„Obvinili ma.“ Prečítajte si ukážku z autobiografie Mateja Tótha Odchýlka

Pre slovenského atléta bol rok 2017 obzvlášť náročný. Keby nebol obvinený z dopingu, knižka o jeho živote a športovej kariére by možno ani nevznikla.

Na Sóde sme si pre vás okrem rozhovoru s Matejom Tóthom, olympijským víťazom a zakladateľom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, pripravili aj ukážku z autobiografie Odchýlka, ktorá v spolupráci s Michalom Červeným vyšla vo vydavateľstve N Press. 

Obvinili ma

5. máj 2017

20.30, zvoní mi telefón, na displeji svieti meno „mamina“.

„Prosím,“ ozvem sa. Moja mama bola taká celý život – a aj teraz. Keď niečo cítila, nedokázala to zakrývať, hneď to dala von. A aj keď sa niečo snažila zakryť, rýchlo sme ju prekukli.

„Čo sa s tebou deje?“ spýtala sa. Pritom nevedela, o čo ide. Opýtala sa to len na základe toho, ako som zdvihol telefón. Asi nikto nás nepozná lepšie ako naši rodičia. Stačí jedno slovo do telefónu a hneď vedia, že sa niečo deje.

Už predtým, ráno tesne pred tréningom, som si na displeji telefónu všimol e-mail od Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF). Keďže som členom Komisie športovcov, nebral som to vážne. Povedal som si, že si ho pozriem až v pokoji 16 po tréningu. Myslel som si, že ide o nejaký newsletter alebo správu, ktorá prišla na spoločnú mailovú adresu.

Zrazu mi však volá Peťo Korčok. Môj švagor, najlepší kamarát a zároveň aj šéf Slovenského atletického zväzu.

„Videl si ten mail?“ spýtal sa. „Nie,“ odpovedal som. „Tak si ho prečítaj a zavolaj mi.“

Hneď som vedel, že je zle – tak ako to moja mama vedela pri mne. Stačilo, aby som počul, akým tónom Peťo rozprával.

Narýchlo mi povedal, o čo ide: „Si obvinený z dopingu.“

Počkať.

Čo?

Nechápem.

To nemôže byť pravda.

Mal som zovretý žalúdok. Bol to pocit, akoby vás nečakane vyhodili z práce. Akoby sa náhle zrútilo všetko, na čom ste dlhé roky makali. A tým nemyslím len športové úspechy, ale aj to, ako vás vnímajú ľudia.

Keď som rozdýchal prvotný šok, prečítal som si ten e-mail. Písali v ňom, že som si pravdepodobne pomohol zakázanou látkou alebo metódou. Na stanovisko som dostal dva týždne.

Ja, čo som roky bojoval za čistú atletiku.

Ja, čo som pre novinárov povedal, že je fajn, že nadopovaní Rusi nebudú súťažiť.
Ja, čo som si potom musel zisťovať, ako sa vlastne dá dopovať.

 

Na ten 4. máj 2016 sa presne pamätám. Za všetko môže vzorka, ktorú mi odobrali práve vtedy. Rok predtým, ako mi napísali, že nie je v poriadku.

Nie som najväčší fanúšik futbalu, no keď dávajú Ligu majstrov, rád si ju pozriem. Často ju však nedopozerám, pretože som ranné vtáča a chodím skoro spávať.

Na začiatku zápasu som skočil na záchod, nech nemusím ísť počas futbalu. Bola to odveta semifinále Real Madrid – Manchester City. Prvý zápas sa skončil bez gólov.

Hneď ako som spláchol, niekto zazvonil. Tušil som, že to nemôže byť nikto iný ako dopingový komisár. Otvoril som a naozaj, stál tam typický Nemec – blonďavé vlasy, štyridsiatnik, okuliare bez rámu. Nápadne sa podobal na futbalového trénera Jürgena Kloppa. Ako väčšina komisárov aj on prišiel v športovom – rifle, polokošeľa, mikina.

Bolo mi trochu čudné, že prišiel večer, lebo v drvivej väčšine prípadov som absolvoval ranné odbery. Viac som to však neriešil, aj keď to neskôr zohralo veľkú úlohu. Keby prišiel ráno, zrejme by som teraz nepísal knižku o tom, ako som bojoval s obvineniami z dopingu.

„Práve som bol na záchode, na moč si teda budete musieť počkať,“ povedal som mu. Zaviedol som ho do obývačky a pozerali sme spolu futbal. Medzitým som vypil veľa vody, nech to mám čo najrýchlejšie za sebou.

Prehodili sme pár slov aj o zápase, ktorý sa hral deň predtým, Bayern Mníchov síce zdolal Atlético 2:1, no nepostúpil. On však nebol fanúšik Bayernu.

Chlapík si zatiaľ rozložil nástroje na odber krvi a stihol mi ju zobrať ešte predtým, ako si Fernando z Manchestru City strelil vlastný gól. Real viedol 1:0. Na moč sme museli počkať až do druhého polčasu a ešte pred tým, ako Real oslávil postup do finále, sme komisára odprevadili.

Až doteraz som to vnímal ako rutinnú návštevu. Odber, akých mám za sebou desiatky. Zrazu to bol odber, ktorý mi mohol ukončiť kariéru a zničiť to, ako ma vnímajú ľudia. Vlastne toho druhého som sa bál viac.

Ani som nedokončil rehabilitáciu a rýchlo som išiel domov, prečítať si ten e-mail na počítači.

Hneď som volal do Slovenskej antidopingovej agentúry a na utorok sme si dohodli stretnutie, na ktorom mi v pokoji vysvetlia, o čo ide.

Mojej manželke Lenke stačil jeden pohľad a hneď vedela, čo sa so mnou deje. Všetko som jej vyklopil, hneď ako sa vrátila z roboty.

Ešte v tom prvotnom šoku som išiel na prvý ročník malých pretekov do Žiaru nad Hronom. Pôvodne som na nich mal štartovať, no na sústredení na Sliezskom dome som si privodil menšie zranenie a nechcel som riskovať.

Na pretekoch sme s Peťom o všetkom povedali Martinovi Pupišovi, atletickému šéftrénerovi. Vedeli sme, že dokáže pomôcť, pretože Pupo je zároveň vedec. A skvelý chlapík.

Na druhý deň, v sobotu ráno, som odtrénoval a Pupo aj s mojím trénerom Spišom a Peťom sa presunuli do Nitry na svadbu našej chodeckej kolegyne Mariky Czakovej. Ja som toho už nebol schopný. Ani ten tréning nestál za veľa, pretože práve počas neho som Spišovi všetko povedal.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Matej Tóth: Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky

Vrcholový športovec, reprezentant Slovenska, zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, manžel, otec dvoch dcér a úprimný človek. Tak možno charakterizovať chodca Mateja Tótha.

Pripravili sme si pre vás rozhovor, v ktorom sa dozviete viac nielen o jeho knižke Odchýlka, ale aj o tom, ako dopingová kauza pozitívne ovplyvnila jeho život.

Prečítajte si ukážku z autobiografie Odchýlka.

Dozviete sa, čo robí, keď netrénuje a na čom mu v živote najviac záleží.

Vyšla vám knižka s názvom Odchýlka. Ako vôbec vznikol nápad napísať ju už teraz? Dlho ste hovorili, že sa do nej pustíte až po skončení kariéry.

Presne tak, po olympiáde som odmietol zopár ponúk s tým, že na knihu mám ešte čas. Ale po udalostiach, ktoré som si prežil v roku 2017, som si povedal, že sa s tým chcem s ľuďmi podeliť.

Čo vás primárne motivovalo?

Prostredníctvom vlastného príkladu som chcel ľudí motivovať, aby dokázali prekonať aj zdanlivo neriešiteľné problémy. Aby sa nevzdávali. Príde mi úžasné, že vďaka tejto knihe môžem pozitívne ovplyvniť životy. Aj keby to malo pomôcť len zopár čitateľom, tak to stojí za to.

S prípravou knižky, ktorá je písaná prevažne v prvej osobe, vám pomohol športový reportér Denníka N Michal Červený. Ako vznikla táto spolupráca?

Michal ma oslovil ako prvý, ponuka prišla ešte pred doriešením prípadu. S Michalom som mal dobré skúsenosti a pritom sme vtedy ešte neboli veľkí kamaráti. Vykali sme si, bol to čisto profesionálny vzťah. A to mi prišlo lepšie, ako to písať s niekým, kto by bol subjektívny. Navyše, sám som sa do toho púšťať nechcel. To by asi bolo nad moje možnosti. Michal je profesionál a počas našej spolupráce to viackrát potvrdil. Rozprávanie a myšlienky sú moje, ale on tomu dal aj správnu formu, aby sa to dobre a ľahko čítalo.

Ako dlho trvala príprava knižky?

Príprava, tvorba a finalizácia trvala de facto osem mesiacov. Čisto obsah sme zvládli relatívne rýchlo. Michal pricestoval za mnou na sústredenie do Juhoafrickej republiky na prelome februára a marca a počas jedného týždňa som všetok voľný čas trávil s ním pri rozhovoroch. V podstate som mu porozprával celý svoj príbeh. Myslím si, že to bolo takmer 20 hodín audiozáznamu.

Čo ste o sebe počas prípravy knižky zistili? Prekvapilo vás niečo?

Prekvapilo ma veľa vecí. Hlavne niektoré udalosti z minulosti mi už takmer vyprchali z hlavy, ale vďaka knihe a mojim starým tréningovým denníkom som si spomenul na množstvo krásnych zážitkov. Prekvapilo ma aj to, ako Michal prišiel na názov knihy. Odchýlkou je primárne myslená tá v biologickom pase, ktorá mi spôsobila toľko problémov, ale aj odchýlka v zmysle, že som taký konformný a taký normálny, že je to až odchýlka od bežných ľudí.

„Nemám sa prečo báť. Nič zlé som neurobil, vždy som hral fér a ľudia mi verili.“

V knižke spomínate, že v športe ste spočiatku nevynikali, no išli vám dlhé behy. Kedy ste si prvý raz uvedomili, že by šport mohol byť pevnou súčasťou vášho života?

Túžil som po tom od prvých atletických tréningov, ale bol to skôr sen. Ako som však začal trénovať chôdzu a prišli prvé výrazné výsledky, tak aj napriek tomu, že ma čakala ešte dlhá cesta, vedel som, že chcem byť profesionálny športovec.

Knižka je vašou osobnou spoveďou a vo veľkej miere sa sústreďuje aj na obvinenie z dopingu. Nebáli ste sa ísť doslova s kožou na trh?

Nemám sa prečo báť. Nič zlé som neurobil, vždy som hral fér a ľudia mi verili. Táto kniha je aj odmena a moje veľké ďakujem pre nich a dôkaz toho, že pred nimi naozaj nemám čo skrývať.

Okrem iného ste sa v knižke vyjadrili, že ste rád, že sa ten prípad udial. Prečo?

Ťažko sa to vysvetľuje v jednej odpovedi, ale trvám na tom. Samozrejme, hlavne vďaka tomu, že to dobre dopadlo. Ale keď sa obzriem spätne, aj napriek tomu, že ma to stálo osem mesiacov športového života a veľa peňazí, prinieslo mi to oveľa viac pozitív. Za všetky spomeniem len ten najsilnejší moment. Vďaka tomu prípadu som si uvedomil, akú mám úžasnú podporu a dôveru v ľuďoch. To mi dodalo toľko sily a energie, že nad obdobím z minulého roka sa už len pousmejem.

Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky a tak, ako som už spomínal, svojím príbehom dokážem pomôcť aj ostatným.

Športu, resp. chôdzi sa venujete už 22 rokov a nadmieru úspešne. V rámci knihy však opisujete pomerne náročné začiatky aj naozaj náročnú prípravu, ktorú so sebou dráha vrcholového športovca prináša. Nikdy ste nemali chuť vzdať to?

Nikdy. Teda, ak si odmyslím obdobie tesne po prevalení mojej kauzy. Vtedy som bol presvedčený, že s vrcholovým športom som skončil. Ale drina ani neúspechy ma nikdy nedemotivovali, skôr naopak.

Ktoré momenty vo svojom živote považujete za zlomové?

V živote sú trochu iné ako v športovej kariére. V kariére bol dôležitý prechod do Dukly Banská Bystrica, zmena trate z 20 km na 50 km, v poslednom období zmena trénera a spolupráca s Maťom Spišiakom. V živote aj v kariére bolo dôležité moje stretnutie s mojím švagrom, bývalým kolegom a terajším atletickým šéfom Peťom Korčokom. Vďaka nemu som sa veľa naučil o športe i o živote a spoznal som sj svoju manželku, jeho sestru Lenku, s ktorou máme dve krásne a zdravé dcérky.

Čo je vaša najväčšia motivácia, ťahúň aj v tých najťažších chvíľach (nielen v kariére, ale aj v súkromí)?

Jednoznačne moja rodina. Oni sú moja inšpirácia, motivácia aj opora. Bez nich by to celé nemalo zmysel. V poslednom období sa k tomu pridala aj už spomínaná podpora a dôvera obyčajných ľudí na celom Slovensku. Tá ma ženie ďalej a ďalej.

Je úplne jasné, že svoju rodinu milujete a otvorene o tom rozprávate. Ako sa ale dá skĺbiť život profesionálneho športovca a súkromný život?

Chce to veľkú porciu tolerancie hlavne zo strany mojej manželky. Lenka je úžasná v tom, ako zvláda odlúčenia, postarať sa o domácnosť, deti, svoju prácu. Ja sa jej a deťom snažím vždy, keď som s nimi, venovať naplno. Všetok svoj voľný čas venujem len a len im.

Jednu časť knižky tvorí aj rozprávanie vašich blízkych, často pomerne osobné. Bolo náročné prehovoriť ich, aby sa na túto úlohu podujali?

Myslím si, že ani nie. Radi sa o svoje pocity podelili. Jediný problém bol presvedčiť moju manželku. Ona sa nerada prezentuje na verejnosti a aj pri mojej knihe zastávala názor, že kniha je o mne. Aj keď bola mojím prvým recenzentom, priamo v knihe sa k tomu priamo vyjadrovať nechcela.

„Ako športovec musíte mať v sebe odhodlanie, nepoddať sa a vydržať aj tie najťažšie tréningy, sústredenia či preteky.“

V očiach mnohých ľudí ste pre to, ako ste zvládli obdobie, keď ste boli obvinený z dopingu, odvážnym človekom. Máte v sebe túto danosť, prípadne, ako sa vám ju podarilo získať?

Neviem, či je to odvaha. Skôr odhodlanie, resp. snaha bojovať za pravdu. Ako športovec musíte mať v sebe odhodlanie, nepoddať sa a vydržať aj tie najťažšie tréningy, sústredenia či preteky. Keď som si našiel paralelu medzi prípravou na preteky a mojou kauzou, ako keby sa niečo vo mne preplo a vedel som, že to nemôže dopadnúť zle, a že budem bojovať až do konca – tak ako aj v Riu.

Pohyb je dôležitou súčasťou vášho života. Viete si predstaviť, že by ste nešportovali? Čo pre vás pohyb znamená?

Počas tej kauzy som si to vyskúšal a bez pohybu som sa cítil strašne. Na druhej strane som si vyskúšal, že život bez vrcholového športu zvládnem. Ale som presvedčený o tom, že aj po kariére budem športovať. Samozrejme, z pasie a pre dobrý pocit, nie kvôli výkonom.

Vašou osobnou výzvou je snaha rozhýbať Slovensko, najmä deti. Spolu so svojím bratom stojíte za projektom O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Ako vznikla táto myšlienka? Čo pre vás tento projekt znamená?

Myšlienka sa zrodila po olympiáde. Chcel som svoj úspech z olympiády a svoju popularitu využiť na niečo vznešenejšie a stále. A čo môže byť vznešenejšie a potrebnejšie ako motivovať deti k športu a k pohybu? Keď sa k tomu pridal brat a vypracoval skvelú a jedinečnú metodiku, vedel som, že tento projekt môže výrazne ovplyvniť možno aj celú generáciu detí na Slovensku.

Matej Tóth

Vďaka množstvu úspechov sa váš život stal verejný. Zvykli ste si na to, resp. dá sa na to vôbec zvyknúť?

Zvykol som si a nepokladám to za nič hrozné. Určite je to hlavne vďaka tomu, že sa nemusím na nič hrať. Žijem si rovnaký život ako predtým. Mojej manželke a mojim dcéram je jedno, či som olympijský víťaz. Oni potrebujú doma milujúceho manžela a otca. A tak sa snažím aj žiť. Absolvujem s nimi všetky aktivity, starosti a hlavne radosti. A je mi jedno, či si niekto pri tom povie, že to bol Matej Tóth.

„Pre moju manželku a dcéry je jedno či som olympijský víťaz. Oni potrebujú doma milujúceho manžela a otca“

Pre podozrenie z dopingu ste sa často objavovali aj na stránkach bulváru. Ako sa s ním dá vysporiadať?

Až na pár vymyslených článkov a údajov v nich sa v podstate bulvár ani nemal čoho chytiť. Nemalo význam na mňa číhať. Stačilo mi zavolať a nemal som problém vysvetliť, odpovedať na všetko, na čo som mohol. A tým, že som hral s médiami fér, tak aj oni sa ku mne správali slušne.

Ako trávite voľné dni, teda tie mimo tréningov na súťaže a priamo na súťažiach?

Voľných dní mám veľmi málo. Hlavne teraz v lete sa ale snažím trénovať skoro ráno, často, keď deti ešte spia. Keď sa zobudia, tak s nimi fungujem celý deň tak, akoby som mal dovolenku. Vtedy sa snažím splniť im ich plány alebo túžby. Ísť na kúpalisko, stavať puzzle, prechádzať sa so psom, ísť sa bicyklovať, stavať si lego. Je to na nich a s manželkou sa im radi prispôsobíme.

Máte nejaké svoje „prehrešky”, resp. dni, keď zabudnete na prísny režim a životosprávu a doprajete si?

Moja životospráva mi je úplne prirodzená, takže nepotrebujem zhrešiť. Môj život nie je askéza. Keď mám chuť na pivo, tak si dám, keď je grilovačka, tiež netrpím hladom. Pre moju životosprávu je dôležité, aby to nebolo často a v nevhodnom čase blízko pretekov alebo dôležitých tréningov.

Ak by ste sa mali odosobniť od všetkých predošlých rozhovorov či definícií na Wikipédii, ako by ste sám seba predstavili úplne cudziemu človeku?

Asi by záležalo komu a pri akej príležitosti by to bolo. Ale čitateľom Sódy by som sa predstavil ako šťastný človek, ktorý má v živote veľa radosti, šťastia a lásky, skvelú rodinu, prácu, ktorá ho baví a napĺňa a prináša radosť aj iným.

Matej Tóth

V roku 2015 sa stal majstrom sveta v chôdzi na 50 km, o rok neskôr zvíťazil v rovnakej disciplíne aj na olympiáde v Riu de Janeiro. V roku 2016 rozbehol v spolupráci s modrým operátorom O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá má za cieľ priviesť deti k pohybu a odhaliť, na aký šport majú talent. Pred rokom bol obvinený z dopingu, po doriešení prípadu vydal nielen o tejto kauze v spolupráci s novinárom Michalom Červeným knižku Odchýlka.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako vzdelávať deti doma? Máme pre vás 9 praktických tipov

Učiť deti v domácich podmienkach môže byť výzva. Poradíme vám, ako sa s tým vyrovnať.

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo. Kristína Převrátil Alexy z projektu Ideology, ktorá spolu s manželom vzdeláva svojho syna doma, sa s nami podelila o svoje tipy, ktoré vám môžu domáce vzdelávanie zjednodušiť a spríjemniť.

Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Učíme sa spolu O2 odmeňuje rodičov za vzdelávanie detí. Výzva rovnako platí aj pre učiteľov, ktorí pripravujú pre deti materiály alebo ich vyučujú online. Stačí, ak budete zdieľať fotku.

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to. Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich. Rozhodli sme sa, že budeme dôverovať jemu aj sebe, napriek rôznym radám a názorom, ktoré sa na nás rútili zo všetkých strán.

V jednom momente sme stáli pred voľbou, či budeme nášho syna považovať za problémového, nedostatočného a záťažového (lebo to z neho robilo školské prostredie a obsah vyučovania), alebo za takého, aký je a budeme veriť, že má svoju cestu, ktorou dokáže napredovať.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské. Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba. Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská (v čase pandémie je náš život limitovaný). Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel. Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú (napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna) a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok. My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Nezabúdajte na radosť z učenia sa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu. Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

„Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.“ 

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie. Škola ju často deťom berie a otáča ju na povinnosti, vynucovanie a prekonávanie sa. Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú. Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Veďte deti k tomu, že vzdelávanie je celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu. Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové. Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Aj v domácom prostredí môžete budovať tímového ducha

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou. Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Odfoťte sa pri úlohách so svojimi deťmi alebo počas prípravy na vyučovanie, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova. Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta. Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Naučte sa ovládať svoje emócie

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií. Viem si predstaviť, že rodičia s nákladom, ktorí im „pristál“ v tomto období doma, to nemajú ľahké.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie. Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti – porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci. Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať – vpo nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam. Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí – získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo. alebo Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.

Držte sa toho, čo baví deti aj vás

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne skôr hľadaní súvislostí v informáciách.

„Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.“

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli. Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Netvárte sa, že rozumiete všetkému

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie. Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem.

Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov. Občas spoločne napíšeme e-mail niekomu, kto o danej téme vie viac.

Ako rodičia vedú deti k športu počas karantény? Inšpirujte sa 3 príbehmi

Domnievam sa, že takto získané vedomosti a zručnosti budú trvalé a deti ich v živote naozaj uplatnia. Nebudú sa viazať len na písomku či skúšku, po ktorej im všetko z hlavy odletí.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Pri starších deťoch sa dá vnímať, či sa chcú o témach rozprávať a napredovať v diskusii, alebo sa chcú venovať samostatnej činnosti, čítaniu a zisťovaniu informácií. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné. Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd. Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce. Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas. Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe. Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov. Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel. Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Bonus: Ako môže vyzerať preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte. Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to. Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí. Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť, a za to si ich nesmierne vážim.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal. Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Ak mám byť úprimná, to, ako syn napreduje, by som nikdy nenaplánovala. Vždy je to prekvapivé, témy sú nečakané, skoky vo vývine obrovské, často aj v oblastiach, ktorým sa cielene nevenujeme. Zo začiatku som mala predstavu, že jeho vzdelávanie pôjde v koľajach, ktoré určíme my, z čoho nás syn našťastie vyliečil.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína (napríklad rýchlo napreduje v gramatike), niečo nie (veľa tém a oblastí, ktoré škola vyžaduje v tomto čase, ho bavilo inokedy alebo sa k nim dostal iba okrajovo). Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka. Som rada, že máme túto možnosť, pretože v tejto fáze života sú schopnosti dieťaťa často dané prirodzeným vývinom a ten je u každého dieťaťa iný. Nevidím dôvod trestať dieťa zlou známkou za slabšiu motoriku, napríklad za písanie, len preto, že jeho telo mu to nedovoľuje. Každé dieťa robí, čo vie a môže, keď mu na to vytvoríme vhodné podmienky.


Získajte až 40 GB dát od O2. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.

Kristína Převrátil Alexy

Venuje sa komunikácii, sociológii a neurodiverzite, spolu s manželom Janom podniká v oblasti marketingu a reklamy. Viac o témach, ktoré ich zaujímajú, nájdete v ich podcastoch na Ideology.podbean.com alebo na stránke ideology.sk


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac