena je na hrane toho, aby to ekonomicky dávalo zmysel. Slovenský trh je malý, svet komiksov málo známy, preto ďakujem našim partnerom za dôveru, ktorú vložili do tohto projektu.

Jana H. Hoffstädter

Vo svojom malom vydavateľstve E.J. Publishing spolupracuje so slovenskými autormi, s ilustrátormi a s grafickými dizajnérmi a jej ambíciou je vydávať knihy, ktoré sú krásne navonok aj zvnútra. V súčasnosti pracuje na sérii komiksových knižiek Nežný komiks, ktoré opisujú udalosti Novembra 89. Partnerom série je aj spoločnosť O2 Slovensko. V predaji je v súčasnosti prvá knižka Čierna oslava, k výročiu Nežnej revolúcie vyjdú aj zvyšné tri tituly.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Vyhrajte Playstation 4 alebo robotický vysavač s kartou O2 Voľnosť

Čítaj viac

Ušetrite pri nákupe nového Samsungu. Opäť máte šancu vymeniť starý za nový

Čítaj viac